Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Er-39-2011.pdf
PDF · 107.44 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/39/2011
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej Y. Y., L. Y. T. H. XXX, M., K.: XX XXX XXX o vymoženie 461,00 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 17670/10 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e s a.
odôvodnenie:
Dňa 05.11.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinnej označené ako „Návrh na odklad a zrušenie exekúcie“. Svoje podanie odôvodňuje povinná nasledovne:
Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený voči povinnej domáha vymoženia sumy 416,00 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je C. C. L. C. L. A. L. C. E..L.., L. L. V. C. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX L..A.. L. XXXXX/XX A. H.E. XX.XX.XXXX, V. L. L. T. H. XX.XX.XXXX E. U. H. XX.XX.XXXX.
Okresný súd Lučenec na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX A. H. XX.XX.XXXX.
V exekučnom titule bola uložená povinnej povinnosť zaplatiť sumu 461,00 eur spolu s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy 461,00 eur od 20.05.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 461,00 eur od 03.08.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 169,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Tento právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy I. Ú. A. H. XX.XX.XXXX Č.. XXXXXXXXX, U. C. V. F. T. U. F. Č.. XXXXXXXXX.
Predmetný úver si povinná brala na súkromné účely, pričom prostriedky získané z úveru boli použité na čiastočné splatenie predošlých úverov (tiež braných na súkromné účely) a ďalšie súkromné účely, ktoré nepatrili do jej predmetu podnikania, čo potvrdzujú aj daňové priznania povinnej za patričné časové obdobia odovzdané príslušnému daňovému úradu s miestnou pôsobnosťou.
Navyše predmetná zmluva obsahuje aj údaje o rodnom čísle žiadateľky/povinnej spolu s miestom trvalého pobytu a navyše je údajné miesto podnikania nepresne označené len ako „H. XX“ bez súpisného čísla. Zároveň bola samotná zmluva uzatvorená v neskorých večerných hodinách mimo obchodného miesta dodávateľa, konkrétne o XX:XX Q.. večer.
Je zrejmé, že zo strany dodávateľa došlo nekalými obchodnými praktikami k zavádzajúcemu vyznačeniu účelu poskytnutia úveru za účelom reálneho sťaženia možnosti obrany slabšej zmluvnej strany.
Povinná dodáva, že mimo účelového vyznačenia poskytnutia úveru na účel „podnikania“ si dodávateľ nevyžadoval žiadne doklady, prípadne bližšie informácie účelu, na ktorý sa konkrétne peňažné prostriedky použijú.
Na základe preukázaných skutočností má povinná za to, že predmetný úver má spotrebiteľský charakter s prihliadnutím na Rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 10.01.2012, č.k. I. ÚS 1930/11: „Nesprávna interpretácia spotrebiteľskej zmluvy - porušenie práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces predstavuje taká interpretácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a to vo vzťahoch podriadených režimu Obchodného zákonníka, ktorá vedie k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická osoba, ktorá má podnikateľské oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako spotrebiteľ nespráva.“
V súlade s uvedeným povinná ďalej dodala, že spotrebiteľskú zmluvu považuje za zmluvu, ktorá porušuje práva spotrebiteľa a obsahuje ustanovenia o hrubej nerovnováhe medzi jednotlivými stranami:
- reálna RPMN predmetného úveru predstavuje 313,62 % ročne, čo je zjavne neprimeraná výška nachádzajúca sa v oblasti úžery,
- zmluva obsahuje úroky a pokuty z omeškania a tieto podmienky nebolo možné ovplyvniť zo strany spotrebiteľa, nakoľko boli vopred predtlačené v zmluve, prípadne vo všeobecných obchodných podmienkach,
- rozhodcovská doložka bola pripravená vopred a inkorporovaná do všeobecných obchodných podmienok, teda spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť jej znenie, prípadne podieľať sa na výbere rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu,
- súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené vopred pre veľký počet spotrebiteľov,
- zmluva neobsahuje kompletné a taxatívne dojednania o zmluvných pokutách a úrokoch z omeškania, prípadne iných poplatkov spojených s čerpaním úveru, tieto sa nachádzajú vo všeobecných obchodných podmienkach
Z uvedeného vyplýva, že zmluva neobsahuje ani len základné náležitosti predpokladané zákonom č. 129/2010 Z.z. v platnom znení v čase podpisu zmluvy.
Všeobecné obchodné podmienky rovnako obsahujú viaceré sporné dojednania, dokonca odporujúce samotnej zmluve o úvere. Tým je vytvorený priestor na dezinterpretáciu týchto dojednaní, ako aj možnosť pomýlenia spotrebiteľa, nakoľko nie je uvedené, ktoré dojednania majú prednosť.
Zároveň veriteľ (oprávnený) porušil ustanovenia o odbornej starostlivosti, ktorú možno očakávať pri podpise spotrebiteľských úverov.
V súvislosti s dojednaním o vyplnení zmenky povinná uviedla, že zmenkové práva sú v rozpore so spotrebiteľskými právami odporcu garantovanými osobitnými predpismi. Spotrebiteľské právo vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva. Táto skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť a zákaz jeho zneužitia.
Vymáhaním pohľadávky prostredníctvom doplnenej blankozmenky a netransparentného rozhodcovského konania došlo k nežiadúcim a zákonom nepredpokladaným následkom, reálne sťažujúcim postavenie a možnosť efektívnej obrany svojich práv spotrebiteľom.
Povinná má za to, že rozhodcovský súd sa ani len nezaoberal spotrebiteľským rozmerom zmluvného vzťahu a vylúčil akúkoľvek aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva obsiahnutú v Občianskom zákonníku, prípadne predpisoch upravujúcich spotrebiteľské úvery.
Navyše má povinná za to, že samotné ustanovenie bodu č. 14 VOP má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda neexistencia dohody o vyplnení zmenky zabraňuje možnosti si predmetnú zmenku, resp. nároky z nej uplatňovať súdnou cestou.
Vyššia súdna úradníčka uznesením číslo konania 12Er/39/2011-34 zo dňa 24.02.2015 odklad exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 17670/10 nepovolila a návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietla.
Proti uzneseniu číslo konania 12Er/39/2011-34 zo dňa 24.02.2015 podala povinná v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd nesprávne posúdil spotrebiteľskú vec, nakoľko neaplikoval právnu úpravu ochrany spotrebiteľa i napriek zjavnej snahe oprávneného vyhnúť sa aplikácii predmetných ustanovení cieleným vyznačením účelu a formy právneho úkonu.
Povinná namieta právnu argumentáciu oprávneného, v ktorej zásadne odmieta postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Namieta nekalú obchodnú praktiku dodávateľa - oprávneného, pri ktorej opakovane, dlhodobo a hromadne v rámci kontraktuálneho mechanizmu uzatvárania zmlúv vyznačoval účely poskytnutia úverov za účelom vyhnutia sa aplikácii ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. ako aj č. 129/2010 Z.z.), čím sa vlastne cielene snažil obmedziť práva spotrebiteľov oproti platnej legislatívnej úprave spotrebiteľských úverov. Je zrejmá snaha oprávneného vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, nakoľko v zmluve o úvere oprávnený bližšie špecifikuje len účely poskytnutia úveru, ktoré vylučujú zvýšenú ochranu spotrebiteľa („zamestnanie, povolanie, podnikanie, iný účel“). Oprávnený dostatočným spôsobom nezisťoval skutočný účel poskytnutia finančných prostriedkov a či vôbec tieto môžu byť zo strany povinnej použité na deklarovaný účel, nakoľko nebolo preukázané, že účel použitia finančných prostriedkov bol vyznačený s vedomím a súhlasom povinnej.
Oprávnený k odvolaniu povinnej uviedol, že sa plne stotožňuje s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí č.k. 12Er/39/2011-34. Povinná v A. I. Ú.U. Č.. XXXXXXXXX prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania a k tejto skutočnosti pripojila aj svoj podpis. Rozsudok C. L. L..A.. L. XXXXX/XX, rovnako ako aj A. I. Ú. Č.. XXXXXXXXX obsahovali označenie povinnej ako fyzickej osoby podnikateľa označeného IČO-m a miestom podnikania. Z uvedeného dôvodu treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinná podpisom zmluvy potvrdila, že informácie, ktoré poskytla, sú pravdivé.
Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnej poskytnutý úver využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť, či dlžník v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve.
Okrem toho, zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinná je živnostníkom zapísaným v Živnostenskom registri, t.j. je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľom je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Z uvedeného je evidentné, že zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov.
Podľa § 374 ods. 4 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Súd zo spisu zistil, že exekučné konanie bolo začaté dňa 02.12.2010, kedy bol do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Lučenec poverením č. XXXX XXXXXX A. H. XX.XX.XXXX poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
Exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je C. C. L..A.. L. XXXXX/XX U. H. XX.XX.XXXX L. C. L.H. A. A. L. C. E..L.., L. L. V. C. X, F., K.: XX XXX XXX, ktorý bol vydaný na základe A. I. Ú. A. H. XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len obchodné podmienky). Predmetným rozsudkom súd uložil žalovanej (povinnej) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 461,00 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 461,00 eur od 20.05.2010 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % zo sumy 461,00 eur od 03.08.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 169,94 eur. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 08.11.2010 a vykonateľným dňa 11.11.2010.
Povinná predmetnú exekúciu navrhla odložiť z dôvodu, že je tu predpoklad zastavenia exekúcie pre neprípustnosť - rozpor so zákonom.
Uznesením č.k. 12Er/39/2011-53 zo dňa 23.07.2015 súd odložil exekúciu do právoplatného rozhodnutia o odvolaní povinnej proti výroku uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 12Er/39/2011-34 zo dňa 24.02.2015 o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Preskúmaním exekučného titulu - C. C. L..A.. L. XXXXX/XX A. H. XX.XX.XXXX U. L. C. L. A. A.I. L. C. E..L.., A. I. Ú. Č.. XXXXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou a zmenky V. A. Č.. XXXXXXXXX U. H. XX.XX.XXXX súd dospel k nasledovným skutkovým záverom:
Dňa XX.XX.XXXX bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva I. Ú. Č.. XXXXXXXXX, kde povinná ako dlžník si požičala od oprávneného ako veriteľa sumu 350,-Eur. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že povinná je v nej označená skôr ako fyzická osoba, a to menom priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a pod takýmto označením je následne označená ako živnostníčka, a to obchodným menom, IČO-m, miestom podnikania a číslom živnostenského registra. Pod tým sa nachádzajú údaje o výške úveru, výške poplatku a spôsobe splácania, konkrétne veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,- eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 300,- eur, spolu 650,- eur v 10 mesačných splátkach po 65,- eur počnúc dňom 15.11.2009. Zároveň svojim podpisom mala povinná prehlásiť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.
Z výpisu zo živnostenského registra má súd preukázané, že v období uzatvárania zmluvy o úvere povinná podnikala v oblasti maloobchodnej činnosti v rozsahu voľných živností a sprostredkovania obchodu.
Vzhľadom na označenie dlžníka v predmetnej úverovej zmluve nie je z jej obsahu možné ustáliť, či povinná túto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie dlžníka v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko) ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že dlžník uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali dlžníka ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce dlžníka ako fyzickú osobu nepodnikateľa nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých dlžníkom, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že osobný doklad - občiansky preukaz nebol pri uzatváraní zmluvy využitý len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalovaný), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne uvedenie identifikačného čísla organizácie a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 ktorý konštatoval, že „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t. j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného (veriteľa).
Z predloženej zmluvy jednoznačne nevyplýva, či povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ alebo ako podnikateľ, a či v druhej z uvedených možností pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konala alebo nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Povinná uviedla, že zmluvu o úvere uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ a zo žiadneho jej úkonu pri žiadosti o úver nevyplývalo, že by si úver brala na podnikanie.
Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.
Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875)".
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je nepriamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva s prihliadnutím na jej neúplnú a nedostatočnú transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky (viď ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 52 a nasl. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD). Exekučný súd je preto povinný vykladať vnútroštátne právne predpisy v súlade s jej ustanoveniami a tento ich výklad aplikovať aj na prebiehajúce exekučné konanie.
Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. C. C. L..A.. L. XXXXX/XX U. H. XX.XX.XXXX L. C. L. A. A. L. C. E..L.., L. L.Í. V. C. X, F., K.: XX XXX XXX bol vydaný na základe A. I. Ú. Č.. XXXXXXXXX A. H.E. XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len obchodné podmienky). V zmysle bodu 15 týchto obchodných podmienok všetky spory zo zmluvy o úvere budú riešené pred L. C. L. A.Y. L. L. C. E..L.., L. L. V. C. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, pričom právo výberu bolo dané žalujúcej zmluvnej strane. Pokiaľ žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne nenapĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemal možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej
vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, exekúciu ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň zastavil.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec.