Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/185/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: WITEX s.r.o., Palárikova 31, 811 04 Bratislava, IČO: 46 581 430, zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, advokát, Drieňová 34, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.X.XXXX, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

T. sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáha, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/KORD zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa § 68 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba ) za zdaňovacie obdobie október XXXX vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,- eur žalobcovi.

T. uvádza, že podáva žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 250j ods. X písm. c) a e) O.s.p. - zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

T. uvádza, že základnou námietkou proti nezákonnosti rozhodnutia žalovaného je to, že sa nezaoberal žalovaný odvolacími dôvodmi žalobcu na ktoré poukázal, pri posudzovaní skutkového stavu ich nezohľadnil, nedostatočne preskúmal uskutočnenie vecného plnenia a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci potvrdil žalovaný rozhodnutie správcu dane.

T. v rozhodnutí uvádzal, že počas daňovej kontroly sa nepreukázalo skutočné dodanie tovaru daňovými subjektmi M., s.r.o., C. a Q. Z., s.r.o., T., ktorí boli dodávateľmi tovaru žalobcu. A. sa o faktúru č. XXXXXXX (č. int. XXXXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou daňový subjekt deklaroval prevzatie objektu L. D. Q.*** - FÁZA I - v lokalite S., základ dane XXX XXX,- eur, XX % M. XXX XXX,- eur od dodávateľa M., s.r.o., C. s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX v zmysle Q. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. V rozhodnutí žalovaný konštatuje, že podľa predloženého spisového materiálu správca dane postupoval správne, keď za október XXXX nepriznal platiteľovi dane právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za deklarované služby. T. č. XXX/XXXX Z.z. v § 49 až § 51 stanovuje podmienky, ktoré musí platiteľ splniť, aby mu vzniklo právo na odpočítanie dane.

T. spochybňuje vystavenie dobropisu č. XXXXXXXXX k faktúre č. N. XXXX vystavenej dňa XX.XX.XXXX s dátumom vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX za obstaranie deklarovanej drvičky kameňa v zdaňovacom období júl XXXX od dodávateľa Q. Z., s.r.o., T. v sume XXX XXX,- eur, z toho XX % M. v sumu XXX XXX,- eur a teda spochybňoval skutočné dodanie tovaru dodávateľom M. s.r.o. deklarované na faktúre č. XXXXXXXX (č. int. XXXXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX. T. ako aj správca dane bez akýchkoľvek zistení dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru a ani sa mu nepodarilo odstrániť pochybnosti správcu dane o tom, že predmetný tovar mu bol spoločnosťou M., s.r.o., C. reálne dodaný.

T. má za to, že dostatočne preukázal dodanie tovaru v zmysle faktúry č. N. XXXX od dodávateľa Q. Z., s.r.o. došlo a teda aj k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § X9 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. T. v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „platiteľom predložené doklady majú povahu listinných dôkazov a samotné nepreukazujú fakturované zdaniteľné obchody. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa realizácie obchodovania je na jeho strane.“ T. nemôže niesť akúkoľvek zodpovednosť za konanie resp. nekonanie ostatných daňových subjektov ako svojich obchodných partnerov zapojených v obchodnom reťazci.

T. trvá na tom, že došlo k platnému uzavretiu rámcovej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou M., s.r.o. ako predávajúcim z obsahu tejto zmluvy zároveň pre jej zúčastnené subjekty vyplývali vzájomné zmluvné práva a povinnosti ex contracto. K., že jeden subjekt dodávateľstvo - odberateľského reťazca neuskutočnil v nedávnom období zdaniteľné obchody, predsa nie je dostatočný dôvod na zrušenie registrácie daňového subjektu a je v rozpore s objektívnou realitou, aby bola akýmkoľvek spôsobom spochybnená reálnosť uskutočnenia daňového obchodu zo strany žalobcu ako daňového subjektu.

T. uvádza, že nezákonnosť tohto rozhodnutia žalovaného spočíva v tom, že vo veci nezistil dostatočne skutkový stav. K. dane je síce oprávnený voľne hodnotiť dôkazy, ale nemôže tak konať svojvoľné. K. dane neustále spochybňuje realizáciu zdaniteľných plnení medzi subjektmi podnikateľského reťazca, ale do dnešného dňa svoje tvrdenie nijako nepreukázal.

T. ani správca dane dôkazy navrhované žalobcom nevykonal napriek tomu, že mali takú možnosť a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že daňové konanie sa neriadi zásadou koncentrácie. T. namiesto vykonania dokazovania len skonštatoval, že žalobca ako daňový subjekt spolupracoval len čiastočne. T. hoci si splnil všetky svoje príslušné zákonné povinnosti (napr. poskytnutie súčinnosti, podanie daňového priznania a pod.) voči štátnemu rozpočtu a žalovanému je momentálne na základe rozhodnutia žalovaného v právnej neistote, ktorú však nijako nezapríčinil.

H. rozhodnutia žalovaného spočíva v postupe orgánu verejnej správy, ktorým je porušené právo na slobodné podnikanie, v porušení práva na ochranu vlastníctva, nakoľko doplatiť rozdiel v sume XX XXX,- eur je pre žalobcu v súčasnej dobe neúnosné až likvidačné. T. ďalej uvádza, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s daňovým poriadkom a namieta porušenie „princípu legality“ podľa čl. X ods. X W. SR, porušenie čl. X N. deklarácie ľudských práv a ďalej aj „neoprávnený zásah do jeho slobody garantovanej čl. XX ods. X W. SR a porušenie čl. XX ods. X písm. a) W. SR“, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím žalovaného ako aj správcu dane. A. zo základných princípov právneho demokratického štátu je princíp právnej istoty. S. právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že sa príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.

T. podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že k rozsahu podanej žaloby vec dopĺňa tým, že žalovaný nepreukázal, že osoba podpísaná na prvostupňovom ani odvolacom rozhodnutí sú osobami, ktoré sú za žalovaného oprávnené konať. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané, kto uvedené rozhodnutie vydal a podpísal, preto má žalobca za to, že nemôže ani nadobúdať zamýšľané právne účinky. Vzhľadom na uvedené ide o rozhodnutia nezákonné, pretože nie sú podpísané oprávnenou osobou. T. žiada, aby žalovaný preukázal oprávnenie zamestnancov správcu dane vo veci konať zákonným spôsobom a nie interným predpisom. P. predpisy žalovaného ako aj správcu dane nie

sú záväzné pre žalobcu. T. má za to, že napadnuté rozhodnutia vydali osoby, ktoré nie sú v mene žalovaného a správcu dane oprávnené konať.

T. vo vyjadrení k žalobe uvádza, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október XXXX, ktorá bola začatá dňa XX.XX.XXXX na základe X. o daňovej kontrole č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Kord zo dňa XX.XX.XXXX a ukončená dňa XX.XX.XXXX doručením protokolu č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/KORD zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol prílohou N. na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ KORD zo dňa XX.XX.XXXX. K. dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie služieb a tovarov dodávateľmi uvedenými na faktúrach, neboli predložené dôkazy o deklarovaných službách a tovaroch, ktoré by ich reálne a vecne preukazovali, čím bol porušený § 49 ods. X a X v nadväznosti na § 51 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. T. nepodal v zákonnej lehote, t. j. do XX pracovných dní odo dňa doručenia protokolu, písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a neoznačil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.

T. nepreukázal predmet dane špecifikovaný v § 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z., vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1, ktorý vzniká dňom dodania služby a následne právo na odpočítanie dane podľa § XX ods. X v nadväznosti na § 5X ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z.

R. v žalobe, že žalovaný porušil zákon č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní a poplatkov () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a všetky procesné zásady a postupy, žalobca nepreukázal a nešpecifikoval. T. sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní podrobne zaoberal a vysporiadal v rozhodnutí č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ XXX. T. nezistil, že správca dane porušil , ani W. SR.

T. v napadnutom rozhodnutí uviedol, že počas daňovej kontroly sa nepreukázalo skutočné dodanie tovaru daňovými subjektmi M., s.r.o., C. a Q. Z., s.r.o., ktorí boli dodávateľmi tovaru a služieb žalobcu.

T. nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v napadnutom rozhodnutí, sú tendenčné, pretože správca dane daňovou kontrolou zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane z pridanej hodnoty so zameraním na právo na odpočítanie dane za prijaté tovary a služby v súvislosti s uskutočnením zdaniteľných obchodov - dodaním tovaru a služby v nadväznosti na zneužitie práva, resp. zneužitie výhody M.. K. dane nevykonal pri daňovej kontrole len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. T. nepreukázal reálnu dodávku tovaru a ani sa mu nepodarilo odstrániť pochybnosti správcu dane o tom, že predmetný tovar mu bol spoločnosťou M., s.r.o., C. reálne dodaný. T. predložil ako dôkaz uskutočnenia dodávky faktúru č. XXXXXXX (č. int. XXXXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou deklaroval prevzatie projektu L. D. Q.**** - U. I - v lokalite S.. N. faktúra č. XXXXXXX (č. int. XXXXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX dodávateľskou spoločnosťou M., s.r.o., podľa vyjadrenia konateľa žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXX/X/XXXXXX/XX/Kord zo dňa XX.XX.XXXX u správcu dane, uhradená nebola, čím žalobca porušil podpísanú rámcovú zmluvu v čl. VI. bod X písm. a) a automaticky dňom XX.XX.XXXX nastali účinky odstúpenia od Q. zmluvy zo strany predávajúceho.

T. poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z preverovania nákupu tovaru, jeho nadobudnutia, priznania a odvedenia dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu zo spisovej zložky daňového subjektu M., s.r.o., C.. N. ktorého bolo zistenie, že daňový subjekt M., s.r.o. ako štvrťročný platiteľ dane nepodal za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok XXXX daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka XXXX uviedol súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume X,XX eur. M. XX.XX.XXXX mu bola zaslaná výzva č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok XXXX, ktorá sa vrátila späť správcovi dane s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“. Z databáz správcu dane vyplynulo, že daňový subjekt M., s.r.o. nevykazoval žiadnu ekonomickú činnosť a neuskutočňoval zdaniteľné obchody. K. M., s.r.o. podaním daňového priznania za rok XXXX sama deklarovala nevykonávanie žiadnej ekonomickej činnosti.

T. v priebehu výkonu daňovej kontroly, okrem prílohy k dodávateľskej faktúre od dodávateľa M., s.r.o., nazvanou S. prevzatie predmetu Q. zmluvy podpísanú oboma zúčastnenými stranami, nepredložil dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali reálnu podstatu predmetu Q. zmluvy - podnikateľského projektu L. D. Q.*** v lokalite S. v žiadnej forme, či už papierovej alebo elektronickej. S. prevzatie predmetu Q. zmluvy, ktoré tvorí prílohu k faktúre č. XXXXXXX (č. int. XXXXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX bez materiálneho podkladu a tvrdenie žalobcu, že došlo k platnému uzavretiu Q. zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou M. s.r.o. ako predávajúcim (žalovaný uzavretie Q. zmluvy nespochybnil) nie je preukázateľnou skutočnosťou uskutočnenia zdaniteľného obchodu.

T. nepreukázal počas kontroly, že mu spoločnosť M., s.r.o. skutočne dodala predmet zmluvy - podnikateľský projekt L. D. Q.**** deklarovaný na faktúre č. XXXXXXX (č. int. XXXXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX. R. žalobcu, že žalovaný spochybňuje vystavenie dobropisu č. XXXXXXXXX k faktúre č. N zo dňa XX.XX.XXXX s dátumom vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX za obstaranie deklarovanej drvičky kameňa v zdaňovacom období júl XXXX od dodávateľa Q. Z. s.r.o., je rozporuplné.

T. poukazuje na skutočnosť, že žalobca spája dve nespojiteľné skutočnosti, ktoré navzájom nesúvisia: 1/ M. č. XXXXXXXXX k faktúre č. N súvisí s dodávkou drvičky kameňa v zdaňovacom období júl XXXX, za ktoré správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. a na základe preukázaných kontrolných zistení neuznal platiteľovi dane právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, nakoľko nedošlo k dodaniu tovaru a kupujúci nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle § X9 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. Na základe výsledkov daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl XXXX vydal správca dane rozhodnutie, voči ktorému žalobca nevyužil riadne opravné prostriedky, t. j. súhlasil s výsledkami kontroly. T. ako i prvostupňový orgán na základe uvedeného považoval vystavenie dobropisu k neexistujúcej dodávke drvičky kameňa od dodávateľa Q. MEM., s.r.o. za irelevantné, bez vplyvu na základ dane.

