Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/30/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Ing. S. W., bytom Q. XXXX, V., právne zastúpená Mgr. Melániou Holeščákovou, advokátkou, AK Púchov, Komenského 1630/7, proti odporcovi Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica, Nemocničná 986, Považská Bystrica, IČO: 00 610 411, právne zastúpená L§B Legal Services s.r.o., Námestie A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. októbra 2015, č.k. -93, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúce sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi náhrady škody vo výške 10.230,86 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 21.09.2011 je bolo v NsP Považská Bystrica realizovaný operačný výkon a po tomto operačnom výkone bola prijatá na kliniku v Martinskej univerzitnej nemocnici, kde dňa 26.09.2011 bola vykonaná revízia žlčových ciest s ich následnou rekonštrukciou, teda opätovná operácia. Pri tejto operácii boli zistené stratové poranenie spoločného pečeňovožlčníkového vývodu a následne naložený nekontrastný klip. Na podnet navrhovateľky sa postupom odporcu pri operačnom zákroku zaoberal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý v konečnom dôsledku konštatoval, že pri operácii dňa 21.09.2011 bolo potrebné operatérom zmeniť laparoskopickú operáciu na otvorenú a preto tento operačný postup nebol v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. a v jeho vedení boli zistené nedostatky. Na základe objednávky navrhovateľky vyhotovil znalec z odboru zdravotníctvo znalecký posudok, ktorý ohodnotil bolestné na 115 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 525 bodov.

Súd prvého stupňa mal preto z vykonaného dokazovania za preukázané, že pri operačnom zákroku realizovanom dňa 21.09.2011 na Chirurgickom oddelení NsP Považská Bystrica, teda odporcom tento operačný zákrok nebol vykonaný v súlade s § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, pričom pri tomto zákroku došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľky, v dôsledku čoho pri následnom operačnom zákroku bola nevyhnutná realizácia revízie žlčových ciest s ich následnou rekonštrukciou. Preto vznikla na strane navrhovateľky škoda z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorej výška bola ustálená znaleckým posudkom. Vzhľadom k tomu, že odporca spolu s vedľajším účastníkom vzniesli námietku premlčania, súd bol povinný na túto námietku prihliadať, pričom súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka sa o svojom nároku dozvedela najneskôr dňa 21.12.2011, kedy bolo u nej vykonané posledné lekárske vyšetrenie s tým, že tento okamih považoval súd prvého stupňa za ustálenie jej zdravotného stavu a týmto okamihom jej začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody. Túto skutočnosť navrhovateľka

zistila z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 18.05.2012, v ktorom bolo konštatované, že pri operačnom zákroku pochybil odporca. Dňa 30.07.2012 adresovala navrhovateľka výzvu odporcovi, ktorou sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, teda najneskôr dňa 30.07.2012 mohla začať plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Návrh na náhradu škody však navrhovateľka podala až dňa 24.11.2014, teda po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, a preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd jej nárok zamietol.

Odporca a vedľajší účastník boli v konaní úspešní a preto im za použitia § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník si toto právo neuplatnil s tým, že vo vzťahu k odporcovi o náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa § 150 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Aj napriek neúspechu navrhovateľky súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že zavineným konaním odporcu navrhovateľke vznikla škoda a to škoda na zdraví, navyše s trvalými následkami, pričom závažnosť tohto následku spôsobuje fakt, že odporca je zdravotníckym zariadením, ktorého prioritným poslaním by malo byť odstraňovať prípadné zmierňovanie zdravotných ťažkostí ako komplikácii svojich pacientov. Navyše ako už bolo uvedené nárok navrhovateľky bol súdom zamietnutý len z dôvodu premlčania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca a to proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania pred súdom prvého stupňa. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že tvrdenia súdu prvého stupňa by mali byť okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by odporcovi nemala patriť náhrada trov konania. Súd prvého stupňa opomenul tú skutočnosť, že odporca bol počas celého obdobia, v ktorom si navrhovateľka uplatňovala u neho náhradu škody otvorený akýmkoľvek rokovaniam, poskytol jej všetkú potrebnú súčinnosť, komunikoval so svojou poisťovňou a nezatajoval sa a sprostredkoval všetky požiadavky poisťovne navrhovateľke za účelom toho, aby jej mohla byť škoda z poistenia nahradená. Napriek tejto súčinnosti odporca opakovane upozornil právnu zástupkyňu navrhovateľky na zdĺhavosť celého procesu ako aj na skutočnosť, že štatutár odporcu nie je oprávnený uzatvoriť s navrhovateľkou mimosúdnu dohodu. Skutočnosť, že podaným návrhom si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti odporcom, nemožno považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa a to ani v spojení so skutočnosťou, že odporca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V predmetnej veci je podstatnou aj tá skutočnosť, že navrhovateľka bola po celý čas odborne právne zastúpená a nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu odporcu skutočnosť, že nárok musel byť súdom z dôvodu oprávnene vznesenej námietky premlčania napokon zamietnutý. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že v prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odporcu a zaviazal by navrhovateľku na náhradu trov konania, išlo by u navrhovateľky o klasický prípad vzniku škody, ktorú pri svojej činnosti môže klientovi spôsobiť advokát. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil tak, že prizná odporcovi náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa, ktoré si zároveň vyčíslil, spolu na sumu 2007,90 eur.

Navrhovateľka a vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa a zároveň naňho poukazuje.

V prejednávanej veci je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že návrh čo do veci samej bol zamietnutý z toho dôvodu, že navrhovateľka si voči odporcovi uplatnila svoj nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená odporcom pri operačnom zákroku navrhovateľky dňa 21.09.2011, pričom zo strany odporcu pri tomto operačnom zákroku boli zistené nedostatky. Túto skutočnosť skonštatoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom následne znalec vyčíslil v prospech navrhovateľky bodovo náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Faktom je, že navrhovateľka v konečnom dôsledku pred súdom prvého stupňa úspešná nebola, a to z toho dôvodu, že ako odporca, tak aj vedľajší účastníka na strane odporcu vzniesli v prejednávanej veci

námietku premlčania, ktorá bola dôvodná, preto lebo navrhovateľka si svoj nárok uplatnila po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie svojho nároku na súde.

Následne sa súd prvého stupňa zaoberal v náväznosti na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na strane navrhovateľky, kedy tieto dôvody hodné osobitného zreteľa napriek neúspechu na strane navrhovateľky v kontexte s nepriznaním náhrady trov konania úspešnému odporcovi súd prvého stupňa nepriznal, preto lebo zavineným odporcu vznikla navrhovateľke škoda a to škoda na zdraví, navyše s trvalými následkami, pričom závažnosť tohto následku spôsobuje fakt, že odporca je zdravotníckym zariadením, ktorého prioritným poslaním by malo byť odstraňovanie, prípadne zmierňovanie zdravotných ťažkostí a komplikácii pacientov. Nárok navrhovateľky bol preto v prejednávanej veci zamietnutý len z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súdy rozhodujú o náhrade trov konania medzi účastníkmi so zreteľom na plný úspech toho, ktorého účastníka v konaní. Toto zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech má právo na náhradu všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok obsahuje ust. § 150 O.s.p., ktorý umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

V posudzovanej veci tak ako uviedol súd prvého stupňa je zrejmé, že nárok navrhovateľky na náhradu škody voči odporcovi bol opodstatnený. V konečnom dôsledku túto skutočnosť ani odporca vo svojich vyjadreniach nespochybňoval. Faktom je, že navrhovateľka podala svoj návrh na súd neskoro, a preto odporca vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporcu v prejednávanej veci dôvodne uplatnili námietku premlčania, čo bolo v konečnom dôsledku zamietnutia návrhu čo do veci samej.

Rovnako však z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka potom ako dala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v rámci ktorého jej bolo oznámené, že tento jej podnet je dôvodný a skutočne je to odporca, ktorý pochybil pri danom operačnom zákroku, písomne vyzvala odporcu k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Tento jej odpovedal listom zo dňa 22.08.2012, v ktorom uviedol, že je poistený u spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, pričom predmetom poistnej zmluvy je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Preto bolo navrhovateľke oznámené, že odporca čaká na stanovisko poisťovne Allianz k uplatnenému nároku s tým, že zároveň súhlasil s uskutočnením stretnutia, na ktorom by sa predbežne nárok prerokoval.

V tomto smere je teda potrebné prisvedčiť argumentácii odporcu, že nespochybňoval nárok navrhovateľky, avšak vzhľadom na svoje zákonné poistenie vyvolal mimosúdne rokovania. Faktom je, že tieto mimosúdne rokovania aj prebiehali, pričom je zrejmé, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa nejavili dostatočnými podklady, ktoré navrhovateľka v prejednávanej veci poskytla, kedy v konečnom dôsledku je v spise založená ešte mailová komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom, z ktorej vyplýva, že odporca ešte dňa 20.06.2014 žiadal ďalšie podklady zo zdravotnej dokumentácie zo strany navrhovateľky, preto lebo mal zato, že relevantné dokumenty poisťovňa zatiaľ nepovažuje za dostačujúce.

Pokiaľ teda vychádzame z predpokladov použitia ust. § 150 O.s.p. a dôvodov hodných osobitného zreteľa, zákon vyžaduje na aplikáciu právneho predpisu dve podmienky. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Bude vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhrady trov konania.

Práve v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa preto, aby v spore úspešnému odporcovi

náhrada trov konania priznaná nebola. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v charaktere samotného nároku, ktorý bol v konečnom dôsledku dôvodný, pretože chybným postupom odporcu došlo k poškodeniu zdravia na strane navrhovateľky s tým, že samotným zdĺhavým mimosúdnym rokovaním došlo v konečnom dôsledku k tomu, že bol nárok navrhovateľky premlčaný.

Preto dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že sú tu na strane navrhovateľky dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné úspešnému odporcovi v konaní priznať náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa.

Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tejto v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a zároveň si žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .