Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8P-231-2014.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8P/231/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci starostlivosti súdu o R.Ň. H., X.. XX.XX.XXXX, do nadobudnutia plnoletosti zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky R. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. H. X. Y., S. XXXX/X, t.č. bytom Y. H. G. K. XX, R., V., a otca H. P., X.. XX.XX.XXXX, L. X. H. X. Y., L. X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti
rozhodol:
I. Otec je povinný platiť zvýšené výživné na R. H., X.. XX.X.XXXX, a to zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 31.12.2014 do 22.04.2015, a na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 23.04.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám R. H., X.. XX.XX.XXXX.
II. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 31.01.2014 do 31.01.2016 vo výške 1.039,61 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám R. H. v 20,- Eur mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným k rukám R. H. pod stratou výhody splátok.
III. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/153/2009-61 zo dňa 15.02.2010.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. R. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2014. Uviedla, že s dcérou dlhodobo žijú v V., kde vykonáva SZČO. Maloletá študuje na hotelovej škole odbor kuchár 3.ročník. Ďalej uviedla, že výživné na maloletú bolo určené naposledy v roku 2010, kedy mala maloletá 13 rokov, odvtedy sa pomery na strane maloletej zmenili, navštevuje strednú školu, má zhoršený zdravotný stav, čo znamená časté návštevy nemocníc, potrebuje pravidelný prísun vitamínov a minerálov.
Otec s návrhom nesúhlasil, uviedol, že pracuje ako živnostník, má zdravotné problémy, nepodával ani daňové priznanie, pretože mal nulový príjem, pracuje len príležitostne.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné, výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, R. H., oboznámením živnostenského listu matky, otca, potvrdení o výdavkoch R. H., potvrdenia o poberanom invalidnom dôchodku, potvrdenia o zdravotnom stave otca, správy úradu práce, potvrdení o príjme, pričom zistil tento skutkový stav:
Súd v predmetnej veci posúdil právomoc slovenských súdov podľa Nariadenia Rady (ES) č.4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti a to konkrétne podľa článku 3, podľa ktorého v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná podľa: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, pričom otec má na Slovensku obvyklý pobyt.
Podľa čl. 15 uvedeného nariadenia určenie rozhodného práva vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len “Haagsky protokol z roku 2007”), určuje podľa tohto protokolu.
Podľa č. 3 bod 1. Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa článku 8 bod 1. protokolu bez ohľadu na články 3 až 6 oprávnený na výživné a povinný si môžu kedykoľvek zvoliť ako rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť jeden z týchto právnych poriadkov: a) právny poriadok štátu, ktorého občanom je jeden z účastníkov v čase voľby; b) právny poriadok štátu obvyklého pobytu jedného z účastníkov v čase voľby; c) právny poriadok zvolený účastníkmi ako rozhodné právo pre ich majetkový režim alebo právny poriadok, ktorý sa na ich majetkový režim skutočne uplatnil; d) právny poriadok zvolený účastníkmi ako rozhodné právo pre ich rozvod alebo rozluku alebo právny poriadok, ktorý sa na ich rozvod alebo rozluku skutočne uplatnil.
Podľa článku 8 bod 2. Protokolu takáto dohoda musí mať písomnú formu alebo sa musí zaznamenať na médiu, ktoré umožňuje, aby údaje v ňom zaznamenané boli následne dostupné, a musí byť podpísaná oboma účastníkmi.
Toho času plnoletá R. a otec na pojednávaní dňa 02.06.2015 uzatvorili dohodu v súlade s čl. 8 bod 1. protokolu a zvolili si pre toto konanie právo Slovenskej republiky, dohodu obaja podpísali v zápisnici z pojednávania. Tak plnoletá R., ako aj otec sú občanmi Slovenskej republiky, otec má obvyklý pobyt v Slovenskej republike.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/153/2009-61 zo dňa 15.02.2010 súd schválil rodičovskú dohodu rodičov mal. R., na základe ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca k mal. R. zo sumy 33,19 Eur na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2008. V čase uvedeného rozhodnutia matka nepracovala, nemala žiadny príjem. Otec bol živnostníkom, za rok 2007 mal podľa výpisu z daňového priznania základ dane 3.516,36 Eur a za rok 2008 mal základ dane 3.363,14 Eur. V čase uvedeného rozhodnutia bola maloletá žiačkou 7. ročníka ZŠ.
Matka dlhodobo býva v V. K. spolu so svojim priateľom a mal. Y. S., X.. XX.XX.XXXX, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť, tiež plnoletou R.. Je živnostníčka, s príjmom 60,- až 100,-Eur mesačne. Platí 400,-Eur nájomné, finančne jej pomáha priateľ.
Otec je súkromný podnikateľ, podľa jeho výpovede minulý rok nepodával daňové priznanie pre nulový príjem, pracuje len príležitostne, je zadlžený, žije s matkou. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec podniká s predmetom podnikania vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok, prípravné práce pre stavbu, demolácie a zemné práce, sprostredkovateľská činnosť, maloobchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, veľkoobchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, montáž sadrokartónov, kazetových stropov, podhľadov a plávajúcich podláh, montáž žalúzií, maliarske a natieračské práce, stierkovanie, tapetovanie, inžinierska činnosť v rozsahu voľnej živnosti, design - návrh a realizácia, podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej živnosti, s dňom vzniku oprávnenia 17.05.1999. Otec v konaní predložil lekárske potvrdenie, kde sa uvádza, že u otca je na základe zdravotného stavu a absolvovaného odborného vyšetrenia doporučená fyzicky menej náročná práca. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Plnoletá R. má zdravotné problémy vyžadujúce lekárske návštevy, a to cca 3 krát do mesiaca v K., čo je 120 km od jej bydliska, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Študuje 4. ročník hotelovej školy, odbor kuchárka, knihy, ako aj učebné pomôcky je v V. potrebné platiť, má zakúpenú uniformu - čašník, kuchyňa
a recepčná, spolu za 340,-Eur. Do apríla 2015 poberala polovičný invalidný dôchodok vo výške XXX,- Eur, po plnoletosti jej tento už nie je priznaný.
Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 24 ods. 3, 4, Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ak má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od poslednej úpravy výživného dôvodné, vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane toho času plnoletej R., čím je daná zmena pomerov na jej strane. Výživné bolo posledne určené pred cca 6 rokmi, keď toho času maloletá R. navštevovala 7. ročník základnej školy. Toho času plnoletá R. navštevuje 4. ročník strednej hotelovej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, ktoré je potrebné vynakladať v súvislosti s hradením školským pomôcok, ako aj vecí, ktoré musí mať maloletá zabezpečené v súvislosti s vykonávaním odbornej praxe. Zvýšené výdavky má toho času plnoletá R. najmä so zdravotným stavom, je liečená na ochorenie skleróza multiplex, pravidelne absolvuje lekárske vyšetrenia v K. (cca 3 x mesačne), čo je značná vzdialenosť od jej miesta bydliska, výdavky má tak na lieky, ako aj na pohonné látky, parkovné. Ďalšie výdavky má samozrejme s hradením stravy, oblečenia, záujmových aktivít.
Otec v konaní tvrdil, že nemá žiadny príjem z podnikateľskej činnosti, za rok 2014 nepodával daňové priznanie z dôvodu nulového príjmu, pokiaľ minulý rok robil zákazku, stále nemá peniaze, je zdĺžený. Súd však poukazuje na to, že otec toho času plnoletej R. dlhodobo podniká. Podnikanie sa uskutočňuje
za účelom dosiahnutia zisku. Pokiaľ otec v podnikateľskej činnosti dlhodobo nedosahuje zisk, resp. zisk z podnikateľskej činnosti je nízky (tak ako vyplýva i z daňového priznania za rok 2007 a 2008, z ktorého súd vychádzal v predchádzajúcej úprave), je potrebné, aby zvážil zmenu spôsobu získavania príjmu a prípadne sa i zamestnal tak, aby si mohol zabezpečiť stabilný príjem a to v takej výške, aby mohol toho času plnoletej R. prispievať na jej výživu. Za účelom zistenia voľných pracovných miest, vhodných pre otca súd urobil dopyt na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, kde žiadal zoznam voľných pracovných miest so zohľadnením kvalifikácie otca, jeho veku, praxe, ako i zdravotného stavu. Zo strany úradu práce bol súdu zaslaný zoznam voľných pracovných miest v počte 22. Dopytom na vybraných zamestnávateľov súd zistil priemerný plat, ktorý by otec dosahoval, pokiaľ by sa zamestnal, a to vo výške 486,- Eur mesačne. Z takto uvedeného príjmu by otec mohol prispievať na výživu plnoletej R. zvýšené výživné v uvedenej výške. Vyživovacia povinnosť otca tak k mal. dieťaťu ako aj k plnoletému dieťaťu, je jeho prvoradou povinnosťou. Zo strany otca nie je možné poukazovať len na jeho nízky príjem, ktorý má dlhodobo, je potrebná i určitá aktivita k zabezpečeniu príjmu, z ktorého by mohol hradiť výdavky na oprávnené potreby svojej dcéry. Nie je predsa možné, aby matka hradila výdavky plnoletej R. v prevažnej miere. Súd musí osobitne poukázať na zvýšené výdavky plnoletej R., spojené so zdravotným stavom, ktoré hradí len matka, s minimálnym prispením otca. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zvýšil výživné zo strany otca na R., a to zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 31.12.2014 do 22.04.2015, a na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 23.04.2015. Do nadobudnutia plnoletosti R. súd zohľadnil pri určení výšky zvýšeného výživného skutočnosť, že táto poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške XXX,- Eur mesačne.
Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného, teda od 31.12.2014 do 22.04.2015, vznikol otcovi nedoplatok na splatnom výživnom za 1 deň mesiaca december 2014 vo výške 0,97 Eur a za mesiac január až marec 2015 po 30,- Eur, za obdobie od 01.04.2015 do 22.04.2015 vo výške 22,- Eur (30,- Eur/30 dní x 22 dní), spolu vo výške 112,97 Eur, ďalej za obdobie od 23.04.2015 do 30.04.2015 vo výške 26,64 Eur (100,- Eur/30 dní x 8 dní) a za obdobie od 01.5.2015 do 31.01.2016 vo výške 900,- Eur (9 mesiacov po 100,- Eur). Dlh na výživnom je tak spolu vo výške 1039,61 Eur. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-Eur v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p.
Zvýšenie výživného zo strany otca súd určil s účinnosťou od 31.12.2014, teda od podania predmetného návrhu matkou. S poukazom na § 77 ods. l Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, ide o dôvody, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, napríklad zdravotné problémy matky a podobne. V predmetnej veci matka takéto dôvody osobitného zreteľa nepreukázala.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §144 veta prvá O.s.p. tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Matka ako aj plnoletá R. dlhodobo žijú v V., súd má povinnosť zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (§18 O.s.p.). Z uvedených dôvodov súd o náhrade trov štátu rozhodol tak, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva. Trovy konania štátu vznikli vyplatením odmeny za preklad dokladov predložených matkou a R. H. v talianskom jazyku.
Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.