Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-103-2012.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/103/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Bajkalská 29/A, Bratislava, proti povinnému: ENGELS SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 44 313 004, B. S. Timravy 3, Trnava, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, o vymoženie sumy 38,17 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 47,51 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*122210 zo dňa 8.10.2012 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík v zmysle § 44 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Union zdravotnej poisťovne, a.s. v Bratislave, č.k. 1110046617 zo dňa 14.11.2011.
Dňa 17.2.2014 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený vyjadril svoj súhlas so zastavením exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 97,55 eur (odmena vo výške 33,19 eur, poštové 18,10 eur, cestovné Malacky - Bratislava a späť 30,- eur a 20% DPH).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 písm. a) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie a za čas strávenýna ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívnepráce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Vychádzajúc z predloženého exekučného spisu EX 4303/12 má súd doručenkami za preukázané konkrétne 4 úkony doručovania: doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o spôsobe + výzva povinnému 1,60 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o spôsobe + výzva spoločníkovi povinného 2 x 1,60 eur + doručovanie návrhu na zastavenie exekúcie spolu s vyúčtovaním trov exekúcie). Pokiaľ ide o doručovanie návrhu na zastavenie exekúcie spolu s vyúčtovaním trov exekúcie, za ktoré doručovanie si exekútor uplatnil poštovné v sume 5,- eur, toto mu súd nepriznal vo vyúčtovanej sume, súdu nie je jasné z čoho suma 5,- eur pozostáva, nakoľko v spise exekútora sa nachádza t.j. je pripojená doručenka o doručovaní uvedených listín prostredníctvom pošty zásielkou do vlastných rúk, za toto doručovanie súd mohol priznať exekútorovi poštovné len v sume 1,60 eur. Súd exekútorovi nepriznal poštovné za úkony doručovania, ktoré budú realizované po právoplatnosti a vykonateľnosti tohto uznesenia (poštovné za zaslanie faktúry, poštové za vrátenie poverenia + zoznamu), keďže tieto hotové výdavky neboli doposiaľ súdnym exekútorom vynaložené, nakoľko vzniknú až v budúcnosti. Okrem vyššie uvedených zásielok, nebolo súdu preukázané žiadnymi dokladmi doručovanie žiadosti o súčinnosť KP, žiadosti o poverenie, upovedomenia oprávnenému súčinnosť doručovaná SP, DI, bankám, SP, bankám, exekučný príkaz oprávnenému, oznámenie oprávnenému. Vzhľadom na absenciu príslušných dokladov súd nepriznal exekútorovi poštovné za doručovanie vyššie uvedených listín, pri ktorých súd nemal relevantnými dokladmi dostatočne preukázané vynaloženie týchto výdavkov. Súd tiež v zmysle vyššie uvedeného nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručovanie príkazu na začatie exekúcie VÚB a exekučného príkazu VÚB, nakoľko z fotokópií doručeniek je zrejmé, že jedným podaním na pošte bolo doručených viacero zásielok, týkajúcich sa viacerých exekučných konaní.
Súdny exekútor si taktiež uplatnil aj cestovné náhrady za dve pracovné cesty (Malacky - Bratislava a späť), celkovo v sume 30,- eur. Pokiaľ ide o pracovnú cestu súd poukazuje na to, že preukázaním tejto časti hotových výdavkov, je predloženie príkazu na pracovnú cestu s uvedením miesta, z ktorého a do ktorého bola pracovná cesta vykonaná, fotokópie technického preukazu motorového vozidla, prípadne dokladu o čerpaní pohonných hmôt. Ďalej je potrebné uviesť, za akým účelom bola pracovná cesta uskutočnená. Na základe podkladov tvoriacich obsah exekučného spisu súdneho exekútora súd zistil, že v prípade v zmysle úradného záznamu zo dňa 13.2.2014 bola dňa 25.9.2012 vykonaná služobná cesta z Malaciek do Bratislavy a späť za účelom prevzatia návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 15.10.2012 bolo osobne doručené upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému - služobná cesta z Malaciek do Bratislavy a späť. Súd vykonanie týchto ciest v zmysle hospodárnosti konania nepovažuje za účelné. Pracovná cesta podľa názoru súdu má priamo súvisieť a má byť vykonávaná za účelom zisťovania majetku povinného, doručovania listín určených do vlastných rúk povinnému, teda s prvoradým cieľom pri vykonávaní každej exekúcie a tým je uspokojenie pohľadávky oprávneného. Z exekučného spisu vyplýva, že exekútor absolvoval pracovné cesty za účelom prevzatia návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného a osobného doručovania upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému. Súd je toho názoru, že vynaloženie výdavkov na pracovnú cestu z Malaciek do Bratislavy a späť na vyššie uvedené účely autom nie je možné považovať za hospodárne a účelné, nakoľko takéto úkony možno efektívnejšie a hospodárnejšie realizovať prostredníctvom pošty, čo súdny exekútor nevyužil. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za pracovné cesty.
Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH zo sumy 39,59 eur (7,92 eur).
Na základe uvedeného súd určil trovy exekúcie podľa vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora a náhrady hotových výdavkov v celkovej sume 47,51 eur, z dôvodov už vyššie uvedených.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd zastavil exekúciu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd rozhodol o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).