Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-236-2015.pdf
PDF · 97.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/236/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Y. práce, sociálnych vecí a rodiny B., V. X/a, B., dieťa rodičov, matky: D. K., trvale bytom B., H. XX a otca: D. K., trvale bytom B., Osuského XX, v skutočnosti bytom B., J. dolina XX, zastúpený advokátskou kanceláriou C. D., s.r.o. so sídlom v B., F. XX, na návrh otca o zmenu zverenia, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého T. K., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca.
Maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia.
Matka je povinný platiť na výživu maloletého sumu XXX,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred otcovi od 10.2.2016.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.3.2014, č.k. 17P/153/2013, v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému T..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.7.2015, tunajšiemu súdu podaným dňa 5.10.2015, sa otec domáhal zmeny zverenia maloletého T. K., nar. XX.X.XXXX, z osobnej starostlivosti matky do svojej osobnej starostlivosti s určením vyživovacej povinnosti matky vo výške XXX,-€ mesačne. V návrhu uviedol, že s matkou maloletého uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú k návrhu pripojil a žiadal súd, aby túto dohodu schválil. Dôvodil tým, že maloletý T. prejavil vôľu bývať s ním a so súhlasom matky sa k nemu nasťahoval dňa XX.X.XXXX. Na pojednávaní otec na svojom návrhu zotrval a doplnil ho tak, že zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku žiadal poveriť seba aj matku maloletého a výživné na maloletého matke určiť odo dňa vyhlásenia rozsudku.
Matka k veci uviedla, že to nebolo tak, že by sa dohodli, ale vlastne to spôsobila ona, T. je v pubertálnom veku, nevedela s ním pohnúť, sťažovala sa na to, aký T. je jeho otcovi, ktorý jej odpovedal, že veď žije s ňou, preto mu párkrát povedala, nech si ho teda vezme, ale nemyslela to vážne, otec jej ho ukradol. S otcom sa mali porozprávať, zatelefonoval jej ale, že nemôže, a keď prišla domov, T. kompletne presťahoval a papier ju donútil podpísať s tým, že inak to dá na súd, čo nakoniec aj tak spravil. Ona akceptuje vôľu syna, ktorý je kúpený, nemá ani auto, ani toľko peňazí ako otec, nemôže synovi poskytnúť taký komfort, ktorý má u otca. S návrhom súhlasí, ale nie dobrovoľne.
Kolízny opatrovník poukázal na vôľu maloletého prejavenú počas vykonaného pohovoru s ním a odporučil ho zveriť do otcovej osobnej starostlivosti a výživné zo strany matky určiť sumou XXX,-€ mesačne od právoplatnosti rozsudku, keď v starostlivosti otca o maloletého nezistil žiadne nedostatky.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom H. súdu B. V zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX. Maloletý bol na čas po rozvode zverený spolu aj s maloletou sestrou O., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky - odporkyne, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku boli poverení obidvaja rodičia a otca - navrhovateľa súd zaviazal povinnosťou platiť na výživu maloletých detí sumu XXX,- € mesačne na každé. V tej dobe mal maloletý necelých X.kov. Otec bol držiteľom živnostenského oprávnenia pre predmety podnikania: opravy a údržba kancelárskych elektrických strojov a prístrojov a elektrických strojov a prístrojov pre domácnosť, konzultačná a poradenská činnosť v oblasti elektroinštalácií, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti, to všetko od X.X.XXXX a inštalovanie a opravy elektrických rozvodov s nižším ako bezpečným napätím od XX.XX.XXXX. V obchodnom registri zápis nemal. V daňovom priznaní za rok XXXX otec uviedol príjmy zo živnosti XX.XXX,XX €, výdavky zo živnosti XX.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a daň XXX,XX €. D. vyživovacie povinnosti otec nemal. F. bola od XX.X.XXXX zamestnaná vo firme U. U. poisťovňa, a.s., kde od nástupu do konca roku XXXX dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok XXX,XX €, v dobe od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX trvala jej evidencia v zozname uchádzačov o zamestnanie bez nároku na podporu, v obchodnom ani v živnostenskom registri vedená nebola, ďalšie vyživovacie povinnosti nemala.
V súčasnej dobe sa stav zápisu otca v živnostenskom registri nezmenil, v obchodnom registri vedený naďalej nie je. V daňovom priznaní za rok XXXX uviedol základ dane X.XXX,XX € a daň XXX,XX €.
Matka ani v súčasnej dobe nie je vedená v obchodnom ani v živnostenskom registri.
