Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/317/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu AB 1 B. V., registračné číslo 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO 47 234 679 proti žalovanému Ľ. W., M.. XX. XX. XXXX, A. Q. Š. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou V. U., tajomníčkou informačného centra na Okresnom súde S. o zaplatenie 1.389,74 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 155,40 eur s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od 20. 11. 2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 16. 12. 2014 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.389,74 eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 06. 2011. Uviedol, že nadobudol pohľadávku od svojho predchodcu Home Credit Slovakia a.s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36234176 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 10. 2013, pričom išlo o pohľadávku z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 06. 2011. Jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.500,- eur zo strany jeho právneho predchodcu žalovanému. Žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. Žalovaný sa s úhradou dostal do omeškania tak, ako to vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 29. 10. 2013 bol žalovaný preto vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.509,53 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Na základe vyššie uvedených skutočností takto eviduje voči žalovanému dlh, a preto žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 9,24 eur, úrokov z istiny do času zosplatnenia vo výške 56,97 eur, zosplatnenej istiny vo výške 1322,30 eur, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 0,30 eur, poistenia Bill protection vo výške 0,93 eur, spolu 1.389,74 eur, vyčísleného úroku z omeškania 121,54 eur a 8,25 % úrokov z omeškania ročne zo sume 1.389,74 eur od 06. 12. 2014 do zaplatenia.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, a preto mu v konaní bola ustanovená opatrovníčka. Táto sa na výzvu súdu, ktorú prevzala spolu so žalobou a prílohami dňa 14. 10. 2015, k žalobe nevyjadrila.

Na pojednávanie sa nedostavili ani zástupca žalobcu ani opatrovníčka žalovaného, doručenie predvolania mali vykázané, pričom zástupca žalobcu svoju neprítomnosť aj ospravedlnil. Súd vec

postupom podľa § 101 ods. 2 O .s. p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov s tým, že prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením splátkového kalendára k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 06. 2011 (ďalej ÚZ), výzvy zo dňa 29. 10. 2013, v ktorej žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlhu, aj s výpisom z poštovej knihy, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a .s. (ďalej len ÚZP ) , oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 10. 2014 aj s výpisom z poštovej knihy a výpisu z Obchodného registra ohľadom žalobcu a na základe predložených dôkazov skutkovo a právne posúdil vec takto:

Žalobca je právnickou osobou založenou podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva so sídlom v Amsterdame, zapísanou v príslušnom registri Obchodnej komory Holandska pod reg.číslom 560 07 043. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyni oznamoval žalovanému listom zo dňa 01. 10. 2014, že nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., Piešťamy, pričom poukázal na to, že žalovaný bol už vyzvaný pôvodným veriteľom k úhrade omeškaných splátok, naposledy výzvou z 29. 10. 2013. Žalobca preto opätovne vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu 1.491,84 eur do 7 dní od doručenia tejto výzvy.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 16. 06. 2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom splácať vo 84 - roch pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,80 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola vo výške 4.183,20 eur (84 x 49,80 eur). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 35,03 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala od 41,4 do 43,2 % s odkazom na text označený **, pod ktorým bolo uvedené že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 25,85%.

Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaný si svoju povinnosť voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplnil, z celkového poštu 84-roch splátok uhradil len splátky v celkovej výške 1.344,60 eur. Tým, že žalovaný riadne svoj dlh nesplácal, dostal sa do omeškania. Výzvou zo dňa 29. 10. 2013 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že dlžná suma nebola aj napriek opakovaným upozorneniam uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške 1.509,53 eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou a vyzval ho na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanému zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 31. 10. 2013. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola žalovanému doručená v 3. deň od jej odoslania. Posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 03. 11. 2013, čím sa v zmysle ust. § 122 ods. 3 Obč. zák. posledný deň lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 04. 11. 2013. Dňom doručenia začala žalovanému plynúť 15 dňová lehota na splnenie povinnosti a táto uplynula dňa 19. 11. 2013. Pri uvedenej fikcii doručenia vychádzal súd aj zo skutočnosti, že zo spisu nie je zrejmé , že adresát písomnosti by bol nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka pre ktorú nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 20. 11. 2013. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej právny predchodca žalobcu začal počítal plynutie 15-dňovej lehoty, t. j. odo dňa odoslania výzvy, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie lehoty bez toho , že by sa o nej mohol adresát dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jeho postavenie (aj s ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie.

Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi. Žalovaný nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej znenie navrhnuté právnym predchodcom žalobcu.

Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom

predmetnou zmluvou vystupoval voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaný ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Z tohto dôvodu preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 16. 06. 2011, t .j. k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"). Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v 45. bode a je označená ako lehota splatnosti, pri ktorej je uvedený počet mesiacov 84 po poskytnutí úveru. Súd pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálny výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica : "Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými závermi a preto považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd na záver dodáva, že žalobca bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od 41,4 % po 43,2 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje žalovanému- spotrebiteľovi, aby si za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stav neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre žalobcu sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN žalobca nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že žalobca mal možnosť priamo v úverovej zmluve uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ úverová zmluva neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov považuje sa úver podľa § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

Znenie ust. § 11 ods 1 písm. a) zák. č. 129/2010 ku dňu 16. 06. 2011, teda ku dňu podpisu úverovej zmluvy bolo nasledovné: "Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1." Uvedené znenie nie je možné vyložiť tak, že na to, aby sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov je nevyhnutne potrebné, aby boli kumulatívne splnené obidve podmienky a to, že spotrebiteľská zmluva nemá písomnú formu a súčasne neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a)-k),r) a y) a § 10 ods. 1.

Súd pri podrobnom skúmaní predmetného ustanovenia vychádzal zo štruktúry takto formovaného ustanovenia v kontexte s tým, že sa jedná o časť právnej normy (vo forme následku - primárna dispozícia) ako súčasť určitého celku právnej normy, ktorú obsahuje predmetný právny predpis. Súd jednoznačne dospel k záveru , že konkrétnu právnu normu nie je možné vykladať izolovane, bez

ohľadu na znenie ostatných ustanovení právnych noriem uvedených a konkrétnom predpise a to nielen z hľadiska formy, účelu ako ho zamýšľal zákonodarca ale aj následného historického vývoja - legislatívneho procesu, ktorý jasným spôsobom naznačil zákonodarcov skutočný úmysel.

Logický a gramatický výklad právnej normy nepredstavujú bezobsažné pojmy právnoaplikačnej teórie. Za obidvoma sa skrýva používanie pravidiel formálnej logiky (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, generalizácia a pod) i zákonitostí slovenského jazyka pri objasňovaní zmyslu a účelu jednotlivých právnych noriem. Ak by mala aplikácia predmetného ustanovenia viesť k výsledku o kumulácii podmienok - formálnej náležitosti s obsahovou, bolo by spojenie z hľadiska náležitostí obsahu právneho úkonu nadbytočné, nakoľko podstatné náležitosti zmluvy, tak ako sú uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa viažu iba na písomnú formu. Na podporu uvedeného záveru súd poukazuje na článok 6 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorý ukladá poskytovateľovi úveru ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa o podstatných náležitostiach ( tieto boli pretransponované do ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) písomne alebo na inom trvalom nosiči, čo následne v článku 10 rozšíril aj na samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, t. zn. že musí ísť o formu, ktorú musí mať spotrebiteľ fyzicky k dispozícii. K uvedenému logickému záveru smeruje aj legislatívny vývoj predmetného ustanovenia, kde zákonodarca podmienky (formálne a obsahové) na uplatnenie následku oddelil a v súlade s ostatnými ustanoveniami a účelom zákona vzájomne nepodmienil.

Právomoc súdu k takémuto výkladu príslušného ustanovenia je v súlade so záverom Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. Zn. z 11.10.2007) v tomto znení: " Ústavný súd poukazuje na to, že ani v modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám alebo nedostatkom v zákonných právnych predpisoch. Osobitne sudcovia pri rozhodovaní, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii právnej normy nesmie právo tvoriť, ale môže odhaľovať a formovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy).

Z odkazom na uvedené súd konštatuje, že nie je viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústave konformnom právnom poriadku ako významovom celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba o zaplatenie 1.389,74 eur je dôvodná iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého úveru vo výške 155,40 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal z predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 1.500,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu, teda vo výške 1.344,60 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti preto súd žalobu zamietol.

Súd skúmal obsah úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., osobitne tie, na ktoré sa žalobca odvoláva pri jednotlivých svojich nárokoch a zistil, že sú na predtlačenom formulári a žiaden z uplatnených nárokov nie je individuálne dojednaný. Čiže nie je individuálne dohodnuté ani poistenie Bill protection vo výške 0,93 eur a preto ho žalobcovi nepriznal.

Vzhľadom na to ,že súd považoval úver za bez úročný a bez poplatkový nepriznal žalobcovi ani poplatok za možnosť zmeny splátky.

Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho kapitalizovaný sankčný úrok z omeškania vo výške 121,54 eur, vypočítaný podľa predloženého splátkového kalendára za obdobie od 15. 11. 2013 do 05. 12. 2014 a úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 8,25 % ročne zo žalovanej sumy 1.389,74 eur od 06. 12. 2014 do zaplatenia súd uvádza, že vychádzajúc z konštrukcie počiatku omeškania uvedenej vyššie mal za to, že s priznanou sumou, ktorá bola zahrnutá do celkom vyčíslenej výšky dlhu vo výzve žalobcu zo dňa 29. 10. 2013 sa žalovaný dostal do omeškania dňom 20. 11. 2013. K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,25 %, ktorá po zvýšení o 8 percentuálnych bodov (ide

o záväzkový vzťah ktorý vznikol pred 01. 02. 2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných do 31. 01. 2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne. Vzhľadom na to, že výška úroku z omeškania uvedená v žalobe bola v súlade so zákonom priznal žalobcovi výšku úroku z omeškania v žiadanej výške, t. j. vo výške 8,25% ročne, avšak len z priznanej sumy 155,40 eur, teda z istiny a to od 20. 11. 2013, teda od prvého dňa omeškania do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a § 3a § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Súd nešiel nad rámec žaloby ( § 153 ods. 2 O. s. p.), keď priznal úroky od 20. 11. 2013, hoci žalobca uvádza v žalobe, že ich žiada od 06. 12. 2014, pretože v tomto sú už aj žalobcom požadované kapitalizované úroky - žiadal ich za dobu od 15. 11. 2013 ( boli vypočítané nesprávne, keď počiatok omeškania nebol 15. 02. 2013 a boli počítané aj z úrokov a poplatkov). Výpočet úrokov bol nesprávny, a preto súd rozhodol tak, že úroky priznal zo sumy 155,40 eur od 20. 11. 2013 do zaplatenia (v čom je zahrnutý i požadovaný kapitalizovaný úrok ale len v prináležiacej výške a z prináležiacej sumy).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Z uplatneného nároku 1.389,74 eur bolo žalobcovi rozhodnutím priznaných 155,40 eur. Úspech žalobcu predstavuje 11,18% a neúspech 88,82%, čistý úspech žalovaného je takto vo výške 77,64 % a v tomto rozsahu je aj daný nárok žalovaného na náhradu trov konania (čistý úspech žalovaného vo výške 77,64 %). Žalovaný si nárok na náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil (podľa obsahu spisu mu v konaní trovy ani nevznikli), a preto mu súd náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p. nepriznal. Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba o zaplatenie 1.389,74 eur je dôvodná iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého úveru vo výške 155,40 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal z predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 1.500,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu, teda vo výške 1.344,60 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti preto súd žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.