2/ M. tovaru dodávateľom M., s.r.o., C. deklarovaného na faktúre č. XXXXXXXX (č. int. XXXXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX , ktorá súvisí s prevzatím projektu L. D. Q.**** - U. I - v lokalite S. od dodávateľa M., s.r.o., s dátumom splatnosti dňa XX.XX.XXXX v zmysle uzatvorenej Q. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, skutočné dodanie tovaru žalobca nepreukázal.

T. uplatnením práva na odpočítanie dane a odpočítaním dane v celkovej sume XXX XXX,XX eur porušil príslušné ustanovenia § 49 ods. 1, X v nadväznosti na § 51 a XX ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z.z. F. predloženie dokladov nie je postačujúce, predložené doklady jednoznačne nepreukazujú, že uvedený zdaniteľný obchod medzi dodávateľom a odberateľom sa reálne uskutočnil, práve naopak, takýto obchod spochybňujú.

T. na základe vyššie uvedených skutočností sa nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu v odvolaní, že dostatočne preukázal skutočnosti, ktoré odôvodňujú vznik nároku na odpočítanie dane z predmetnej dodávky tovaru, práve naopak, žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly relevantné dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu. T., ktorý je platiteľom dane podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z., uplatňuje si nárok na odpočítanie dane v zmysle uvedeného zákona, musí jeho nárok podložiť relevantnými dôkaznými prostriedkami.

T. sa zaoberá rozložením dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, žalovaný poukazuje na rozsudok H. súdu SR č. k. X Sž XX-XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého uvádza, že správca dane má povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. R. sa to najmä písomných dokladov. M. bremenom vo všeobecnosti sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že ním tvrdené skutočnosti budú v konaní preukázané a pokiaľ za konania nebolo preukázané jeho tvrdenie, nesie účastník - daňový subjekt zodpovednosť za to, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. W. daňového bremena je obsiahnutá v § 24 daňového poriadku a jednoznačne vymedzuje, ktoré skutočnosti preukazuje daňový subjekt, a ktoré naopak správca dane. M. bremeno v daňovom konaní nesie v podstate daňový subjekt,

ktorý má povinnosť sám daň priznať, teda bremeno tvrdenia, tiež povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda bremeno dôkazov.

T. nesúhlasí s argumentom žalobcu, že žalobca nemôže niesť akúkoľvek zodpovednosť za konanie, resp. nekonanie ostatných daňových subjektov.

S. ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať pri daňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a preukázať, kto uvedenú službu skutočne poskytol. Je na úvahe daňového subjektu, akým spôsobom mal zabezpečiť dôkazy, ktoré by preukázali dodanie služieb osobou uvedenou na faktúrach. T. skutočnosti a dôkazy preukazujú, že fakturovaný tovar a služby nedodali žalobcovi podnikateľské subjekty Q. Z., s.r.o. a M., s.r.o. uvedené na faktúrach, nevznikla mu daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. XXX/XXXX Z.z., následkom čoho je, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.

T. má zato, že predložené doklady majú povahu listinných dôkazov a samotné nepreukazujú fakturované zdaniteľné obchody. T. ako platiteľ dane musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne prišlo k fakturovaným obchodom. Z judikatúry vnútroštátnych súdov vyplýva, že každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho strane, a v tejto časti poukazuje na rozsudky H. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX ako aj sp. zn. XSžf/XX/XXXX.

T. zotrváva na stanovisku, že obe rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový a právny stav bol dostatočne zistený a preto navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

E. súd v C. preskúmal napadnuté rozhodnutia na nariadenom pojednávaní a v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. S. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

T. č. XXX/XXXX Z.z. v ustanovení § 3 zakotvuje základnú zásadu daňového konania. A. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. T. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X W. K. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

K., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.

Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. M. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. S. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z.z. o T. zákonov K. republiky zverejnené v T. zákonov.

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október XXXX o výsledku ktorej bol dňa XX.XX.XXXX spísaný S. z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/KORD. S. daňovej kontroly bola daň z pridanej hodnoty za október XXXX. M. kontrola začala dňa XX.XX.XXXX. M. subjekt podal dňa XX.XX.XXXX riadne daňové priznanie M. za zdaňovacie obdobie október XXXX, v ktorom na riadku XX vykázal nadmerný odpočet v sume X XXX,- eur. T. podal za zdaňovacie obdobie október XXXX dodatočné daňové priznanie dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX podal ďalšie dodatočne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie október XXXX. K. dane oznámil daňovému subjektu, že dodatočné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty považuje za bezpredmetné nakoľko boli podané po dni doručenia oznámenia o daňovej kontrole, t.j. XX.XX.XXXX. D. predmetom zdaniteľných obchodov žalobcu v zdaňovacom období október XXXX bol nákup know-how realitného projektu L. D. Q.*** v zmysle článku II., U. 1, Q. kúpnej zmluvy uzavretej s dodávateľom M., s.r.o. C. a faktúry č. XXXXXXX vystavenej dodávateľom M., s.r.o. dňa XX.XX.XXXX a predaj herných softwarových práv odberateľovi L., s.r.o. T.. Podľa záznamov vedených v zmysle § 70 zákona č. XXX/XXXX Z.z. uvedená suma odpočítanej dane vznikla z dôvodu uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona č. XXX/ XXXX Z.z. z faktúry č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX od dodávateľa M., s.r.o. za predaj know-how podľa Q. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, U. I v sume XXX XXX,- eur a z dobropisu č. XXXXXXXXX vystaveného dňa XX.XX.XXXX s dátumom vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX k faktúre N v sume XXX XXX,- eur. K. dane pri preverovaní vzniku daňovej povinnosti u daňového subjektu M., s.r.o. zistil, že tento za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok XXXX nepodal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty. K. dane listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval tento daňový subjekt na podanie daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok XXXX, písomnosť sa vrátila späť správcovi dane s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote. Ku dňu XX.XX.XXXX bola uvedenému daňovému subjektu v zmysle § 81 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. zrušená registrácia dane z pridanej hodnoty. M. subjekt M., s.r.o. nepodal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie X.štvrťrok XXXX.

Podľa článku V. bod X písm. a) Q. kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX „V prípade, že kupujúci nezloží do notárskej úschovy do dňa splatnosti t.j. do XX.XX.XXXX XX.XX hod. kúpnu cenu za U. I, nastávajú dňom XX.XX.XXXX automaticky účinky odstúpenia od tejto Q. zmluvy zo strany predávajúceho a predávajúci vystaví a zašle kupujúcemu dobropis faktúry vystavenej podľa bodu V. zmluvy.“

Do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX konateľ žalobcu uviedol, že k úhrade faktúry od spoločnosti M., s.r.o. nedošlo a prebiehajú rokovania, aby nedošlo k zrušeniu zmluvy. E. spoločnosti svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi a preto v zmysle uvedenej zmluvy nastali dňa XX.XX.XXXX účinky odstúpenia zmluvy a teda nedošlo k dodaniu tovaru alebo služby a teda vzniku daňovej povinnosti.

Súd ďalej zistil, že žalobca predložil ku kontrole dobropis č. XXXXXXXXX k faktúre č. N vystavenej dňa XX.XX.XXXX s dátumom vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX od spoločnosti Q. Z., s.r.o. T.. V. dobropis súvisí s deklarovanou dodávkou drvičky kameňa v zdaňovacom období júl XXXX na základe kúpnej zmluvy č. XXXXRKMXXX zo dňa XX.XX.XXXX a faktúry č. N vystavenej dňa XX.XX.XXXX s dátumom vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX. K. dane pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie XX/XXXX v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. preukázal, že k dodaniu tovaru v zmysle uvedenej zmluvy a faktúry od dodávateľa Q. Z., s.r.o. nedošlo, a teda nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § X9 ods. 1 zákona č.XXX/XXXX Z.z., preto si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XX XXX,- eur.

T. sa nevyjadril k daňovým zisteniam. K. dane dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v S., ktorú výzvu prevzal zástupca žalobcu dňa XX.XX.XXXX. M. XX.XX.XXXX

a dňa XX.XX.XXXX boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorých predmetom bola daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za október XXXX. S. sa zúčastnil konateľ žalobcu.

