Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: Hypocentrum finančné služby, a.s., so sídlom Miletičova 99/5, 821 08 Bratislava, IČO: 36 704 571, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: b2 group invest s. r. o., so sídlom Šikmá 13, 831 06 Bratislava, IČO: 45 584 524, zastúpený: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, o zaplatenie 317,- Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 358,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -139 zo dňa 21.9.2020 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -139 zo dňa 21.9.2020 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a zároveň rozhodol o vzájomnej žalobe žalovaného tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému istinu vo výške 358,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 23.04.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v konaní o žalobe, aj v konaní o vzájomnej žalobe priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie predmetné meritórne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 317,- Eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania a žalovaný si písomným podaním zo dňa 17.03.2020 uplatnil vzájomnou žalobou svoj nárok a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 358,- Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že uzavrel ako hypotekárny poradca so žalovaným Zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu ako hypotekárneho makléra zabezpečovať poradenstvo, prípravu a realizáciu hypotekárnych úverov pre individuálnych klientov žalovaného. Za plnenie povinností žalovaného, ktorých výsledkom bolo uzavretie úverovej zmluvy medzi klientom žalovaného a vybranou hypotekárnou bankou prostredníctvom sprostredkovateľskej činnosti žalobcu sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanému províziu. S poukazom na článok IV. bod 6 Zmluvy o spolupráci vznikla žalobcovi za činnosť žalovaného povinnosť vrátiť banke vyplatenú odplatu v celkovej výške 675,- €. Žalovanému tak v súlade s čl. IV bod 6 zmluvy vznikla podľa žalobcu povinnosť vrátiť žalobcovi časť vyplatenej provízie vo výške 675,- €. Po vykonanom zápočte ostala žalovanému zachovaná povinnosť vrátiť žalobcovi zostatok neuhradenej storno provízie vo výške 317,- €. Nárok žalobcu na vrátenie storno

provízie pozostáva z nasledovných položiek - storno provízia vo výške 222,22 € za zmluvu č. 882066570: F. O.; storno provízia vo výške 162,50 € za zmluvu č. 881267122: U. O.; storno provízia vo výške 290,28 € za zmluvu č. 8311028285: L.. C. M.. Nárok žalovaného na zaplatenie provízie predstavuje sumu 358,- € za zmluvu č. 9359109661: G. U.. Po vykonanom zápočte pohľadávky žalobcu vo výške 675,- € s pohľadávkou žalovaného vo výške 358,- € predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti storno provízie sumu vo výške 317,- €. Žalobca uvádza, že samotné vypovedanie zmluvy má odlišné následky ako odstúpenie od zmluvy a je zrejmé, že pri vypovedaní zmluvy dochádza k zániku práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy až ku dňu uplynutia výpovednej doby, resp. ku dňu zániku zmluvy, teda nie od počiatku ako pri odstúpení od zmluvy. Zo zmluvy o spolupráci vyplýva, že provízie boli vyplácané ako záloha a pre prípad, že by došlo k predčasnému ukončeniu dojednaných zmlúv, zaviazal sa žalovaný v Zmluve o spolupráci na vrátenie alikvotnej časti provízie. Pre správne posúdenie nároku na vrátenie storno provízie je tak potrebné zohľadniť aj príslušné ustanovenia Zmluvy o spolupráci. Nárok na vrátenie storno provízie je totiž nárokom sekundárnym. Primárnym záväzkom je Zmluva o spolupráci, pričom pri plnení tejto zmluvy vznikli medzi žalobcom a žalovaným aj záväzky sekundárne. Zároveň je potrebné dôsledne odlíšiť okamih vzniku záväzku vrátiť alikvotnú časť provízie a okamih vzniku nároku na vrátenie časti provízie.

