Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/277/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Y. W., nar. X.X.XXXX, bytom v O., O. XX, zastúpeného: JUDr. Helena Knopová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi: U. W., A.. XX.X.XXXX, W. Q. Y., C. XX Y. P. XX, F. H., F., W. XBW, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu, jeho otca, prispievať na jeho výživu sumou 500,- EUR mesačne od podania tohto návrhu do budúcna.

Návrh odôvodnil skutočnosťami, že v septembri 2014 nastúpil na F. Y. v W. a jeho výdavky sa neúnosne zvýšili, pričom jeho matka mu nedokáže finančne vypomôcť viac, ako je to doteraz. Odporca žije v Anglicku už piaty rok a nemá inú vyživovaciu povinnosť. S poukazom na skutočnosť, že sa štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie a nemá žiadne príjmy, navrhovateľ žiadal, aby odporca prispieval na jeho výživu až do doby, pokiaľ nebude schopný sám sa živiť.

Odporca vo vyjadrení k návrhu namietal, že jeho finančné pomery mu neumožňujú prispievať na výživu syna vo výške, ako to on požaduje. Nemá žiadne úspory ani majetok, z predaja ktorého by mohol prispievať na jeho výživu. Po rozvode manželstva jeho bývalá manželka ako aj obaja synovia, vrátane navrhovateľa, s ním odmietajú akoukoľvek formou komunikovať a neprejavili nijaký záujem o jeho osobu. Navrhovateľ ho prestal rešpektovať ako otca, opakovane ho verejne potupil a bránil mu v prístupe do jeho vlastného bytu. Manželku ako aj syna bez akýchkoľvek nárokov ponechal bývať v spoločnom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve, aby ich nepripravil o ich domov a to aj napriek ich neprimeranému postoju k nemu. Iný zdroj financií vzhľadom k svojmu veku a zdravotnému stavu ani do budúcna nepredpokladá.

Odporca namietal nárok navrhovateľa aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ získal v roku 2009 odbornosť ukončením strednej odbornej školy a nadobudol schopnosť sám sa živiť, keďže šesť rokov fungoval na pracovnom trhu, pričom z pracovného pomeru odišiel dobrovoľne a na vysokú školu nastúpil až v roku 2014. Pokiaľ by to bolo inak, bol by podal návrh na určenie výživného už v predchádzajúcom období. Bol toho názoru, že nástup dieťaťa na vysokú školu kedykoľvek po ukončení strednej školy, nemôže vždy automaticky viesť k záveru, že jeho rodičia sú povinní začať si opätovne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Opačný záver by viedol k absurdným situáciám, napr. by dieťa začalo študovať

vysokú školu vo svojich 60 rokoch a ich rodičia by z tohto titulu mala byť povinní plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

Odporca ďalej poukazoval na to, že Zákon o rodine umožňuje nepriznať výživné na plnoleté dieťa, pokiaľ by jeho priznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere poukazoval na skutočnosť, že vo veku 16 rokov mu syn vážne ublížil, nekomunikuje s ním, viackrát verejne vyhlásil, že ho nepovažuje za otca. Keď odporca prišiel z Anglicka domov, žiadal manželku o sprístupnenie spoločného bytu, pretože táto vymenila zámok, ako aj o to, aby navrhovateľ v tom čase nebol prítomný v byte, pretože na základe existujúcej situácie očakával konflikty. Napriek tomu tam navrhovateľ bol a privolal policajnú hliadku, prehlásil, že ho nepozná a že sa cíti fyzicky ohrozený. Navrhovateľ vôbec neprejavuje vďačnosť za roky, ktoré ho vychovával, živil a staral sa o spoločnú domácnosť. Nikdy ho nepožiadal o to, aby mu začal prispievať na výživu v súvislosti s nástupom na vysokú školu. To, že to neurobil a namiesto toho rovno podal návrh na súd, pokladal odporca za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na správanie a postoj syna nemôže dúfať v to, že raz v budúcnosti, v prípade potreby, mu syn takisto poskytne pomoc, pokiaľ ju bude v starobe alebo v chorobe potrebovať. Bývalú manželku ako aj syna bez akýchkoľvek nárokov ponechal bývať v spoločnom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve, aby ich nepripravil o ich domov a to aj napriek ich neprimeranému postoju k nemu. Na kúpu bytu pritom poskytla peniaze odporcova rodina. Do Anglicka odišiel len s jednou taškou. Pokúšal sa s navrhovateľom komunikovať, či už telefonicky alebo e-mailom, neúspešne. Snažil sa mu tiež dohovoriť, aby nežil na úkor mamy, aby svoju životnú situáciu riešil už sám. Navrhol mu aj to, aby prišiel za ním do Anglicka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z potvrdenia Akadémie Policajného zboru v Bratislave zo dňa 2.9.2014 súd zistil, že navrhovateľ bol v akademickom roku 2014/2015 študentom 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia.

Z rodného listu súd zistil, že navrhovateľ je synom odporcu a Y. W., rod. A..

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že stredoškolské štúdium ukončil v júni 2009 s maturitou. Vyštudoval Strednú odbornú B. Š. S. A. D. J.. X Q. O., odbor E. Y.. Následne dva roky podnikal na základe živnostenského oprávnenia v odbore internetový obchod, umelecký predaj, marketing, sprostredkovanie predaja. Z dôvodu, že nemal dobré výnosy, bol následne od leta 2012 približne do septembra 2013 nezamestnaný. V septembri 2013 sa zamestnal v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti O. a.s. Košice. Pracovnú zmluvu mal uzavretú na dobu neurčitú a pracoval na pracovnej pozícii nákupcu. Jeho priemerný mesačný čistý príjem v tejto spoločnosti dosahoval okolo 410,- EUR. Pracovný pomer ukončil po dvoch mesiacoch. Odišiel dobrovoľne, aby sa mohol pripraviť na prijímacie pohovory na vysokú školu. Prvé kolo prijímacích pohovorov sa uskutočnilo vo februári 2014 a druhé kolo v júni 2014. Potvrdil, že s otcom komunikuje, len keď je to nevyhnutné, resp. že s ním nemá záujem komunikovať a to v dôsledku konfliktných situácií, ktoré boli v rodine pred rozvodovým konaním. V akademickom roku 2015/2016 je študentom 2. ročníka denného bakalárskeho štúdia na Y. F. N. v W.. Všetky jeho potreby uspokojuje zo svojho príjmu jeho matka Y. W.. Cez leto si brigádnicky privyrába, cez školský rok to nie je možné. Býva na ubytovni akadémie, na X. ulici v Bratislave, kde platí v priemere 85,- EUR mesačne. Stravuje sa taktiež na akadémii; náklady na stravu činia okolo 100,- EUR mesačne. Za štúdium sa školné neplatí. Platí poplatok na vydanie karty ISIC vo výške 20,- EUR ročne. Zakupuje si skriptá, pričom náklady činia 100,- EUR na jeden semester. Na začiatku štúdia v septembri 2014 si zakúpil notebook za 460,- EUR. Navštevuje krúžok Systema - bojové umenie, za ktorý platí 20,- EUR mesačne. Raz za dva mesiace má seminár, ktorý stojí okolo 50,- EUR. V súčasnosti navštevuje posilňovňu; permanentka stojí 28,- EUR na mesiac. Do Košíc cestuje každý víkend vlakom, pričom za miestenku platí 1,- Euro. Býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka. Starší brat žije v Anglicku a je schopný sám sa živiť.

K obrane uplatnenej odporcom vo vzťahu k otázke nadobudnutia schopnosti sám sa živiť a dobe, ktorá uplynula od skončenia strednej školy, navrhovateľ uviedol, že po skončení strednej školy boli spolu s mamou v ťažkej finančnej situácii. V tom období otec odišiel do zahraničia. Na Slovensku bola kríza, bolo ťažké nájsť si prácu so strednou školou. V podstate nemal žiadnu prax, s ktorou by mohol disponovať. Chodil na rôzne prijímacie pohovory, nebol však úspešný. Dokonca si urobil aj rekvalifikačný kurz na

pozíciu kuchára. Následne si uvedomil, že vždy chcel ísť na vysokú školu a že chcel ísť práve na policajnú akadémiu, dokonca sa pokúšal tam dostať, niekoľkokrát si podal prihlášku. Možnosť štúdia na vysokej škole videl ako možnosť ďalšieho rastu do života, že je to pre neho dobrá cesta zvyšovať si kvalifikáciu a vzdelanie, s tým, že je náročné nájsť si prácu bez vysokoškolského vzdelania.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v znení neskorších právnych predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Samozrejme, dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu a pod. Môže sa stať, že takýto stav (schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť) nenastane nikdy, napr. v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav a existujú preňho pracovné príležitosti.

Súhrnne však možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti toho stavu. Príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

Zákon uprednostňuje záujem oprávneného. Ako okolnosť, kedy trvá vyživovacia povinnosť, sa preto tradične akceptuje štúdium dieťaťa. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažovala za relevantné napr. ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania.

