Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoCsp/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne, v spore žalobkyne: T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. B. G. XXX/X, XXX XX L. B. P., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanej: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 232 471, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.570,51 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -86 z 20. júna 2022 takto

rozhodol:

Mení rozsudok v II. zamietavom výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni ďalších 159,43 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti t. j. nad sumu 159,43 eur rozsudok v jeho zamietavej časti p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 33,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Predmetom konania bolo priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila podľa ust. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v procese dokazovania zistil, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaná ako veriteľka 17. apríla 2008 uzatvorili zmluvu o úvere - dostupná pôžička, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur. V tejto zmluve si zmluvné strany dohodli splatnosť prvej splátky do 17. mája 2008, výšku splátky 50,39 eur mesačne, počet splátok 60, dátum konečnej splatnosti 17. apríl 2013, celkovú výšku nákladov 1.206,02 eur, RPMN 26,82 % a úrokovú sadzbu 24 %. Okresný súd Prešov rozsudkom, sp. zn. zo dňa 8. júla 2021 určil, že úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov, uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 370,51 eur a určil, že zmluvná podmienka, v ktorej je upravená rozhodcovská doložka, je neprijateľná.

3. Po citácii ust. , a o ochrane spotrebiteľa súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 15. júna 2021, v ktorom odvolací súd prezentoval názor, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia plní pochopiteľne satisfakčnú, reparačnú i odradzujúcu funkciu v tom zmysle, že

poskytuje spotrebiteľovi istú mieru odškodnenia a satisfakcie za problémy, ktoré ako spotrebiteľ v dôsledku nekvalifikovaného postupu dodávateľa utrpel a zároveň odradzuje dodávateľa a poučuje ho v tom smere, aby sa podobného konania voči iným spotrebiteľom nedopúšťal, avšak z povahy tohto inštitútu zároveň vyplýva, že jeho účel nespočíva v priznávaní rovnakej sumy, o ktorú by sa bol (nebyť predchádzajúceho súdneho konania) žalovaný trvalo obohatil. Ide o inštitút, ktorý má za úlohu (pri plnení odradzujúcej funkcie) sankcionovať a poučiť dodávateľa, ako si má v spotrebiteľských vzťahoch počínať a aký zmluvný základ má pre neho vytvárať. Tento inštitút nemá mať charakter likvidačný a predovšetkým neproporcionálny, pričom táto neproporcionalita by nastala v prípade, ak by sa primerané finančné zadosťučinenie rovnalo výške bezdôvodného obohatenia, ktoré pôvodne žalovaný získal. Toto bezdôvodné obohatenie totiž žalovaný už žalobcovi vydal a pokiaľ má poskytnúť spotrebiteľovi aj zadosťučinenie, nemala by jeho výška byť totožná so sumou, ktorú už spotrebiteľovi vydal.

4. Vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. z 8. júla 2021 súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná porušila práva žalobkyne ako spotrebiteľky, a preto považoval nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za sčasti dôvodný. Nestotožnil sa však so žalobkyňou požadovanou sumou primeraného finančného zadosťučinenia v tom smere, že suma 1.570,51 eur zohľadňuje skutočnosť, že žalovaná v zmluve používala neprijateľnú zmluvnú podmienku a úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie sumu 1.570,51 eur vyhodnotil ako neprimerane vysokú k sume poskytnutého úveru vo výške 1.659,70 eur. Keďže ákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, podľa názoru súdu prvej inštancie práve táto primeranosť umožňuje posúdiť a zohľadniť konkrétne skutkové okolnosti prípadu. V prípade primeraného finančného zadosťučinenia ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu, podľa súdu prvej inštancie bolo potrebné vychádzať z povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške. V danom prípade súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa okrem argumentu, že zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku a úver je bezúročný a bez poplatkov, pred súdom neprodukovala žiadne iné tvrdenia ohľadom požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže primeraným finančným zadosťučinením sa odškodňuje ujma nemateriálnej povahy, súd prvej inštancie neprihliadal iba na priznané bezdôvodné obohatenie, ale zohľadnil aj iné skutočnosti a za spravodlivé považoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 33,20 eur, pri výpočte ktorého súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že na základe predmetnej úverovej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1.659,70 eur. 1% z tejto sumy je (16,60 eur) je podľa názoru súdu prvej inštancie suma adekvátna ako morálna satisfakcia pre žalobkyňu za jedno porušenie jej spotrebiteľských práv a keďže došlo k dvom porušeniam práv žalobkyne ako spotrebiteľky, a to titulom nesplnenia zákonných podmienok náležitostí zmluvy o úvere, následkom čoho bola zmluva o úvere vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov, ako aj za uvedenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, priznal súd prvej inštancie porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne sumu 33,20 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením (ďalej len „“) v spojení s ustanovením , tým, že v danej veci výška nároku závisela od jeho úvahy a nie čo do základu uplatneného nároku, ktorý bol daný.

6. Proti rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie žalobkyňa podala z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

7. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že priznaná suma 33,20 eura je symbolická a z odôvodnenia rozsudku je založená na myšlienkach, ktoré nie sú logicky prepojené a nezohľadňujú postavenie spotrebiteľa v súdnom konaní ako slabšej strany. Aj keď súd prvej inštancie správne uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú a sankčnú, priznaná výška je v logickom rozpore s týmito konštatovaniami. Priznaním primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 33,20 eur žalobkyňa nepociťuje žiadnu satisfakciu a zároveň sa domnieva, že len ťažko môže niekto súdny uveriť tomu, že sumu vo výške 33,20 eur môže veriteľ s mnohomiliónovým ročným ziskom považovať za sankciu alebo tomu, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 % zo sumy, o ktorú sa

veriteľ na úkor spotrebiteľa bezdôvodne obohatil, môže u spotrebiteľov vyvolať aktivitu domáhať sa ochrany svojich spotrebiteľských práv. Z inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia a z voľnej úvahy súdu pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia však vôbec nevyplýva, že suma bezdôvodného obohatenia dodávateľa by mala predstavovať nejaký horný limit, ktorý by nemohol byť súdom prekročený, najmä pri opakovanej, použijúc pojem trestného práva, špeciálnej recidíve dodávateľa. Žalobkyňa považuje za frázu, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá mať charakter likvidačný a neproporcionálny, kedy nadobudla dojem, či si súd omylom nezamenil spotrebiteľa s mesačným príjmom spotrebiteľov na východnom Slovensku s dodávateľom s miliónovými ziskami. Priznanú symbolickú výšku primeraného finančného zadosťučinenia považuje žalobkyňa za extrémne neproporcionálnu. Podľa žalobkyne, ak má primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, aby mala nielen deklarované funkcie, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo v danom prípade primerané finančné zadosťučinenie spĺňať nemôže. Voľná úvaha, ktorá je súdu daná zákonom, podľa žalobkyne by mala vyplývať z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa v základnom konaní. Pri žalobách o primerané finančné zadosťučinenie, ktoré nadväzujú na konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, je podľa žalobkyne jediným objektívnym kritériom finančná čiastka, o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo mienil obohatiť. Pri nepeňažných nárokoch by objektívnym kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania primeraného finančného zadosťučinenia pri zistení opätovného opakovaného porušenia rovnakého spotrebiteľského práva. Žalobkyňa v odvolaní tiež poukázala na trend v rozhodovacej praxi, podľa ktorej postupne prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa alebo súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť, uplatnená. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobkyňa v odvolaní zopakovala dôvody, pre ktoré žalobou žiadala priznať sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.570,51 eur, ale ani v odvolaní neuviedla rozsah, závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, dĺžku jeho trvania a rozsah nepriaznivých následkov (ak také vôbec nastali) na jej osobu zapríčinených jej konaním v čase trvania záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Uplatnenie sumy 1.570,51 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia zo strany žalobkyne žalovaná klasifikovala ako ziskuchtivosť, keďže samotný úver bol žalobkyni poskytnutý vo výške 1.659,70 eur, teda suma úveru len o 89,19 eur prevyšuje výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalej žalovaná poukázala na správne odôvodnenia súdu prvej inštancie čo do priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal jej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Ďalšie vyjadrenia strany spolu odvolacom konaní nepredložili

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozsudku (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, a keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie jeho v napadnutej časti a ani na jeho zrušenie, odvolací súd podľa ust. napadnutý výrok zmenil.

11. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Žalobkyňa sa žalobou domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.570,51 eur, ktoré predstavovalo sumu 370,51 eur ako primerané finančné zadosťučinenie za to, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila o sumu v rovnakej výške, sumu 600,- eur ako primerané finančné zadosťučinenie za uplatnenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere - dostupná

pôžička žalovanou a zo sumy 600,- eur ako primerané finančné zadosťučinenie za to, že sa na súde musela domáhať určenia, že úver poskytnutý žalovanou sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa , ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti , zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľov.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 14.9.2016). V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, odvolací súd tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

15. V danej právnej veci mal aj súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ, pričom v rozsudku zo dňa 8.6.2021 určil, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.4.2008 je bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške 370,51 eur a určil neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa rozhodcovskej doložky.

16. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovanej došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi vo výške 370,51 eur. Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu musela žalobkyňa absolvovať súdne konanie, v ktorom sa domohla úspešne práva na vrátenie týchto finančných prostriedkov a navyše sa domohla aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky koncipovanej žalovanou.

17. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu, pričom nie sú stanovené žiadne kritéria pre určovanie jeho výšky. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Odvolací súd tiež poukazuje, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru odvolacieho súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

18. Z odvolania žalobkyne vyplýva, že napáda výšku priznaného finančného zadosťučinenia a tú považuje za symbolickú a neproporcionálnu bez logickej spojitosti s účelom tohto inštitútu, ktorý uviedol súd prvej inštancie. V tomto smere odvolací súd dáva za pravdu žalobkyni a aj odvolací súd je toho názoru, že priznaná výška 33,20 eur nemôže plniť vyššie uvedené ciele inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia a nemôže byť dostatočná pre naplnenie jej pocitu satisfakcie.

19. V tomto smere odvolací súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax, podľa ktorej pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka neplatná v zmysle ust. , je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 29.01.2019).

20. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, keď posúdil ako dôvodné dve porušenia práv spotrebiteľky, keďže povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 370,51 eur, resp. priznanie nároku žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto výške, bolo podmienená rozhodnutím súdu o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd však nesúhlasí s názorom žalobkyne, že suma bezdôvodného obohatenia dodávateľa by mala predstavovať nejaký horný limit, ktorý by nemohol byť súdom prekročený. Zároveň odvolací súd dodáva, že žalobkyňa v odvolaní nesprávne uvádza, že súd prvej inštancie jej priznal 2 % zo sumy, o ktorú sa veriteľka na jej úkor bezdôvodne obohatila, keďže v skutočnosti súd prvej inštancie vychádzal pri percentuálnom určení zo sumy poskytnutého úveru 1.657,70 eur.

21. Odvolací súd je tiež aj toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. V dôsledku konania žalovanej žalobkyňa musel chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Odvolací súd tiež pripomína, že žalobkyňa nebola jediným spotrebiteľom , ktorý sa domáhal či už vydania bezdôvodného obohatenia alebo určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk alebo na Ministerstva spravodlivosti SR), a teda aj žalovaná, ak by dobrovoľne upustila od nedovoleného konania a prejavila voči svojim klientom čestnosť a snahu napraviť protiprávny stav, k súdnym konaniam vedených zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať.

22. Žalobkyňa svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej práv ako spotrebiteľky. Žalobkyňa neuviedla, či konanie žalovaného a následné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia ako aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote. Pri neexistencii špecifických kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, okrem „primeranosti“, a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd prihliadal najmä na výšku žalovanou získaného bezdôvodného obohatenia a na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a za primerané okolnostiam považuje primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 192,63 eur, ktoré pozostáva zo sumy 92,63 eur predstavujúcej primerané finančné zadosťučinenie za to, že žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila (1/4 zo sumy 370,51 eur) a zo sumy 100,- eur predstavujúcej primerané finančné zadosťučinenie za uplatnenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere - dostupná pôžička žalovanou.

23. Odvolací súd je presvedčený, že priznaná suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytne žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobkyňa sa v dôsledku konania žalovanej domáhala sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa. S poukazom na uvedené okolnosti súd nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobkyni - spotrebiteľovi a odradenie žalovanej od porušovania práv spotrebiteľov.

24. Zároveň však odvolací súd podotýka, že výrok rozsudku, ktorým bolo žalobkyni priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 33,20 eur napadnutý nebol, a preto zmenil len II. výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ďalších 159,43 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V ostatnej zamietajúcej časti nad sumu 159,43 eur odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , tak že priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala vzhľadom na to, že rozhodnutie o výške plnenia v danom spore záviselo od úvahy súdu (pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. zo dňa 28.1.2019, zo dňa 22.2.2018, zo dňa 16.01.2019). Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.