Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-130-2015.pdf
PDF · 80.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/130/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej W. J., nar. X. X. XXXX, bytom P., O. XXX/X, vedenej pod sp. zn. EX 733/13 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, náhradníkom súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, Exekútorský úrad so sídlom Brezno, Nám. M. R. Štefánika 44, o vymoženie 531,27 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, č. k. 4Er/3823/2013-11 zo dňa 14. 11. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 02414/12 zo dňa 2. 7. 2012. Oprávnenie rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinnou rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi oprávneným a povinnou. Okresný súd však po preskúmaní listín predložených oprávneným zistil, že tieto neobsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi. Rozhodcovský súd nesprávne v odôvodnení svojho rozsudku citoval rozhodcovskú doložku, ktorá nie je v citovanom znení medzi účastníkmi dojednaná. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvné strany prejavili len vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov formou mediácie. Vzhľadom na to, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neexistujúcej rozhodcovskej doložke, exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom a táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f/ a písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Uviedol, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne vtedy, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukázal na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) a uviedol, že uvedené ustanovenie síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskumávanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobými mravmi). Exekučný súd sa však v rámci tohto prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej okresnému súdu vytkol, že tento nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojedná žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že oprávnený s povinnými uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky žiadal oprávnený odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie preskúmal a odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014 (§ 243d ods. 2 Exekučného poriadku). Poznámka „4ead)“ k ustanoveniu § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku znie: Zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V preskúmavanej veci bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p.. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce
nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doučením upovedomenia o začatí exekúcie. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku tak, ako to uvádzal oprávnený, ale len realizujú svoje oprávnenie (a zároveň povinnosť) vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy chrániacej dotknuté osoby pred negatívnymi následkami výkonu rozhodnutia vydaného orgánom v rozpore so zákonným zmocnením. Správnosť uvedeného záveru je podporená i ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď tento napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. novembra 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Odvolací súd preskúmaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise zistil, že rozhodcovský súd svoju právomoc spor medzi zmluvnými stranami rozhodnúť odvodil od existencie rozhodcovskej zmluvy, v rámci ktorej sa zmluvné strany mali dohodnúť nasledovne: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou ..... ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.“ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“) v znení účinnom do 31. 12. 2014, môže mať rozhodcovská zmluva povahu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Odvolací súd konštatuje, že podobne ako súd prvostupňový, ani on nezistil existenciu osobitnej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu. Rovnako nemal preukázanú ani existenciu rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva (prípadne doložka), na ktorú v dôvodoch rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) odkazuje rozhodcovský súd a z ktorej vyvodil svoju právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť o nároku oprávneného sa nezhoduje s žiadnym zmluvným dojednaním, ktoré mal konajúci súd k dispozícii. Jej existenciu pritom nemožno vyvodiť ani z bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere uzavretej oprávneným s povinnou. Toto dojednanie vyjadruje len vôľu strán na mimosúdnom riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a ich záujem pred rozhodnutím sporu v rozhodcovskom konaní využiť mediáciu, za ktorým účelom účastníci úverovej zmluvy uzatvorili mediačnú doložku. Samotné slovné spojenie „pred rozhodnutím sporu v rozhodcovskom konaní“ nemožno bez ďalšieho chápať ako výslovnú dohodu zmluvných strán o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi stranami vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, ktorá výslovná dohoda v predpísanej forme (pozri § 3 a 4 ZRK) by mohla právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania založiť. Ak v danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o nárokoch oprávneného vyplývajúcich z úverovej zmluvy zo dňa 14. 12. 2010. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 2. 7. 2012 pod sp. zn. SR 02414/12 nie je v zmysle § 41 Exekučného poriadku spôsobilým (materiálne vykonateľným) exekučným titulom, čo je prvoradým dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.