T. predložil správcovi dane faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX spolu s prílohou nazvanou S. prevzatie predmetu Q. zmluvy podpísané oboma zmluvnými stranami, nepredložil dôkaz (v žiadnej forme či v listinnej alebo elektronickej), ktorý by reálne preukazoval predmet Q. zmluvy obsahujúci: 1/ popis projektu, ciele a spôsoby dosiahnutia stanovených cieľov; 2/ prehľad pracovných miest a pozícií; 3/ sociálny program; 4/ možnosť využívania externých organizácií; 5/ predmet investície a dôvod jej potreby; 6/ hlavné ciele dosiahnuté investíciou; 7/ zabezpečenie zámeru investície; 8/ ponuka služieb, kvalita a inovačný potenciál; 9/ produkčné kapacity; XX/ zabezpečenie hlavných surovín, interval dodávok, hlavní dodávatelia; XX/ vplyv na životné prostredie; XX/ K. analýza projektu; XX/ vymedzenie cieľových trhov projektu; XX/ definovanie trhových segmentov; XX/ analýza trhovej konkurencie; XX/ marketingová stratégia; XX/ cenová stratégia; XX/ distribúcia a komunikačná politika; XX/ implementačný plán a realizačná fáza; XX/ U.-G. B.; XX/ projektová dokumentácia k rekonštrukcii objektu, výkaz výmer a ostatné vyjadrenia dotknutých orgánov, fotodokumentácia. Z vyjadrenia žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že faktúra č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou M., s.r.o. nebola uhradená.

M. č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX: správca dane zistil, že v zdaňovacom období júl XXXX za obstaranie drvičky kameňa od dodávateľa Q. Z., s.r.o. T. k dodaniu tovaru nedošlo a preto v zmysle § X9 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti, preto vystavenie dobropisu č. XXXXXXXXX k neexistujúcej dodávke tovaru považuje správca dane za irelevantné.

Podľa § 19 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. M. dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. S. prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. S. dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. S. dodaní tovaru podľa § 8 ods. X písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. M. povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. S. môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. S. môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 5X ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, X zákona č. XXX/XXXX Z.z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. K. dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví zákon. K. dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť je bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. K. dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. K. dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa § 2X ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z., daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

K. dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. K. dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. H. je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. B. dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. P. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Súd konštatuje, že správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. V. platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie odpočtu M.. K. dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie M.. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnenom nároku na vrátenie M., autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. T. objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáže a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predložené daňové doklady a dôkazy na preukázanie sporného zdaniteľného plnenia nespĺňajú zákonné kritériá na uplatnenie odpočtu M. (§ 49 ods.1, ods. X písm. a zákona o M.).

Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý na základe rozsiahleho dokazovania a preverovania existencie dodávky tovaru (žalobcom deklarované prevzatie projektu L. D. Q. - U. I, drvička kameňa), že žalobca v priebehu daňovej kontroly správcovi dane nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane o faktickom uskutočnení týchto dodávok tovaru. S. dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že M. bola odpočítaná oprávnene. K. formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje žalobca. H. teda iba slovné tvrdenia žalobcu, ak nie sú podložené konkrétnymi faktami.

S. uvedené v § 49 ods. X a X písm. a/ a v § 5X ods. 1 písm. a/ zákona o M. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. H., zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. S. si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

K námietke žalobcu, že správca dane nevykonal navrhnuté dôkazy žalobcom napriek tomu, že mali takú možnosť, súd uvádza, že toto tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko žalobca žiadne dôkazy nenavrhol v priebehu daňovej kontroly a taktiež v priebehu ústneho pojednávania o prerokovaní S. o daňovej kontrole.

Súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal vecné plnenia fakturované faktúrou č. XXXXXXX (č. int. XXXXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX a dobropis č. XXXXXXXXX k faktúre č. N vystavený dňa XX.XX.XXXX. T. v konaní okrem vyššie označených faktúr nepredložil žiadne iné dôkazy o tvrdených skutočnostiach. M. v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. M. subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Ak však správca dane pri preverovaní písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. S. pasivita žalobcu v daňovom konaní má tak za následok, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. X zákona o správe daní (II. ÚS X/XXXX z X.marca XXXX).

Súd v konaní žalovaného nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom a preto súd žalobu zamietol.

Súd s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto sa stotožnil v zásade aj s jeho dôvodmi, nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

Súd k námietke žalobcu uvedenej v podaní zo dňa XX.XX.XXXX neprihliadol z dôvodu, že nebola uplatnená v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a nebola podaná v lehote podľa § 250b O.s.p.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože nebol úspešný.

R. rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.