Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22CoP-6-2022.pdf
PDF · 149.98 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoP/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľky T.. J. K., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX C. XX, zastúpenej JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti odporcovi B. K., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX L. XX, zastúpenému JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým L. K., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX C. XX, O. K., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX C. XX, G. K., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX C. XX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny K., O. A., o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 1P/5/2021-147 zo dňa 09.02.2022, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výrokov II. a III.
II. Vylučuje návrh matky na určenie výživného a tvorby úspor pre mal. deti za čas od podania návrhu do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva na samostatné konanie.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
„I. Manželstvo navrhovateľky T.. J. K., P.. C., G.. XX.XX.XXXX a B. K., G.. XX.X.XXXX, Z. P. kostole v C. dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. X rozvádza.
II. Na čas po rozvode zveruje maloletú L. K., G.. XX.X.XXXX, maloletého O. K., G.. XX.X.XXXX a maloletú G. K., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky T.. J. K., P.. C., G.. XX.XX.XXXX.
III. Právo zastupovať maloletých L. K., G.. XX.X.XXXX, O. K., G.. XX.X.XXXX Q. G. K., G.. XX.X.XXXX a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
IV. Otec maloletých B. K., G.. XX.X.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej L. K., G.. XX.X.XXXX v sume 260 eur mesačne, na výživu O. K., G.. XX.X.XXXX v sume 240 eur mesačne a na výživu G. K., G.. XX.X.XXXX v sume 350 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.
V. Otec maloletých B. K., G.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na tvorbu úspor pre mal. L. K., G.. XX.X.XXXX sumou 150 eur mesačne na účet sporenia vedený v A., Q..A.., Č.. A. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX na meno mal. L. K., G.. XX.X.XXXX vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.
VI. Otec maloletých B. K., G.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na tvorbu úspor pre mal. O. K., G.. XX.X.XXXX sumou 150 eur mesačne na účet sporenia vedený v A., Q..A.., Č.. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na meno mal. O. K., G.. XX.X.XXXX vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.
VII. Otec maloletých B. K., G.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na tvorbu úspor pre mal. G. K., G.. XX.X.XXXX sumou 150 eur mesačne na účet sporenia vedený v A., Q..A.., Č.. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na meno mal. G. K., G.. XX.X.XXXX vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Citoval ustanovenie § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 64 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení zákonov (ďalej aj ako ,,ZoR“), § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“).
3. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania. Zistil, že títo nežijú ako manželia už päť rokov a manželstvo je len formálne, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Odporca síce s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, avšak súdu neposkytol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť aktívne úsilie odporcu o obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka pevne zotrvala na návrhu o rozvod manželstva. S ohľadom na charakter inštitútu manželstva ako životného spoločenstva muža a ženy, ktoré môže plniť svoj spoločenský účel len za aktívnej a dobrovoľnej účasti oboch manželov, súd tieto základné podmienky pre ďalšiu existenciu manželstva v danom prípade nemal splnené. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania a za príčinu rozvratu vzťahu medzi manželmi určil faktické ukončenie spolužitia trvajúce päť rokov. Dlhoročné odlúčenie manželov, keď každý žije v oddelenej domácnosti, nevytvára predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia. Uviedol, že medzi manželmi došlo k zhode, že pre prípad rozvodu budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, preto v súlade s vôľou rodičov deti zveril do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo vzťahu k úprave vyživovacej povinnosti sa rodičia zhodli na tom, že odporcovi bude uložená vyživovacia povinnosť. Sporným medzi nimi však zostala výška výživného. Dospel k záveru o zaviazaní odporcu prispievať na výživu maloletej L. sumou 260 eur mesačne, na výživu O. sumou 240 eur mesačne a na výživu G. sumou 350 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia. U maloletej L. a maloletého O. zohľadnil odôvodnené potreby vyvíjajúcich sa školopovinných detí, a to nielen na uspokojovanie základných potrieb, ale aj ďalších, podľa príjmových možností otca a jeho potenciálu zohľadňujúc právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Pri určovaní výživného pre maloletú G. súd prvej inštancie reflektoval na zvýšené finančné výdavky spojené s jej nepriaznivým zdravotným stavom a liečbou. S ohľadom na príjem otca, z ktorého súd vychádzal, jeho podnikateľské a finančné aktivity rôzneho druhu, doma aj v zahraničí súd vyhodnotil, že existuje priestor na tvorbu úspor pre maloleté deti. Matka zriadila všetkým deťom sporiace účty v A., a.s. a súd zaviazal odporcu prispievať na tvorbu úspor na uvedené účty pre všetky deti po 150 eur mesačne. Spolu tak bude odporca prispievať na výživu a tvorbu úspor pre maloleté deti sumou 1.300 eur mesačne. Finančný obnos, ktorý odporcovi zostane po splnení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom považoval súd prvej inštancie za dostatočný na uspokojovanie (nielen) základných životných potrieb odporcu, ale dostatočný aj na finančné pokrytie výchovných práv a povinností rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do výchovy v rámci styku s maloletými deťmi.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku.
6. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorým súd určil zročnosť výživného odo dňa právoplatnosti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Vo svojom odvolaní uviedla, že medzi manželmi bola ústne dohodnutá suma 900 eur (výživné pre tri maloleté deti) a odporca ju aj riadne plnil. Z uvedeného
dôvodu žiadala priznať výživné pre maloleté deti od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V priebehu konania však odporca svoj postoj prehodnotil a od mesiaca jún 2021 jej prestal platiť výživné pre maloleté deti v dohodnutej výške (900 eur) a túto sumu jednostranne znížil na 200 eur. Poukázala na to, že túto zmenu postoja odporcu vo vzťahu k dobrovoľnému plateniu výživného pre maloleté deti súdu oznámila podaním zo dňa 01.10.2021 (úprava petitu). Napriek skutočnosti, že súd nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 40 CMP), upravila petit návrhu na rozvod vo vzťahu k výške výživného pre maloleté deti ako aj v časti týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti nasledovne: IV. Otec B. K., rod. K., sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej L. K. výživným v sume 500 eur mesačne, maloletého O. K. výživným v sume 450 eur mesačne a maloletej G. K. výživným v sume 550 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa začatia súdneho konania. Namietala preto, že súd prvej inštancie sa napriek uvedenému v napadnutom rozsudku týmto návrhom (určenie počiatku vyživovacej povinnosti) nezaoberal a túto právnu problematiku nespomína ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. Týmto postupom súd prvej inštancie nepriznal maloletým deťom zročné výživné odo dňa začatia súdneho konania (17.02.2021), ale iba odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Odporca dobrovoľne zaplatené výživné pre maloleté deti platil ako celok bez špecifikácie toho, ako sa má suma výživného rozdeliť pre jednotlivé maloleté deti. Napadnutý rozsudok bol manželovi doručený 07.03.2022 (podľa informácie zo súdu), preto sa v zmysle § 44 CMP v časti o výživnom stal predbežne vykonateľným. Výpočet zročného výživného preto realizuje ako celok pre všetky tri maloleté deti (L., O. a G.) za obdobie mesiacov, kedy bol návrh doručený súdu (02/2021) až do mesiaca 02/2022 (výživné za 03/2022 je predbežne vykonateľné). Zročné výživné za obdobie od 17.02.2021 do 28.02.2022 predstavuje podľa nej celkovú sumu vo výške 11.700 eur. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd výroky IV., V., VI. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie v ich napadnutej časti zmenil tak, že:
„Otec maloletých B. K., G.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej L. K., G.. XX.XX.XXXX v sume 260 € mesačne, na výživu maloletého O. K., G.. XX.XX.XXXX v sume 240 € mesačne a na výživu maloletej G. K., G.. XX.XX.XXXX v sume 350 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa začatia súdneho konania 17.02.2021.
Otec maloletých B. K., G.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na tvorbu úspor pre mal. L. K., G.. XX.X.XXXX sumou 150 eur mesačne na účet sporenia vedený v A., Q..A.., Č.. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno mal. L. K., G.. XX.X.XXXX vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa začatia súdneho konania 17.02.2021.
Otec maloletých B. K., G.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na tvorbu úspor pre mal. O. K., G.. XX.X.XXXX sumou 150 eur mesačne na účet sporenia vedený v A., Q..A.., Č.. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na meno mal. O. K., G.. XX.X.XXXX vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa začatia súdneho konania 17.02.2021.
Otec maloletých B. K., G.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na tvorbu úspor pre mal. G. K., G.. XX.X.XXXX sumou 150 eur mesačne na účet sporenia vedený v A., Q..A.., Č.. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na meno mal. G. K., G.. XX.X.XXXX vždy do15. dňa v mesiaci odo dňa začatia súdneho konania 17.02.2021.
Otec maloletých B. K., G.. XX.X.XXXX je povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie od 17.02.2021 do 28.02.2022 v sume 11 700 € k rukám matky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“
7. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I, IV, V., VI. a VI. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vo vzťahu k výroku, ktorým bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené poukázal na to, že on, ako hlboko veriaci človek a s poukazom na uzavretie cirkevného sobáša je presvedčený, že manželstvo nie je tak vážne rozvrátené, aby sa spoločnými silami nedalo zachrániť. Je si vedomý, že manželka má známosť, ale vzhľadom na skutočnosť, že má manželku stále rád a takisto, že spolu majú tri maloleté deti, je ochotný sa cez tento fakt preniesť a pokúsiť sa o obnovenie harmonického manželstva. Podotkol, že navrhovateľka už raz podaným návrhom chcela podobné problémy riešiť, čo si nakoniec rozmyslela a návrh na rozvod manželstva vzala späť. Preto sa odporca domnieva, že takéto rozhodnutie môže zopakovať. Zároveň za ďalší významný aspekt považoval ich spoločné tri deti, s ktorými chce žiť v spoločnej domácnosti a vychovávať ich spolu s manželkou, a pre ktoré by bolo traumatické, keby žili v rozvrátenej rodine. Hlavný
problém vidí odporca v komunikácii medzi manželmi, na čom sa ale dá pracovať a momentálnu situáciu napraviť. Zvlášť za situácie, keby navrhovateľka bola ochotná sa odsťahovať od svojich rodičov a žili by spolu bez nich.
8. Ďalej namietal, že súdom stanovená výška výživného a výška prispievania na tvorbu úspor je absolútne neprípustná a neadekvátna k jeho finančným pomerom. Poukázal na to, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného a úspor zrejme vychádzal z fikcie príjmu povinného rodiča v zmysle § 63 ods. 1 ZoR, ako to navrhovala vo svojom vyjadrení o úprave petitu navrhovateľka, kde zavádzala, že odporca počas celého konania nijako nepreukázal svoj príjem. Čo sa týka jeho zárobkových pomerov, v minulosti pracoval ako policajt, kde pri odchode zo zboru dostal aj odstupné a takisto podniká a z toho pramenili jeho úspory, z ktorých žil, a z ktorých prispieval na výživu mal. detí. Takisto počas konania doložil súdu 2 pracovné zmluvy. Od začiatku roka 2021 je nezamestnaný. V žiadnom prípade preto nemožno konštatovať, že odporca nedoložil, resp. nepreukázal výšku svojich príjmov. A teda nemožno aplikovať ust. § 63 ods. 1 ZoR. Spoločnosti, v ktorých odporca pôsobí, sú v strate, ale ako konateľ aj keď nie je spoločníkom má pri zisku sľúbenú províziu, avšak kvôli COVIDU je takisto v strate. Odporca žije v byte priateľky svojho brata, kde ani neplatí nájomné. Nevlastní motorové vozidlo, okrem Z. A., ktoré ale využíva navrhovateľka. Z odložených úspor prispieval na výživu maloletých detí za 16 mesiacov sumou 7.463 eur, čo je približne 466 eur mesačne. Nie je preto pravdou tvrdenie navrhovateľky, že platil na deti výživné vo výške 900 eur do júna 2021. Z uvedeného vyplýva, že aj keď mal odložené úspory, tak v priemere platil mesačne necelých 500 eur. Považoval za neúmerne vysoké výživné spolu s úsporami aké stanovil súd a nie je ani v možnostiach odporcu ich platiť. Takisto, čo sa týka tvorby úspor pre maloleté deti, je toho názoru, že sporiť im môže ich otec samostatne podľa svojich finančných možností a nie je potrebné tvoriť úspory na samostatný účet spolu s výživným, aby bol k tomu zaviazaný rozsudkom. Vyhlásený rozsudok považoval za nanajvýš nespravodlivý, podkopávajúci legitímne očakávanie osôb v dodržiavanie princípu právnej istoty. Vo svetle týchto skutočností preto v zmysle § 389 a v súlade s § 391 ods. 1 CSP žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napádanom rozsahu zrušil a predmetnú vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhovateľka uviedla, že celá pekne formulovaná argumentácia odporcu sa však rozchádza s realitou o skutočnej snahe obnoviť manželstvo. Už viac ako päť rokov spolu nežijú v spoločnej domácnosti a posledné dva roky spolu nekomunikujú vôbec. Sú absolútne hodnotovo ináč nastavení ľudia, ktorí nezdieľajú ani len spoločné záujmy. Uzavretie manželstva urýchlilo jej tehotenstvo s prvou dcérou, pričom v manželskom zväzku zotrvávala najmä kvôli deťom. Aj prvý návrh na rozvod manželstva sa rozhodla vziať späť iba kvôli deťom. V manželstve sa však napriek tomu nič nezmenilo, manžel sa k nej správal ako ku štvrtému dieťaťu. Jeho videnie manželstva je o poslušnosti manželky voči manželovi, ktorý materiálne zabezpečuje rodinu. Ak manželka „nepočúva“, nedostane peniaze. Ak poprosí o odpustenie, harmonické manželstvo sa obnoví. Za dôležité rovnako považovala uviesť, že manžel nemá s ich deťmi vytvorený absolútne žiadny vzťah (potvrdené aj v správe úradu práce sociálnych vecí a rodiny K., pracovisko A., referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 7.7.2021). V odvolaní síce tvrdí, že chce deti vychovávať a žiť s nimi v spoločnej domácnosti, avšak realita je taká, že za posledné dva roky svoje deti nevidel. Ich manželstvo nikdy nepredstavovalo vzťah rovného s rovným, preto na obnovení tohto manželského zväzku nemá navrhovateľka záujem, vzťahy medzi ňou a manželom sú vážne rozvrátené. Ich manželstvo v súčasnosti predstavuje len formálny zväzok, bez akýchkoľvek vzájomných citových náklonností. Neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obnovenie manželského spolunažívania po viac ako piatich rokoch odlúčenia neprichádza do úvahy.
10. Vo vzťahu k námietkam otca k výške výživného, o skutočnosti, že odporca v minulosti pracoval ako policajt, sa v tomto konaní dozvedá prvýkrát. Kedy manžel odišiel zo zboru a aké spomínané odstupné dostal, do dnešného dňa ani nevie. Poukázala na to, že na základe výzvy súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 30.06.2021, aby zaslal doklady preukazujúce výšku jeho príjmov a výdavkov za obdobie roka 2020 až doposiaľ manžel súdu podaním zo dňa 20.07.2021 oznámil, že za rok 2020 mal príjem 229,42 eura, a preto nemal povinnosť podávať daňové priznanie. Od 14.10.2020 je nezamestnaný. Jeho výdavky sú minimálne a v prípade potreby ich špecifikuje na pojednávaní. Zároveň súdu zaslal zápočtový list od spoločnosti R. Q., spol. s.r.o.. Mesačný priemerný príjem teda predstavoval sumu 19,12 eura. Následne na pojednávaní dňa 18.10.2021 manžel predložil pracovnú zmluvu uzavretú medzi ním a spoločnosťou M. s.r.o., pričom zmluva bola uzavretá dňa 07.10.2021, teda jedenásť dní pred termínom pojednávania a osem mesiacov po podaní návrhu na rozvod. Zmluva bola uzavretá
medzi zamestnancom B. K. a konateľom a spoločníkom M. s.r.o. B. K. (rovnaký podpis na strane zamestnanca aj zamestnávateľa) a odporca si mzdu sám so sebou dohodol na úrovni 623 € (minimálna mzda v hrubom). Takéto preukazovanie akéhosi príjmu manžela (najmä pracovná zmluva podpísaná samým sebou v priebehu konania s dohodnutou výškou minimálnej mzdy) považovala za výsmech zo strany manžela k súdu a evidentným nesplnením povinnosti uvedenej v § 63 ods. 1 ZoR. V konaní súdu za účelom preukázania podnikateľských aktivít a majetkových pomerov manžela predložila viacero listinných dôkazov, z ktorých vyplýva: 1. manžel vlastní spoločnosť Q. K. R. Y. v V., 2. V roku 2020 (kedy mal ročný príjem 229,42 eur) za túto spoločnosť uhradil poplatky vo výške 13.500 Q. (N.) v prepočte cca 3.500 eur, 3. odporca je predsedom občianskeho združenie M. o.z. (stanovy), 4. Medzi Q. K. R. Y. a M. o.z. bola uzavretá zmluva o úvere na sumu 600.000 eur (B. K. požičiava B. K.), 5. Následne medzi M. o.z. a Q. O. s.r.o. bola uzavretá zmluva o úvere na sumu 570.000 eur (B. K. požičiava konateľovi M. C.), 6. Kúpna zmluva uzavretá medzi M. o.z. a C. s.r.o. o predaji pozemku o rozlohe 3.200 m2 k.ú. O. za 10.000 eur. Spoločníkom spoločnosti C. s.r.o. bola zhodou okolností spoločnosť Q. K. R. Y. v V.. Manžel týmto spôsobom opäť predal sám sebe pozemok v trhovej hodnote cca 700.000 eur za 10.000 eur. Pozemok je po viacerých pofidérnych prevodoch v súčasnosti vo vlastníctve spoločnosti Q. s.r.o. (konateľ a spoločník opäť M. C.),7. Kúpna zmluva uzavretá medzi B. K. a K. spol. s.r.o. o predaji nehnuteľností v k.ú. M. za 133.000 eur, 8. Prvá strana Notárskej zápisnice o osvedčení o vykonaní dobrovoľnej dražby, kde odporca kúpil v C. byt za cca 100.000 eur. Tieto listinné dôkazy podľa navrhovateľky stavajú argumentáciu manžela o jeho absolútnej nemajetnosti do roviny totálnej absurdnosti, práve naopak preukazujú, že disponuje majetkom resp. finančnými prostriedkami rádovo v státisícoch eur. Zároveň považovala za potrebné zdôrazniť, že manžel sa k týmto listinným dôkazom, ktoré súdu predložila na pojednávaní dňa 18.10.2021 vo svojom odvolaní absolútne žiadnym spôsobom nevyjadril. V tejto súvislosti dodala, že počas manželstva využívali viacero áut s evidenčnými číslami rôznych okresov: M. W., M. V, Q. Q Z. E., P. P., Z. A. a podobné. Vždy išlo o autá prémiovej triedy v cenách niekoľko desiatok tisíc eur. Manžel pri sebe vždy nosil v hotovosti obrovský balík peňazí. Ako už uviedla v úprave petitu zo dňa 01.10.2021, najmladšia dcéra G. je vážne zdravotne postihnutá a je nutné s ňou pravidelne rehabilitovať. Náklady len na túto rehabilitáciu dcéry G. (cvičenia, benzín, pomôcky,...) presahujú mesačne sumu 300 eur. Napriek skutočnosti, že odporca o potrebe tejto rehabilitácie a jej finančnej náročnosti dobre vie, koncom mesiaca posiela na všetky tri maloleté deti výživné v celkovej sume 200 eur. Jej možnosti sa zamestnať pri starostlivosti o tri maloleté deti sú minimálne. Našla si prácu (výpomoc v školskej kuchyni), kde však nezarobí ani minimálnu mzdu. Žije z úspor a finančne jej pomáhajú rodičia, bez pomoci ktorých by starostlivosť o deti (finančne aj časovo) zabezpečila len veľmi ťažko.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti potvrdiť a časť nároku ohľadne výživného na mal. deti vylúčiť na samostatné konanie.
12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo posúdenie návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva s B. K. a úprava rodičovských práv a povinností k mal. deťom L. K., G.. XX.X.XXXX, O. K., G.. XX.X.XXXX Q. G. K., G.. XX.X.XXXX, na čas po rozvode. Výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním napadnuté neboli.
13. V zmysle odvolacích námietok odporcu predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo v prvom rade posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu, ktoré ho viedli k vyhoveniu návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva s odporcom. Odvolacia argumentácia odporcu vo vzťahu k výroku o rozvode manželstva bola v podstate založená na tvrdení, že ich manželstvo nie je tak vážne rozvrátené, aby sa spoločnými silami nedalo zachrániť. Vidí problém v zlej komunikácii, čo však spoločne vedia napraviť. Chce žiť s ich deťmi v spoločnej domácnosti a vychovávať ich spolu s manželkou, pre ktoré by bolo traumatické, keby žili v rozvrátenej rodine.
14. Podľa § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Podľa ust. § 18 a 19 ZoR, sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, vytvárať zdravé rodinné prostredie, starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o potreby rodiny a rozhodovať spoločne o všetkých veciach, ktoré sa týkajú rodiny.
16. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne - hľadiská morálky celej spoločnosti. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd za preukázanú. Otázka trvalého rozvratu musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne a nie je stanovená doba, bez uplynutia ktorej by konštatovanie v trvalom rozvrate nebolo možné. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo už dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Dostatočnosť oboch bude mať za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pre zistenie relevantných skutočností súd musí skúmať, či:
- manželia spolu žijú ako rodina (či majú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas, akým spôsobom, v akom rozsahu a kvalite, ak medzi nimi existujú rozpory, aké majú dôvody, aký je ich postoj k plneniu manželských povinností a pod.),
- manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či si riadne plnia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či vyživujú dobrovoľne svoje deti a pod.,
- manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom, či spoločne vychovávajú deti, ktoré s ním v rodine žijú.
17. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. Manželia už 5 rokov nežijú v spoločnej domácnosti a netrávia spoločne čas; navrhovateľka žije v rodinnom dome jej rodičov v C. spoločne s maloletými deťmi a odporca samostatne v prenajatom byte vo A.. Vzťahy v citovej a intímnej sfére ochladli. Snažili sa spoločne obnoviť manželstvo už skôr, v rámci konania na základe prvého návrhu navrhovateľky na rozvod, keď navštevovali referát poradensko- psychologických služieb. Navrhovateľka síce vzala svoj návrh späť, avšak manželom sa nepodarilo v konečnom dôsledku vytvoriť obojstranne vyhovujúce podmienky pre spoločný manželský život. Zlyhala medzi nimi komunikácia, čo potvrdzuje aj správa z Úradu práce, sociálnych veci a rodiny K., pracovisko A., referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 14.10.2021 (č.l. 87 spisu) . O obnovenie manželského spolužitia sa usiluje podľa vlastného tvrdenia už len manžel, manželka to odmieta, síce si ho váži ako otca jej detí, no neprechováva k nemu citovú náklonnosť v zmysle lásky a má rok vážnu známosť.
18. Po preskúmaní spisu a záverov súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade existujú objektívne preukázané skutočnosti vedúce k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel ako predpokladá ust. § 18 ZoR; manželstvo nespĺňa žiadnu so svojich spoločenských funkcií. Ani v odvolacom konaní neboli z podaní účastníkov zaznamenané také zmeny, ktoré by boli spôsobilé viesť k odlišnému záveru, aký vo svojom rozhodnutí vyvodil súd prvej inštancie.
19. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam manžela, že má záujem na obnovení harmonického manželstva, považuje za potrebné zdôrazniť, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo vzájomnej zhode, porozumení, s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo pre všetkých, ktorých sa dotýka. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené. O takýto formálny zväzok ide aj v preskúmavanej veci. Pre obnovu vzťahu je potrebné chcenie oboch manželov. Slová manžela o snahe o zachovanie manželstva v súlade s jeho hlbokou vierou s poukazom na uzavretie cirkevného sobáša nie sú spôsobilé mať za následok nesprávny záver súdu o rozvrate manželstva. V prípade preukázaného a dlhodobého rozvratu manželstva nemožno nikoho nútiť kvôli presvedčeniu druhého manžela, alebo jeho viere, že v budúcnosti sa nájde riešenie, ktoré posilní jednotu
manželského zväzku, aby zotrval v takomto manželskom zväzku. Ak odporca zdôrazňuje ten fakt, že navrhovateľka si už raz rozmyslela svoj návrh na rozvod a vzala ho napokon späť, o to viac je súd presvedčený, že tu už dlhšiu dobu medzi manželmi pretrváva rozvrat, ktorý sa síce manželia snažili odvrátiť, ale neúspešne.
20. Manžel svoj nesúhlas s rozvodom manželstva odôvodňuje aj tým, že koná z dôvodov ochrany záujmov maloletých detí. Vo vzťahu k ochrane maloletých detí je potrebné uviesť, že maloleté deti dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti s otcom. Netvoria tak zdravé rodinné spoločenstvo, kedy by obidvaja rodičia žili v manželskom zväzku, riadne sa o výchovu svojich detí starali, každý z nich by zabezpečoval aj osobnú starostlivosť, finančnú starostlivosť o maloleté deti a bolo by to signálom pre maloleté deti, že ich rodičia sú spôsobilí a zodpovední rodičia. V každom prípade po rozvode manželstva nastupuje ochrana maloletých detí, ktorá spočíva v tom, že mal. L. C., mal. O. K., a mal. G. K. sú zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá sa doteraz o ne riadne stará a je riešená otázka ich výživného a tvorby úspor, ktoré má otec platiť na maloleté deti na základe svojich schopností, možností a korešpondujúc s oprávnenými potrebami maloletých detí.
21. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
22. Odporca ďalej nesúhlasil s výškou stanoveného výživného a úspor pre svoje tri maloleté deti. Odporca odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k výrokom o výživnom a úsporách založil predovšetkým na tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil jeho zárobkové a majetkové pomery, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal výšku svojich príjmov, pričom dôkazy, ktoré v tejto otázke vykonal, nesprávne vyhodnotil a napokon nesprávnym právnym posúdením veci určil sumu výživného a úspor na maloleté deti, ktorá nezodpovedá schopnostiam a možnostiam odporcu. Preto bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či sú vo vzťahu k prvoinštančným súdom stanovenému rozsahu výživného a úspor zo strany otca pre tri maloleté deti splnené zákonné kritéria.
23. Maloleté deti L. K., G.. XX.XX.XXXX, O. K., G.. XX.XX.XXXX Q. G.Q. K., G.. XX.X.XXXX sú osobami oprávnenými z výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritéria, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanoví striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
24. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, jednak na strane povinného, v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením voľného času, a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne a súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Na strane povinného rodiča sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t. j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
26. Odvolací súd konštatuje, že na strane maloletých O. a L. nejde o nadpriemerné potreby, ide o bežné náklady školákov súvisiace s ich vývojom a výchovou (živobytie, ošatenie, obuv, vzdelanie, kultúrne a rekreačne potreby, zdravotnícke úkony atď.) s prípadnými výnimočnými výdavkami ako 400 eur na zubný strojček pre mal. L.. Mal. L. navštevuje X. ročník a O. X. ročník J. školy. To však nie prípad mal. G., u ktorej bolo v roku 2016 diagnostikované demyielinizačné poškodenie mozgu a miechy, ktoré sa prejavuje poruchou motoriky tela a najmä obmedzeným rozsahom hybnosti ľavej ruky, a s tým sú nepochybne zvýšené výdavky na zdravotnícke úkony a potreby. Maloletá absolvuje 3x do týždňa rehabilitačné cvičenie v O., kde s ňou pod odborným dohľadom precvičujú tzv. „Vojtovu metódu“, jedno rehabilitačné cvičenie pre mal. G. stojí cca 30 eur, ďalšie výdavky má na ortopedické topánky. Navrhovateľka je s mal. G. na rodičovskej dovolenke. Poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, žijú spoločne v rodinnom dome rodičov navrhovateľky. Navrhovateľka má príjem z rodičovského príspevku na mal. G. vo výške 275,90 eura a prídavky na deti v celkovej výške 76,50 eura.
27. Vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, otca maloletých detí, ktorého súd prvej inštancie zaviazal na platenie výživného, aplikoval ust. § 63 ZoR. Otec namieta aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 1 ZoR, nakoľko preukázal výšku svojich príjmov v konaní.
28. Podľa § 63 ods. 1 ZoR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14)
29. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného (z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinnú osobu). Vymenúva tri navzájom sa prelínajúce povinnosti: povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej nezávislej činnosti, povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, „ak si rodič nesplní túto povinnosť“. Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia.
