Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-215-2015.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/215/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľky D.. O. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom H. XX, J. D., proti odporcovi Q. H., narodenému XX.XX.XXXX, H. XX, J. D., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej A. H., narodenej XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Q. H., narodeného XX.X.XXXX a O. H., S. C., narodenej XX.X.XXXX uzavreté dňa X.XX.XXXX v Piešťanoch, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Piešťany, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci ktorej sa maloletá A. H., narodená, XX.X.XXXX zveruje na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. mesačne sumou 200 eur, počnúc dňom výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, vždy do 15-teho dňa mesiaci vopred k rukám matky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05.08.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, problémy v manželstve nastali v roku 2011 a vyplývali najmä z rozdielu pováh a odlišného riešenie problémov, resp. neriešenia. V roku 2014 odporca nadviazal mimomanželskú známosť. 30.09.2014 sa navrhovateľka odsťahoval aj s maloletou dcérou zo spoločnej domácnosti. Manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť.
Odporca súhlasil s rozvodom, z jeho pohľadu sú dôvodom rozpadu manželstva neprekonateľné povahové rozdiely a vzájomné citové odcudzenie.
Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode rodičia uzavreli dohodu a žiadali, aby ju súd schválil.
Kolízny opatrovník navrhol dohodu rodičov schváliť.
Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) vo veci rozvodu manželstva a podľa §120 ods. 2 O.s.p. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletej, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdením o návšteve školy, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 06.10.2006, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v okrese Pezinok, kde doposiaľ bývajú, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V manželstve sa narodila dňa X.XX.XXXX dcéra A. H.. Účastníci konania žili v spoločnej domácnosti do 30.09.2014, kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od tej doby žijú účastníci konania oddelene.
Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľky a odporcu, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil neprekonateľné povahové rozdiely a vzájomné citové odcudzenie, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletej dcéry a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Z manželstva účastníkov konania sa narodila maloletá A. H., narodená XX.XX.XXXX
Maloletá navštevuje materskú školu, je zdravá. Navštevuje krúžok angličtiny, Cirkus kus, dramatický krúžok. Priemerné mesačné výdavky s maloletou sú 450,- eur.
Navrhovateľka je zamestnaná ako manažérka a právnička s mesačným príjmom 1.300,- eur, poberá prídavok na dieťa, iný príjem nemá, nepodniká. Spolu s maloletou bývajú v prenajatom 4 izbovom byte, náklady na bývanie sú 550,- eur mesačne. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Odporca je zamestnaný ako obchodný zástupca s priemerným mesačným príjmom 927,60 eura, iný príjem nemá, nepodniká. Býva v prenajatom 2 izbovom byte, náklady na bývanie sú 350,- eur mesačne Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky § 24, § 62 a § 75 Zákona o rodine, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami maloletej ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva účastníci výslovne vzdali v súlade s § 207 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný dňom jeho doručenia ( § 162 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)