Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/219/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci navrhovateľky D. E., rodenej C., nar.XX.X.XXXX, bytom P. - P., P. XXX/XX, proti odporcovi S. E., nar.X.X.XXXX, bytom P. Z. XX, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému I. E., nar.XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľky D. E. rodenej C. a odporcu S. E., uzavreté dňa X.XX.XXXX v S. kostole v P.

- P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. IV, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX sa r o z v á d z a .

Maloletý I. E., nar.XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky

- matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Odporca - otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. sumou 80,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľky - matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

-2-

S t y k odporcu - otca s maloletým dieťaťom sa po dohode rodičov ponecháva bez obmedzenia.

Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

Navrhovateľka návrhom podaným dňa 15.6.2015 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom s odôvodnením, že v manželstve pretrváva dlhodobý a hlboký trvalý rozvrat, ktorý spôsobil vzájomné odcudzenie oboch manželov, do takej miery, že navrhovateľka už nemá záujem na obnove ich spoločného manželského života. Navrhla, aby súd maloletého I., pochádzajúceho z manželstva s odporcom v prípade rozvodu manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca, odporcu určil výživné v sume 80,-Eur mesačne, v priebehu konania navrhla určiť výživné v sume 120,-Eur mesačne.

Odporca sa k podanému návrhu navrhovateľky písomne vyjadril, s podaným návrhom na rozvod manželstva vyslovil súhlas. Súhlasil so zverením maloletého I. do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s výživným vo výške 80,-Eur mesačne, nakoľko je nezamestnaný, navrhol určiť výživné v sume 30,- Eur mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa zveriť maloletého I. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením ich sobášneho listu, rodného listu maloletého I., ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil tento stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 9.10.1999. Obaja majú slovenskú národnosť a sú štátnymi občanmi SR, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádza maloletý I., nar.XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Košických Olšanoch.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela po približne 5 ročnej predmanželskej známosti, z lásky. Problémy v manželstve podľa nej nastali kvôli nadmernému požívaniu alkoholu odporcom. Z dôvodov dlhodobých partnerských -3-

problémov odišla navrhovateľka zo spoločnej domácnosti s odporcom. Návrh na rozvod manželstva podávala už dvakrát, no následne po sľuboch odporcu, že prestane piť vzala návrh späť. K trvalej obnove spolužitia manželov nedošlo. Manželia nežijú dlhodobo takmer 6 rokov v jednej domácnosti. Spoločne takto dlho nehospodária, ani intímne spolu nežijú. Navrhovateľka už odporcu nemá rada, nadviazala známosť s iným mužom a nemá už záujem riešiť manželskú krízu a pokúsiť sa o obnovu manželského života s odporcom. Je rozhodnutá ukončiť manželské spolužitie.

Odporca vo svojom vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, aj podľa neho je manželstvo s navrhovateľkou trvalo rozvrátené, bez nádeje na obnovu manželského života. Ani odporca neprejavil záujem pokúsiť sa obnoviť manželské spolužitie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zák. o rodine.

V danom prípade súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené v dôsledku dlhodobého odcudzenia a ich manželské spolužitie už neplní svoj účel a ani jeden z nich už za žiadnych okolností nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Preto súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené a preto ho rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

-4-

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Účastníci konania sa v danom prípade dohodli o zverení maloletého I. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Dohodli sa na neobmedzenom styku otca s maloletým dieťaťom. Keďže sa nezhodli na určení výšky výživného pre maloletého I., bolo povinnosťou súdu výživné určiť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.

Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorý je patrí jej otcovi. V domácnosti žije s priateľom H. R., svojim otcom a maloletým I.. Pracuje ako opatrovateľka v spoločnosti R. A. P. T., kde má uzavretý trvalý pracovný pomer, na dobu neurčitú, príjem z tejto práce uviedla navrhovateľka v sume 400,-Eur mesačne v čistom. Poberá aj rodinné prídavky na maloleté dieťa. Iný príjem nemá. Mesačne prispieva na bývanie za seba a maloletého I. sumou 100,- Eur, platí mobilný telefón sebe a maloletému úhrnne v sume 30,-Eur mesačne, platí spotrebné úvery. Otec matky je starobným dôchodcom, priateľ matky pracuje tak ako matka, s rovnakým príjmom. -5-

Maloletý I. je žiakom 8.ročníka na W. škole v P. - P., stravuje sa doma, platené krúžky nemá. Navštevuje bezplatný futbalový krúžok. Matka má s maloletým zvýšené výdaje na zubnú starostlivosť, nakoľko pravidelne navštevuje stomatológa, kvôli kazivosti zubov. Ďalej s maloletým pravidelne navštevuje kožné

oddelenie. Maloletý I. je alergik, je často chorľavý, matka uhrádza náklady na lieky priemerne mesačne do 30,-Eur.

Matka uviedla, že otec maloletého prispieva na jeho výživu sumou 30,-Eur mesačne, iným spôsobom na jeho výživu neprispieva. Domácnosť otca navštevuje maloletý I. približne raz - dvakrát mesačne.

Odporca, otec maloletého dieťaťa žije v rodičovskom rodinnom dome. V domácnosti žije sám, nakoľko jeho rodičia žijú v I.. Otec maloletého I. nemá iné vyživovacie povinnosti. Je nezamestnaný. Nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Podľa jeho vyjadrenia bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu. Bol odcestovaný v zahraničí, u sestry v Anglicku, kde bol prerábať rodinný dom. Otec je nezamestnaný dlhodobo. Má ukončené stredoškolské vzdelanie, SOU poľnohospodárske, bez maturity. Naposledy bol zamestnaný u zamestnávateľa, kde mu bol pracovný pomer ukončený z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Prácu si od tej doby nenašiel. Zdravotné problémy má údajne s rukou, nerieši to. V minulosti sa živil ako zvárač - zámočník. Prácu mal u svojho otca, ktorý podnikal. Toho času je jeho otec v zahraničí, kde žije a pracuje ako šofér. V dobe, keď bol otec maloletého evidovaný na úrade práce, poberal dávku v hmotnej núdzi, ako aj príspevok na bývanie úhrnne v sume 170,-Eur mesačne. Toho času príjem nemá. Výdaje na bývanie za neho hradia rodičia, platí si iba mobilný telefón v sume 10,-Eur mesačne a náklady na stravu.

Pri určení výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará. Bolo preukázané, že takmer všetky náklady na zabezpečenie riadnych aj mimoriadnych výdajov pre maloleté dieťa zabezpečuje jeho matka, navrhovateľka v konaní, otec maloletého prispieva na výživu maloletého sumou 30,-Eur mesačne. Otec je dlhodobo nezamestnaný, momentálne nie je ani evidovaný na úrade práce. Neuviedol súdu žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zamestnať sa. Otec maloletého nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti, nestará sa o nezaopatrené dieťa, resp. neposkytuje starostlivosť inej nezaopatrenej osobu. Naopak, jeho rodičia žijú a pracujú v zahraničí, odkiaľ mu finančne vypomáhajú. Otec žije v domácnosti svojich rodičov sám. Súd poukazuje na to, že otcovi nebráni žiadna závažná skutočnosť nájsť si adekvátnu primeranú prácu a zabezpečiť si takto svoj príjem, hoci aj vycestovaním za prácou do vzdialenejších regiónov, čím poukazuje ľahkovážny prístup odporcu k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti, ktorú má k maloletému dieťaťu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého I. sumou 80,-Eur mesačne, predovšetkým s poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, zohľadnením jeho veku a zdravotného stavu. Výživné je prednostnou pohľadávkou a otec je povinný si usporiadať svoje majetkové pomery tak, aby neboli na úkor vyživovacej povinnosti, ktorú má voči svojmu maloletému dieťaťu. Až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby nezaopatrených

-6-

maloletých detí, môže otec uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov.

U matky zohľadnil súd jej osobnú starostlivosť o maloletého, ktorá svoj podiel na vyživovacej povinnosti plní aj hodnotou práce vynakladanej pri jeho opatere a uhrádzaním nákladov na bývanie a každodennú starostlivosť o maloletého.

Súd poukazuje na to, že odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

Podľa ust. § 144 O.s.p. súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko v tomto prípade súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali náhradu trov konania niektorému z účastníkov.

O tom, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania súd rozhodol podľa ust. § 2 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa odseku 2 manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela -7-

ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.