Aplikačná prax ďalej vychádza z tzv.elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti, vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných záväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti. Ide o prípady, kedy dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, pretože dieťa nadobudlo schopnosť samostatne sa živiť, avšak ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť sa obnoví. Takáto zmena však musí vychádzať z dôležitých okolností. Jednoznačným príkladom môže byť prípad, ak sa dieťaťu, ktoré sa už samé živilo, zmení zdravotný stav tak, že nemôže pracovať a neexistuje iný spôsob adekvátneho zabezpečenia jeho výživy. Zložitejším na posúdenie je prípad, kedy sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je skôr situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem či zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, je teda náročnejšie ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na lepšie svoje uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti.

V predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním nesporne preukázané a sám navrhovateľ uviedol, že v júni 2009 ukončil s maturitnou skúškou stredoškolské štúdium na Strednej odbornej B. Š. S. A. D. J.. X Q. O., odbor E. Y.. Bezprostredne po ukončení štúdia, v roku 2009 získal živnostenské oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával dva roky, t.j. do roku 2011. Po tom, čo ukončil podnikateľskú činnosť, bol navrhovateľ po dobu dvoch rokov (od r.2011 do septembra 2013) nezamestnaným. V septembri 2013 sa zamestnal v trvalom pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti O. a.s., so sídlom v Košiciach, kde pracoval ako nákupca a kde mal pravidelný príjem z pracovnej činnosti. Pracovný pomer ukončil sám, z vlastného podnetu, po dvoch mesiacoch jeho trvania. Od novembra 2013 do augusta

2014, t.j. po dobu takmer ďalšieho roka bol opäť nezamestnaný. Vo februári 2014 absolvoval prvé kolo a v júni 2014 druhé kolo prijímacích skúšok na vysokú školu. Bol prijatý na Y.P. F. N. v W., kde bol v akademickom roku 2014/2015 študentom 1.ročníka denného štúdia a v akademickom roku 2015/2016 je študentom 2.ročníka denného štúdia. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti na súde podal a priznania výživného sa domáhal od 30.10.2014.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z vyššie uvedených princípov, na ktorých je založená rozhodovacia prax súdov, súd dospel k záveru, že navrhovateľ po ukončení stredoškolského štúdia odborného zamerania, získaním príjmu z výkonu podnikateľskej činnosti a neskôr aj zo závislej činnosti z pracovného pomeru, t.j. v období, kedy bol vo veku od 19-23 rokov, ukončil prípravu na povolanie, mal primeraný zdravotný stav a existovali preňho pracovné príležitosti, nadobudol schopnosť sám sa živiť resp. samostatne uspokojovať svoje potreby. Dva roky výkonu podnikateľskej činnosti a zamestnanie v trvalom pracovnom pomere nepredstavujú príjem ojedinelého, náhodného charakteru. Je pritom irelevantné, aký príjem z výkonu tejto činnosti navrhovateľ dosahoval, ako aj, že určitý čas v tomto období bol nezamestnaný. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potencionálne nadobudnutie schopností samostatne sa živiť.

Súd zdôrazňuje, že od ukončenia stredoškolského štúdia do nástupu navrhovateľa na vysokú školu (jún 2009 - september 2014) uplynulo viac ako 5 rokov. Navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil, že by počas tohto obdobia kontinuálne resp. sústavne vykonával činnosť, ktorú by bolo možné pokladať za relevantnú prípravu na pokračovanie v štúdiu na vysokej škole (nadstavbové štúdium, zahraničná stáž, dopĺňanie jazykových znalostí, účasť na iných inštitútoch a formách štúdia a pod.). Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že k obnoveniu vyživovacej povinnosti rodičov, ktorá zanikla nadobudnutím schopností navrhovateľa sám sa živiť, nástupom na vysokú školu nedošlo. Nárok navrhovateľa na priznanie výživného od 30.10.2014 do budúcna je teda nedôvodný, preto súd návrh zamietol.

Už len na okraj súd dodáva, že samozrejme aj za situácie, kedy už dieťa nadobudlo schopnosť samé sa živiť, sa rodičia môžu dobrovoľne zaviazať prispievať na jeho výživu. Nejde však o zákonný nárok vyplývajúci z rodinnoprávnych vzťahov, preto sa ho nemožno s úspechom domáhať na súde žalobou o určenie vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver a dôvod zamietnutia návrhu sa súd už ďalšou obranou odporcu nezaoberal a z rovnakého dôvodu neuvádza ani dôkazy, ktoré boli v konaní predložené na preukázanie základných kritérií rozhodujúcich pre posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade, v zmysle zásady úspechu v konaní a vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi by patrilo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Odporca sa však práva na náhradu trov výslovne vzdal, preto súd rozhodol, že mu náhradu trov proti navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )