Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-712-2015.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/712/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpená: JUDr. Michal Roštár, advokát so sídlom E. Z. XX, E., proti odporcovi: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, právne zastúpený: Mgr. Michal Duraj, advokát so sídlom A. XXXX, Y., o zaplatenie 10.553,18 Eur z titulu náhrady investícií do spoločnej nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/123/2014-103 zo dňa 03. augusta 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia 10.553,18 Eur z titulu náhrady investícií do spoločnej nehnuteľnosti - rodinného domu č. XXX, postaveného na pozemku KNC č. 3715 v k. ú. J., zapísanom na LV č. XXX, keď navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou vo výške 1/6-iny a odporca podielovým spoluvlastníkom vo výške 5/6-ín. Zároveň navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania. Navrhovateľka užívala dom v celosti od mája 1997, pričom od novembra 2009 ju užívala na základe nájomnej zmluvy uzavretej s odporcom, pričom podľa jej tvrdenia jej odporca odovzdal dom na dohodnutý nájom v stave nespôsobilom na riadne užívanie. Preto bola nútená investovať do spoločnej nehnuteľnosti, aby bola spôsobilá na riadne užívanie. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu považoval pre plynutie premlčacej doby za rozhodný dátum podania návrhu dňa 10.06.2014. Nárok na náhradu nákladov vynaložených na spoločnú vec pred 10.06.2011 (teda viac ako po 3 rokoch pred podaním návrhu) považoval za premlčaný. Uplatnený nárok predstavuje majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi, ktorý sa premlčí v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej začiatok je rozhodný čas vynaloženia nákladov - investícií do spoločnej veci. Nakoľko z tvrdení ani listín predložených navrhovateľkou nie je zrejmý presný dátum vynaloženia investícií, nemohol určiť presný začiatok plynutia premlčacej doby. Pokiaľ ide o zvyšok návrhu, a to investície vložené do spoločnej veci od 11.06.2011 do podania návrhu 10.06.2014, bol zamietnutý návrh pre jeho nedôvodnosť. Navrhovateľka tento nárok riadne nešpecifikovala, položkovito nekonkretizovala, aby bolo súdu aj odporcovi zrejmé, kedy presne investície vložila a z akého titulu jej vznikli. Všeobecné tvrdenia o investíciách žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi nepreukázala. Dôkazné bremeno v tejto časti uplatneného nároku neuniesla. Súd je viazaný návrhom, a to nielen návrhom rozsudočným, ale aj skutkovými tvrdeniami v návrhu. Z viazanosti súdu s predmetom konania potom vyplýva podmienka, že návrh musí byť taký presný, určitý a zrozumiteľný, aby bolo súdu i účastníkom zrejmé, o čom súd koná a rozhoduje. Tvrdenia v návrhu je povinný určitým a jednoznačným spôsobom poskytnúť navrhovateľ. Nie je povinnosťou súdu namiesto účastníka konania zostavovať skutkové tvrdenia z pripojených dôkazov alebo zisťovať a konkretizovať tieto tvrdenia namiesto navrhovateľa, pretože by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Z označenia investícií „prenájom základných potrieb 70 x 33 mesiacov do 31.07.2012 = 2.310,00 Eur a od 01.08.2012 = 1.800,00 Eur“ nie je zrejmé, o aké konkrétne investície ide, aký je ich právny dôvod. Ani z výpovedí
svedkov sa nepodarilo preukázať tvrdenia navrhovateľky, práve naopak. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Pokiaľ ide o premlčanie nároku, namietala, že s odporcom mala založený nájomný vzťah, na základe ktorého navrhovateľka užívala 5/6-ín rodinného domu od novembra 2009, ktorý nájomný vzťah sa skončil dňa 01.08.2014 okamžitou výpoveďou. Poukázala na ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Teda, počas existencie nájomného vzťahu vniesla do domu investície, na ktoré v zmysle citovaného ustanovenia má nárok a tieto nie sú premlčané poukazujúc na vyššie citované, keď nájom bol ukončený dňa 01.08.2014. Domnieva sa, že vo svojom písomnom návrhu zo dňa 09.06.2014 jednoznačne špecifikovala časové obdobie, za aké si investície vložené do dotknutej nehnuteľnosti uplatňuje voči odporcovi, pričom v návrhu zároveň čiastočne špecifikovala položkovito investície do dotknutej nehnuteľnosti, a to za obdobie od novembra 2011 do mája 2014. K návrhu pripojila rozpis prác vykonaných na nehnuteľnosti od novembra 2009 a vlastnoručnú prácu. Ďalej rozpis financií od 08.11.2009 do 30.07.2012, rozpis financií a práce vynaloženej na rodinnom dome od mája 1997 do novembra 2009 a rozpis práce od 1997 do 2009, v ktorých položkovito uvádza jednotlivé práce, ktoré boli ňou v jednotlivých obdobiach vykonané. Z týchto listín sú zrejmé aj ceny investícií, ktoré vykonala vo vymedzených obdobiach, na základe čoho je toho názoru, že svoju povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti o jej uplatňovanom nároku splnila. Tieto listiny je potrebné považovať čiastočne za dôkaz o vložených investíciách s prihliadnutím na skutočnosť, že investície v značnom rozsahu spočívali vo výkone prác ňou samotnou a jej manželom, prípadne osobami, ktoré boli v susedskom vzťahu. Ako dôkaz o jej nároku považuje zápisnicu z pojednávania dňa 08.06.2012, kde pri výsluchu špecifikovala vynaložené investície, ktorých náhrady sa domáha. Investície spočívajúce v zakúpení materiálu a technologického zariadenia preukázala svedeckou výpoveďou svedka K. O., ako aj svedok O. E., ktorý jednoznačne potvrdil, že druhý kotol hradila ona. Okresný súd sa v rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že boli vypočutí svedkovia Z. E. a O. E., ktorí sú rodinní príslušníci odporcu a navyše tieto osoby zdieľajú spoločnú domácnosť s odporcom, v dôsledku čoho je možné ich výpovede vnímať ako tendenčné a nehodnoverné. V zmysle uvedeného žiada, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a zaviazal odporcu na úhradu sumy 6.539,37 Eur z titulu náhrady investícií do spoločnej nehnuteľnosti a zároveň zaviazal ho nahradiť trovy konania, ktoré i vyčíslila.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Poukázal na to, že navrhovateľka nezdokladovala žiadnymi hodnovernými dôkazmi výšku investovaných finančných prostriedkov, nepredložila žiadne pokladničné doklady a neuviedla žiadne náklady nad rámec bežného udržiavania užívanej nehnuteľnosti. Uplatňovala peňažné sumy, ktoré boli značne nadhodnotené a uvádzala bežné udržiavacie práce a drobné opravy, ktoré ako nájomca v rámci nájomného vzťahu bola povinná znášať sama bez účasti prenajímateľa - odporcu. Počas trvania nájomného vzťahu ani raz neoznámila odporcovi potreby opráv. Svedkyňa K. O. sa vyjadrila k plesniam v izbách, ktoré navrhovateľka užívala a bola teda povinná nehnuteľnosť udržiavať v stave spôsobilom na bývanie a nie ju ďalej devastovať. Kotol ústredného kúrenia, ktorý navrhovateľke osadil brat B. L. ml. a švagor O. E., technicky odišiel v čase užívania navrhovateľkou, a teda sama bola povinná nahradiť ho novým kotlom. Pôvodný kotol sa pokazil vinou samotnej navrhovateľky (pálila v ňom mokré piliny), ktorá skutočnosť vyplynula aj z výsluchu svedkyne Z. E. a O. E., ako i samotného odporcu. Vynaložené finančné prostriedky na opravu a výmenu zariadení (kotol, radiátory) tieto slúžili výhradne navrhovateľke a jej rodine. Nešlo o trvalé zhodnotenie nehnuteľnosti, ktoré by mal prenajímateľ uhrádzať. Došlo k trvalému poškodeniu nehnuteľnosti zo strany navrhovateľky, pričom podal dňa 17.07.2015 návrh na náhradu škody, ako i návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Už z podaného návrhu bolo možné rozlíšiť jednotlivé položky, ktoré si nárokovala navrhovateľka preplatiť a už z tohto písomného podania bolo možné zistiť, že ide o bežné udržiavacie práce, ktoré je povinná ako nájomca uhrádzať v rámci nájomného vzťahu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a práve naopak, že navrhovateľka s rodinou nehnuteľnosť značne znehodnotili a založili jeho nárok na náhradu škody. Stotožňuje sa s názorom súdu, že z predložených listín a výpovedí svedkov nie je zrejmý presný dátum vynaloženia investícií, a preto nárok navrhovateľky na náhradu nákladov vynaložených na spoločnú vec pred 10.06.2011 je premlčaný. Premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, kedy sa mohlo vykonať právo po prvý raz. Preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
V predmetnej veci sa navrhovateľka domáha navrátenia investícií vnesených do spoločnej veci s navrhovateľom, ktorú nehnuteľnosť má s odporcom v podielovom spoluvlastníctve. Okresný súd jej návrh zamietol jednak z dôvodu, že investície vnesené do nehnuteľnosti do 10.06.2011 sú premlčané a v ďalšej časti, pokiaľ ide o investície od 11.06.2011 zamietol z dôvodu, že navrhovateľka riadne nešpecifikovala, položkovito nekonkretizovala o aké investície sa má jednať a vzhľadom na to jej návrh nebol presný, určitý a zrozumiteľný, aby bolo súdu a účastníkom zrejmé, o čom má súd konať a rozhodovať.
Podľa § 79 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 43 ods. 1, 2 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Ak účastník v lehote podľa ods. 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa ods. 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Ak súd dôjde k záveru, že podanie je nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné, uznesením rozhodne o ďalšom postupe podľa toho, či ide o podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania alebo či podanie, ktoré takýmto návrhom nie je. V prípade podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, súd musí účastníka poučiť o možnosti odmietnuť také podanie, nedostatok podstatných náležitostí návrhu nemôže byť dôvodom jej zamietnutia. Z nedostatkov žaloby spočívajúcich v jej nesprávnosti alebo neúplnosti a nešpecifikovaní jednotlivých požadovaných nákladov pri podielovom spoluvlastníctve nemožno ani vyvodzovať počiatok premlčacej doby na tieto investície a nemožno z neho ani vyvodzovať neexistenciu dôvodnosti vnesených nákladov, ale procesným dôsledkom môže byť iba odmietnutie podania. Okresný súd v časti uplatnených investícií od 11.06.2011 zamietol jednak z dôvodu, že navrhovateľka nešpecifikovala a položkovito nekonkretizovala, ako aj časovo nevymedzila tieto investície, z ktorého dôvodu nie je návrh presný, určitý a zrozumiteľný a jednak z dôvodu, že neuniesla dôkazné bremeno. V prípade, že podľa názoru okresného súdu bol návrh neurčitý a nezrozumiteľný, bol povinný postupovať v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p. a až následne po odstránení týchto vád mohol vyhodnotiť, či navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno, ako aj vyhodnotiť, ktoré investície ňou vnesené do spoločnej veci boli premlčané.
Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Hospodárenie so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodujú spoluvlastníci väčšinou podľa veľkosti podielov. Hospodárením so
spoločnou vecou sa rozumie tiež užívanie nehnuteľnosti. Každý spoločník má právo užívať spoločnú vec v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu a ak neumožňujú existujúce pomery niektorému spoločníkovi plnú realizáciu tohto práva, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada, ako kompenzácia bezdôvodného obohatenia. Právo na peňažnú náhradu nevzniká iba vtedy, ak bola medzi spoluvlastníkmi uzavretá dohoda o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené sa medzi navrhovateľkou a odporcom nejedná o nájomný vzťah, aj keď uzavreli medzi sebou tzv. nájomnú zmluvu o užívaní spoločnej veci. V danom prípade sa však jednalo o dohodu spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 OZ o užívaní spoločnej veci. Preto odvolacia námietka navrhovateľky o tom, že pri posudzovaní premlčania jej nároku sa malo vychádzať z ust. § 667 ods. 1 OZ je nedôvodná.
Otázka hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou a behu premlčacích dôb pre uplatnenie nároku na vydanie investícií vložených do spoločnej veci jedným spoluvlastníkom v zmysle judikatúry sa rozlišuje režim pohľadávok vzniknutých vynaložením nákladov so súhlasom spoluvlastníka a režim nákladov vynaložených bez takéhoto súhlasu. Ďalej odlíšila aj režim výdavkov potrebných na údržbu a výdavkov v závislosti na tom, či ide o nevyhnutné výdavky či dlhodobejšie investície do nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti sú potom rozhodujúce pre správne určenie začiatku plynutia premlčacej doby. Počiatok behu premlčacích dôb z týchto nárokov je daný v prípade, kedy boli náklady vynaložené na bežné záležitosti, prípadne potrebné opravy, bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, v okamihu ich vynaloženia. Rovnaký okamih vzniku sa uplatní aj v prípade opráv nad rámec bežnej opravy nehnuteľnosti, avšak realizované po dohode spoluvlastníkov. Ak by išlo o opravy presahujúce bežnú správu, realizované bez súhlasu spoluvlastníkov, je možné domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého ďalším spoluvlastníkom takouto investíciou až okamihom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kedy začína plynúť aj premlčacia doba pre uplatnenie týchto nárokov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného okresný súd najskôr musí ustáliť a odstrániť vady náležitosti návrhu tak, ako ich odôvodňoval vo svojom rozhodnutí, keď poukazoval na to, že návrh je nejasný a nezrozumiteľný, nakoľko navrhovateľka nešpecifikovala jednotlivé investície, o aké investície sa má jednať a kedy boli tieto vynaložené. Až po odstránení týchto vád môže ďalej okresný súd vyhodnotiť, či navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno a takisto správne sa zaoberať námietkou premlčania vznesenou odporcom, keď je potrebné posudzovať osobitne režim jednotlivých pohľadávok pre určenie premlčacej doby v zmysle vyššie uvedeného.
Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.