Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_35C-314-2011.pdf
PDF · 180.33 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/314/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, správca majetku úpadcu Geotechnika, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom: Moldavská 8, 040 11 Košice, IČO: 36 589 951, sídlo správcu: Štefánikova 26, 040 01 Košice, v zastúpení: JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom, Štefánikova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: Z.. Z. R., Q..: XX.X.XXXX, bytom: T. X, XXX XX X., štátny občan SR, v zastúpení JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 27.976,21 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Fabiána, advokáta, Štúrova 20, Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 19,92 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 27.976,21 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.5.2010 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 22.3.2010 č.k.: 26K/2/2010-180 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Geotechnika, spol. s r.o., so sídlom: Moldavská 8, 040 11 Košice, IČO: 36 589 951 a žalobca bol uvedeným uznesením ustanovený za správcu majetku úpadcu. Žalovaný bol v období od 19.2.2005 do 3.6.2009 konateľom spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o.. Po zániku funkcie konateľa žalovaný uskutočnil hotovostný výber z pokladne spoločnosti v celkovej sume 27.976,21 €, účelom ktorého mala byť úhrada starších záväzkov spoločnosti, čo však žalobca nijako nepreukázal, že uvedené prostriedky použil na daný účel a teda nepredložil spoločnosti žiadne doklady preukazujúce úhradu záväzkov spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o.. Dňa 14.5.2010 okrem iného vyzval žalobca žalovaného na vrátenie sumy 27.976,21 €, kedy žalovaný reagoval tak, že uviedol, že dané prostriedky boli použité na úhradu starších faktúr, pričom doklady o úhradách boli údajne riadne odovzdané spoločnosti, avšak o tomto žalobca nemá žiadnu vedomosť. Žalobca dôvodil svoj nárok voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia.
Tunajší súd dňa 24.3.2011 vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn.: 24Ro/78/2010-12, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, v ktorom uviedol, že je pravdou, že v období od 19.2.2005 do 3.6.2009 pôsobil v spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o. ako konateľ, pričom jeho funkcia konateľa zanikla
jeho abdikáciou na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 17.4.2009. Nie je pravdou, že hotovostný výber z pokladne uskutočnil po zániku funkcie, ale ešte ako riadny konateľ spoločnosti. Takto uskutočnil výbery v sume 27.000,- € dňa 27.2.2009 za účelom úhrady starších záväzkov spoločnosti, pričom doklad o výbere odovzdal do účtovníctva spoločnosti a je riadne zaevidovaný. Nie je pravdou, že predmetný výber sa uskutočnil v októbri 2009. Uvedenú sumu použil na čiastočnú úhradu nájomného za stroje v zmysle Nájomnej zmluvy č. 1/2008 zo dňa 1.1.2008, ďalšiu úhradu uskutočnil dňa 27.2.2009na faktúru spoločnosti BROLSTAV, spol. s r.o. v sume 1.587,62 €. Z predmetnej sumy taktiež uhradil faktúry spoločnosti ÚVR, a.s. v celkovej sume 1.750,- € dňa 27.2.2009 a za pracovníka G. X. uhradil cestovné náklady z predchádzajúceho obdobia v celkovej sume 1.527,- €. Taktiež uskutočnil 2x leasingovú splátku za OMV Renault SKC v celkovej výške 1.743,- €.
K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.6.2011, kedy uviedol, že medzi zmluvnými stranami nie je sporné, že žalovaný z bankového účtu úpadcu naozaj vybral sumu minimálne vo výške 27.000,- €, i keď z výpisu z hlavnej knihy analytickej evidencie úpadcu vyplýva výber v sume až 27.976,21 €. Čo sa týka platby 1.527,- € pánovi G. X. titulom cestovných náhrad, ako aj úhradu leasingových splátok za OMV Renault SKC vo výške 1.743,- € žalovaný nijako nepreukázal, čiže neuniesol dôkazné bremeno. Čo sa týka údajného zmluvného vzťahu založeného Nájomnou zmluvou č. 1/2008, úpadca o tejto zmluve nemá vedomosť a teda neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by mal žalovaný uhrádzať akékoľvek záväzky za úpadcu. Okrem iného predmetná nájomná zmluva, ako aj všetky príjmové, resp. výdavkové doklady podpísal tak za údajného nájomcu ako aj za údajného prenajímateľa z tejto zmluvy vždy len žalovaný. Ak by aj pripustil existenciu vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, tak žalovaným predložené dokumenty svedčia o tom, že sa na úkor úpadcu obohatil. Z príjmového dokladu spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o. vyhotoveným žalovaným ako konateľom úpadcu a zároveň ako osobou poskytujúcou plnenie vyplýva, že žalovaný si započítal svoj údajný nárok na úhradu nájomného proti pohľadávke úpadcu na splnenie iného jeho záväzku vo výške 661.000,- Sk. Údajný záväzok úpadcu na úhradu tzv. nájomného za prenajaté stroje pôvodne vo výške spolu 1.518.000,- Sk sa tak znížil o uvedenú sumu 661.000,- Sk na sumu 857.000,- Sk. Napriek tomu však z ďalších dvoch predložených príjmových dokladov vyplýva, že žalovaný titulom uvedenej zmluvy prijal spolu sumu 1.329.134,- Sk, minimálne sa tak žalovaný obohatil na úkor úpadcu o sumu 472.134,- Sk (15.671,98 €) ako rozdiel sumy prijatej od úpadcu a sumy, ktorú mal úpadca uhradiť na základe údajnej nájomnej zmluvy predloženej žalovaným (857.000,- Sk). Z predloženej nájomnej zmluvy nie je zrejmé, či k prevzatiu predmetných strojov aj naozaj došlo, keďže tak zmluva, ako aj preberací protokol k nej je podpísaný vždy len samotným žalovaným tak na strane nájomcu ako aj prenajímateľa. Obdobne nie je zrejmé, či takáto údajná zmluva bola naozaj uzatvorená v deň v nej uvedený, keďže žalovaný si ju mohol sám vyhotoviť kedykoľvek, aj po začatí konania. Napokon nie je zrejmé, či na základe tejto skutočnosti došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy práve so žalovaným a či údajným uzatvorením nebola pre jej nevýhodnosť spôsobená žalovaným ako konateľom úpadcu, škoda v zmysle § 135a Obchodného zákonníka. Ak by mal súd za to, že zmluva bola riadne uzatvorená, navrhuje žalobca, aby súd posúdil žalobcom uplatnený nárok, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa, keďže žalovaný by v tomto prípade mohol podľa všetkého pri výkone svojej pôsobnosti uprednostniť svoje záujmy pred záujmami spoločnosti tak, ako to predpokladá citované ustanovenie zákona, čím spoločnosti mohla vzniknúť nemalá škoda.
