Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-135-2019.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/135/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Bratislava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: V.. F. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. G., G. Y. Č..XX, proti žalovanej: V.. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX, zastúpenej Fons iuris s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kominárska č. 2, 4,o zaplatenie 1.418,22 € s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. júna 2018 č. k. 12C/146/2013-300, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie odmeny za právne služby a náhradu za stratu času spolu s náhradou cestovných výdavkov, spolu vo výške 419,86 € s príslušenstvom podľa § 23, § 31, § 33b ods. 1, 724 a nasl. OZ, § 18, § 24 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 5, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej podľa zákona 283/02 Z. z. o cestovných náhradách a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 181/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. V časti 324,14 € s príslušenstvom konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil a vo zvyšku (rozdiel medzi pôvodne uplatnenou sumou 1.418,22 € s prísl. a priznaným a zastaveným plnením) žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 40,80%. 2. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami vznikol právny vzťah pri poskytovaní právnych služieb medzi žalobkyňou ako advokátkou a žalovanou ako jej klientkou v konaní, vedenom na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 6C/106/2008, a to v zmysle udeleného plnomocenstva až do právoplatného skončenia sporu. 3. Námietku premlčania akceptoval len čiastočne, keď žalovaná plnomocenstvo žalobkyni neodvolala a žalobkyňa plnomocenstvo nevypovedala. Ich právny vzťah zanikol až po právoplatnom skončení sporu dňa 22.8.2011. Žalobkyňa až potom mohla uplatniť odmenu u žalovanej. Námietka premlčania pri odmene za úkony zo dňa 4.8.2008 (prevzatie zastupovania), 11.1.2010 (vyčíslenie trov právneho zastúpenia vo veci 5P/427/06) a účasť na pojednávaní dňa 8.9.2010, uplatnené v žalobe zo dňa 4.7.2013, nie sú preto premlčané. 4. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovanej, že nárok na zaplatenie odmeny vznikol ihneď po vykonaní jednotlivých úkonov, keďže takáto dohoda medzi stranami nebola uzatvorená a vyúčtovanie odmeny v zmysle § 727 OZ a § 24 zákona o advokácii je viazané na vykonanie príkazu, k čomu došlo až právoplatným skončením sporu. 5. Pre neunesenie dôkazného bremena sa nestotožnil ani s námietkou žalovanej, že ju žalobkyňa nezastupovala s odbornou starostlivosťou. Dospel k záveru, že z pripojeného spisu zn. 6C/106/08
nevyplýva, že žalobkyňa úkony právnej služby nevykonala, jej neúčasť na pojednávaniach ospravedlňovala žalovaná, ktorá so žalobkyňou ako s advokátkou pri svojej advokátskej praxi spolupracovala. Žalovaná voči žalobkyni nenamietala neodborné poskytovania právnych služieb ani v SAK. Rovnako za nedôvodnú považoval námietku o nepoučení žalovanej o výške úkonu, keďže žalovaná si z dohody o plnomocenstve musela byť vedomá povinnosti odmenu zaplatiť. Žalobkyňa preto opodstatnene uplatňovala odmenu vo výške 107,57 € za jeden úkon právnej služby. 6. Náhradu za stratu času pre účasť na pojednávaní 8.9.2010 priznal vo výške 120,20 € (10 polhodín á 12,02 €); náhradu cestovných výdavkov vo výške 89,59 € pri dĺžke trasy Vysoké Tatry - Michalovce 173 km. 7. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti a proti výroku o trovách konania, podala včas odvolanie žalovaná. Tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby až nadobudnutím právoplatnosti sporu, v ktorom mala žalobkyňa žalovanú zastupovať. Právo sa mohlo po prvýkrát vykonať po každom úkone právnej služby zvlášť, keďže podľa plnomocenstva klient sa zaväzuje odmenu a náhradu trov zaplatiť, kedykoľvek mu bude vyúčtovaná. Odmena mohla byť vyúčtovaná hneď po vykonaní úkonu. Zopakovala svoju obranu o tom, že nárok nepatrí tiež z dôvodu, že v rozpore s § 18 ods. 4 zákona o advokácii žalobkyňa bola povinná svojho klienta poučiť o výške odmeny pred začatím úkonu, čo nebolo preukázané. Namietala tiež záver súdu o tom, že nepreukázala, že žalobkyňa neposkytla službu s primeranou odbornou starostlivosťou, a opätovne tvrdila, že o spis, o klienta a ani o konanie sa nezaujímala. Napokon namietala priznanie úrokov z omeškania, keď tvrdila, že výzva na plnenie s dátumom 8.1.2013 jej v ten istý deň aj nebola doručená a z podacieho lístka nevyplýva, čo malo byť obsahom zásielky. 8. Nesúhlasila ani s priznanými cestovnými náhradami s poukazom na výšku odmeny za úkon právnej služby a pre neunesenie dôkazného bremena, že sa žalobkyňa na pojednávanie prepravovala motorovým vozidlom. 9. Vo vzťahu ku výroku o trovách konania uviedla, že rozdiel úspechu žalobkyne a žalovanej predstavuje 50,66%, v ktorom rozsahu jej mali byť priznané trovy konania. 6. Žalobkyňa navrhla v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná neoznámila žalobkyni, že bol uzatvorený zmier, čo zistila až po komunikácii so súdom. Výdavky boli účtované v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Premiestnenie z Tatranskej Lesnej do Michaloviec iným spôsobom ako autom neprichádza do úvahy. 7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené. 8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v stranami navrhnutom rozsahu, z ktorého vyvodil zodpovedajúce závery o existencii právneho vzťahu medzi stranami sporu na základe zákona o advokácii, keď žalovanej ako advokátke žalobkyňa poskytovala právne služby v zmysle plnomocenstva do právoplatného skončenia sporu, vedeného na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 6C/106/2008. Žalobkyni tak vznikla povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky advokátky za poskytnutie právnych služieb na základe ustanovení príslušných právnych predpisov (bod 1), ktoré súd prvej inštancie v spore správne aplikoval. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku náležite nevyporiadal. 9. Odvolací súd akcentuje, že účastníčky právneho vzťahu boli advokátkami, ktoré pri výkone advokátskej praxe spolupracovali. Námietky o neodbornom poskytovaní právnych služieb i o absencii poučenia o povinnosti zaplatiť odmenu nie sú namieste, odvolací súd ich zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil ako účelové. 10. Súd prvej inštancie správne posúdil i namietané premlčanie sporných nárokov, keď dospel k správnemu záveru o tom, že všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nemožno počítať od každého jednotlivého úkonu právnej služby v prípade, ak podľa dohody medzi advokátom a jeho klientom odmenu je klient povinný zaplatiť kedykoľvek na požiadanie advokátom. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak začiatok premlčacej doby ustálil až odo dňa nasledujúceho po právoplatnom skončení sporu, kedy sa právo žalobkyne mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Závery súdu o začiatku plynutia všeobecnej premlčacej doby korešpondujú záverom vyšších súdnych autorít (porovnaj napr. III. ÚS 125/18, R 6/21). Právo na odmenu by bolo možné vykonať po prvý raz dňom nasledujúcim po vzniku záväzku len v prípade, ak obligačný vzťah by bol dojednaný na neurčitú dobu, o čo v danom prípade nešlo, trvanie vzťahu bolo časovo vymedzené právoplatným skončením sporu (R 28/84). Z plnomocenstva totiž nemožno vyvodiť, že sa vzťahuje i na čas po právoplatnom skončení sporu (absentuje zmienka o dovolacom konaní), ako ani skutočnosť, že sa týka len prvoinštančného konania. 11. Odvolací súd poukazuje tiež na argumentáciu súdu prvej inštancie ohľadom náhrady za stratu času a cestovných výdavkov, keď je zrejmé, že z Tatranskej Lesnej na súd do Michaloviec možno
cestovať priamo (teda najefektívnejšie) jedine osobným motorovým vozidlom. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo vzdialenosti, vyplývajúcej z Google maps, keď práve na námietku žalovanej, že predložený lístok podľa e-linky Slovak Lines a tam uvedená trasa, nezodpovedá realite. 12. Neobstojí ani námietka o nesprávnom prisúdení úroku z omeškania. Z urgencie žalobkyne zo dňa 5.1.2013 totiž vyplýva, že na žiadosť žalovanej jej ešte v apríli 2011 bola faktúra s vyčíslenými trovami konania zaslaná. V januári 2013 preto žalobkyňa s úhradou žalovanej pohľadávky bola nepochybne v omeškaní. 13. Neobstojí ani námietka o nesprávne ustálenom rozsahu úspechu žalovanej v konaní. Pre rozhodnutie o trovách konania je rozhodujúci pomer úspechu strán, teda správne súd prvej inštancie priznal žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu, predstavujúcom rozdiel medzi úspechom žalovanej (v percentuálnom vyjadrení) a žalobkyne. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 15. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže jej nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).