Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/25/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského vo veci starostlivosti o maloletého: M. T., nar. XX. B. XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, matky: V. M., rod. C., nar. XX. Q. XXXX, bytom O., C. R. XXXX/XX a otca: M. T., nar. XX. U. XXXX, bytom O., M. K. XX, o zmenu výšky výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 13. marca 2015 č. k. -135 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zmenu výšky výživného a to na jeho zníženie zo sumy 110 eur mesačne (rozsudok OS PN č.k. zo dňa 1. decembra 2012) na sumu 70 eur mesačne naopak protichodnému návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel (aj keď nie čo do rozsahu zvýšenia, pretože matka požadovala zvýšenie zo sumy 110 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne), keď toto zvýšil na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 1. septembra 2014. Takéto rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 62 ods. 2 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zák. o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj ust. § 160 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) vecne potom záverom, že návrhu otca nebolo možné vyhovieť, pretože na strane otca, matky ani maloletého neprišlo k takej podstatnej zmene, ktorá by odôvodňovala návrh na zníženie výživného. Naopak dospel k záveru vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. Otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť z doterajších 110 eur mesačne na 160 eur mesačne poukazujúc na to, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý už navštevuje ZŠ v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine. Taktiež mal preukázané, že príjem otca, ako i matky maloletého sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil, pričom ich príjmy v čase posledného rozhodovania o výživnom a toho času sú vyššie. Matka dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem maloletého iné vyživovacie povinnosti nemala, bola zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom v čistom vo výške 296 eur, poberala prídavok na syna. Toho času matka okrem maloletého iné vyživovacie povinnosti nemá, dosahuje priemerný mesačný zárobok v čistom vo výške 450 eur, v čom je zahrnutý aj daňový bonus, ktorý matka na syna poberá. Matka účinkovala v relácií TV Joj v Súdnej sieni dňa 8. októbra 2014, bol jej vyplatený honorár 98 eur dňa 13. novembra 2014. Matka ďalej poberá prídavok na syna 23,52 eur mesačne. Matka má vo vlastníctve byt, ďalej auto zn. Kia Rio, r. v. 2012 a rodinný dom v I. A., ktorý je podľa vyjadrenia matky neobývateľný. Z výpovede matky vyplynulo, že býva sama v podnájme od 9/2014, nemá o tom zmluvu, pričom v byte, ktorý má vo vlastníctve, bývajú