V priebehu konania žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka zvyšnej časti cca 500 €, tak toto písomne nevie preukázať súdu, že táto suma bola vybratá žalovaným, avšak poukázal na hlavnú knihu analytickej evidencie úpadcu. Žalobca už v priebehu konania priznal, že uvedené sumy vybral žalovaný vo februári 2009, avšak boli zaevidované až k 31.10.2009, pričom ak žalovaný vybral túto sumu na vyplatenie faktúr a záväzkov spoločnosti, doklady o tom ekonómke nepredložil. Žalobca poukázal na konanie vedené tunajším súdom pod spisovou značkou 26Cbi/12/2010, v ktorom žalovaného žaluje správca na sumu 21.9741,18 €, konkrétne o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým mala byť zmluva o pôžičke, nakoľko v danom konaní žalovaný predložil totožné doklady, ako v tomto konaní a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Zmluva o pôžičke zo dňa 1.3.2008 bola spísaná z toho dôvodu, že žalovaný pred uzavretím tejto zmluvy vyberal z účtu spoločnosti za účelom úhrady faktúr, tie však neuhradil, resp. nedokázal vydokladovať a preto sa druhým konateľom spoločnosti pánom T. a jeho manželkou - ekonómkou dohodli, že tieto vybraté peňažné prostriedky zastrešia zmluvou o pôžičke. Na svoju obranu žalovaný tvrdí, že došlo k započítaniu splátky z nájomného proti požičanej sume, avšak toto tvrdenie žalovaného neobstojí, nakoľko predmet konania v týchto dvoch konaniach je odlišný. Zároveň žalobca namietol hodnovernosť príjmových pokladničných dokladov predložených žalovaným. Žalobca uviedol,
že nespochybnil doklady vystavené vo vzťahu k tretím osobám, spochybnil len doklady, ktoré vystavil žalovaný buď sám ako fyzická osoba, resp. ako konateľ Geotechniky a to sú platby 759.000,- Sk, 661.000,- Sk a 18.925 €. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru výpis z účtovnej evidencie úpadcu je dosť hodnoverný dôkaz, pretože účtovníctvo spoločnosti viedla účtovníčka, tá evidovala všetky platby, všetky výbery. Podľa názoru žalobcu nájomná zmluva, ak by bola aj platná, obsahuje nadhodnotenú výšku nájomného a s poukazom na vyjadrenia pána Vojačeka, kedy tento potvrdil, že nájomná zmluva mala byť vyhotovená až na základe znaleckého posudku, pričom tento nebol vyhotovený, tak sa vlastne nedohodli na konkrétnej sume. Čo sa týka náležitostí škody žalobca uviedol, že za porušenie právnej povinnosti považuje to, že žalovaný uzatvoril nájomnú zmluvu v pozícii prenajímateľa ako fyzickej osoby a nájomca bola spoločnosť, za ktorú konal tiež a teda takéto konanie nemožno považovať za vykonané v súlade so záujmami spoločnosti. Zároveň v situácii, že existovalo x veriteľov mal uhradiť pohľadávky týchto veriteľov a nie svoju pohľadávku. Pokiaľ by tieto prostriedky neboli vyplatené žalovanému, mohli byť použité na ďalší chod spoločnosti. Nevierohodnosť vyhotovených príjmových pokladničných dokladov spočíva podľa žalobcu už len zo samotnej skutočnosti, že tieto podpisoval za obidve zmluvné strany žalovaný.
Žalovaný v priebehu konania doplnil svoje vyjadrenia, kedy uviedol, že nájomnú zmluvu považuje za hodnovernú, ako aj k tomu vystavené doklady považuje za plne hodnoverné, pretože svedkovia pán T. a pani T. v inom konaní potvrdili, že táto nájomná zmluva im bola predložená, len ju nechceli akceptovať, zobrať do účtovníctva, pretože bola doložená po podaní daňového priznania, čo žalovaný považuje za irelevantné. Vo svojich výpovediach uviedli, že o tejto zmluve dopredu vedeli, rokovali o nej, dohodli sa o jej obsahu. V žiadnom prípade sa nejedná o nejaký falzifikát, zmluva je platná, ako aj doklady. Doklad na sumu 759.000,- Sk predstavuje prvú splátku v zmysle nájomnej zmluvy za prenájom strojov a zariadení, pričom vlastne z tejto sumy, ktorú obdržal žalovaný od spoločnosti Geotechnika, následne potom uhradil svoju pohľadávku voči spoločnosti vo výške 661.000,- Sk titulom pôžičky. Čo sa týka sumy 18.925 € vystavenej dňa 27.2.2009, tá predstavuje druhú splátku v zmysle nájomnej zmluvy na prenájom strojov a zariadení, čo znamená, že všetky peniaze, ktoré prevzal alebo vybral žalovaný, slúžili na úhradu pohľadávok tretím osobám alebo aj jemu samému, čiže tiež ako tretej osobe odlišnej od spoločnosti Geotechnika. Príjmové pokladničné doklady sú hodnoverné, pretože žalovaný si na základe prijatej sumy 759.000,- Sk v roku 2008 túto sumu dokonca priznal aj v daňovom priznaní. Žalovaný uviedol, že nerozporuje výbery učinené vo výške 10.000, 10.000 a 7.000 €. Rozporuje rozdiel žalovanej sumy a uvedených súm, teda 967,21 €. Ak žalobca poukazuje na hodnovernosť účtovnej evidencie, tak je potrebné poukázať na to, že v tejto účtovnej evidencii je evidovaná fiktívna pôžička 661.000,- Sk, kedy vlastne zmluva o pôžičke nikdy uzavretá reálne nebola. Tieto peniaze možno definovať len ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a takto rozhodol aj prvostupňový súd v konaní 26Cbi/12/2010. V účtovnej evidencii sa môžu objaviť akékoľvek dôkazy a vplyv na ne má jedine účtovník, či ich zaúčtuje, alebo ich príjme, alebo podobne. Žalobca v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz spochybňujúci platnosť nájomnej zmluvy a ďalších predkladaných listinných dôkazov. Svedkovia Z.. T. a M. T. v inom súvisiacom konaní potvrdili, že žalovaný im predkladal dňa 1.4.2009 nájomnú zmluvu a preto žalovaný má za to, že nebola žiadnym spôsobom spochybnená platnosť ani dôveryhodnosť predmetných listinných dôkazov, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi. Takisto k otázke porušenia akýchsi povinností konateľa v zmysle § 135a Obchodného zákonníka a k spôsobeniu škody, ani k tejto otázke nebol vykonaný žiaden dôkaz a nebolo preukázané, že konateľ spoločnosti akýmkoľvek spôsobom porušil svoje povinnosti konateľa. Aj za situácie keby nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, mal by predsa žalovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tzv. nájomného. K otázke namietanej neexistencie znaleckého posudku, žalovaný uviedol, že platné právne predpisy nevyžadujú pre platnosť nájomnej zmluvy vypracovanie znaleckého posudku. Rovnako konatelia obchodnej spoločnosti Geotechnika, s.r.o. boli oprávnení konať samostatne a z týchto dôvodov bol každý samostatne oprávnený uzavrieť zmluvu a ani týmto spôsobom nemôže byť spochybnená jej platnosť. Pokiaľ by bola nezhoda medzi konateľmi spoločnosti, bolo by to výlučne v rámci spoločnosti, v jej vnútri a nemôže to mať účinky voči tretím osobám. Žalovaný poukázal na zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o. zo 17.4.2009, z ktorej vyplýva, že predmetná spoločnosť za rok 2008 dosiahla zisk 1.041.627,- Sk, čiže nemohlo dôjsť ku kráteniu akýchkoľvek veriteľov spoločnosti. Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam žalovaný poukázal, že bez náradia, prístrojov, ktoré zapožičal spoločnosti, by táto nemohla vykonávať svoju činnosť a preto úvahy, že poškodil spoločnosť sú irelevantné.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pripojenými spismi, výsluchmi účastníkov konania, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 26K/2/2010 zo dňa 22.3.2010 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Geotechnika, spol. s r.o., so sídlom Moldavská 8, 040 11 Košice, IČO: 36 589 951 a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr. Mareka Radačovského, so sídlom Štefánikova 26, 040 01 Košice.