3. Žalovaný neuznal nárok žalobcu, nakoľko vznik žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie storno provízie bol v celom rozsahu datovaný až po zániku Zmluvy o spolupráci (september 2018, apríl 2019 a máj 2019) na podklade výpovede žalovaného z dôvodu porušovania povinnosti žalobcu zo dňa 06.06.2018. Zmluva zanikla uplynutím dohodnutej výpovednej lehoty k 31.07.2018, t.j. v čase vzniku domnelého nároku žalobcu na zaplatenie storno provízií jeho nárok neexistoval. Uplynutím výpovednej doby došlo k zániku všetkých subjektívnych práv a povinností, ktoré tvorili obsah záväzkového vzťahu založeného medzi stranami sporu Zmluvou o spolupráci, v čoho dôsledku nemožno aplikovať ani ustanovenie čl. IV bod 6 už zaniknutej Zmluvy o spolupráci, na ktoré sa žalobca odvoláva v podanej žalobe a replike. Strany sporu si v uzavretej Zmluve o spolupráci osobitne nevymienili, že ich práva a povinnosti obsiahnuté v čl. IV bod 6 Zmluvy o spolupráci majú ostať zachované aj v čase po účinnosti výpovede (zániku zmluvy). Žalovaný navyše považoval nárok žalobcu na zaplatenie storno provízií za nedôvodný nielen čo do právneho dôvodu, ale i výšky. Žalobca svoj domnelý nárok na zaplatenie storno provízií, či už do deklarovanej výšky 675,- Eur alebo do zostávajúcej výšky uplatnenej v súdnom konaní (317,- Eur) žiadnym spôsobom nepreukázal. Predložené „Saldokonto spoločnosti“, resp. ani jednotlivé vyúčtovania žalobcu za obdobie 09/2018, 04/2019 a 05/2019 žiadnym spôsobom nepreukazujú a ani len neosvedčujú, že žalobca by mal mať nárok na zaplatenie storno provízií voči žalovanému v celkovej výške 675,- Eur. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že by mu žalobca doručil jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok tak, ako to tvrdí žalobca.

4. Žalovaný však eviduje voči žalobcovi nárok na zaplatenie provízie vo výške 358,- Eur, titulom nevyplatenej provízie, ktorý vznikol ešte počas účinnosti Zmluvy o spolupráci (01/2018). Právny základ aj výška pohľadávky žalovaného evidovanej voči žalobcovi vyplýva z podkladov predložených samotným žalobcom v konaní. Podľa „Detailného rozpisu“ tipérskych provízií vypracovaných žalobcom tvoril provízny základ sumu 71.600,- Eur. Pohľadávka žalovaného vo výške 358,- Eur tak bola v rozhodnom čase určená v súlade s čl. III bodom 3 Zmluvy o spolupráci, ako 0,5% z objemu hypotekárneho úveru klienta žalovaného, za ktorý žalobca, ako hypotekárny poradca obdržal odplatu od financujúcej banky. Žalovaný si nevedel predmetnú pohľadávku voči žalobcovi uplatňovať skôr, nakoľko žalobca porušil svoju zmluvnú notifikačnú povinnosť smerom k žalovanému ohľadom toho, že obdržal odplatu za sprostredkovanie hypotekárneho úveru poskytnutého klientovi žalovaného. Pre opakované porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, žalovaný napokon aj pristúpil k ukončeniu Zmluvy o spolupráci na základe jednostrannej výpovede. Ďalej žalovaný, v nadväznosti na tvrdenia žalobcu dodal, že zo znenia článku IV. bod 6. Zmluvy o spolupráci, resp. z kontextu celej Zmluvy o spolupráci vyplýva, že práva a povinnosti zmluvných strán trvajú len počas existencie Zmluvy o spolupráci a nie aj v čase po jej zániku. Výnimku tvorí len ustanovenie čl. V bod 3, druhá veta Zmluvy o spolupráci. Uvedené ustanovenie sa však vzťahuje len na prípady zániku Zmluvy o spolupráci na základe odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, t.j. predmetné ustanovenie nie je aplikovateľné na zánik Zmluvy na základe podanej výpovede.

5. Tvrdenie, že „provízie boli vyplácané ako záloha, a pre prípad, že by došlo k predčasnému ukončeniu dojednaných zmlúv zaviazal sa žalovaný v Zmluve o spolupráci na vrátenie alikvotnej časti provízie“, nemá žiadnu oporu v uzavretej Zmluve o spolupráci. Nárok žalovaného na zaplatenie provízie v zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci (čl. III. bod 2) bez ďalšieho vznikol splnením poslednej z

uvedených podmienok: (i) uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere medzi klientom žalovaného a financujúcou bankou; (ii) realizácia posledného čerpania hypotekárneho úveru klientom žalovaného; (iii) úhrada odplaty žalobcovi zo strany financujúcej banky. Splnením uvedených podmienok žalovanému v konkrétnom prípade vznikol nárok na zaplatenie provízie voči žalobcovi. Po vyplatení provízie žalovanému mohlo počas trvania Zmluvy o spolupráci dôjsť k vzniku práva žalobcu na vrátenie vyplatenej časti provízie podľa čl. IV. bod 6. zmluvy. Toto právo žalobcu však bolo obmedzené len na obdobie trvania Zmluvy o spolupráci. Právo žalobcu na vrátenie vyplatenej časti provízie by mohlo pretrvávať, resp. ako vymáhateľný nárok vzniknúť v čase po zániku Zmluvy o spolupráci výlučne v prípade, ak by si to zmluvné strany v uzavretej Zmluve o spolupráci výslovne dohodli, čo však nie je prejednávaný prípad.

6. Prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako hypotekárny poradca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spolupráci, ktorá je zmluvou nepomenovanou, nakoľko vychádzajúc z obsahu zmluvy táto nie je typickou mandátnou zmluvou, ani zmluvou o obchodnom zastúpení, ani zmluvou o sprostredkovaní, keďže žalobca nevykonával činnosť smerujúcu k uzavretiu zmlúv v prospech žalovaného, ale vykonával činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy medzi klientom žalovaného a bankou, ktorej predmetom bolo poskytnutie hypotekárneho úveru na nákup nehnuteľností, ktorých predaj sprostredkovával žalovaný pre svojich klientov. Z charakteristík zmluvy o obchodnom zastúpení, zmluvy o sprostredkovaní a mandátnej zmluvy je jednoznačné, že na Zmluvu o spolupráci uzavretú medzi stranami sporu nie je možné aplikovať zákonnú úpravu týchto zmlúv, tak ako je obsiahnutá pre jednotlivé typy zmlúv upravených v . Ďalej v konaní nebolo sporné, že dňa 06.06.2018 zaslal žalovaný žalobcovi v súlade s čl. V bod 2 Zmluvy o spolupráci výpoveď Zmluvy o spolupráci z dôvodu neplnenia si zmluvnej povinnosti podľa čl. IV bod 3 Zmluvy o spolupráci zo strany hypotekárneho poradcu. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že nárok žalobcu na zaplatenie storno provízie voči žalovanému vznikol až v čase po zániku zmluvy o spolupráci.