30. Uvedená domnienka bola stanovená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu treba aplikovať ustanovenie zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku. Súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, keď poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.
31. Súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného, správne aplikoval pri posúdení pomerov povinného - výšky jeho priemerného mesačného príjmu ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
32. Z obsahu spisu je zrejmé, že na základe výzvy súdu prvej inštancie adresovanej odporcovi na pojednávaní dňa 30.06.2021, aby zaslal doklady preukazujúce výšku jeho príjmov a výdavkov za obdobie roka 2020 až doposiaľ odporca predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že mal za rok 2020 príjem 229,42 eura, a preto nemal povinnosť podávať daňové priznanie, od 14.10.2020 je
nezamestnaný a jeho výdavky sú minimálne. K tomuto vyjadreniu priložil pracovnú zmluvu zo dňa 30.09.2020 uzavretú so spoločnosťou R. Q., spol. s r.o. na dobu neurčitú s dohodnutou mzdou 780 eur v hrubom a Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) u zamestnávateľa R. Q., spol. s r.o. o trvaní pracovného pomeru odporcu v období od 05.10.2020 do 14.10.2020. Preukázanie príjmov pred súdom prvej inštancie odporca ďalej založil na svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 18.10.2021, že od dňa 07.10.2021 pracuje v spoločnosti M. s.r.o. ako obchodný manažér s príjmom 623 eur, na preukázanie čoho predložil pracovnú zmluvu zo dňa 07.10.2021. V tejto súvislosti doplnil, že je zároveň konateľ spoločnosti M. s.r.o. a podpisuje kontrakty s výrobcami pneumatík. Ďalej uviedol, že je spoločníkom v jednej spoločnosti Q. s.r.o. a v prípade ostatných obchodných spoločností, v nich je spoločníkom jeho otec. Následne v odvolaní poukázal na to, že v minulosti pracoval ako policajt a podnikal, pričom z tohto má odložené úspory, z ktorých žije a prispieval na výživu maloletých detí v celkovej výške 7.463 eur za obdobie 16 mesiacov. Ďalej na to, že obchodné spoločnosti, v ktorých pôsobí ako spoločník a konateľ, sú v strate (taktiež v dôsledku Covidu-19).
33. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka predložila v konaní za účelom preukázania podnikateľských aktivít a majetkových pomerov manžela viacero listinných dôkazov, z ktorých podľa nej vyplýva, že odporca vlastní spoločnosť Q. K. R. Y. v V., pričom v roku 2020 (kedy mal ročný príjem 229,42 eura podľa jeho tvrdenia) za túto spoločnosť uhradil poplatky vo výške 13.500 Q. v prepočte cca 3.500 eur. Medzi uvedenou spoločnosťou a občianskym združením M. o.z., ktorej predsedom je odporca, došlo dňa 01.07.2020 k uzavretiu zmluvy o úvere na sumu 600.000 eur. Následne medzi M. o.z. a Q. O., s.r.o. bola dňa 04.09.2020 uzavretá zmluva o úvere na sumu 570.000 eur. Občianske združenie M. o.z. uzavrelo so spoločnosťou C. s.r.o. kúpnu zmluvu o predaji pozemku o rozlohe 3.200 m2 k.ú. O. za 10.000 eur, pričom spoločníkom spoločnosti C. s.r.o. bola spoločnosť Q. K. R. Y. v V.. Podľa tvrdenia navrhovateľky odporca týmto spôsobom opäť predal sám sebe pozemok v trhovej hodnote cca 700.000 eur za 10.000 eur. Ďalej na základe kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou K. spol. s.r.o. došlo k predaju nehnuteľností v k.ú. M. za sumu 133.000 eur.
34. Je potrebné zdôrazniť, že odporca sa k týmto listinným dôkazom, ktoré súdu predložila navrhovateľka, či už na pojednávaní konanom dňa 09.02.2022 alebo vo svojom odvolaní, nevyjadril a teda žiadnym spôsobom ich nespochybnil. Tvrdil jedine v odvolaní, že spoločnosti, v ktorých pôsobí, sú v strate, i v dôsledku Covidu-19.
35. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd je povinný zisťovať skutočný stav a môže vykonávať aj iné dôkazy, čo však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Z dikcie zákona vyplýva povinnosť súdu vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Dôležité je ale zdôrazniť, že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania a nemôže byť vnímaná absolútne. Súd teda aktivitu supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci.
36. S poukazom na nespochybnené tvrdenie navrhovateľky o príjmoch z podnikateľskej činnosti , ktoré samotný odporca neuviedol, i keď ho súd prvej inštancie na to vyzval, je potom odôvodnený záver, že súd prvej inštancie si nemohol urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, odporcu, preto správne nastúpila zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného. Súd prvej inštancie správne preto vychádzal pri určovaní výživného podľa § 63 ods. 1 ZoR z 20-násobku sumy životného minima vo výške 218,06 eura, čo predstavuje sumu 4.361,20 eura.
37. Odvolací súd preto súhlasí s možnosťou aplikácie potencionality príjmu na strane otca ako osoby povinnej platiť výživné. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdu vo veciach výživného sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného. Výška jeho vyživovacej povinnosti (ktorou sa podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností) určenej súdom sa pohybuje obvykle v rozmedzí od 25% do 30% čistého mesačného príjmu rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu. V danom prípade predstavuje u otca potencionálny mesačný prijem 4.361,20 eura. Rozmedzie 25% do 30% z tohto potencionálneho príjmu prestavuje sumu celkového výživného v rozmedzí 1.100 -1.400 eur voči 3 maloletým deťom, čo predstavuje sumu okolo 350 - 460 eur na jedno dieťa. Pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej L. sumou 260 eur mesačne, na výživu maloletého O. sumou 240 eur
mesačne a na výživu maloletej G. sumou 350 eur mesačne, keď zohľadnil zvýšené mesačne výdavky spojené s jej nepriaznivým zdravotným stavom, odvolací súd proti tomu určeniu výšky výživného nemá žiadne námietky. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, s ohľadom na potencionálny mesačný prijem odporcu bol tu priestor aj na tvorbu úspor pre maloleté deti, keďže celková súdom stanovená výška mesačnej vyživovacej povinnosti 1.300 eur, zahŕňajúca tak výživné ako aj tvorbu úspor, je v rámci obvyklého rozmedzia 25 %- 30 % príjmu povinnej osoby. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj v súvisiacom výroku VIII. o trovách konania a tiež v časti zročnosti a výšky výživného vo výrokoch IV., V., VI. a VII., ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
38. Z obsahu odvolania matky maloletých detí vyplýva, že napáda výroky IV., V., VI. a VII. rozsudku v rozsahu ich zročnosti, t.j. výroky, v ktorých súd prvej inštancie určil zročnosť výživného od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Namieta, že súd prvej inštancie napriek tomu, že mu oznámila, že odporca zmenil postoj k platbe dobrovoľného výživného z 900 na 200 eur a navrhla v konaní upraviť výživné od začiatku konania, súd sa jej návrhom vôbec nezaoberal a nepriznal maloletým deťom zročné výživné a tvorbu úspor odo dňa začatia súdneho konania (17.02.2021), ale iba odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
39. Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
40. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
41. Súd, ktorý koná o rozvode manželstva, rozhoduje zásadne len o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Nemôže teda upraviť žiadnu povinnosť súvisiacu s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností inak než v nadväznosti na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva. Podľa Sborníku směrnic, usnesení, rozborů a zhodnocení soudní praxe NS z rokov 1965 - 1967, zv. I, ktorý vydal Najvyšší súd ČSSR v roku 1974, strana 251, nie je nikdy možné v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode spojenom obligatórne s konaním o rozvod manželstva určiť začiatok plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na maloleté dieťa pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Celá úprava výkonu rodičovských práv a povinností smeruje len do času, ktorý nastane po právoplatnosti rozsudku o rozvode. Preto, ak nastali pred rozvodom okolnosti, ktoré odôvodňujú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností (napr. rodičia maloletého dieťaťa prestali spolu žiť), potom upraví ich výkon súd starostlivosti o maloletých na základe ust. § 36 ZoR. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 24 [Rozvod manželstva s maloletými deťmi]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 109.)
42. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k pochybeniu, pokiaľ sa ten nezaoberal jej návrhom na priznanie výživného a tvorby úspor odo dňa začatia súdneho konania (17.02.2021).
43. Pokiaľ súd rozhoduje o rozvode manželstva, z ktorého pochádza maloleté dieťa, potom je s týmto konaním zo zákona (§ 110 CMP) spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ako v prejednávanej veci. Nejde však o jediný prípad, kedy je potrebné upraviť tieto práva a povinnosti. Rozhodovanie podľa ustanovenia § 36 prichádza do úvahy, ak: - rodičia dieťaťa neuzavreli manželstvo a nežijú spolu (vôbec nezačali, resp. prestali spolu žiť) - rodičia dieťaťa sú manželia a nežijú spolu (vôbec nezačali, resp. prestali spolu žiť). Rozhodnutie súdu o zverení do osobnej starostlivosti podľa § 36 ods. 1 musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa podľa § 65. Na rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti (nie spätne).
44. V tejto veci žiadala navrhovateľka v priebehu súdneho konania upraviť výživné a tvorbu úspor spätne už od dňa podania návrhu na súde 17.02.2021, v čase ešte pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia spolu nežijú v spoločnej domácnosti už 5 rokov. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil odvolanie navrhovateľky z obsahového hľadiska ako návrh na začatie konania na určenie výživného a tvorby úspor pre mal. deti za čas od podania návrhu do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a tento návrh vylúčil na samostatné konanie, o ktorom rozhodne súd prvej inštancie.
45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať účastníkom náhradu trov konania podľa § 55 CMP.
46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).