Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoCsp-37-2021.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoCsp/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X. X, B., A.-XXXX, práv. zast. JUDr Martin Bašista, advokát, Štefánikova 8, Poprad, IČO: 37880381, proti žalovanej: R. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXX/X, korešpon. adresa: B., M. XX, o určenie splatnosti Zmluvy o pôžičke s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 12Csp/11/2020-102 zo dňa 27.05.2021 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. v časti zaplatenia priznanej istiny v povolených splátkach a vo výrokoch II. a III. rozsudku.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom nasledovne: Súd určuje, že zmluvy o pôžičke uzatvorené neformálnym spôsobom medzi žalobcom a žalovanou : zo dňa 14.10.2016, predmetom ktorej bola suma 510,98 eur, zo dňa 16.06.2017, predmetom ktorej bola suma 150 eur, zo dňa 24.01.2018, predmetom ktorej bola suma 50 eur, zo dňa 06.07.2018, predmetom ktorej bola suma 100 eur, zo dňa 19.02.2018, predmetom ktorej bola suma 100 eur, zo dňa 20.02.2018, predmetom ktorej bola suma 70 eur, sú splatné v splátkach po 20 eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 20-teho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 20-teho dňa toho - ktorého nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia a to pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1 OZ, § 564, § 657, § 628 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pokiaľ nie je v zmluve o pôžičke dohodnuté plnenie a ponecháva sa na vôľu dlžníka, pričom dlžník dobrovoľne na výzvu veriteľa dlh neuhradil, rozhodne o čase splatnosti pohľadávky súd. Z konania vyplynulo, že bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou neformálna zmluva o pôžičke a čas plnenia nebol dohodnutý. Preto žalobu považoval za dôvodnú. Akcentoval, že je potrebné rozhodnúť v súlade s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a prihliadnuť na všetky konkrétne okolnosti, za ktorých zmluva bola uzavretá. Vo vzťahu k námietke premlčania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 11/1988, z ktorého vyplýva, že pre určenie času plnenia nie je potrebné prihliadať na premlčanie, lebo čas plnenia dlhu nepodlieha premlčaniu. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že finančné prostriedky z účtu žalobcu boli poukazované
na účet žalovanej, a to v rôznych sumách. V prevodných príkazoch žalobca neuviedol účel platby - pôžičku, preto vychádzal súd z výsluchu žalovanej, z elektronickej komunikácie medzi stranami sporu a jednotlivé platby tak, ako boli žalované, posudzoval z výsledkov tohto dokazovania. Posúdil nárok žalobcu tak, že časť finančných prostriedkov bolo požičaných pre žalovanú ako pôžička, no časť slúžila len ako dar buď pre žalovanú a dokonca i v prospech tretej osoby, teda matky žalovanej alebo jej sestry. Ako pôžičku súd prvej inštancie ustálil platby zo 14.10.2016 v sume 510,98 eur, 16.06.2017 suma 150 eur, 24.01.2018 suma 50 eur, 06.07.2018 suma 100 eur, 19.02.2018 sumou 100 eur, 20.02.2018 suma 70 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že splatnosť pôžičiek nebola dohodnutá a bola ponechaná na vôli dlžníka. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie rozhodoval aj podľa § 3 Občianskeho zákonníka, teda v súlade so zásadou dobrých mravov, prihliadol na okolnosti, za ktorých pôžičky boli poskytnuté. Pomery medzi stranami sporu, to že žalovaná je samoživiteľka, stará sa o výživu a výchovu maloletého dieťaťa a požiadala určiť splátky pre prípad, že súd žalobe celkom alebo sčasti vyhovie. Na druhej strane žalobca nijakým spôsobom nedeklaroval, aby nesplácaním pôžičky sa sám dostal do tiesňovej situácie.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 CSP vychádzajúc z toho, že každá strana bola čiastočne úspešná v konaní, preto žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie smerovalo jednak proti výroku, ktorým boli žalovanej povolené splátky vo výške 20 eur mesačne pre žalovanú, proti výroku, kde bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a tiež proti výroku o trovách konania. Poukázal na to, že sa súd prvej inštancie riadil nesprávnymi závermi o skutkových zisteniach a následne vec nesprávne právne posúdil. Preto žiada vrátiť všetky finančné prostriedky, ktoré boli predmetom tejto žaloby. Išlo o pôžičku a túto žalovaná odmietla vrátiť, preto sa musel obrátiť na súd. Nijakým spôsobom žalovaná nepreukázala, že išlo o dary, ako to tvrdila na pojednávaní a 20 eurové mesačné splátky považuje za neprimerane nízke, keďže žalovaná je riadne zamestnaná v obchodnom reťazci R.. Možnosť mesačných splátok týchto pôžičiek nebol v minulosti medzi stranami sporu žiadnym spôsobom dohodnuté. Rovnako žiadal priznať náhradu trov konania, a preto navrhoval odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. K tomuto odvolaniu vyjadrila sa žalovaná. Poukázala na to, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a spravodlivé, rovnako dostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie vykonal precízne dokazovanie, vyčerpávajúcim spôsobom vyťažil obe strany sporu, a to najmä k okolnosti pravdivosti a hodnovernosti jednotlivých tvrdení a tým pádom aj unesení dôkazného bremena tej ktorej strany. Žalobca v odvolaní nepíše konkrétne odvolacie dôvody tak, ako to ustanovuje zákon. Pokiaľ žalobca jednostranne tvrdil isté okolnosti, mal ich aj dostatočným spôsobom preukázať, čo sa nestalo. Vo vzťahu k určeniu lehoty na plnenie, vychádzal z konkrétnych výsledkov vykonaného dokazovania, pomerov strán sporu a toto vyhodnotil aj v súlade s dobrými mravmi. Rozsudok súdu prvej inštancie je logický a zákonným spôsobom odôvodnený v bodoch 5 až 12 tohto rozsudku. Preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad, ktoré sú uvedené v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie veci a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
7. Podľa § 564 OZ, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
8. Z obsahu spisu nateraz možno ustáliť, že podľa výpisu z účtu H., a.s. za mesiac október 2016, majiteľom účtu XXXXXXXXXX/XXXX je žalobca.
9. Podľa výpisu z účtu žalobcu, tento poukázal na účet č. B. dňa 16.06.2017 sumu 150 eur, dňa 11.12.2017 sumu 150 eur, dňa 08.01.2018 sumu 30 eur, dňa 24.01.2018 sumu 50 eur, dňa 06.02.2018 sumu 250 eur, dňa 19.02.2018 sumu 100 eur, dňa 20.02.2018 sumu 70 eur, dňa 26.06.2018 sumu 50 eur, dňa 06.07.2018 sumu 100 eur, dňa 28.11.2018 sumu 50 eur, dňa 06.12.2018 sumu 150 eur, dňa 13.12.2018 sumu 50 eur, dňa 29.01.2019 sumu 100 eur, dňa 11.02.2019 sumu 50 eur.
10. Podľa elektronickej komunikácie na facebooku predloženej žalovanou, so žalobcom v mesiaci február 2019 prebehla komunikácia o sumu 1.000 eur za opravu motorového vozidla a dohode medzi komunikujúcimi o sume 3.000 eur. Dňa 07.01.2019 žalobca žalovanej uviedol, že „tých 30 to C. na pas“. Dňa 03.03. žalobca oznámil žalovanej, že posiela peniaze na jej účet..... pre C. 150 eur a žalovanej 100 eur. V ďalšej konverzácii potvrdzuje odoslanie sumy 250 eur s tým, aby mame odovzdala 150 eur, zároveň poďakovala za predčasný narodeninový darček. Podľa konverzácie dňa 13.12. žalobca oznamuje odoslanie peňazí 30 eur mamke a 20 eur žalovanej na meniny. V mesiaci december 2017 žalobca oznamuje odoslanie 150 eur na zakúpenie korčúľ. V mesiaci január 2019 žalobca oznamuje odoslanie sumy 80 eur pre mamku a 20 eur pre žalovanú. V mesiaci december 2018 oznamuje odoslanie sumy 150 eur pre matku. V mesiaci júl 2018 odoslal žalobca sumu 100 eur s tým, že zaprial žalovanej pekný výlet do E., za ktorú sumu žalovaná poďakovala. V mesiaci jún 2018 žalovanej bola zaslaná suma 50 eur na zaplatenie STK, v mesiaci november 2018 odoslal sumu 50 eur pre C. na zakúpenie obuvi. V mesiaci december 2017 oznámil žalovanej, že si môže odpísať z dlhu 50 eur k meninám a žalovaná potvrdila dlh ešte vo výške 450 eur.
11. Z obsahu žaloby a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa domáhal vrátenia pôžičky, ktorú špecifikoval v žalobe a ktorú poskytol žalovanej viacerými menšími sumami vynímajúc prvú sumu vo výške 510,98 eur v rôznych časových úsekoch od 16.06.2017 až do 11.02.2019. Celkovo takto uplatnil nárok na sumu 1.860,98 eur. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe a následne aj na pojednávaní ozrejmila vzťah medzi ňou a žalobcom, ktorý isté obdobie vytváral spoločnú domácnosť s jej matkou, ako s ňou a jej mladšou sestrou. Potvrdila, že sumy, ktoré zasielal žalobca žalovanej sčasti boli poskytnuté ako pôžička s tým, že sa dohodli, že tieto finančné prostriedky vráti v čase, keď bude mať možnosť ich vrátiť. To znamená, že časť plnenia konkrétne dohodnutý nebol a bol ponechaný na vôli žalovanej. Predložila elektronickú komunikáciu, z ktorej bolo možné tak, ako súd prvej inštancie to aj urobil, konfrontovať jednak časové obdobie poskytnutých jednotlivých pôžičiek a jednak účel platby, keďže vo výpise z bankového účtu žalobcu tento chýbal.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).
14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
15. Strany sporu mali rovnakú príležitosť prezentovať svoje stanovisko a predložiť súdu dôkazy, obidve strany sporu toto aj učinili, a tak súd prvej inštancie mal povinnosť vyhodnotiť dôkazy a uzavrieť vec. Právne vec bola správne posúdená, keďže išlo o žalobu na určenie splatnosti dlhu na návrh veriteľa. Vo vzťahu k objemu finančných prostriedkov, ktoré žalovaná má vrátiť, rovnako súd prvej inštancie správne
posúdil, že je potrebné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania, kde dospel k záveru, že istú časť finančných prostriedkov možno považovať za dar, či už pre žalovanú matku alebo jej mladšiu sestru. V tomto smere vyhodnotil súd prvej inštancie vykonané dôkazy precízne a s nimi sa odvolací súd plne stotožňuje. Preto nemal pochybnosti o správnosti záverov a o tvrdených darov v prospech žalovanej alebo tretích osôb, čo priamo vyplýva z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou. Vo vzťahu k priznanému nároku a vo výroku o tom, že v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, považuje odvolací súd rozhodnutie za vecne správne.
16. Pokiaľ išlo o poverenie zaplatiť dlh v splátkach, rovnako aj tu súd prvej inštancie odvolávajúc sa na ustanovenie zákona, kde pri okolnosti určenia splatnosti dlhu a vrátane teda prípadne povolených splátok, vychádza z konkrétnych okolností veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaná v minulosti vytvárali u matky žalovanej spoločnú domácnosť a že jednotlivé sumy boli v rôznych výškach a v rôznych časových obdobiach aj žalovanej požičané. Žalovaná deklarovala svoj status pokiaľ išlo o majetok a príjmy, a keďže aj pôžičky boli poskytované jedna vo väčšej sume, zvyšné v menších finančných čiastkach, tie sumy, ktoré súd prvej inštancie uznal ako pôžičku, povolil splácať v primeraných splátkach vzhľadom na status žalovanej, samoživiteľky, ktorá sa stará o maloleté dieťa a podľa tvrdenia žalobcu v odvolaní, je pracovníčkou obchodného reťazca R. Preto aj povolenie splátok súdom prvej inštancie, ktorý prihliadol na okolnosti za akých boli pôžičky poskytnuté, že nebola dohodnutá lehota splatnosti, boli poskytnuté neformálnym spôsobom, bez písomnej zmluvy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd vo vzťahu k poskytnutiu splátok žalovanej celý dlh vyrovnať považoval za vecne správny vo výške, ktorá sa môže na prvý pohľad zdať nízka, na druhej strane aj výška jednotlivých pôžičiek (okrem 1. v poradí) sa týkali nižších čiastok finančných prostriedkov.
17. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.
18. Preto rozsudok v časti o povolení splátok a o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovaná bola úspešná, ale z obsahu spisu nevyplýva, aby jej v súvislosti s odvolacím konaním vznikli trovy, preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).