Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-188-2010.pdf
PDF · 97.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/188/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: X. H., J.. XX.XX.XXXX, G. K.. Q.. E. XXX/XX, XXX XX X., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 52.184 eur s prísl.,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 52.184 eur s príslušným 3 % úrokom z omeškania od 9.9.2002 až do zaplatenia. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobu si uplatňuje podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Žalobca ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, riaditeľ F.. P. H.Á. vydáva poverenie dňa 18.6.2004 na M. E.Í., ako vedúca oddelenia vo veci na oprávnené zastupovanie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice na zlegalizovanie nezákonného ukončenia a vydania úplne nepravej verejnej listiny posudkovým lekárom S.. D. E. dňa 9.9.2002 použil ako pravé na nezákonné ukončenie použitím bieleho koňa, poverenie je použité na Ľ. H.Y., G.. X., K.. Q.. E. a vedúca pobočky má poverenie na bieleho koňa konať pod menom Ľ. H. J.. XX.XX.XXXX, G.. K..Q.. E. XX, konať na bieleho koňa pod menom Ľ. H., vzniká správne konanie, správne rozhodnutie o správnom konaní, ktoré má vzniknúť podľa predpisu § 37 ods. 8 na konanie vo veciach vzťahujúcich sa na predpisy o správnom konaní podľa § 37 ods. 5 ide o zák.č. 98/1995 Z.z. kde do troch dní môže proti rozhodnutiu biely kôň podať odvolanie ako oprávnený a povinný, ale toto odvolanie nikdy nebolo možné doručiť ani prevziať rozhodnutie takej fyzickej osobe, ktorá sa nikdy nenarodila živá, má dátum narodenia 11.11.1952 a dochádza k zneužitiu osobných údajov a použitím poverenia vzniká oznámenie podľa § 158 Tr. poriadku na meno Ľ. H. zneužitím inštitútu Trestného zákona a Trest. poriadku vzniká škoda ohováraním bez hmotného charakteru, dochádza k potláčaniu základných práv a slobôd, hrubému nátlaku, nátlaku závažnejším spôsobom konania, boli použité zákony nad rámec zákona. Keď žalovaný použije zákonom zakázané, zákonom nedovolené nezákonné listiny posudkového lekára, jeho konania, aby inému zabezpečil neoprávnený prospech. To, čo zákon neukladá použije zákon, odpracované roky použitím bieleho koňa - Ľ. H., J..XX.XX.XXXX, kde pozmenili 35 rokov a 237 dní na 20 rokov a 638 dní, čím vznikla škoda 14 rokov a 599 dní = 52.184 eur pre neoprávnený prospech použitím bieleho koňa Ľ. H., ktorý sa nikdy nenarodil živý. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods.2 O.s.p., nakoľko bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko bola riadne predvolaná a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázala na to, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala
vzniknúť v príčinnej súvislosti s bližšie nešpecifikovaným pochybením orgánu verejnej moci, bližšie nešpecifikovaným orgánom verejnej moci, v rámci bližšie nešpecifikovaného konania iniciovaným, resp. vedeným v jeho prospech, príp. neprospech. Napriek tomu, že žalovaná nepovažuje žalobný návrh za právne perfektný, žalovaná má za to, že znenie, resp. obsahová stránka žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26.7.2010, ktorá tvorí prílohu žalobného návrhu, nekorešponduje s obsahom žalobného návrhu žalobcu zo dňa 2.8.2010, ktorý bol doručený žalovanej (pravdepodobne) za účelom vyjadrenia sa k nemu. Predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. je predbežné prerokovanie tohto nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná poukázala aj na to, že pri uplatnení nároku na náhradu škody môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Až v prípade, že príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. V prípade, že nebola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, resp. takáto žiadosť bola podaná, ale ešte neuplynula zákonná šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie takéhoto nároku zo strany príslušného orgánu konajúceho za štát, nie je splnená hmotnoprávna podmienka pre podanie žaloby, preto takáto predbežne podaná žaloba musí byť ako neodôvodnená (a predčasne podaná) zamietnutá. Žalovaná oznámila, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nielenže nebol ku dňu podania návrhu na súd Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky predbežne prerokovaný v zmysle § 15 zák.č. 514/2003 Z.z., ale Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doposiaľ ani neeviduje žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na to, že žalobca nesplnil hneď prvú hmotnoprávnu podmienku pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/20063 Z.z., žalovaná žiadala, aby súd žalobu žalobcu bez ďalšieho zamietol. Žalovaná poukázala aj na to, že pri uplatnení nároku na náhradu škody môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Žalobca k žalobe pripojil návrh na prejednanie nároku na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom z 26.7.2010, ktorý je adresovaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky , v ktorom žalobca uviedol, že ide o vec prejednania nároku na náhradu škody v súlade so zák.č. 514/2003 Z.z. V ňom žalobca uvádza, že sp.zn. 10Ps 16/2006, ktorej vo veci Ľ. H.Y., J.. XX.XX.XXXX, G. K.. Q.. E. XX podľa §81 OSP bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a má súdom ustanoveného opatrovníka H. H., L. Q. X. - pre obmedzenú spôsobilosť na právne úkony v zmysle § 83 - § 180, § 192, § 193, § 12 ZP a § 10 Obč. zák. na OS Topoľčany a na Krajskom súde v Nitre - pracovník, ktorý pracuje na vašom oddelení používal výhody na ohováranie, ovplyvňovanie sudcu, potláčanie občianskej cti dobrého mena voči nelegitímnej osobe, aby získal výhodu, že tým menom s inou adresou použil § 81 O.s.p. bez návrhu na... že toto konanie je spôsobilé na právne úkony § 186. V zákonnej lehote žiadal žalobca o upovedomenie a vyjadrenie v predmetnej veci o uspokojenie nároku na náhradu škody.
Z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky z 21.5.2010 č.k. 11Ps/17/2007-355 vyplýva, že Okresný súd Nové Zámky konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony X. H., J..XX.XX.XXXX zastavil. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že Okresný súd Levice uznesením č.k. 10Ps 16/2006-17 zo dňa 2.8.2006 začal konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony X. H., J.. XX.XX.XXXX bez návrhu. Zároveň z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že Okresný súd Levice uznesením zo dňa 2.8.2006 ustanovil H. H., L. Q. N. X. za opatrovníka pre X. H..
Súd zistil, že sp.zn. ČVS: ORP-253/OER-LV-2005 uvádzaná žalobcom, týka sa spisu OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Levice.
Podľa § 4 ods.1 písm. a, zák.č. 514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 31.8.2007 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.9.2007 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody poškodenému, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nutné súčasné splnenie všetkých týchto troch podmienok.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody poškodenému, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nutné súčasné splnenie všetkých týchto troch podmienok.
Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou zák.č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba
javov, objektívnych súvislostí, v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci sa vyžaduje splnenie troch predpokladov súčasne: nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, nemajetková ujma, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, a to ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Žalobca si v tomto súdnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. na zaplatenie 52.184 eur s príslušným 3 % úrokom od 9.9.2002 až do zaplatenia. Žalobca k žalobe na náhradu škody pripojil návrh žalobcu z 26.7.2010 na prejednanie nároku na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom adresovaný Ministerstvu spravodlivosti SR. Súd Ministerstvu spravodlivosti postúpil návrh žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. , ktorý žalobca súdu doručil spolu so žalobou v tejto veci. Počas šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a ani ku dňu rozhodnutia súdu k uspokojeniu nároku žalobcu nedošlo. Je preto daná právomoc súdu na rozhodnutie o podanej žalobe.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možno vyhovieť. V podanej žalobe žalobca uvádza, že dňa 18.6.2004 došlo k vydaniu poverenia zo strany riaditeľa Sociálnej poisťovne, pobočka Levice pre M. E., vedúcu pobočky, na zastupovanie Sociálnej poisťovne pobočka Levice na zlegalizovanie nezákonného ukončenia a vydania úplne nepravej listiny posudkovým lekárom S.. D. E.. Poukázal na to, že poverenie je na meno Ľ. H., J.. XX.XX.XXXX. Žalobca poukázal na vznik správneho konania, správneho rozhodnutia o správnom konaní a na nemožnosť doručenia a prevzatia rozhodnutia takej fyzickej osobe , ktorá sa nikdy nenarodila. Žalobca poukázal na to, že použitím poverenia vzniká oznámenie podľa § 158 Tr.poriadku na meno Ľ. H. zneužitím inštitútu Trestného zákona a Trestného poriadku a vzniká škoda. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že žalovaný použil zákonom zakázané a zákonom nedovolené listiny posudkového lekára. Žalobca v žalobe uviedol spisovú značku ČVS: ORP-253/OER-LV-2005. V ďalšom podaní žalobca citoval uznesenie č.200-152-4002/2003-1 zo dňa 9.5.2003, ktoré sa používa na cudzie subjekty. Žalobca však v tomto konaní konkrétne neuviedol, kedy a ktorý orgán verejnej moci a pri ktorom procesnom postupe, kedy, konal nesprávne alebo ktoré nezákonné rozhodnutie vydal a kedy, pod akým číslom konania. Žalobca v návrhu na prejednanie nároku na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, ktorý súdu zaslal spolu so žalobou a ktorú adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR, uvádza sp.zn. 10Ps 16/2006, ktorá je spisovou značkou, pod ktorou bolo začaté konanie na Okresnom súde Levice o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony X. H., J.. XX.XX.XXXX a v ktorom bola X. H.Y. ustanovená za opatrovníčku H. H., avšak zo žaloby, ktorú podal žalobca na súd, v ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody nevyplýva, že by si nárok na náhradu škody žalobca uplatňoval v súvislosti s tým, že malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu súdu alebo k nezákonnému rozhodnutiu v konaní Okresného súdu Levice sp.zn. 10Ps/16/2006. Z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11Ps/17/2007-355 zo dňa 21.5.2010 vyplýva, že konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony X. H., J..XX.XX.XXXX bolo zastavené. Nebolo preukázané, že by žalobca bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Žalobca si nárok na náhradu škody podľa zák. 514/2003 Z.z. v súdnom konaní žalobou uplatňuje na základe iného skutkového vymedzenia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia než žalobca
uvádza v návrhu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, ktorý adresoval Ministerstvu SR a ktorý pripojil k žalobe.
V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia. Žalobca nepreukázal, ktorý orgán nesprávne úradne postupoval, v ktorom konkrétnom konaní, kedy, pri ktorom procesnom postupe alebo ktoré nezákonné rozhodnutie vydal, kedy a pod akým číslom konania. Tiež nepreukázal, že došlo k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, v dôsledku ktorých mu mala vzniknúť škoda, nemajetková ujma, náhradu ktorej si uplatňuje v tomto súdnom konaní proti žalovanej podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Nakoľko žalobca nepreukázal jednu z kumulatívnych podmienok, existenciu nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, v dôsledku ktorých mu mala vzniknúť škoda, nemajetková ujma, nie sú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti žalovanej na náhradu škody, nemajetkovej ujmy, uplatnenej v tomto súdnom konaní proti žalovanej podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Žalobcovi preto nevznikol nárok, aby mu žalovaná zaplatila 52.184 eur s 3 % úrokom od 9.9.2002 až do zaplatenia. Súd preto žalobu zamietol.
Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaná mala v konaní úplný procesný úspech a uplatnila si právo na náhradu trov konania. Trovy konania žalovaná nevyčíslila, a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu jej žiadne trovy ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú. Súd v tomto prípade nie je viazaný podľa § 151 ods.2 O.s.p. rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanej v rozsudku, ktorý súd vyhlásil a ktorým sa konanie končí a preto súd náhradu trov konania žalovanej s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.