7. Z dôvodu, že , na rozdiel od rámcovú úpravu výpovede obchodnej zmluvy nemá, použil prvostupňový súd všeobecnú právnu úpravu výpovede obsiahnutú v ust. aj na obchodné záväzkové vzťahy. Výpoveďou sa zmluva neruší a práva a povinnosti strán nezanikajú spätne, ale až účinnosťou výpovede. Výpoveď teda pôsobí ex nunc a nedotýka sa vzájomných práv a povinností účastníkov v dobe predtým. Nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou výpovede, ostávajú zachované. Predmetný nárok na vrátenie časti zaplatenej provízie však v danom prípade nevznikol počas trvania zmluvy, ale až po jej zániku. Zo znenia článku IV bod 6 Zmluvy o spolupráci, resp. z kontextu celej Zmluvy o spolupráci vyplýva, že práva a povinnosti zmluvných strán trvajú len počas existencie Zmluvy a nie aj v čase po jej zániku. Jedinú výnimku, ktorú si strany zmluvne upravili, tvorí len ustanovenie čl. V bod 3 druhá veta Zmluvy o spolupráci upravujúce vplyv zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy na niektoré záväzky a pohľadávky, v zmysle ktorého odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na trvanie všetkých záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli zo zmluvy do dňa odstúpenia a ktoré majú podľa svojej povahy trvať aj po zániku zmluvy. Uvedené ustanovenie sa však nevzťahuje na výpoveď, upravenú v čl. V bod 1 Zmluvy o spolupráci. Na druhej strane z uvedeného jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán zmluvne si upraviť práva a povinnosti po zániku zmluvy len pre prípady zániku zmluvy na základe odstúpenia, nie na základe výpovede.

8. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci si strany sporu v uzavretej Zmluve o spolupráci osobitne nevymienili, že ich práva a povinnosti obsiahnuté v čl. IV bod 6 Zmluvy o spolupráci majú ostať zachované aj v čase po účinnosti výpovede (zániku zmluvy), tak podľa prvoinštančného súdu uplynutím výpovednej doby došlo k zániku všetkých práv a povinností, ktoré tvorili obsah záväzkového vzťahu založeného medzi stranami sporu Zmluvou o spolupráci a žalobca nemá nárok na vrátenie časti provízie spolu vo výške 675,- €. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zo zmluvy o spolupráci vyplýva, že provízie boli vyplácané ako záloha a pre prípad, že by došlo k predčasnému ukončeniu dojednaných zmlúv, zaviazal sa žalovaný v Zmluve o spolupráci na vrátenie alikvotnej časti provízie. Uvedená skutočnosť nevyplýva zo žiadneho zo zmluvných ustanovení a ani z vyúčtovaní provízie predložených žalobcom, na základe ktorých bola predmetná provízia vyplácaná.

9. Vzájomný nárok žalovaného na zaplatenie provízie v zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci v zmysle čl. III bod 2 Zmluvy vznikol splnením poslednej z 3-och zmluvne stanovených podmienok, splnením ktorých žalovanému potom vznikol nárok na zaplatenie provízie. Po vyplatení provízie žalovanému

mohlo počas trvania Zmluvy o spolupráci dôjsť k vzniku práva žalobcu na vrátenie vyplatenej časti provízie podľa čl. IV bod 6 Zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa názoru súdu však právo žalobcu bolo obmedzené len na dobu trvania Zmluvy o spolupráci. Rovnako sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že samotný nárok na vrátenie provízií vznikol až splnením rozväzovacej podmienky a prejavil sa až po ukončení Zmluvy o spolupráci, a že v tejto súvislosti je potrebné dôsledne odlišovať okamih dojednania záväzku a okamih vzniku nároku na vrátenie provízie. Zmluvne dohodnuté právo žalobcu na vrátenie alikvotnej časti provízie tak ako je upravené v Zmluve o spolupráci nepredstavuje rozväzovaciu podmienku. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keď žalobcovi nevzniklo právo na vrátenie časti provízie v sume 675,- Eur, nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu tejto sumy voči pohľadávke žalovaného na zaplatenie provízie vo výške 358,- Eur (provízia za zmluvu č. 9359109661: G. U.).

10. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu o zaplatenie 317,- Eur s príslušenstvom rozhodol súd v súlade s podľa pomeru úspechu vo veci, nakoľko mal žalovaný v tejto časti konania o žalobe žalobcu plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalobcu o zaplatenie 358,- Eur s príslušenstvom súd v súlade s a priznal úspešnému žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

11. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dôvodil v zmysle ustanovenia a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho nárok, keď sa dostatočne nezaoberal ustanoveniami Zmluvy o spolupráci upravujúcimi povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi alikvotnú časť provízie. Žalobca má za to, že uvedené ustanovenia Zmluvy o spolupráci nemožno vykladať len jednotlivo, ale je potrebné ich vykladať v ich vzájomnej súvislosti. Uvedené je potrebné jednak pre posúdenie okamihu vzniku nároku na vyplatenie provízie žalovanému a v druhom rade pre posúdenie okamihu záväzku vrátiť alikvotnú časť už takto vyplatenej provízie. Žalobca poukázal na ustanovenia Zmluvy o spolupráci, čl. II bod 2 a čl. IV bod 6, ako i na , a v zmysle uvedeného bolo dôvodné predpokladať, že môže nastať situácia, v dôsledku ktorej bude žalobca povinný banke vrátiť odplatu za uzavretie zmluvy či už v plnom alebo čiastočnom rozsahu. Žalobca a žalovaný preto vznik nároku žalovaného na vyplatenie provízie modifikovali formou podmienky, ktorej účelom bola možnosť vykonania zmeny v zmluvnom vzťahu v prípade keď tieto okolnosti nastanú. Vzhľadom na zmluvnú úpravu je potrebné dôsledne odlišovať okamih dojednania záväzku a okamih vzniku nároku na vrátenie provízie. Keďže záväzok vrátiť alikvotnú časť vyplatenej provízie bol v zmysle Zmluvy o spolupráci dojednaný ešte pred ukončením tejto zmluvy, nemohlo v dôsledku zániku zmluvy dôjsť zároveň aj k zániku povinnosti vrátiť alikvotnú časť vyplatenej provízie. S poukazom na podmienky upravené v čl. IV bod 6 Zmluvy o spolupráci tak vyplýva, že provízie boli žalovanému vyplácané ako záloha, pričom ak by došlo k predčasnému ukončeniu dojednaných zmlúv, žalovaný sa zaviazal na vrátenie alikvotnej časti provízie a to s odkazom na rozväzovaciu podmienku, ktorá bola upravená v čl. IV bod 6.

13. Žalobca sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, podľa ktorého uplynutím výpovednej doby došlo k zániku všetkých práv a povinností, ktoré tvorili obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže títo si osobitne v čl. IV bod 6 Zmluvy o spolupráci nevymienili, že práva a povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia zmluvy majú ostať zachované aj v čase po účinnosti výpovede (zániku zmluvy). Podľa neho je nesporné, že Zmluva o spolupráci zanikla uplynutím výpovednej doby, avšak zánik tejto zmluvy nemá žiaden vplyv na existenciu nárokov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Povinnosť zmluvných strán osobitne si dojednať v zmluve pre prípad výpovede trvanie práv a povinností nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, preto je v prípade absencie takéhoto dojednania potrebné vychádzať z právnych následkov, ktoré sú s týmto spôsobom ukončenia zmluvného vzťahu priamo spájané. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že jednotlivé práva a povinnosti, ktoré tvorili obsah právneho vzťahu pred právnymi účinkami výpovede, nie sú v dôsledku uplynutia výpovednej doby dotknuté. Je preto dostatočne zrejmé, že výpoveď zmluvy nemá vplyv na trvanie samotných záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli v súvislosti s plnením zmluvy a ktoré boli v danom prípade ovplyvnené existenciou zmluvne dojednaných podmienok vzťahujúcich sa k nárokom žalobcu na vrátenie vyplatenej

provízie. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. .

14. Žalobca ďalej poznamenáva, že pohľadávka, ktorú si žalovaný uplatnil cestou vzájomnej žaloby zanikla započítaním voči splatným pohľadávkam žalobcu. Žalobca si uplatnil nárok na vrátenie alikvotnej časti provízie v súlade s podmienkami uvedenými v Zmluve o spolupráci a v súlade s týmito rovnako vykonal tento zápočet, v dôsledku čoho nárok žalovaného zanikol. Súd sa pri posudzovaní nároku uplatneného vzájomnou žalobou uspokojil s vyhlásením žalovaného, že eviduje voči žalobcovi nesplatenú pohľadávku. Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a síce existenciu faktúry, ktorá by odôvodňovala splatnosť jeho nároku a taktiež sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou splatnosti nároku žalovaného. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -139 zo dňa 21.09.2020 zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie, alebo aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že v prejednávanej veci si strany sporu v uzavretej Zmluve o spolupráci osobitne nevymienili, že ich práva a povinnosti obsiahnuté v čl. IV bod 6 Zmluvy o spolupráci majú ostať zachované aj v čase po účinnosti výpovede (zániku Zmluvy o spolupráci), vzhľadom k čomu tak uplynutím výpovednej doby došlo k zániku všetkých práv a povinností, ktoré tvorili obsah záväzkového vzťahu založeného medzi stranami sporu Zmluvou o spolupráci a žalobca tak nemá nárok na vrátenie časti provízie spolu vo výške 675,- € . Žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie. Výkladom a contrario v spojitosti s účinkami výpovede je nutné dospieť k právnemu záveru, že bez chýbajúcej dohody zmluvných strán výslovne obsiahnutej v zmluve nemožno vychádzať z toho, že záväzok žalovaného vyplývajúci z už zaniknutej Zmluvy o spolupráci mal trvať aj v čase po ukončení tejto Zmluvy. Pre posúdenie obsahu vzájomných práv a povinností strán sporu je rozhodujúca vôľa strán prejavená v jednotlivých ustanoveniach Zmluvy o spolupráci. Z dôvodu absencie dohody zmluvných strán o pretrvávajúcej povinnosti žalovaného vrátiť už vyplatenú časť provízie, resp. o pretrvávajúcom práve žalobcu na vrátenie časti provízie, aj v čase po zániku Zmluvy o spolupráci, je žalobcom uplatnený nárok nedôvodný.

16. Uplynutím výpovednej doby došlo k zániku všetkých subjektívnych práv a povinností, ktoré tvorili obsah záväzkového vzťahu založeného medzi stranami sporu Zmluvou o spolupráci, v čoho dôsledku nemožno aplikovať už neúčinné (zaniknuté) ustanovenie čl. IV bod 6 zaniknutej Zmluvy o spolupráci, na ktoré sa žalobca v predmetnej právnej veci odvoláva. Zánik zmluvy vo všeobecnosti nemá vplyv výlučne na tie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré vznikli do času zániku zmluvy, resp. ani na také práva a povinnosti, ktorých trvanie si zmluvné strany v zmluve vymienili aj na čas po zániku účinnosti zmluvy. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o spolupráci je zrejmé, že strany sporu si v tejto Zmluve osobitne nevymienili (nedohodli), že by niektoré práva a povinnosti zmluvných strán založené Zmluvou mali trvať aj v čase po jej zániku. Zo znenia článku IV bod 6 Zmluvy o spolupráci, resp. z kontextu celej Zmluvy o spolupráci vyplýva, že práva a povinnosti zmluvných strán trvajú len počas existencie Zmluvy a nie aj v čase po jej zániku. Výnimku tvorí len ustanovenie čl. V bod 3 druhá veta Zmluvy o spolupráci. Toto ustanovenie sa však vzťahuje len na prípady zániku Zmluvy o spolupráci na základe odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, t.j. predmetné ustanovenie nie je aplikovateľné na zánik Zmluvy na základe podanej výpovede.

17. Nárok na províziu v zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci (čl. III bod 2) žalovanému bez ďalšieho vznikol už splnením poslednej z uvedených podmienok: (i) uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere medzi klientom žalovaného a financujúcou bankou; (ii) realizácia posledného čerpania hypotekárneho úveru klientom žalovaného; (iii) úhrada odplaty žalobcovi zo strany financujúcej banky. Čiže v tomto prípade sa nevyžadovalo splnenie žiadnych ďalších podmienok k tomu, aby mal žalovaný nárok na zaplatenie provízie. V čase po vyplatení provízie žalovanému mohlo počas trvania Zmluvy o spolupráci dôjsť k vzniku práva žalobcu na vrátenie vyplatenej časti provízie podľa čl. IV bod 6 Zmluvy. Toto právo žalobcu však bolo obmedzené len na obdobie trvania Zmluvy o spolupráci. Právo žalobcu na vrátenie vyplatenej časti provízie by mohlo pretrvávať, resp. ako vymáhateľný nárok vzniknúť v čase po zániku Zmluvy o spolupráci výlučne v prípade, ak by si to zmluvné strany v uzavretej Zmluve o spolupráci výslovne dohodli.

18. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca po prvýkrát až v odvolaní argumentuje tým, že pohľadávka žalovaného uplatnená vzájomnou žalobou údajne nemala byť splatná z dôvodu chýbajúcej faktúry žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že predmetná procesná obrana žalobcu, ktorá nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je v odvolacom konaní prípustná. Žalobca v odvolaní síce tvrdí, že v konaní údajne opakovane spochybňoval splatnosť pohľadávky žalovaného, zo všetkých jeho vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie však táto skutočnosť nevyplýva. Žalobca v konaní o vzájomnej žalobe len namietol, že pohľadávka žalovaného mala zaniknúť v dôsledku započítania vykonaného žalobcom (na jeho domnelé pohľadávky). Žalovaný zdôraznil, že to bol práve žalobca, ktorý žalovanému znemožnil vystavenie faktúry. O existencii svojej pohľadávky (osobitne o jej výške) sa žalovaný dozvedel až z podkladov predložených žalobcom v súdnom spore. Žalovaný si nevedel predmetnú pohľadávku uplatňovať skôr, nakoľko žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť vystaviť provízny list za zrealizované sprostredkovanie a zároveň oznámiť žalovanému, že obdržal odplatu za sprostredkovanie hypotekárneho úveru poskytnutého klientovi žalovaného. Pre opakované porušovanie zmluvných povinností zo strany žalobcu (najmä v súvislosti s neposkytovaním podkladov pre vyúčtovanie provízie) žalovaný napokon aj pristúpil k ukončeniu Zmluvy o spolupráci na základe výpovede. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa ustanovenia napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle ustanovenia a v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

20. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň dôsledne vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán.

22. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci vyplývajúcich zo spisu odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako prvoinštančný súd o nedôvodnosti žaloby, pri vyhodnotení Zmluvy o spolupráci medzi stranami sporu ako zmluvy inominátnej, ktorá nie je typickou mandátnou zmluvou, ani zmluvou o obchodnom zastúpení, ani zmluvou o sprostredkovaní a v ktorej nie sú jednoznačne obsiahnuté prvky typické pre uvedené jednotlivé typy zmlúv upravené v . Žalovaný zaslal žalobcovi v súlade s čl. V bod 2 Zmluvy o spolupráci výpoveď Zmluvy o spolupráci z dôvodu neplnenia si zmluvnej povinnosti podľa čl. IV bod 3 Zmluvy o spolupráci zo strany hypotekárneho poradcu. Prvostupňový súd správne aplikoval všeobecnú právnu úpravu výpovede obsiahnutú v ust. na obchodné záväzkové vzťahy a konštatoval, že výpoveďou sa zmluva neruší a práva a povinnosti strán nezanikajú spätne, ale až účinnosťou výpovede. Výpoveď teda pôsobí ex nunc a nedotýka sa vzájomných práv a povinností účastníkov v dobe predtým. Prvostupňový súd správne zvýraznil, že nároky, vyplývajúce zo zmluvy, ktoré vznikli pred účinnosťou výpovede, ostávajú zachované. Predmetný nárok žalobcu, ktorého sa žalobou domáha však nevznikol počas trvania zmluvy, ale až po jej zániku, pričom zo znenia článku IV bod 6 Zmluvy o spolupráci, resp. z kontextu celej Zmluvy o spolupráci vyplýva, že práva a povinnosti zmluvných strán trvajú len počas existencie Zmluvy a nie aj v čase po jej zániku. Jedinú výnimku, ktorú si strany zmluvne upravili, je ustanovenie čl. V bod 3 druhá veta Zmluvy o spolupráci. Z takejto formulácie zmluvy jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán zmluvne si upraviť práva a povinnosti po zániku zmluvy len pre prípady zániku zmluvy na základe odstúpenia, nie na základe výpovede.

23. Výpoveď s účinkami ex nunc teda oslobodila zmluvné strany od ďalších povinností plniť zo zmluvy a teda povinností z nárokov, ktoré vznikli po účinnosti výpovede. Je nesporné, že nárok žalobcu vznikol až po účinnosti výpovede, v čase, kedy už pôvodný zmluvný vzťah medzi stranami sporu netrval a teda odpadol právny titul, resp. právny základ nároku.

24. Strany sporu v uzavretej Zmluve o spolupráci si osobitne nevymienili, že ich práva a povinnosti obsiahnuté v čl. IV bod 6 Zmluvy o spolupráci majú ostať zachované aj v čase po účinnosti výpovede (zániku zmluvy), preto aj podľa názoru odvolacieho súdu uplynutím výpovednej doby došlo k zániku všetkých práv a povinností, ktoré tvorili obsah záväzkového vzťahu založeného medzi stranami sporu Zmluvou o spolupráci a žalobca nemá nárok na vrátenie časti provízie spolu vo výške 675,- €.

25. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy, ani z vyúčtovaní provízie predložených žalobcom, na základe ktorých bola predmetná provízia vyplácaná nevyplýva, že provízie boli vyplácané ako záloha a pre prípad, že by došlo k predčasnému ukončeniu dojednaných zmlúv, zaviazal sa žalovaný v Zmluve o spolupráci na vrátenie alikvotnej časti provízie.

26. Nárok žalovaného na zaplatenie provízie v zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci v zmysle čl. III bod 2 Zmluvy, uplatnený žalovaným vzájomným návrhom, vznikol splnením poslednej z 3-och zmluvne stanovených podmienok, splnením ktorých žalovanému potom vznikol nárok na zaplatenie provízie. Tento nárok vznikol v čase trvania zmluvy. Po vyplatení provízie žalovanému mohlo počas trvania Zmluvy o spolupráci dôjsť k vzniku práva žalobcu na vrátenie vyplatenej časti provízie podľa čl. IV bod 6 Zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie, Zmluvne dohodnuté právo žalobcu na vrátenie alikvotnej časti provízie tak ako je upravené v Zmluve o spolupráci, nepredstavuje rozväzovaciu podmienku. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keď žalobcovi nevzniklo právo na vrátenie časti provízie v sume 675,- Eur, nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu tejto sumy voči pohľadávke žalovaného na zaplatenie provízie vo výške 358,- Eur (provízia za zmluvu č. 9359109661: G. U.).

27. Odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného, že uplatnená pohľadávka žalovaného nemala byť splatná z dôvodu chýbajúcej faktúry nemohla byť zo strany odvolacieho súdu akceptovaná, nakoľko sa jednalo o procesnú obranu žalobcu, ktorá nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie a teda nie je v odvolacom konaní prípustná. Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie uvedené nevyplýva, žalobca v konaní o vzájomnej žalobe len namietal, že pohľadávka žalovaného mala zaniknúť v dôsledku započítania vykonaného žalobcom (na jeho domnelé pohľadávky).

28. Žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie a preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).