Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/453/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, v konaní zastúpeného Mgr. Martinom Katriniakom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dr.Vladimíra Clementisa 10 proti odporcovi P. X., štátnemu občanovi Q. republiky, bytom O. Q. XXX, o zaplatenie 151,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -214 zo dňa 07. augusta 2014, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 151,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 21.06.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok I. rozsudku/ a navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznal /výrok II. rozsudku/. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že účastníci uzavreli dňa 18.01.1999 zmluvu č. 00121315, v zmysle ktorej vypožičal navrhovateľ odporcovi 1 ks SIM karty, ktoré mu umožnili využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. K SIM karte bolo priradené telefónne číslo 0905662375. Zmluva upravovala podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.. Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal za ne riadne platiť. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi poplatky za poskytnuté služby za telefón číslo 0905662375: za obdobie od 06.02.2007 do 05.03.2007 vo výške 1.342,50 Sk, faktúrou č.8769203525, splatnou 08.02.2007 a za obdobie 06.03.2007 do 05.04.2007 vo výške 628,50 Sk, faktúrou č.8769594080, splatnou dňa 21.03.2007, ktoré faktúry odporca nezaplatil v lehote splatnosti. Navrhovateľ faktúrou č.8270125737 účtoval odporcovi za odpojenie telefónu číslo 0905662375 sumu 119,- Sk, ktorú sumu mal odporca zaplatiť do 24.04.2007. Dňa 07.06.2002 uzavreli účastníci ďalšiu Zmluvu o pripojení č.A0473483, na základe ktorej vypožičal odporcovi 1 ks SIM karty /bez telefónu/, ktoré mu umožnili využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. K SIM karte bolo priradené telefónne číslo 0908388725. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi poplatky za poskytnuté služby za tento telefón: za obdobie od 06.02.2007 do 05.03.2007 vo výške 1.353,50 Sk faktúrou č.8269330119, splatnou 22.07.2007 a za obdobie od 06.03.2007 do 05.04.2007 vo výške 1.009,50 Sk, faktúrou č.8269725664, splatnou dňa 21.03.2007, ktoré faktúry odporca nezaplatil v lehote splatnosti. Navrhovateľ faktúrou č.8270125737 účtoval odporcovi za odpojenie telefónu číslo 0905662375 sumu 119,- Sk, ktorú sumu mal odporca zaplatiť do 24.04.2007. Pokusom o pokonávku vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu dlžnej sumy do 20.06.2007. Zásielku prevzal odporca dňa 11.06.2007. Navrhovateľ predložil súdu záznamy z interného systému spoločnosti Orange Slovensko a.s, a zistil, že odporca využíval k zmluve č. 00121315 /priradené telefónne číslo 0905 662 375/ uzatvorenej dňa 18.01.1999, celkovo 4 SIM karty a to: karta č. 98011100255 - vydaná a aktivovaná odporcovi pri podpise zmluvy 18.01.1999,

karta č. 520220375513 - bezplatne vymenená a aktivovaná dňa 24.10.2002, karta č. 551003163040

- bezplatne vymenená dňa 04.02.2006, táto bola evidovaná ako funkčná a aktívna a deaktivovaná bola až 02.04.2007 z dôvodu neplatenia. Odporca namietal, že koncom júna 2006 mu zamestnanci navrhovateľa SIM kartu č. 551003163040, ktorá mala byť nefunkčná v predajni odobrali a informovali ho, že do týždňa mu ju vrátia opravenú. Navrhovateľ toto poprel s tým, že tieto tvrdenia nemôžu byť pravdivé už len z dôvodu, že navrhovateľ testuje všetky SIM karty priamo v predajni a pokiaľ sa ukáže, že karta nie je funkčná, tak táto nie je zasielaná na opravu, ale ihneď na mieste je zákazníkovi vymenená za funkčnú. V takom prípade by mal navrhovateľ o takejto výmene záznam vo svojom systéme, čo nemá. Odporcovi teda karta s týmto číslom odobratá nemohla byť. Karta č. 561102960014

- dňa 06.02.2007 bola odporcovi zaslaná poštou neaktívna SIM karta k telefónnemu číslu 0905 662 375 na fakturačnú adresu odporcu. V prípise z uvedeného dňa sa uvádzalo, že aktiváciu je možné uskutočniť prostredníctvom predajného miesta alebo zavolaním na zákaznícku linku 905. Podnetom na zaslanie tejto SIM karty bol list odporcu zo dňa 18.12.2006, v ktorom sa odporca, okrem iného, sťažuje na nefunkčnosť telefónu z dôvodu chybnej pôvodnej SIM karty. Uvedenú kartu prevzal odporca od prepravnej spoločnosti dňa 14.02.2007, a túto nikdy neaktivoval. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa zákona č. 610/2003 Z.z. Z.z. o elektronických komunikáciách, § 51 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa jeho záverov navrhovateľ s odporcom uzatvoril zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb verejnej elektronickej komunikačnej siete v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré odporca akceptoval. V zmluve bola dohodnutá cena i poplatky za poskytnuté služby v súlade s platnými cenníkmi navrhovateľa. Zmluvou o pripojení sa navrhovateľ zaviazal odporcovi zabezpečiť služby určené v zmluve a odporca sa zaviazal zaplatiť za tieto služby cenu vyúčtovanú za príslušné obdobie faktúrami v súlade s podmienkami určenými navrhovateľom. Odporca doteraz navrhovateľovi neuhradil sumu za používanie SIM karty priradenej k telefónnemu číslu 0908388725 v celkovej výške 2.482,- Sk /t.j. 82,39 eur/, preto ho súd zaviazal na jej zaplatenie. Sporný bol medzi účastníkmi nárok navrhovateľa za poskytovanie služieb spojených so SIM kartami, viažucimi sa k telefónnemu číslu 0905662375. Pokiaľ navrhovateľ preukázal predloženými záznamami, že odporca v období, za ktoré eviduje pohľadávku, používal funkčnú a aktívnu SIM kartu č. 551003163040, odporca tvrdil, že túto reklamoval ústne v júni 2006 na prevádzke navrhovateľa v Piešťanoch, a že by mu táto bola odobratá na opravu. Navrhovateľ poukázal na to, že takýmto spôsobom sa reklamácie nevybavujú, naopak, k výmene nefunkčnej SIM karty dochádza hneď na mieste. V konaní bolo teda sporné, či odporca mal alebo nemal v danom období funkčnú kartu a mohol telekomunikačné služby navrhovateľa využívať. V danom prípade nastala situácia, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti spornej skutočnosti, ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V takomto prípade však súd musí rozhodnúť v neprospech účastníka, v ktorého záujme bolo, podľa hmotného práva, preukázať tvrdenú skutočnosť. Odporca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že by túto reklamoval v júni 2006 na prevádzke navrhovateľa v Piešťanoch a že by mu táto bola odobratá na opravu. Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno. Nepredložil súdu o tom žiaden doklad, pričom v systéme navrhovateľa nie je o tom záznam. Súd potom prijal záver o tom, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj za tieto služby, konkrétne sumu 2090,- Sk /69,37 eur/. Keďže odporca včas neplatil navrhovateľom vyfakturované sumy, dostal sa s plnením dlžnej sumy do omeškania, a to vždy s jednotlivou vyfakturovanou čiastkou ku dňu nasledujúcom po dni splatnosti tej- ktorej faktúry. Navrhovateľ si uplatnil zákonný úrok z omeškania z celej dlžnej sumy od 21.06.2007 /termín splatnosti pohľadávky uvedenej v pokuse o pokonávku/ v sadzbe 8,5 %, ktorú sadzbu mu súd i priznal. Na pojednávaní dňa 07.08.2014 súd vo výroku II. vyhlásil, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, v danom prípade Mgr. Martin Katriak mal v zmysle § 151 ods. 2 povinnosť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, vyčísliť trovy konania, čo však v stanovenej lehote neurobil. V zmysle tohto ustanovenia, súd náhradu trov konania v písomnom vyhotovení rozsudku úspešnému navrhovateľovi nepriznal, nakoľko v takomto prípade nie je viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vyčíslenie trov konania bolo súdu doručené dňa 27.08.2014, podľa obálky bolo podanie odoslané na poštovú prepravu dňa 25.08.2014, pričom toto zaslala Advokátska kancelária Bobák a Bollová, so sídlom Dr.Vladimíra Clementisa 10, Bratislava a nie splnomocnený právny zástupca. Z tohto dôvodu súd náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa č.k. -197 zo dňa 23.08.2013 je právoplatné a to tak pre neho ako aj pre navrhovateľa. Spoločnosť navrhovateľa považuje za zlodejskú firmu a ak ho bude chcieť obrať o peniaze bude trvať na prešetrení prípadu. Navrhovateľ nemá právo ho okrádať, odcudzil mu SIM kartu a on platil ďalších 5 mesiacov faktúry, hoci nemal funkčný telefón.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktoré viedli k jeho napadnutému rozhodnutiu. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné:

Pokiaľ ide o uznesenie súdu prvého stupňa č.k. -197 zo dňa 23.08.2013, ktoré odporca vo svojom odvolaní uvádza, ide o uznesenie o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 431,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 21.06.2007 do zaplatenia z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľa v tejto časti. Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania žiadal odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 583,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 21.06.2007 do zaplatenia, pričom tento nárok uplatňoval titulom neuhradených služieb vo výške 151,76 eur a titulom zmluvnej pokuty vo výške 431,52 eur. V priebehu konania vzal potom svoj návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 431,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 21.06.2007 do zaplatenia späť a preto súd prvého stupňa podľa § 96 O.s.p. v tejto časti konanie o návrhu navrhovateľa uvedeným uznesením zastavil. Po právoplatnosti tohto uznesenia /01.10.2013/ tak stále zostal predmetom konania uplatnený nárok navrhovateľ o zaplatenie 151,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 21.06.2007 do zaplatenia, o ktorom rozhodol súd napadnutým rozsudkom, ktorý je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Ďalej je k odvolacím námietkam odporcu potrebné uviesť, že otázka nefunkčnej SIM karty č. 551003163040 bola odporcom nastolená už v konaní pred súdom prvého stupňa. Ako správne v napadnutom rozhodnutí poukázal súd prvého stupňa dôkazné bremeno odporcových tvrdení o nefunkčnej SIM karte zaťažovalo samotného odporcu, pre ktorého z tejto tvrdenej skutočnosti vyplývali z hľadiska hmotného práva priaznivé následky. Navrhovateľ v konaní tvrdil a aj preukázal, že s odporcom uzatvoril zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb, na základe ktorej odporcovi poskytol SIM kartu č. 551003163040 do mobilného telefónu, ktorú odporca prevzal a prostredníctvom ktorej odporcovi umožnil využívať ním poskytované telekomunikačné služby, za ktoré sa v konaní domáhal zaplatenia odporcovi vyfakturovanej odplaty. Z hľadiska dôkazného bremena teda navrhovateľ v konaní preukázal, že mu vzniklo právo na zaplatenie odplaty za telekomunikačné služby poskytnuté odporcovi cestou uvedenej SIM karty. Na druhej strane odporca tvrdil, že uvedená SIM karta bola nefunkčná a bola mu odobraná zamestnancami navrhovateľa keď ju reklamoval, takže jej cestou mu navrhovateľ nemohol poskytovať služby, za ktoré sa domáha zaplatenia odplaty. Ak by tieto tvrdenia boli preukázané viedlo by to k zamietnutiu uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie odplaty za telekomunikačné služby a teda k priaznivému dôsledku pre odporcu, ktorý v konaní tieto tvrdenia uviedol. Dôkazné bremeno preukázať tieto tvrdenia preto musí nutne zaťažiť odporcu. V zhode so závermi súdu prvého stupňa je aj odvolací súd toho názoru, že toto dôkazné bremeno odporca v konaní neuniesol. Navrhovateľ tvrdenia odporcu spochybnil a odporca svoje tvrdenia žiadnym z vykonaných dôkazov nepreukázal. Z tohto dôvodu preto nemohol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaplatenia platieb za telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom odporcovi na SIM karte č. 551003163040 zamietnuť. Naopak, z dôvodu preukázania tvrdení navrhovateľa odôvodňujúcich jeho uplatnený nárok, musel súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovieť a odporcu zaviazať k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi uplatnené odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní mal plný úspech navrhovateľ, keď odvolací súd na odvolanie odporcu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľ tak má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a súd rozhoduje o náhrade trov konania len na návrh /§ 151 ods. 1 O.s.p./, odvolací súd mu z tohto dôvodu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .