Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/77/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému AGROSLUŽBY Svidník, s.r.o., so sídlom Stropkovská 474, 089 01 Svidník, IČO: 31734154, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 331,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -59 zo dňa 29.5.2015, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 331,94 eur ako ceny za vedenie účtu cenných papierov za rok 2008.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že vedie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalovanému účet majiteľa cenných papierov (ďalej aj ZoCP). Službu „CD-55-vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Na základe uvedeného žalobca žalovanému za rok 2008 vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008 s dátumom splatnosti dňa 28.2.2009 na sumu 331,94 eura (10.000,- Sk) a to za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“. Na výzvu súdu žalobca doklad o zaslaní uvedenej faktúry žalovanému nepredložil, pričom žalovaný popieral, aby mu bola táto faktúra doručená a vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. V danom prípade medzi sporovými stranami nebola dohodnutá lehota splatnosti faktúry a táto nevyplýva ani z ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne z ustanovení Obchodného zákonníka. Preto na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie § 340 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve, ak časť plnenia nie je v zmluve určený je veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu potom čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalovaný popieral, aby mu bola doručená predmetná faktúra, žalobca uvedenú skutočnosť súdu nepreukázal. Preto súd za výzvu žalobcu na splnenie dlhu považuje až doručenie žaloby žalobcu zo dňa 22.2.2013 žalovanému a to Okresným súdom Svidník dňa 1.4.2014, kedy spolu s návrhom žalovanému bol doručený aj platobný rozkaz. V predmetnom spore prvostupňový súd prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol žalovaný. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že uplatnená pohľadávka žalobcu vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008 bola splatná dňa 28.2.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.2.2013, žalovanému bola doručená žaloba dňa 1.4.2014. Nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí všeobecnej štvorročnej premlčacej doby, preto vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd považoval za dôvodnú a žalobu žalobcu zamietol.

Ďalším výrokom prvostupňový súd rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. Toto odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a tak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vykonáva činnosti, ktoré sú definované v ust. § 99 ods. 3 a 4 Zák. o cenných papieroch. Jednou z platených činnosti je aj vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Prevádzkový poriadok žalobcu v zmysle v dôvodoch odvolania citovaných právnych noriem upravuje postup a spôsob pri vykonávaní činnosti žalobcu, medzi ktoré patria aj vedenie účtu majiteľov. Odplatu za vykonávanie činnosti centrálnym depozitárom je preto tento oprávnený stanoviť Prevádzkovým poriadkom, resp. na základe tam uvedeného splnomocňovacieho ustanovenia v osobitnom dokumente. Podľa čl. 16 Prevádzkového poriadku CDCP poskytuje svoje služby za cenu stanovenú Cenníkom služieb centrálneho depozitára, ktorý schvaľuje dozorná rada CDCP a je zverejnený na web stránke CDCP. Podľa čl. I ods. 4 Cenníka CDCP platba za vykonanie služieb sa vykonáva na základe vystavenej faktúry formou bezhotovostného prevodu, dobierky, prípadne platbou v hotovosti na expozitúre na základe vystaveného príjmového pokladničného dokladu. Pri vystavení faktúry CDCP postupoval v súlade so zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 71 uvedeného zákona ukladá platiteľovi dane povinnosť vystaviť faktúru najneskôr do 15-tich dní od vzniku daňovej povinnosti. V čase vystavenia predmetnej faktúry zákon nestanovoval konkrétnu lehotu pre stanovenie dátumu splatnosti. Žalobca určil dátum splatnosti poplatku za vedenie účtu majiteľa na deň 28.2.2009, čím zabezpečil dostatočný časový priestor na úhradu tohto poplatku, ako aj pre samotné doručenie faktúry žalovanému. Pri určovaní dátumu splatnosti žalobca neporušil žiadne platné právne predpisy. Žalovaný bol povinný zaplatiť účtovaný poplatok za vedenie účtu na základe vystavenej faktúry. V zmysle príslušného Cenníka bol definovaný aj spôsob, akým bude poplatok za vedenie účtu uhrádzaný. Žalobca vystavil faktúru, v ktorej určil dátum splatnosti a v tejto lehote splatnosti mal žalovaný aj poplatok zaplatiť. Pre začiatok premlčacej doby je rozhodujúca doba splatnosti. Pri záväzkoch je možnosť uplatnenia práva na súde najskôr v čase splatnosti, lebo skôr nemožno podať ani žalobu na plnenie. Rovnaký právny názor je prezentovaný v komentári k Obchodnému zákonníku. V súlade s uvedeným má za to, že premlčacia doba v súvislosti s dlžným nedoplatkom za vedenie účtu za rok 2008 začala plynúť dňa 1.3.2009, nakoľko splatnosť predmetnej faktúry bola určená na deň 28.2.2009. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžného nedoplatku pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Doba splatnosti záväzku - úhrady poplatku za vedenie účtu majiteľa bola jasne určená vo vystavenej faktúre. Aj v nasledujúcich rokoch žalobca naďalej žalovanému viedol účet majiteľa a evidoval mu cenné papiere, za čo mu fakturoval poplatky. Tvrdí, že nesplnenie povinnosti zo strany žalovaného, najmä pokiaľ ide aj o zmenu adresy trvalého bydliska, mohlo mať zásadný vplyv na riadne doručenie faktúry, pričom v danom prípade nie je CDCP známe, kedy žalovaný zmenil adresy trvalého bydliska, pričom v prípade včasného neohlásenia zmeny došlo k pochybeniu na strane žalovaného, ktorý je povinný zmeny adresy nahlásiť v súlade s prevádzkovým poriadkom DCP, ktorý je pre neho záväzný. Pre doplnenie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.4.2015, ktorý v skutkovo a právne obdobnej veci č.k. v odvolacom konaní zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s názorom žalobcu sa nestotožňuje. Poukázal na to, že upravuje problematiku premlčania obchodno-záväzkových vzťahov v ustanoveniach § 387 a nasl. Pre určenie začiatku a trvania premlčacej doby je v § 391 ods. 1 upravené všeobecné pravidlo, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Všeobecne začiatok premlčacej doby pritom nie je možné stotožňovať so splatnosťou záväzku. Doterajšia judikatúra nielen NS SR, ale aj NS ČR v súlade so znením § 391 ods. 1 zdôrazňuje, že pre začiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci objektívny okamih, kedy právo mohlo byť vykonané po prvýkrát. Ustanovenie § 391 ods. 1 sa preto bude na právne vzťahy aplikovať buď v prípade, kedy je doba splatnosti medzi dlžníkom a veriteľom dohodnutá a vtedy premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci po splatnosti, alebo v prípade, kedy doba plnenia medzi dlžníkom a veriteľom nie je dohodnutá, ale určí sa podľa znenia § 340 ods. 2 ObZ, podľa ktorého ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný splniť záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Ako vyplýva z odvolania žalobcu, pri vystavení faktúry postupoval v súlade ustanovením § 71 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktoré

mu ukladalo povinnosť vystaviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je zrejmé, že daňová povinnosť z poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 vznikla žalobcovi dňom 31.12.2008 a teda bolo povinnosťou žalobcu vystaviť túto faktúru do 15.1.2009. Pokiaľ by mala byť akceptovaná úvaha žalobcu o nepremlčaní jeho práva, tak v podstate nikdy by nemohlo dôjsť k premlčaniu práva na zaplatenie peňažného plnenia, pokiaľ by veriteľ (ako platca DPH) nevystavil faktúru aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplývala z právneho predpisu (zák. č. 222/2004 Z.z.). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008 mu nebola žalobcom doručená a táto mu bola odstúpená až po tom, čo bola žalobcom predložená súdu prvého stupňa podaním žalobcu zo dňa „9.3.2015“, pričom ani v texte žaloby sa číslo faktúry neuvádza. Za prípadnú výzvu žalobcu na zaplatenie by preto bolo možné považovať až doručenie žaloby žalovanému dňa 1.4.2014. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu na dobu neurčitú. Žalovaný je preto toho názoru, že uplynutím všeobecnej premlčacej lehoty by došlo aj k premlčaniu práva žalobcu na výzvu žalobcu na poskytnutie plnenia žalovaným. Vzhľadom na uvedené navrhol potvrdiť rozsudok a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 41,94 eur.

Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. nenariaďoval pojednávanie. Preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú však prípadné vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle uvedených zásad odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Z hľadiska aplikácie ustanovení o premlčaní je preto dôležité presne vedieť okamih, kedy v konkrétnom prípade začína plynúť premlčacia doba. Citované ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka zdôrazňuje u práv vymáhateľných na súde začiatok plynutia premlčacej doby dňom, kedy právo mohlo byť uplatnené na súde. Týmto dňom je zásadne deň, kedy právo bolo možné prvýkrát vykonať alebo ak sa právo stalo nárokom (actio nata). Spravidla ide o deň, kedy sa stal dlh splatným, teda deň, kedy ho mal dlžník prvýkrát splniť. Nemožno tak zamieňať vznik práva samotného so vznikom nároku a naopak je potrebné sa zaoberať posúdením, kedy sa dlh žalovaného stal splatným, a kedy mohol žalobca svoje právo na súde prvýkrát dôvodne uplatniť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že čas plnenia obchodných záväzkov všeobecne je upravený v ust. § 340 Obch. zák..

Podľa § 340 ods. 1 Obch. zák. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák., ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Ustanovenie § 340 ods. 2 Obch. zák. má všeobecný charakter, z čoho vyplýva, že platí pre všetky obchodné záväzkové vzťahy, t. j. záväzky zo zmluvy aj záväzky za činnosti realizované podľa príslušného zákona (ak tento neupravuje inak) alebo i záväzky z porušenia práva, pokiaľ neexistuje osobitná právna úprava.

Je nutné vychádzať z toho, že zákon určuje dobu splnenia (splatnosť), nie však čas vzniku práva samotného. Ak nie je čas splnenia (splatnosť) dohodnutý, ani dohodnutý spôsob jeho určenia, určuje ho veriteľ tým, že plnenie po dlžníkovi požaduje, a v takom prípade začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, kedy ho o to požiadal, teda, keď už vznikol dlh ako nárok (actio nata).

V predmetnej veci aj pri splatnosti poplatku za vedenie účtu vyúčtovaného žalobcom je potrebné vychádzať z týchto skutočností. Ak samotný žalobca po uplynutí príslušného kalendárneho roku účtoval žalovanému poplatok za vedenie účtu faktúrou, v ktorej určil lehotu splatnosti dňom 28.2.2009, tento

nárok vymáhateľný na súde mohol byť prvýkrát uplatnený po takto veriteľom určenej dobe splatnosti záväzku. Najskôr teda mohol byť tento nárok uplatnený na súde po uplynutí lehoty splatnosti, teda dňom 1.3.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.2.2013, uplatnil tak tento návrh v rámci plynutia 4-ročnej premlčacej doby. Preto sa súd prvého stupňa pomýlil, ak urobil záver o premlčaní. Uplatnené odvolacie dôvody žalobcom voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sú preto dôvodné.

Preto bol dôvod na postup podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a pre vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.