Od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX má z titulu evidencie na úrade práce nárok na vyplácanie podpory v nezamestnanosti vo výške XX,XXXX € na kalendárny deň. P. posledným zamestnávateľom bola U. poisťovňa, a.s. do XX.XX.XXXX, kde dosiahla priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX € za obdobie posledných XX-tich mesiacov (december XXXX až november XXXX). K. pracovný pomer skončil dohodou uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX. Ku skončeniu pracovného pomeru matka uviedla, že dohodu iniciovala jej vedúca, ktorá prišla o miesto a potrebovala jej (matkino) miesto, odstupné jej bolo vyplatené za obdobie troch mesiacov.
Maloletý T. bude mať v júni t.r. Q.kov. V školskom roku XXXX/XXXX je V. Q. H. XX v B., odbor B. Rodičia nové manželstvá neuzavreli, ďalšie vyživovacie povinnosti im nepribudli, naďalej majú spoločnú vyživovaciu povinnosť k dcére O..
Dňa XX.X.XXXX bolo kolíznym opatrovníkom vykonané šetrenie v domácnosti otca na adrese J. dolina XX v B. a zároveň aj vykonaný pohovor s maloletým. Kolízny opatrovník zistil, že maloletý žije s otcom v X,X-izbovom kompletne zariadenom byte. Jedna izba je zariadená ako obývačka, je v nej aj domáce kino, počítač, pracovný stôl a kreslo. Maloletý má svoju izbu zariadenú v zmysle jeho potrieb, nachádza sa v nej posteľ, pracovný stôl, stolička, počítač a skriňa. Podľa výsledkov šetrenia má otec vytvorené vhodné podmienky pre priaznivý psychický a sociálny vývoj maloletého. Pri pohovore maloletý uviedol, že u otca je veľmi spokojný, má zabezpečené všetko, čo potrebuje k životu, s matkou sa pravidelne stretáva, dobrý vzťah má aj so sestrou. Prejavil vôľu bývať a žiť s otcom v spoločnej domácnosti a želal si byť súdom zverený do jeho starostlivosti.
Podľa § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Zmena výchovného prostredia maloletého dieťaťa musí mať súvislosť so zmenou pomerov závažného charakteru týkajúcou sa skutočností tvoriacich skutkový podklad predchádzajúceho rozhodnutia súdu v predmetnej veci. Túto zmenu pomerov je potrebné posudzovať z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa na jeho ďalšej riadnej výchove pri súčasnom rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia.
Dôvodom zmeny výchovného prostredia maloletého dieťaťa bude stav, kedy doterajšie výchovné prostredie už ďalej nezaisťuje najpriaznivejšie podmienky pre jeho riadny vývoj a dostáva sa do rozporu so záujmami dieťaťa a so záujmami spoločnosti. Bude to najmä vtedy, ak sa medzi dieťaťom a rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, vyvinul taký vzťah, ktorý ohrozuje ďalší zdarný priebeh jeho výchovy.
Zmena doterajšieho výchovného prostredia maloletého dieťaťa bude dôvodná vo vzťahu k zmene pomerov rodiča, vo výchovnom prostredí ktorého sa dieťa nachádza. Zmena pomerov u druhého rodiča, ktorý dieťa nemá vo výchove, spočívajúca iba v tom, že od doby predchádzajúceho rozhodovania súdu v predmetnej veci vykazuje tento rodič v podstate rovnakú výchovnú spôsobilosť, nemôže sama o sebe tvoriť skutkový základ pre vykonanie zmeny zverenia.
Hlavným kritériom posudzovania opodstatnenosti zmeny zverenia maloletého dieťaťa nemôžu byť len lepšie ekonomické pomery rodiča, ktorý ho nemá zverené do osobnej starostlivosti. V konaní vo veci zmeny zverenia maloletého dieťaťa súd musí predovšetkým skúmať, či by táto zmena neprivodila dieťaťu citový otras, príp. či by nemala negatívny dopad na jeho ďalší vývoj.
Maloletý T. bol na čas po rozvode manželstva rodičov v marci XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky. Od XX.X.XXXX nepretržite býva v domácnosti otca.
K odchodu maloletého k otcovi matka uviedla, že sa s otcom mali najskôr porozprávať, zatelefonoval jej ale, že nemôže, avšak keď prišla domov, T. otec už kompletne presťahoval, otec jej T. ukradol. K tomu otec objasnil, že bolo vôľou syna, aby sa s matkou pri sťahovaní nestretol, dokonca ho prekvapil jeho výrok po tom, ako bol zbalený - „a môžeme ísť domov“. H. si myslel, že si najskôr zariadi byt a T. zatiaľ počká u matky, ale on chcel od matky odísť aj do nezariadeného bytu, ktorý potom zariaďovali spolu.
Matka priznala, že to vlastne spôsobila ona, so synom nevedela pohnúť, sťažovala sa na neho jeho otcovi, ktorý jej odpovedal, že veď žije s ňou, preto mu párkrát povedala, nech si ho teda vezme, ale nemyslela to vážne. Keď k niečomu došlo, zvykla T. hovoriť, že ho dá otcovi, on sa s tým zmieril a nakoniec k otcovi aj odišiel. Ohľadne problémov s maloletým v jej domácnosti vypovedala, že T. začal nenávidieť svoju sestru, nemohli byť spolu v jednej miestnosti, hádali sa a bili, príčinou podľa nej malo byť to, aké videl chovanie svojho otca voči nej, že ženy sú menejcenné a sú len na to, aby slúžili. T. nechcel mať kamarátov, sedel zavretý v izbe, bol stále za počítačom, keď za ním prišla do izby, posielal ju preč. H. matka vyčítala, že T. je u neho z výchovnej stránky zanedbávaný, celý deň sedí za počítačom, keď mu zatelefonuje, nevie ani, či je otec doma, bojí sa, čo z neho bude, je strašne nesamostatný, stále zavretý v izbe. Za synom nemôže ísť, pokiaľ príde za ňou on, celú dobu stíska v ruke mobil a čaká, kedy ho otec zavolá. Keď mal otec Q. a bol v nemocnici, zveril syna svojej sestre a nie jej. Nechce ísť proti vôli maloletého, ale chce ho naspäť.
Otec poukázal na to, že za rok, čo je syn u neho, pribral desať kilo a endokrinológ, ku ktorému chodí, ho za tom pochválil. Predložil tiež synovo polročné vysvedčenie za školský rok XXXX/XXXX z ktorého vyplynulo, že T. mal dve jednotky (matematika a občianska náuka), šesť dvojok (angličtina, fyzika, telesná a športová výchova, toxikológia, aplikovaná biológia a aplikovaná informatika) a sedem trojok (slovenčina, nemčina, ekonomika, chémia, chemické výpočty, základy technológie a chemické laboratórne cvičenia), správanie mal ohodnotené ako veľmi dobré, pri počte zameškaných ospravedlnených hodín XX, neospravedlnené hodiny nemal. K svojmu pobytu v nemocnici otec povedal, že syn mu zavolal záchranku a vystresovaný odišiel k staršej, nevlastnej sestre, ku ktorej má veľmi dobrý vzťah. Tá ho poslala k mame, od nej však odišiel do jeho domácnosti, hoci on bol hospitalizovaný čo ho prekvapilo, lebo si myslel, že zostane u matky kým sa on vráti, preto požiadal svoju sestru, aby sa o neho postarala. Z. návštev maloletého matkou u neho zdôvodnil tým, že v jeho predošlom bydlisku mu porozbíjala veci (matka to poprela) a byt, v ktorom teraz býva, je aj vlastníctvom jeho sestry.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Maloletý prejavil vôľu bývať a žiť s otcom v spoločnej domácnosti a byť mu súdom zverený do jeho starostlivosti dňa XX.X.XXXX pred kolíznym opatrovníkom. Kolízny opatrovník zdôraznil, že pokiaľ by bol maloletý aj ovplyvňovaný, nezostal by v takom prostredí, v ktorom sa necíti dobre.
S ohľadom na vek maloletého blízky dospelosti a skutočnosti zistené v konaní súd akceptoval vyjadrenie maloletého a rozhodol o zmene jeho zverenia z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca. Maloletý žije u otca už desať mesiacov. V škole riadne prosperuje, nemá žiadne problémy s prospechom, jeho študijné výsledky sú na požadovanej úrovni. Nevykazuje neospravedlnenú absenciu, ani zvýšenú ospravedlnenú absenciu v škole. Zo zdravotného hľadiska došlo u neho k zlepšeniu tak, ako to popísal otec.
Pokiaľ matka poukazovala na komfort, ktorý má maloletý u otca, a ktorý mu nemohla poskytnúť - ona nemá auto, otec ho dovezie kam potrebuje, otec má viac peňazí, otec mu zohreje jedlo, čo ona nemohla kvôli práci, tak toto možno považovať len za akúsi pridanú hodnotu, keďže sa nejedná o také závažné skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie maloletého odísť k otcovi. Po vyhodnotení obsahu výpovedí rodičov a prejaveného názoru maloletého dospel súd k záveru, že výchovné prostredie u matky prestalo spĺňať podmienku zabezpečenia riadneho vývoja maloletého a dostalo sa do rozporu s jeho záujmami, keďže sa medzi ním a matkou vyvinul vzťah, ktorým je ohrozený ďalší zdarný priebeh výchovy maloletého.
Je nanajvýš nešťastným počinom, keď rodič majúci maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, používa druhého rodiča na zastrašovanie či vyhrážanie sa dieťaťu v prípade nejakej problémovej situácie, resp. pri nezvládaní jeho výchovy. Maloleté dieťa má byť práve rodičom, ktorému je zverené do starostlivosti, vedené vo vzťahu k druhému rodičovi s rešpektom a úctou tak, aby čo najmenej pociťovalo predošlý rozpad rodiny. Matka sama priznala svoju vinu, keď sa T. nakoniec zmieril s tým, že ho chce dať otcovi a sám od nej aj odišiel. Pretože zmenu výchovného prostredia v prospech otca si maloletý osvojil, je zrejmé, že matka svojim zastrašovaním či trestaním maloletého tým, že ho dá otcovi, dosiahla úplne opačný efekt. Zo správania maloletého, najmä spôsobu jeho odchodu od matky, ako aj z jeho pobytu v otcovej domácnosti v čase jeho hospitalizácie vyplynulo, že má väčšiu dôveru k otcovi než k matke a spolužitie s matkou nie je pre neho vyhovujúce, pričom však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by výchova, resp. starostlivosť zo strany otca bola benevolentnejšia, dokonca nevyhovujúca záujmom maloletého. Matka popisovala aj vážne konflikty medzi maloletým a jeho mladšou sestrou v čase ich spolužitia, takže aj z hľadiska súrodeneckého vzťahu sa javí ich separácia omnoho vhodnejšia pre obe deti, než ďalšie pretrvávanie predošlého stavu.
Postoj matky k prejednávanej veci je nanajvýš ambivalentný, na jednej strane by chcela maloletého späť, na druhej strane nechce ísť proti jeho vôli, s návrhom súhlasí, ale nie dobrovoľne. K tvrdeniu, že otec ju donútil podpísať papier (dohoda rodičov zo dňa XX.X.XXXX) je potrebné skonštatovať, že pokiaľ tomu tak bolo, matka mala od doby odchodu maloletého dostatok času na to, aby využila dostupné právne prostriedky na návrat syna do jej domácnosti, avšak nespravila tak.
Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázanú dôvodnosť zmeny zverenia, keďže výchovné prostredie u matky už prestalo pre maloleté dieťa vytvárať priaznivé podmienky pre jeho zdravý vývoj, i keď jeho záujmy priamo nepoškodilo. Ďalšie zotrvanie, resp. v tomto prípade už vrátenie maloletého späť do starostlivosti matky, by ale k poškodeniu záujmov maloletého smerovalo s ohľadom na stav popísaný matkou týkajúci sa toho, že s maloletým nevedela pohnúť, a že začal nenávidieť svoju sestru, čoho výsledkom by mohlo byť intenzívnejšie opozičné správanie maloletého.
Súčasné študijné výsledky maloletého, ako aj jeho zdravotný stav a spokojnosť, ktorú prejavil pred kolíznym opatrovníkom, ako aj výsledky šetrenia vykonaného v domácnosti otca nasvedčujú tomu, že zmena výchovného prostredia maloletého bola a je opodstatnená.
Súd rozhodol o zmene zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, čím vyhovel jeho návrhu majúc za preukázané, že súčasný pobyt maloletého v jeho domácnosti je v záujme jeho ďalšieho zdravého vývoja.
Zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku súd poveril obidvoch rodičov, nakoľko nebol preukázaný žiaden dôvod pre to, aby výkon rodičovských práv matky bol v danom smere obmedzený.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. § veta prvá obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností (mimo výživného).
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) vo všeobecnosti zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské a predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností, atď. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri.
Otec navrhol výživné na maloletého určiť sumou XXX,-€ mesačne.
Matka sa pre prípad zmeny zverenia maloletého vyjadrila tak, že výživné bude plniť tak, ako ho určí súd.
Kolízny opatrovník odporučil výživné stanoviť v otcom navrhovanej sume.
Súd rozhodol o výške vyživovacej povinnosti matky v zmysle návrhu otca, aj keď tak nie sú vystihnuté všetky odôvodnené potreby maloletého vo vzťahu k jeho veku blízkom dospelosti. Pokiaľ však otec sumu XXX,-€ považuje za dostatočnú, niet dôvod pre iné rozhodnutie. Vyhovené bolo aj časti návrhu týkajúcej sa počiatku určenia výživného odo dňa vyhlásenia rozsudku.
Návrhu otca tak bolo vyhovené s poukazom na všetky vyššie oboznámené v konaní preukázané skutočnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné).