Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1055-2011.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1055/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: JUDr. Peter Pečený, advokát proti povinnému: V. Y., D.. XX.XX.XXXX, H. XX, N., o námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta.
II. Súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovuje v časti 58,81 EUR. Súd námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie zamieta v časti 379,67 EUR.
odôvodnenie:
Dňa 03.12.2014 tunajší súd vydal poverenie č. 5102 174348, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, vykonaním exekúcie vo veci hore označených účastníkov.
Dňa 05.11.2015 súdny exekútor postúpil súdu námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie.
Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 14.10.2015 a námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie podal na poštovú prepravu dňa 27.10.2015. Námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie boli podané v zákonom stanovenej 14 - dňovej lehote na podanie námietok.
V námietkach proti exekúcii povinný uviedol, že nesúhlasí s výškou poplatkov z omeškania a trov predchádzajúceho konania, keďže mu nebolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5102 174348.
Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie, alebo upustenie od vykonávania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu /exekučný titul/. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosti exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.
Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktorý sa stal podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok.
K vyjadreniu povinného, že mu nebolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie súd zaujal stanovisko, že poverenie na vykonanie exekúcie je procesný úkon, ktorý je adresovaný súdnemu exekútorovi a nie účastníkom konania. V exekučnom poriadku nie je daná povinnosť zasielať poverenie na vykonanie exekúcie účastníkom konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 1. februára 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 205/2011 zdôraznil, že „poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný kat, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Poverenie na vykonanie exekúcie však nemá priame právne účinky voči osobe povinného, preto povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné prostriedky (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), (viď napr. rozhodnutie III. ÚS 45/08). Ak by poverenie na vykonanie exekúcie vydal súdny úradník, bolo by voči nemu prípustné odvolanie, avšak len osobou, ktorá by na to bola subjektívne procesne legitimovaná, nie však povinným. Pritom podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. taktiež nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie.“.
Uznesením 3 M Cdo 11/2010, Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že rozhodnutia rozhodcovských súdov sú rovnocenným exekučným titulom ako rozhodnutia všeobecných súdov. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.
Podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
(2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
(3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
(4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.06.2013 č.k. 18 CoE/132/2013, napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.
Výsledkom arbitráže (za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok) je rozhodnutie, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Tým sa rozhoduje nielen meritórne, ale aj v prípade schválenia zmieru medzi účastníkmi konania. Rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, za predpokladu, že nedošlo k jeho zrušeniu. Súd nie je oprávnený skúmať dôvody, prečo rozhodcovský súd rozhodol tak ako rozhodol. Súd má toto právo iba v jednom jedinom prípade, a to pokiaľ ide o rozhodcovský rozsudok, kedy predmetom bol spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ak rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Spolu s žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, Rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-A 3974/2010 zo dňa 19.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2011 a vykonateľnosť dňa 24.01.2011.
Rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Povinný nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Súd má za to, že v danom prípade plnenie na ktoré bola povinný zaviazaný nie je objektívne nemožné, právom nedovolené ani neodporuje dobrým mravom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený postupoval správne, keď pristúpil k nútenému výkonu rozhodnutia.
Nakoľko povinný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, súd námietky povinného proti exekúcii, zamietol ako nedôvodné.
Povinný podal aj námietky proti trovám exekúcie. Námietky boli podané v zákonnej 14 - dňovej lehote na podanie námietok proti exekúcii .
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa §201 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
V zmysle 201 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi je toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Podľa § 4 odseku 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa §5 odseku 1, 2 a 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33, 19 eura a najviac 33 193, 92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 11.09.2015, súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie pri úhrade do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na sumu 438,48 eur z toho odmena súdneho exekútora v sume 311,- eur, hotové výdavky v sume 54,40 eur a DPH v sume 73,08 eur.
Osobitným právnym predpisom, podľa ktorého súdny exekútor určuje predbežné trovy exekúcie je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Súd v prejednávanej veci konštatuje, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý oprávnený podal dôvodne. Preto súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie vzniklo právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, ktoré mu vznikli do vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Súdny exekútor je povinný predbežné hotové výdavky špecifikovať priamo v upovedomení tak, aby účastníci exekučného konania mohli bez pochybností zistiť, z čoho sa predbežné trovy exekúcie skladajú. Súdny exekútor je povinný rozdeliť trovy exekúcie na odmenu súdneho exekútora, hotové výdavky a DPH.