Z hlavnej knihy analytickej evidencie podrobného výpisu od 1.1.2009 do 31.12.2009 súd zistil, že k 31.10.2009 úpadca eviduje nevydokladovaný výber z pokladne vo výške 27.976,21 €.
Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 14.5.2010 vyzval žalovaného k splneniu vyššie uvedeného záväzku a to peňažnej pôžičky s príslušenstvom vo výške 27.976,21 €, ktorú je povinný mu vrátiť v lehote 3 dní od doručenia predžalobnej výzvy. Z doručenky súdu vyplynulo, že daná zásielka bola prevzatá žalovaným dňa 17.5.2010.
Z výpisu z účtu spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o. súd zistil, že ku dňu 26.2.2009 sú evidované tri výbery hotovosti: 10.000,- €, 7.000,- € a 10.000,- € ako výber v hotovosti a výber kartou v sume 490 €.
Z úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o., zapísanej v oddieli: Sro, vložky č. 16208/V súd zistil, že žalovaný vykonával funkciu konateľa štatutárneho orgánu - konateľa spoločnosti od 19.2.2005 do 17.4.2009 spolu s p. Z.. H. T., pričom zo spôsobu konania je zrejmé, že v mene spoločnosti mohli konať obaja konatelia samostatne.
Z Nájomnej zmluvy č. 1/2008 zo dňa 1.1.2008 súd zistil, že žalovaný ako prenajímateľ uzavrel s úpadcom ako nájomcom nájomnú zmluvu a takto prenajal nájomcovi stroje a zariadenia, ktorých zoznam tvorí prílohu č. 1 zmluvy a to na dobu od 1.1.2008 do 31.12.2008. Uzatvorením zmluvy prenajímateľ poskytuje nájomcovi užívacie právo k strojom uvedeným v bode 1. zmluvy a nájomca toto právo prijíma, čo potvrdzuje svojim podpisom preberacieho protokolu, ktorý tvorí prílohu č. 2 zmluvy. V bode 5. bolo dohodnuté nájomné, ktoré je nájomca povinný uhradiť vo výške 126.000,- Sk mesačne, t.j. 1.518.000,- Sk za obdobie nájmu. Nájomca bol povinný uhradiť predmetnú sumu v dvoch polročných splátkach, vždy na začiatku prislúchajúceho obdobia, t.j. 759.000,- Sk dňa 1.1.2008 a 1.7.2008. Zmluva bola podpísaná za spoločnosť Geotechnika, spol. s r.o. žalovaným. Dňa 1.3.2008 bol vyhotovený dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve č. 1/2008, kedy sa zmenila splatnosť uvedeného nájomného a to tak, že splátka, ktorá mala byť realizovaná 1.1.2008 sa čiastočne použije na vyrovnanie pôžičky 661.000,- Sk zo dňa 1.3.2008, zvyšok bude uhradený v hotovosti a druhá splátka už bude uhradená podľa pôvodnej nájomnej zmluvy v hotovosti. Dodatok č. 1 bol taktiež podpísaný za úpadcu Geotechnika, spol. s r.o. žalovaným. V konaní bola predložená aj príloha č. 2 k Nájomnej zmluve č. 1/2008 a preberací protokol so zoznamom prenajímaných strojov a zariadení s dátumom 1.1.2008, taktiež podpísaný za konateľa Geotechniky, spol. s r.o. - Z.. H. T., žalovaným s parafou v.z..
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.3.2008 súd zistil, že žalovaný prijal od úpadcu Geotechnika, spol. s r.o. sumu 759.000,- Sk ako splátku nájmu strojov - prvý polrok. Príjmový pokladničný doklad bol vyhotovený, schválený, aj podpísaný žalovaným.
Z príjmového pokladničného dokladu spoločnosti úpadcu z 1.3.2008 súd zistil, že tento od žalovaného prijal sumu 661.000,- Sk ako vrátenie peňažnej pôžičky - zápočet, pričom uvedený príjmový pokladničný doklad vyhotovil, schválil, aj podpísal žalovaný.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.2.2009 súd zistil, že žalovaný prijal od úpadcu Geotechnika, spol. s r.o. sumu 570.134,- Sk ako čiastočnú úhradu nájmu strojov, pričom uvedený príjmový pokladničný doklad vyhotovil, preveril, aj podpísal žalovaný.
Z príjmového pokladničného dokladu č. PPL 9012 zo dňa 27.2.2009 súd zistil, že spoločnosť BRUCK, organizácia U. Z. U., Ž.D. X, XXX XX X., IČO: 32 530 153 prijal od úpadcu Geotechnika, spol. s.r.o. sumu 1.587,62 € ako úhradu faktúry č. OF 07196.
Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.2.2009 súd zistil, že úpadca vyplatil Z. U. U., IČO: 32 530 153 sumu 1.587,62 € ako úhradu faktúry č. OF 07196, pričom uvedený výdavkový pokladničný doklad vyhotovil aj schválil žalovaný.
Z príjmového pokladničného dokladu č. P16 zo dňa 27.2.2009 súd zistil, že organizácia ÚVR Košice, a.s., Magnezitárska 11, 042 76 Košice prijala od úpadcu Geotechnika, s.r.o. sumu 1.750,- € ako úhradu došlých faktúr.
Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.2.2009 súd zistil, že úpadca Geotechnika, spol. s r.o. vyplatil spoločnosti ÚVR Košice, a.s. Magnezitárska 11, IČO: 31 652 158 sumu 1.750,- € ako úhradu došlých faktúr, pričom výdavkový pokladničný doklad vyhotovil a schválil žalovaný.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby súd zistil, že žalovaný podal daňové priznanie za rok 2008, pričom základom dane bola suma 490.274,- Sk a daň na úhradu 74.437,- Sk. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby súd zistil, že žalovaný taktiež podal daňové priznanie za rok 2009, pričom základom dane bola suma 548,57 €.
Listom zo dňa 24.4.2009 č. 27/2009/ZV úpadca v zastúpení Z.. H. T. vyzval žalovaného k vysporiadaniu záväzkov voči spoločnosti, nakoľko od 17.4.2009 nie je konateľom spoločnosti, a to vrátka peňažných prostriedkov v hotovosti vo výške 29.200,43 €, prevod práv a povinnosti z leasingovej zmluvy č. LZF/07/10458, prípadne vrátenie automobilu, vrátenie drobného investičného majetku, notebook, mobilný telefón a vrátenie pečiatky spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o. .
Listom zo dňa 24.4.2009 č. 26/2009/ZV úpadca vyzval žalovaného uhradiť spoločnosti sumu 21.941,18 €, t.j. 661.000,- Sk, nakoľko 1.3.2009 uplynula splatnosť tejto pôžičky a teda úpadca žiadal uvedenú čiastku s dohodnutým úrokom, ktorý k 31.3.2009 činí 1.316,47 € uhradiť na ich účet.
Listom zo dňa 11.6.2009 č. 38/2009/ZV úpadca vyzval žalovaného k úhrade sumy 29.654,58 €, ktorá predstavuje pôžičku zo dňa 1.3.2008, splatnú 1.3.2009 vo výške 21.941,18 € s dohodnutými úrokmi k 11.6.2009: 1.687,97 € a úrokov z omeškania k 11.6.2009: 6.025,43 €.
Listom zo dňa 11.6.2009 č. 37/2009/ZV úpadca vyzval žalovaného k vysporiadaniu záväzkov - urgencia, a to k pristaveniu automobilu Renault Espace so všetkým príslušenstvom, súčasťami, dokladmi do sídla spoločnosti, vrátenie peňažných prostriedkov hotovosti vo výške 28.930,83 €, vrátenie drobného investičného majetku, notebook, mobilný telefón a vrátenie pečiatky spoločnosti Geotechnicka, spol. s r.o..
Listom zo dňa 19.5.2010 žalovaný oznámil JUDr. Marekovi Radačovskému na jeho predžalobnú výzvu zo dňa 14.5.2010 nasledovné, že uvedené pohľadávky sú bezpredmetné, nakoľko boli vyrovnané v roku 2008.
Listom zo dňa 29.6.2010 žalovaný odpovedal správcovi konkurznej podstaty JUDr. Marekovi Radačovskému na výzvu úradného záznamu zo dňa 14.6.2010, kedy sa vyjadril, že peňažná pôžička bola bez úrokov a úrokov z omeškania, vyrovnaná vzájomným započítaním pohľadávok za prenájom strojov a technológií v zmysle Nájomnej zmluvy č. 1/2008 zo dňa 2.1.2008 a príjem bol riadne zdanený. Peňažné prostriedky vybraté v hotovosti boli použité na úhradu starších faktúr, na ktorých sa dohodli o úhrade, ale neboli uhradené. Doklady o úhradách boli riadne odovzdané do účtovníctva.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, spisovej značky: 26Cbi/12/2010 súd zistil, že správca konkurznej podstaty úpadcu Geotechnika, spol. s r.o. JUDr. Marek Radačovský podal 24.9.2010 žalobu voči žalovanému o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, a to zmluvy o poskytnutí peňažnej pôžičky zo dňa 1.3.2008, kedy zároveň žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 42.684,14 €, aj náhradu trov konania.
Následne na pojednávaní dňa 1.7.2011 súd konanie v časti o zaplatenie 20.742,96 € zastavil, pripustil zmenu návrhu a to tak, že zmluva o pôžičke zo dňa 1.3.2008 uzavretá medzi úpadcom Geotechnika, spol. s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej poskytol úpadca žalovanému sumu vo výške 21.941,18 € je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I, pod sp.zn.: 26K/2/2010 na majetok úpadcu Geotechnika, spol. s.r.o. neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 21.941,18 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zo zápisnice z pojednávania vedeného na Okresnom súde Košice I, sp.zn.: 26Cbi/12/2010 zo dňa 28.10.2011 mal súd preukázanú výpoveď Z.. H. T., konateľa úpadcu, ktorý vypovedal, že žalovaný vyberal zo spoločnosti v určitom období peniaze a nevyúčtoval tieto výbery a preto túto situáciu riešili ako pôžičku. Dňa 1.4.2009 doniesol žalovaný nejaké doklady, ktoré konateľ Z.. T. odmietol akceptovať, lebo z hľadiska daňového a účtovného sa mu nezdali byť v poriadku. Boli to vyúčtovania za nájom základných prostriedkov a odpredaj základných prostriedkov, a to: strojov, prístrojov, zariadení a materiálu. Písomná nájomná zmluva nebola z jeho strany uznaná, nakoľko žalovaný doniesol tieto doklady 1.4.2009 po podaní daňového priznania, ktoré spoločnosť vykonala 31.3.2009. V spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o. mohli podpisovať a schvaľovať príjmové doklady obidvaja konatelia, t.j. Z.. T., ako aj žalovaný. Vystavovanie týchto dokladov mohlo byť uskutočnené účtovníčkou, ale schvaľovať ich mohli obidvaja. Keď sa doklady vystavovali v teréne, robili to bežne štatutárni zástupcovia spoločnosti. Keď to bolo v sídle spoločnosti, väčšinou to robili účtovníčky. Z uvedenej zápisnice súd mal preukázanú aj výpoveď svedkyne M. T., kedy ona uviedla, že žalovaný urobil zopár výberov z bežného účtu spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o., ktoré ničím nepodložil. Nejaké doklady doniesol potom, keď už spoločnosť podala daňové priznanie, v posledný deň. Bola to nájomná zmluva a príjmové pokladničné doklady. V účtovníctve spoločnosti neboli zaevidované doklady ohľadne splátky nájmu zariadení od žalovaného, tento nájom nebol zaevidovaný, nakoľko žalovaný doniesol doklady až po podaní daňového priznania. Svedkyňa uviedla, že v príjmových pokladničných dokladoch nebolo bežné, že v kolónkach vyhotovil a schválil bola uvedená tá istá osoba. Nebolo to bežné, ale svedkyňa zároveň pripustila, že sa tak stať mohlo.
Okresný súd Košice I rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 2.12.2011, kedy vyhovel žalobe žalobcu voči žalovanému v naposledy upravenom rozsahu a určil, že predmetná zmluva o pôžičke zo dňa 1.3.2008 je neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 21.941,18 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na základe odvolania následne Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 2CoKr/6/2012-137 zo dňa 26.4.2012 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.
Následne v konaní bol opätovne vypočutý ako svedok Z.. H. T., ktorý uviedol, že jeho spoločník (žalovaný) mal k dispozícii platobnú kartu a prostredníctvom nej vyberal peniaze z účtu spoločnosti, tieto nezúčtoval všetky a v pokladni sa mu takto nabalil zostatok vo výške, ktorá je uvedená v zmluve o pôžičke. Čo sa týka využívania strojov, zariadenia a náradia na firemné účely, svedok uviedol, že väčšina vecí patrila žalovanému a dohodli sa, že tieto veci dá oceniť znalcom a na základe toho sa vyúčtuje nájom a prípadne cena za odkúpenie. Toto náradie žalovaného bolo využívané pre účely spoločnosti asi v rozsahu štyroch alebo piatich rokov. Za predmetné obdobie týchto rokov nebolo vyplatené žiadne nájomné žalovanému. Čo sa týka nájomnej zmluvy, ktorú podpísal žalovaný ako fyzická osoba na jednej strane a na druhej strane ako štatutárny zástupca spoločnosti Geotechnika, svedok uviedol, že táto zmluva bola predložená, avšak v čase, keď sa akurát prehuplo cez daňové obdobie a nebola predložená tak, ako sa dohodli, nakoľko sa dohodli na súdnom znalcovi a to tam nebolo.
V konaní opätovne bola vypočutá svedkyňa M. T., ktorá uviedla, že žalovaný doniesol po uzavretí roka, po schválení uzávierky nejakú nájomnú zmluvu a až vtedy prvýkrát zistila, že niečo také malo existovať. Čo sa týka výberu a zúčtovania vyberaných financií uviedla, že konateľ mohol vyberať prostriedky z bežného účtu a keď prišiel výpis, videla kto, čo vybral a potom konatelia predkladali zúčtované doklady a zúčtovanie týchto výberov.
Rozsudkom č.k. 26Cbi/12/2010-58 zo dňa 30.11.2012 Okresný súd Košice I rozhodol v konaní o vyslovení neúčinnosti právneho úkonu tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 1.419,72 €, ktorú sumu bol žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2CoKr/11/2014-220 súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 30.11.2012 a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 473,46 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.11.2014.
Z čestného vyhlásenia zo dňa 18.9.2013 súd zistil, že pán G. X. potvrdil, že dňa 27.2.2009 prevzal sumu 1.527,- € ako úhradu cestovných nákladov za predchádzajúce obdobie od žalovaného, vtedajšieho konateľa spoločnosti Geotechnika.
Z výpisu platieb a pohľadávok pre leasingovú zmluvu LZF/07/10458 zo dňa 7.4.2013 spoločnosti VB Leasing SK, spol. s.r.o. súd zistil, že títo evidujú na predmetnú zmluvu platbu 871,54 € dňa 26.2.2009, 23.3.2009 dve platby po 871,54 € taktiež.
Súd dotazom na spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. zistil, že vklad vo výške 1.743,08 € v prospech účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX dňa 23.3.2009 vykonal žalovaný. Uvedená skutočnosť bola potvrdená pokladničným dokladom Volksbank Slovensko, a.s..
Uznesením č.k. 35C/314/2011-186 zo dňa 24.4.2014 súd priznal Sberbank Slovensko, a.s. náhradu vecných nákladov vo výške 19,92 €, upravil učtáreň Okresného súdu Košice I vyplatiť túto sumu Sberbank Slovensko, a.s. predbežne z finančných prostriedkov štátu a právo na náhradu vecných nákladov za poskytnutie informácie vo výške 15,08 € s DPH Sberbank Slovensko, a.s. nepriznal. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2015 v spojení s uznesením KS v Košiciach, č.k. 5Co/669/2014-208 zo dňa 20.3.2015.
Zo zápisnice zo zasadania valného zhromaždenia spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o. zo dňa 17.4.2009 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 3, ktorým rozhodlo o schválení predloženej účtovnej závierky spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o. za rok 2008 a rozhodlo aj o rozdelení zisku spoločnosti Geotechnika, spol. s r.o. za rok 2008 tak, že účtovný zisk spoločnosti vo výške 1.041.627,- Sk sa rozdelí nasledovne: časť zisku vo výške 194.094,26 Sk sa použije na pokrytie straty za rok 2006 vo výške 74.094,26 Sk a časť zisku vo výške 847.532,74 Sk sa ponechá v spoločnosti ako nerozdelený zisk z minulých období.
V konaní vypovedal žalovaný, ktorý uviedol, že od roku 2004 podnikal s pánom T. v spoločnosti Geotechnika. Počas tohto obdobia využíval vlastné motorové vozidlo pre služobné účely a takisto aj stroje, ktoré vlastnil ako živnostník, boli využívané pre účely firmy. Keďže toto motorové vozidlo bolo písané naňho, nebolo možné účtovať náhrady a nebolo možné v tom období účtovať vozidlo formou nájmu. Z toho dôvodu priebežne z firmy z pokladne vyberal peniaze na chod motorového vozidla a po 3 rokoch sa tá suma vyšplhala na výšku zhruba 665.000,- Sk. V tej dobe sa dohodli, že to treba nejakým spôsobom zlikvidovať, dohodli sa, že sa urobí nájomná zmluva na zapožičanie strojov, ktoré sa aj tak vo firme využívali. Urobila sa nájomná zmluva. Pani T. mala výhrady len k nejakým kozmetickým úpravám a teda samotné podpísanie zmluvy sa natiahlo. Túto nájomnú zmluvu podpisoval aj za osobu prenajímateľa ako fyzickú osobu, aj za osobu nájomcu ako zástupca spoločnosti, pretože v tom nebol žiaden problém, mali korektné vzťahy s pánom T., všetko fungovalo. Pán T. vedel o tejto zmluve. Takisto sa dohodli aj na sume nájomného, pretože keď žalovaný vyrátal sumu za vozidlo, čo sa týka leasingu a ostatných poplatkov, že to bola vyššia suma, tak so sumou nájmu súhlasil. Najskôr chcel, aby za firmu Geotechnika podpísal zmluvu pán T. a keď sa ich pýtal, či by zmluvu podpísali alebo nie, tvrdili, že nie, tak ju potom zobral, podpísal aj ako konateľ danej spoločnosti a tak im ju vrátil. Mohlo to byť niekedy vo februári, marci. Potom riešil otázku vybratých peňazí na prevádzku motorového vozidla vo výške 660.000,- Sk, ktorú nakoniec celú zastrešili zmluvou o pôžičke. Zo strany p. T. mu bolo povedané, že tá zmluva o pôžičke je len formálna záležitosť a bolo to zamýšľané tak, že sa to započíta s nájmom zariadení a strojov. Čo sa týka výšky sumy 18.925 € uvedenej v príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 27.2.2009, spoločne sa to prepočítalo na túto sumu. Spoločnosť Geotechnika využívala stroje už od roku 2004. Hneď ako odovzdal dokladdy o zápočtoch pohľadávky bol presvedčený, že je to v poriadku, že sa to započítalo. Prvý krát sa dozvedel, že tie doklady účtovne neboli zavedené v spoločnosti Geotechnika až potom, čo ho žalobca vyzval na úhradu. K podpisu dokladov úhrady nájomného a úhrady pôžičky došlo v marci 2008, čo sa týka prvej splátky nájomného a čo sa týka druhej splátky nájomného, niekedy začiatkom roku 2009. Týmto považoval svoju pohľadávku titulom nájomného voči spoločnosti a jeho záväzok titulom pôžičky voči spoločnosti za uhradený.
V konaní vypovedal svedok Z.. H. T., ktorý uviedol, že zmluva o pôžičke vznikla preto, že u žalovaného vznikli výbery z účtu cez kartu a nebolo dokladované ich použitie v prospech firmy. Pri záverečných účtovaniach sa dohodli, že žalovaný predloží relevantné doklady, t.j. súdno-znalecké posudky, na
základe ktorých stanovia spätne výšku nájmu za tie stroje a prístroje a ich odkúpenie do firmy a formou zápočtu sa zlikviduje časť, resp. celá pôžička. Tieto doklady doložil ale neúplné, bez súdno-znaleckých posudkov. V čase podpisu zmlúv mal žalovaný oprávnene zastupovať spoločnosť a je nepochybné, že tieto stroje a zariadenia sa vo firme naozaj užívali. Toto svedok nespochybňoval nikdy. Má len dojem, že suma nájmu mohla byť nižšia, než bolo následne deklarované v uvedených dokladoch, ktoré predložil žalovaný. Čo sa týka výšky nájmu 759.000,- Sk za polrok, to je zhruba 1,5 milióna Slovenských korún ročne sa o výške nájmu nedohodli, konkrétna suma nájmu nikdy nepadla. O existencii nájomnej zmluvy nevedel, táto mala byť vyhotovená až na základe súdno-znaleckých posudkov. Tento posudok nezabezpečila firma, pretože aj žalovaný bol v tom čase firma a vlastne on to začal realizovať so súdnym znalcom, ten tam aj bol, začal oceňovať, len to nebolo dotiahnuté do konca. Čo sa týka zmluvy o pôžičke, keď to chcel mať účtovne v spoločnosti v poriadku, aby nevisela takáto suma pri prechode z jedného kalendárneho roku do druhého, tak sa to muselo vyriešiť a iná forma, ktorá by bola v poriadku podľa účtovných a daňových zákonov ich nenapadla. Ústne sa dohodli so žalovaným, že táto suma zo zmluvy o pôžičke sa následne započíta so sumou nájmu za tie stroje a zariadenia. Doklady, ktoré predložil žalovaný neboli akceptované firmou kvôli tomu, pretože chýbal k tomu znalecký posudok. Ďalším problémom bolo to, že žalovaný doniesol tie doklady popoludní 31.3., keď už daňové priznanie bolo v pošte. Je pravdou, že spoločnosť to mohla riešiť opravným daňovým priznaním, on by to aj akceptoval, ale neriešilo sa to tak. Samotný nárok žalovaného na nájomné strojov nespochybňuje, spochybňuje len dokladovanie toho celého. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že finančné prostriedky, ktoré vybral žalovaný, z nich vyplatil cestovné náhrady pracovníkov, ktorý odchádzal z firmy. Zo sumy 27.490 € bola uhradená aj druhá časť splátky nájomného, pretože žalovaný takto doniesol zmluvu aj fakturáciu, čiže zmluvou zastrešoval aj prvý, aj druhý výber, svedok však tieto doklady proste neprijal, pretože žalovaný ich doniesol po podaní daňového priznania v roku 2009. Doklady neboli spoločnosťou akceptované, pretože žalovaný ich doniesol až 31.3.2009 bez relevantných podkladov, t.j. znaleckých posudkov. Zároveň ani doklad z roku 2009, ktorý bol prinesený v marci 2009 a mal byť predmetom účtovníctva a daňového priznania za rok 2009 odovzdávaného v roku 2010, aj napriek tomu tento doklad nebol prijatý spoločnosťou a nebol zaúčtovaný. Žalovaná pohľadávka voči žalovanému bola súčasťou zoznamu majetku, ktorý bol prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu. Spoločnosť taktiež vyzývala žalovaného na úhradu týchto záväzkov po podaní daňového priznania. Svedok priznal, že aj v minulosti, takisto ako žalovaný, aj on podpisoval zmluvy za seba ako za fyzickú osobu a zároveň za spoločnosť ako štatutárny zástupca ohľadom nejakých pôžičiek.
Svoje vyjadrenia doplnil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kedy tento uviedol, že nie je bežné, aby sa pri uzatváraní nájomnej zmluvy, ktorej predmetom sú hnuteľné veci, tieto oceňovali znaleckými posudkami. Ďalšou právne významnou skutočnosťou je to, že obaja, tak žalovaný, ako aj svedok Z.. T. boli konateľmi spoločnosti Geotechnika, obaja boli oprávnení v rovnakom rozsahu za spoločnosť konať. Čo sa týka platnosti, resp. neplatnosti zmlúv uzatváraných medzi osobou konateľa, ktorý zastupuje aj ako štatutár spoločnosť, k tomu už judikatúra zaujala stanovisko a vyriešila to, že takéto zmluvy sú platné. Taktiež právne bezvýznamná je tá skutočnosť, či pán T. akceptoval doklady prinesené žalovaným alebo nie. Obaja boli v tom čase konatelia, obaja boli oprávnení konať samostatne. Rovnako z hľadiska existencie alebo neexistencie záväzku a platnosti predkladaných dokladov je právne bezvýznamné, či boli alebo neboli zahrnuté do účtovníctva. V žiadnom prípade to nespochybňuje ich platnosť. Z toho dôvodu, že tieto doklady sú platné, tak na ich základe je nutné konštatovať, že záväzok žalovaného zanikol.
Zo zoznamu majetku zo dňa 25.1.2010 súd zistil, že u úpadcu bola evidovaná peňažná pôžička z 1.3.2008 vo vzťahu ku žalovanému vo výške 21.941,18 € titulom istiny, 2.423,75 € titulom úrokov, 18.319,21 € titulom úrokov z omeškania, t.j. spolu celkom 42.684,14 € a to na čísle listu 16. Na čísle listu 17 bola evidovaná peňažná pohľadávka voči konateľovi - žalovanému vo výške 27.976,21 €.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v predmetnom období (ďalej len „citovaný zákon“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa § 57 ods. 3 citovaného zákona, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 ods. 1 citovaného zákona, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 60 ods. 1 citovaného zákona, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 citovaného zákona, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 63 ods. 1 citovaného zákona, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona, proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona, pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.
Podľa § 54 ods. 3 citovaného zákona, proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.
Podľa § 54 ods. 4 citovaného zákona, započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené..
Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 98 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako aj svedok Z.. T. v období od 19.2.2005 do 17.4.2009 vykonávali v spoločnosti Geotechnika spol. s r.o. funkciu konateľov spoločnosti. V zmysle zápisu v obchodnom registri mohli obaja za spoločnosť konať samostatne. Žiadne obmedzenie spôsobu konania za spoločnosť neexistovalo.
Súd mal preukázané zo zhodných výpovedí účastníkov konania, že za toto obdobie spoločnosť Geotechnika spol. s r.o. využívala pre svoju potrebu stroje a zariadenia (technológie), ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Zároveň sa konatelia spoločnosti dohodli, že predmetné užívanie strojov a zariadení žalovaného spoločnosťou Geotechnika spol. s r.o. títo zastrešia a upravia nájomnou zmluvou. Z uvedeného dôvodu súd považoval spochybňovanie tejto skutočnosti žalobcom, t.j. že či k prevzatiu predmetných strojov aj naozaj došlo, keďže tak zmluva, ako aj preberací protokol k nej je podpísaný vždy len samotným žalovaným tak na strane nájomcu ako aj prenajímateľa, za účelové a nepriechodné, nakoľko samotný konateľ spoločnosti Z.. T. danú skutočnosť užívania strojov a zariadení žalovaného spoločnosťou Geotechnika spol. s r.o. výslovne potvrdil.
V konaní následne ostala spornou otázkou výška nájmu, kedy Z.. T. tvrdil, že táto mala byť stanovená znaleckým posudkom, ktorý mal zabezpečiť žalovaný. Dňa 31.3.2009 žalovaný predmetnú Nájomnú zmluvu č. 1 z 1.1.2008 doniesol do sídla spoločnosti spolu s dokladmi o vyplatení splátky nájmu z 1.3.2008 vo výške 759.000,- Sk ako aj s dokladom o úhrade jeho záväzku voči spoločnosti v sume 661.000,- Sk titulom pôžičky. K tomuto svedkovia Z.. T. ako aj M. T. zhodne uviedli, že predmetnú nájomnú zmluvu ako aj spomínané doklady neuznali, pretože tieto boli predložené žalovaným v popoludňajších hodinách dňa 31.3.2009, kedy už daňové priznanie za spoločnosť bolo urobené a odoslané poštou. Uvedené sa neriešilo ani cestou opravného daňového priznania.
Dňa 27.2.2009 žalovaný vykonal 3 výbery v hotovosti z účtu spoločnosti - 10.000,- €, 7.000,- € a 10.000,- €. Z uvedených finančných prostriedkov tento vykonal nasledovné úhrady: dňa 27.2.2009 úhrada sumy 1.587,- € spoločnosti U. Z. - U., úhrada sumy 1.750,- € spoločnosti ÚVR, a.s., úhrada sumy 1.527, - € p. G. X. titulom cestovných náhrad, úhrada druhej splátky za prenájom strojov a zariadení v zmysle Nájomnej zmluvy č. 1/2008 z 1.1.2008 v zmysle Dodatku č. 1 v sume 18.925,- € a dňa 23.3.2009 úhrada 2 leasingových splátok za auto v sume 1.743,08 €. Z.. T. ako aj ekonómka spoločnosti M. T. tieto ostatné doklady neuznali a nezahrnuli do účtovníctva spoločnosti z tých istých vyššie uvedených dôvodov a to aj napriek tomu, že dané doklady sa mali zahrnúť do účtovníctva spoločnosti za rok 2009 a podať daňové priznanie až v roku 2010.
V konaní žalobca tvrdil, že žalovaný vybral dňa 27.2.2009 z účtu spoločnosti sumu 27.976,21 €, čo odvodzoval z knihy analytickej evidencie, zjednodušene z účtovníctva. K tomuto súd si dovoľuje poznamenať, že akýkoľvek výpis z účtovníctva či už právnickej alebo fyzickej osoby ešte sám osebe nie je relevantným dôkazom o tom, že takýto výber žalovaný naozaj aj uskutočnil. Naviac žalobca sám priznal, že výber takejto sumy v plnej výške preukázať nevie. Následne potom súd vychádzal z vyjadrenia žalovaného, kedy tento priznal výber sumy iba 27.000,- € dňa 27.2.2009. Už len z tohto dôvodu žaloba v rozsahu sumy 967,21 € s príslušenstvom nebola dôvodná.
Spornou otázkou v konaní, ktorú žalobca namietal a na ktorej vlastne postavil i svoju žalobu bola platnosť resp. neplatnosť Nájomnej zmluvy č. 1 z 1.1.2008 aj dodatku č. 1 k tejto zmluve ako aj k tomu
prislúchajúcemu Preberaciemu protokolu a prislúchajúcich príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, ktoré boli tak za prenajímateľa (fyzickú osobu) ako aj za nájomcu - spoločnosť Geotechnika spol. s r.o. (právnickú osobu) podpísané na oboch stranách žalovaným. Toto považoval žalobca za dôvod neplatnosti daných dokumentov.
Z § 663 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomná zmluva zakladá odplatný nájomný pomer. Prenajímateľ prenecháva nájomcovi predmet nájmu za odplatu, t.j. za nájomné. Bez platenia nájomného by nájomná zmluva nebola nájomnou zmluvou. Výška nájomného je spravidla dohodnutá v nájomnej zmluve. Preto zákon v odseku 1 ustanovuje predovšetkým povinnosť nájomcu platiť nájomné podľa zmluvy. Len ak výška nájomného nie je v zmluve dohodnutá, nájomca je povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Výška nájomného pri bytoch a nebytových priestoroch je určená všeobecne záväznými právnymi predpismi (bližšie pozri vysvetlivky k § 696 a 720).
Ako vidno z vyššie uvedeného charakteristickým znakom nájomnej zmluvy je jej odplatnosť, t.j. že za prenechanie užívania veci je nájomca povinný platiť prenajímateľovi nájomné. Výška nájomného je stanovená: 1/ dohodou zmluvných strán, 2/ pri bytoch a nebytových priestoroch je určená všeobecne záväznými právnymi predpismi a 3/ ak nie je určená dohodou zmluvných strán, má to byť odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že pri stanovovaní výšky nájomného má vždy prednosť dohoda zmluvných strán. V predmetnej veci v Nájomnej zmluve č. 1 z 1.1.2008 bolo jednoznačne nájomné stanovené dohodou zmluvných strán.
Súd pri posudzovaní platnosti uvedenej zmluvy, dodatku a ostatných k tomuto zodpovedajúcich dokladov mal na zreteli najmä otázku, či žalovaný bol oprávnený tak učiniť a podpísať dané dokumenty za seba ako prenajímateľa (fyzickú osobu) ako aj za spoločnosť ako nájomcu (právnickú osobu) skrze funkcie štatutárneho orgánu a vychádzal z dohodnutej formy konania za spoločnosť. V konaní nebola predložená spoločenská zmluva, z ktorej by bolo vyplývalo akékoľvek obmedzenie pre žalovaného ako konateľa spoločnosti a tak súd vychádzal zo zápisu v obchodnom registri spoločnosti, kedy mal za to, že žalovaný mohol vykonávať za spoločnosť akékoľvek právneho úkony samostatne. To znamená, že aj napriek tomu, že v tom čase boli ako štatutárny orgán spoločnosti zapísaní dvaja konatelia, obaja mohli zastupovať spoločnosť úplne samostatne bez akýchkoľvek obmedzení. Okrem iného táto skutočnosť automaticky nezakladá ešte neplatnosť akéhokoľvek právneho úkonu a už aj platná judikatúra k tomuto zaujala svoje stanovisko, že takéto právne úkony uzatvorené tou istou osobou za obe zmluvné strany sú platné. Súd zároveň ani nezistil žiadnu vadu predmetných úkonov a dokladov, ktoré by ich robili neplatnými tak absolútne resp. relatívne. Žiaden právny prepis neurčuje, že pred uzavretím nájomnej zmluvy na prenájom hnuteľných vecí je potrebné výšku nájmu určiť znaleckým posudkom na hodnotu nájmu predmetnej veci a nepochybne takýto výklad by bol absurdný. Pri akýchkoľvek záväzkovo- právnych vzťahoch sa tieto kreujú dohodou zmluvných strán o ich podstatných náležitostiach, k čomu v tomto prípade nájomnej zmluvy došlo. To, že daná dohoda o výške nájmu nekorešpondovala s predstavou druhého konateľa spoločnosti, ešte nezakladá jej neplatnosť. Okrem iného svedok Z.. T. ani nemal akékoľvek oprávnenie odmietnuť resp. neprijať doklady vystavené druhým konateľom spoločnosti
- žalovaným, nakoľko obaja konatelia boli pri výkone svojej funkcie úplne na rovnocennej úrovni a teda posudzovanie platnosti resp. neplatnosti akýchkoľvek právnych úkonov len z dôvodu, že tieto nekorešpondujú, nepáčia sa resp. nezodpovedajú pôvodnej predstave druhého konateľa spoločnosti absolútne nie je na mieste.
Nakoniec si súd dovoľuje uviesť i tú skutočnosť, že samotný žalobca ako správca konkurznej podstaty má nárok namietať neúčinnosť právnych úkonov v zmysle § 57 a nasl. zákona o reštrukturalizácii, čo v tomto prípade žalobca neurobil a nepodal žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - Nájomnej zmluvy č. 1 z 1.1.2008, aj napriek tomu, že takto učinil v prípade zmluvy o pôžičke na sumu 661.000,- Sk. To znamená, že daný právny úkon nemožno považovať za neúčinný a nemožno ho považovať ani za neplatný s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie.
Vzhľadom na vyššie citované súd posúdil Nájomnú zmluvu č. 1 z 1.1.2008 ako aj ostatné príjmové či výdavkové doklady za platné. Zároveň v konaní bolo preukázané použitie vybratej sumy 27.000,- € na úhradu pohľadávok veriteľov spoločnosti (medzi nimi aj pohľadávku samotného žalovaného ako veriteľa spoločnosti) v rozsahu 25.532,70 € a preto minimálne v tomto rozsahu nebola žaloba žalobcu dôvodná.
Žalobca v konaní ďalej argumentoval a dôvodil svoj nárok titulom náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa, keďže žalovaný by v tomto prípade mohol podľa všetkého pri výkone svojej pôsobnosti uprednostniť svoje záujmy pred záujmami spoločnosti.
Podľa § 757 zákona č. 513/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej len Obchodný zákonník) pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti ustanovených týmto zákonom, platia obdobne ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka).
Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že: a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a (§ 135a ods. 2 Obchodného zákonníka).
Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Z uvedeného vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konatelia teda majú konať odborne a lojálne voči spoločnosti a jej spoločníkom. Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci, v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti. Odbornosť zahŕňa aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy spoločnosti v záujme získavania všetkých informácií relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania. Lojalita vo vzťahu k spoločnosti a jej spoločníkom zahŕňa povinnosť zachovávania mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov akcionárov, ako aj povinnosť neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosťami. Tieto zložky je potrebné interpretovať v kontexte s ust. § 56a. V ust. ods. 2 § 135a Obchodného zákonníka je obsiahnutá úprava zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti. Táto úprava má charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373a a nasl. Obchodného zákonníka. Ak konateľ spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti či už porušením záväzku alebo porušením povinnosti podľa Obchodného zákonníka, je povinný nahradiť spôsobenú škodu, a to za podmienok upravených v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: a/ vznik škody
- len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody, b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou - povinnosti konateľa sú určené jednak v zákone, v spoločenskej zmluve, v zmluve o výkone funkcie, resp. ak nie je takáto zmluva uzavretá, vyplývajú z úpravy mandárnej zmluvy (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Porušenia povinnosti sa môžu konatelia dopustiť tak úmyselným ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci boli povinní konať. Porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie
konateľa sa podľa zákona predpokladá a nie je potrebné ho preukazovať, c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody - konateľ zodpovedá za škodu, len ak bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a vzniknutou škodou.
Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ bude zodpovedať za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním aspoň jedného z liberačných dôvodov uvedených v ods. 3.
Konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosť, nakoľko v takomto prípade nedôjde k porušeniu povinnosti, a teda naplneniu predpokladu vzniku povinnosti k náhrade škody. V prípade, že neunesie dôkazné bremeno o tom, že konal s odbornou starostlivosťou, zákon zavádza osobitný liberačný dôvod, a to subjektívnej povahy. Týmto dôvodom je dobrá viera konateľa, že koná v záujme spoločnosti. Takýmto spôsobom je záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Týmto mechanizmom právnej úpravy zákonodarca ponecháva konateľom tzv. právo na omyl pri rozhodovaní. Vecná správnosť rozhodnutia závisí od mnohých okolností a nemôže byť priradená bez splnenia ďalších podmienok automaticky na vrub konateľov. Ak konatelia vykonávali uznesenie valného zhromaždenia, nezodpovedajú spoločnosti za škodu spôsobenú výkonom tohto uznesenia, pokiaľ bolo v súlade so zákonom.
Súd posudzoval daný skutkový stav s poukazom na vyššie uvedenú teóriu ohľadom zodpovednosti konateľa v zmysle § 135a Obchodného zákonníka a z toho vyplývajúcej náhrady škody a mal za to, že žalobca nepreukázal protiprávny úkon žalovaného, nakoľko s poukazom na citované odôvodnenie platnosti resp. neplatnosti Nájomnej zmluvy a z toho vyplývajúcich ďalších dokladov mal súd za to, že ani jeden z týchto úkonov nemožno považovať za protiprávny. Nebolo preukázané, že by pri realizácii daných úkonov súvisiacich s nájmom strojov a zariadení, nekonal žalovaný s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti. Veď nakoniec je nutné oddeliť žalovaného ako konateľa spoločnosti (úpadcu) a žalovaného ako fyzickú osobu - prenajímateľa daných hnuteľných vecí, ktorý voči spoločnosti mal taktiež postavenie jej veriteľa. To znamená, že ak spoločnosť uzavrela so žalovaným ako treťou osobou - prenajímateľom zmluvu o nájme hnuteľných vecí iba za rok 2008, kedy však spoločnosť využívala dané predmety už po oveľa dlhšiu dobu 4 či 5 rokov, spoločnosť vlastne vyrovnala svoju pohľadávku voči tretej osobe - veriteľovi len čiastočne, kedy vlastne naopak žalovanému by ešte prináležalo právo žiadať nájomné za ostatné roky, na ktoré nebola uzavretá žiadna zmluva. Nemožno nepoukázať i na to, že ak spoločnosť dňa 17.4.2009 na valnom zhromaždení rozhodla o rozdelení zisku spoločnosti, ktorý za rok 2008 dosiahol až výšku 1.041.627,- Sk (34.575,68 €), nedá sa hovoriť o akomkoľvek ukrátení veriteľov resp. o uprednostnení pohľadávky žalovaného voči ostatným veriteľom, nakoľko spoločnosť mala finančné prostriedky titulom zisku, o ktorých rozhodla tak, že časť zisku vo výške 194.094,26 Sk sa použije na pokrytie straty za rok 2006 a zvyšok sa ponechá v spoločnosti ako nerozdelený zisk minulých období. I s poukazom na to nemožno hodnotiť konanie žalovaného, kedy tento uzatvoril Nájomnú zmluvu č. 1 z 1.1.2008 a titulom nej vyplatil sebe ako veriteľovi spoločnosti dohodnuté nájomné za konanie bez odbornej starostlivosti, resp. za konanie proti záujmom spoločnosti.
Tak ako bolo už raz uvedené, súd posúdil Nájomnú zmluvu č. 1 z 1.1.2008 ako aj ostatné príjmové či výdavkové doklady za platné, zároveň žalovanú sumu súd nedefinoval ako pohľadávku spoločnosti voči žalovanému titulom náhrady škody za jeho konanie ako štatutárneho orgánu spoločnosti nie s odbornou starostlivosťou resp. nie v záujme spoločnosti. V konaní bolo preukázané použitie vybratej sumy 27.000,- € na úhradu pohľadávok veriteľov spoločnosti (medzi nimi aj pohľadávku samotného žalovaného ako veriteľa spoločnosti) v rozsahu 25.532,70 € a preto v tomto rozsahu rozdielu by bola žaloba žalobcu voči žalovanému úspešná.
Na pojednávaní dňa 21.1.2016 žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku iba do výšky, ktorá by bola priznaná žalobcovi, t.j. sumu rozdielu 27.000,- € mínus 25.532,70 € = 1.467,30 € a to titulom jeho pohľadávky voči žalobcovi titulom trov konania, ktoré mu boli priznané v konaní 26Cbi/12/2010 až v celkovej sume 1.893,18 € (1.419,72 € ako trovy prvostupňového konania + 473,46 € ako trovy odvolacieho konania). Kompenzačnú námietku si žalovaný uplatnil len do možnej priznanej výšky, t.j. len ako jeho obranu proti návrhu.
Započítanie podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie sa najčastejšie uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj iných vzájomných pohľadávok rovnakého druhu (napr. pri ovocí, obilí rovnakého druhu). Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona (§ 581) alebo dohodou účastníkov. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.
Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.
Súd posudzoval danú kompenzačnú námietku i vo vzťahu k § 54 zákona o reštrukturalizácii a mal za to, že stret a započítanie pohľadávky žalovaného titulom priznaných trov konania v inom súdnom konaní s pohľadávkou žalobcu uplatnenú žalobou nie je možné subsumovať pod ani jednu z ustanovení § 54 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona a teda v zmysle § 54 ods. 4 je započítanie týchto pohľadávok možné. To znamená, že sa jedná o obe peňažné pohľadávky spôsobilé k započítaniu, pričom k zániku uvedených pohľadávok došlo momentom ich stretu - dňom právoplatnosti rozhodnutí, ktorými bola pohľadávka titulom náhrady trov konania žalovanému priznaná, t.j. dňom 5.11.2014. K zániku pohľadávok došlo len do výšky uplatnenej žalovaným, t.j. v rozsahu, v ktorom by bolo žalobe žalobcu vyhovené, t.j. 1.467,30 €.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku za použitia § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorých konkrétna výška bude vyčíslená až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko pri vyhotovovaní rozhodnutia súd nemôže mať vedomosť o tom, či sa účastníci konania resp. ich právni zástupcovia dostavia na vyhlásenie rozhodnutia.
S poukazom na § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Fabiana, advokáta, Štúrova 20, 040 01 Košice.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 151 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
V konaní štát uhradil trovy predstavujúce náhradu vecných nákladov spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. vo výške 19,92 € a to Uznesením č.k. 35C/314/2011-186 zo dňa 24.4.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na výsledok konania, kedy súd žalobu zamietol, súd zaviazal k úhrade trov štátu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.