Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7C-412-2014.pdf
PDF · 82.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/412/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporcovi: S. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, J. S. J. I., t.č. ÚVTOS a ÚVV Ilava, o zaplatenie 231,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 150,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne od 22.02.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 21,72 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 18.11.2014 sa domáhal zaplatenia sumy 231,66 Eur a úrokov z omeškania 5,25% ročne zo sumy 196,66 Eur od 22.02.2014 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 21.01.2014 došlo k zatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 150,- Eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal odporcovi predzmluvný formulár a návrh zmluvy a odporca vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvom) vo výške 196,66 Eur do 21.02.2014. Odporca však uvedenú sumu nezaplatil, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu 5 Rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 35,- Eur.
Odporcovi bol doručený návrh aj s prílohami dňa 02.07.2015 do ÚVTOS a ÚVV Ilava. K návrhu uviedol, že nemá možnosť platbu vykonať vzhľadom na to, že je vo výkone väzby, a túto môže realizovať až keď bude prepustený. Nesúhlasil preto s platbou istiny a trov konania v lehote do 15 dní. Výšku, ani dôvody uplatneného nároku odporca nenamietal.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 1 OSP na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom na to, že v tomto konaní ide o drobný spor, tunajší súd vyvesil na úradnej tabuli oznam o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku na deň 09.02.2016.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.01.2014, upomienkami, výpisom z účtu navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 21.01.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne ide o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15,- Eur.
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10,- Eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky.
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky - celkové náklady vo výške 30,- Eur.
Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 150,-Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 196,66 Eur do 21.01.2014. V ďalej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 46,66 Eur. Celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 326,3%.
V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne§ 657a násl. o pôžičke.
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na§ 1 ods. 3 písm. e/. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac.
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc).V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 150,- Eur, ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu, pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 21.02.2014 a odporca túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné návrhu o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 150,- Eur vyhovieť.
Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami odporcu na úhradu jej dlhu, a to vo výške 35,- Eur. Podľa Rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané elektronicky, a teda navrhovateľovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli. Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Navrhovateľ na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (odporcu) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže odporca nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od 1.3.2013. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,25% p.a., a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 160 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V danom prípade odporca uviedol, že nie je schopný vzhľadom na skutočnosť, že je vo výkone väzby, pohľadávku navrhovateľa zaplatiť v lehote 15 dní ( podľa návrhu na vydanie platobného rozkazu ).
Podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov, ak v je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.
V tomto smere odporca vo svojom vyjadrení nič netvrdil ani nepreukazoval, preto súd určil na zaplatenie lehotu tri dni v zmysle citovaného ustanovenia.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že náhradu trov konania si uplatnil len navrhovateľ, ten však mal len čiastočný úspech vo veci. Konkrétne úspešný bol v podiele 65%, neúspech v podiele 35%, preto pomer jeho úspechu predstavoval 30%, a v tom rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania. Tie predstavujú zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 55,92 Eur za dva úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z. predstavuje 19,92 Eur a k tomu bol pripočítaný aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 8,04 Eur. Priznaná náhrada trov tak predstavuje 21,72 Eur (30% zo sumy72,42 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca, § súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).