Súd ďalej z priloženého upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že vymáhaná pohľadávka je v sume 1491,77 eur a príslušenstvo pohľadávky 1615,68 eur. Odmena súdneho exekútora sa v prejednávanej veci pri úhrade do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vyčísli v súlade s ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku a § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky. Súd po oboznámení sa s upovedomením o začatí exekúcie a v ňom vyčíslenou výškou predbežných trov exekúcie dospel k záveru, že súdny exekútor si vyčíslil odmenu podľa § 4 ods. 1 vyhlášky vo výške 621,60 eur. Podľa § 26 vyhlášky sa základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky vo výške 621,60 eur zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor t.j. 622 eur. Podľa §5 odsek 1, 2
a 3 vyhlášky patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1 t.j. 311 eur. Z uvedeného vyplýva, že odmenu súdny exekútor vyčíslil v súlade s ustanovením § 201 Exekučného poriadku.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Ďalej vychádzajúc z upovedomenia o začatí exekúcie pozostávajú predbežné trovy exekúcie z náhrady hotových výdavkov v sume 54,40 eur. Súd má za to, že túto sumu vyčíslil súdny exekútor v rozpore s ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný v upovedomení o začatí exekúcie vyčísliť náhradu výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 15.04.2015 špecifikoval hotové výdavky nasledovne: poštovné 16,20 eur, spotrebný kancelársky materiál 1- eur, archivácia 9,40 eur, telekomunikačné výdavky 1,- eur, výdavky spojené s osobným doručovaním príkazov na začatie exekúcie, príkazov na odblokovanie účtov a oznámení o skončení exekučného konania 26,78 eur.
Súdny exekútor si uplatnil v časti poštovného náhradu 16,14 eur. Po preštudovaní exekučného spisu, súd zistil, že v spise sa nachádza 6 doručeniek, pričom niektoré žiadosti a rozhodnutia súdneho exekútora boli zasielané v jednej obálke, čo súd zohľadnil pri vyrátaní poštovného. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 6 doporučených zásielok v pomere koľko dokumentov sa posielalo v jednej obálke spolu v hodnote 5,39 eur. Súdny exekútor nepreukázal, že poštovné náklady boli v sume 16,14 eur, preto mu súd priznal iba preukázané poštové náklady v sume 5,39 eur.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za spotrebný materiál vo výške 1,- eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
Ďalej súd súdnemu exekútorovi nepriznal telefonické náhrady vo výške 1,- eur, nakoľko sa v spise nenachádza záznam, ktorý by opodstatňoval ich výšku 1,- eur. Suma 1,- eur, ktorú si vyčíslil exekútor je preto súdom nepreskúmateľná, nakoľko absentuje v exekučnom spise akýkoľvek záznam, ktorý by opodstatňoval výšku týchto nákladov.
Súd má za to, že súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada za archiváciu spisu vo výške 9,40 eur, nakoľko uvedený úkon nebol súdnym exekútorom vykonaný do času vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Taktiež súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu výdavkov spojených s osobným doručovaním príkazov na začatie exekúcie, príkazov na odblokovanie účtov a oznámení o skončení exekučného konania vo výške 26,78 eur, nakoľko uvedené úkony neboli súdnym exekútorom vykonaný do času vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Po preskúmaní hotových výdavkov účelne vynaložených súdnym exekútorom, súd vypočítal predbežné trovy exekúcie na sumu 379,67 eur s DPH (311 eur + 5,39 eur + 20% DPH t.j. 63,28 eur). Keďže predbežné trovy exekúcie neboli v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslené v súlade s vyhláškou, bolo potrebné námietkam proti trovám exekúcie povinného vyhovieť.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a v časti, v ktorej boli námietky povinného proti trovám exekúcie oprávnené, vyhovel námietkam proti trovám exekúcie a vo zvyšnej časti, v ktorej boli námietky proti trovám exekúcie nedôvodné, súd námietky zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).