jej rodičia, tento byt nie je zrekonštruovaný, na náklady na bývanie uhrádza mesačne cca 215 eur. V čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval u zamestnávateľa R., s. r. o., K. priemerný mesačný zárobok v čistom vo výške cca 500 eur. Okrem maloletého otec iné vyživovacie povinnosti nemá, pracuje od 1. marca 2015 na základe pracovnej zmluvy ako vodič taxislužby, pracovný pomer má uzatvorený na dobu určitú do 29. februára 2016, s dohodnutou mzdou 2,184 eur na hodinu, s dohodnutou dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne. Z výpovede otca vyplynulo, že by tu mal dosahovať priemerný mesačný zárobok v čistom cca 80 - 400 eur, podľa toho, ako ho budú potrebovať. Zo správy od spoločnosti R. A., s. r. o., Bratislava vyplynulo, že otec u nich pracoval od 1. apríla 2011 do 22. októbra 2013, za r. 2013 dosahoval priemerný mesačný príjem v čistom vo výške 716,35 eur s tým, že za 9/2013 mu boli vyplatené cestovné náhrady vo výške 195,30 eur a za 10/2013 vo výške 24,60 eur, pracovný pomer otca dieťaťa tu bol ukončený dohodou na základe podnetu otca. V správe R. A., s. r. o., K. sa uvádza, že otcovi bolo odobraté vodičské oprávnenie, bola mu však ponúknutá práca žeriavnika - strojníka bez potreby vedenia motorového vozidla za rovnakých platových podmienok, na čo on nepristúpil a požiadal o rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Súdom prvého stupňa bolo zistené, že od 2. mája 2014 do 31. januára 2015 otec pracoval vo firme M. V., s. r. o., O. s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 308 eur. Ako vyplynulo zo správy od M. V., s. r. o., O. s otcom dieťaťa bol ukončený vedľajší pracovný pomer na skrátený pracovný úväzok k 31. januáru 2015 vzájomnou dohodou, nakoľko si hľadal nové pracovné miesto s lepším príjmom. Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru medzi zamestnávateľom otca M. V., s. r. o., O. a otcom dieťaťa zo dňa 14. januára 2015 vyplynulo, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej 2. mája 2014 dávajú výpoveď v súlade s § 60 Zákonníka práce dohodou ku dňu 31. januára 2015. Otec taktiež pracoval od 1. apríla 2014 do 28. februára 2015 na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú pre Strednú priemyselnú školu v Novom Meste nad Váhom s priemerným mesačným zárobkom v čistom 290 eur. Ako vyplynulo zo správy Strednej priemyselnej školy v Novom Meste nad Váhom, otec ukončil pracovný pomer 28. februára 2015, pričom z vyjadrení otca vyplynulo, že sa tak stalo na základe jeho podnetu. Z výpovede otca vyplynulo, že má vo vlastníctve len motorku zn. Jawa, r. v. 1959, býva sám v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho otca, za náklady na bývanie uhrádza mesačne do 200 eur. Otec pracoval u zamestnávateľa R. A., s. r. o., K. od 1. apríla 2011 do 22. októbra 2013, za r. 2013 tu dosahoval priemerný mesačný príjem v čistom vo výške 716,35 eur s tým, že za 9/2013 mu boli vyplatené cestovné náhrady vo výške 195,30 eur a za 10/2013 vo výške 24,60 eur, pracovný pomer otca tu bol ukončený dohodou na základe podnetu otca, keď v správe R. A., s. r. o., K. sa uvádza, že otcovi bolo odobraté vodičské oprávnenie, bola mu však ponúknutá práca žeriavnika -strojníka bez potreby vedenia motorového vozidla za rovnakých platových podmienok, na čo on nepristúpil a požiadal o rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v R. A., s. r. o., K. skončil pracovný pomer dohodou, mal autonehodu na žeriave, zobrali mu vodičák na pol roka, oškrel žeriavom osobné motorové vozidlo, so žeriavom odtiaľ odišiel, nechal tam človeka a to im nestačilo, tak mu vodičák zobrali a preto tu došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Následne sa od 1. apríla 2014 otec zamestnal na Strednej priemyselnej škole v Novom Meste nad Váhom a od 2. mája 2014 u M. V., s. r. o., O. s priemerným mesačným zárobkom u týchto zamestnávateľov spolu vo výške cez 690 eur netto, pracovné pomery, ako je z vyššie uvedeného zrejmé, tu otec ukončil na základe jeho podnetu a od 1. marca 2015 otec pracuje na základe pracovnej zmluvy ako vodič taxislužby, pracovný pomer má uzatvorený na dobu určitú do 29. februára 2016 s dohodnutou mzdou 2,184 eur na hodinu, s dohodnutou dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne, pričom z výpovede otca vyplynulo, že by mal dosahovať priemerný mesačný zárobok v čistom cca 80 - 400 eur. Konania otca súd posúdil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca, ktorý tento dosahoval u svojich vyššie uvedených predchádzajúcich zamestnávateľov a to vo výške cca 700 eur mesačne napriek tomu, že otec uvádzal, že spláca dlžobu na elektrike 400 eur, mesačne po 30 eur, od otca si požičal peniaze 2.000 eur, spláca to po 50 eur, od matky si požičal 370 eur, spláca jej to po 50 eur, platí si poistku po 33 eur mesačne, tu je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Je potrebné

uviesť, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Otcovi bola zvýšená vyživovacia povinnosť s účinnosťou od 1. septembra 2014 v zmysle návrhu matky dieťaťa, t. j. od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na súd, v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď maloletý už navštevuje 3. ročník na ZŠ. Dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2014 do 28.2.2015 pre maloletého vo výške 300 eur (50 eur x 6 mesiacov) súd otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 13 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. l O. s. p.). O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie len otec s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd zníži jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému zo sumy 110 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, osobitne vzdania sa výhodnejšieho zamestnania. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v časti odôvodnených potrieb maloletého, pretože nezohľadnil fakt, že sa v čase posudzovania predchádzajúcej úpravy aktívne venoval finančne náročnému hokeju, ktorému sa už nevenuje. Taktiež nezistil úplne majetkové pomery matky, najmä neprihliadol na skutočnosť, že je vlastníčkou rodinného domu s pozemkom v I. A., bytu v O., osobného motorového vozidla Kia Rio, ako aj fakt, že nevykonáva prácu adekvátnu jej vzdelaniu.

Matka a kolízny opatrovník navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p. vec v celom rozsahu (pre možnosť začatia konania i bez návrhu nebol odvolací súd viazaný odvolacím návrhom a na napadnutom rozhodnutí vo veci samej bolo závislé tiež rozhodnutie o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu síce šlo o prejednanie /aj/ veci samej, popri tom však nie o prípad, v ktorom by bolo nutným prejednávanie veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a potrebu pojednávania si nevynucoval ani žiaden dôležitý verejný záujem, keďže dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo veci samej treba navzdory námietkam otca považovať za vecne správny, ak súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere postačujúcej pre rozhodnutie a vec predovšetkým správne posúdil po právnej stránke.

Pokiaľ šlo o spôsob rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s jeho argumentáciou, pojatou v príslušnej časti aj do odôvodnenia rozsudku. Argumentácia pojatá do odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nevykazovala žiadne vecné, právne ani logické medzery a javila sa i pomerne kompaktnou a objektívne presvedčivou. Pre správnosť použitej argumentácie by tak zásadne postačovalo (zo strany odvolacieho súdu) i len obmedzenie sa na konštatovanie takejto správnosti a odvolanie sa na dôvody súdu prvého stupňa (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.); pričom len pre je žiaduce doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte toto:

Podľa ustálenej judikatúry pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zák. rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, starostlivo skúma, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu (napr. zo zdravotných dôvodov, z dôvodu odchodu rodiča z funkcie, na ktorej výkon nemá kvalifikáciu, z dôvodu organizačných zmien, zmeny bydliska); ak to tak nie je, vychádza z príjmov rodiča pred zmenou zamestnania.

V zmysle § 62 ods. 5 Zák. rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného rodiča sú síce predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody), avšak treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality (t. j. či sa výživou povinný rodič nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká). Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov neprihliada.

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia v rozsahu, v akom určil, pričom tvrdenia otca v tom smere, že jeho majetkové pomery neodôvodňujú prispievať na výživu maloletého vzhľadom k oprávnenosti aplikácie ust. § 75 ods. 1 veta druhá O. s. p., t.j. ,,na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez ďalšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu ...“, pretože otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 700 eur. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu bolo by možné počítať na výživné s percentuálnym podielom v rozsahu cca 25% (v prípade viacerých vyživovacích povinností sa tento podiel pomerne rozvrhne) čo predstavovalo peňažné vyjadrenie sumou až 175 eur mesačne, pričom je potrebné uviesť, že súdom prvého stupňa určené výživné 160 eur mesačne predstavuje pre otca ,,záťaž“ vo výške 5,333 eur denne (pozn.: pri 30-tich dňoch v mesiaci), ktorá rozhodne nestačí na uspokojenie potrieb maloletého, avšak vychádza z možností a schopností výživou povinného, t.j. otca, odhliadnuc od vkladu matky, ktorý okrem iného spočíva aj v jej osobnej starostlivosti o maloletého.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo s použitím § 224 ods. 1 O. s. p. v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O. s. p. rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.