Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-20-2022.pdf
PDF · 75.1 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci Ž. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., D. Y. XX, pochádzajúcej z matky Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., D. Y. XX, a z otca R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Prešov, Slovenská 69, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P/109/2019-219 zo dňa 30.11.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti určenej súdom zo strany otca ako osoby povinnej z výživného.
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom č.k.. 29P/109/2019-219 zo dňa 30.11.2021 zvýšil výživné zo sumy 40 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne od 1.1.2019 do budúcna, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P/281/2014-48 zo dňa 9.10.2015 v časti výživného, rozhodol o dlžnom výživnom vo výške 1400 Eur, ktoré otcovi povolil splácať v 20 eurových splátkach spolu s bežným výživným.
3. Proti rozsudku podal odvolanie povinný z výživného ( otec navrhovateľky).
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej z výživného nie je dôvodné.
5. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu dospel odvolací súd k záveru, že určená suma výživného zodpovedá zákonným kritériám pre jeho určenie. V konaní bol zistený príjem otca vo výške okolo 1.030 Eur mesačne, ktorý vyplýva z jeho výpisov z bankových účtov (bod 15 odôvodnenia). Mzdu
pohybujúcu sa na úrovni 86 eur, ktorú povinný z výživného dosahuje podľa opisu mzdového listu nevzal súd do úvahy, pretože táto výška príjmu nekorešponduje s príjmom vyplývajúcim z výpisov z účtov.
6. Podľa odvolacej argumentácie súd nesprávne uzavrel, že príjmy na účte nie sú pôžičkami od jeho zamestnávateľa, keď tieto skutočnosti potvrdil sám zamestnávateľ vo svojom stanovisku v konaní. Konateľ spoločnosti T. Q. P., konateľ, vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že poskytoval povinnému z výživy platby na jeho účet a to nešpecifikované pôžičky a v súvislosti s refundáciou nákladov súvisiacich s prevádzkou a údržbou motorového vozidla, ktoré využíva pri výkone svojho povolania ako vodič. K týmto príjmom sa vyjadroval aj povinný z výživného, ktorý uviedol, že ide refundáciu nákladov na PHM a platby v servise a o pôžičky, ktoré mu poskytuje a ktoré on následne vracia. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie neuveril týmto tvrdeniam a považuje ich za účelové. Je neštandardné a pravdepodobne aj rozporné s účtovnými a daňovými predpismi, aby zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje motorové vozidlo nechal svojho zamestnanca uhrádzať náklady na jeho prevádzku zo svojich vlastných finančných prostriedkov a následne mu ich refundoval. Ak tomu aj napriek uvedenému v skutočnosti bolo, povinný z výživného, ani jeho zamestnávateľ o tom v konaní nepredložil žiaden účtovný doklad. Vo vzťahu k pôžičkám, ktoré mali byť zo strany zamestnávateľa poskytované taktiež nie je zrejmé na aký účel boli poskytované. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na prednosť výživného pred ostatnými výdavkami povinného, ktorá vyplýva zo zákona o rodine.
7. Ďalšia odvolacia námietka sa týka zdravotného stavu povinného, ktorý sa od poslednej súdnej úpravy výživného závažne zhoršil. Má sa podrobiť vážnej operácii a pravdepodobne mu vznikne nárok na invalidný dôchodok. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd pri určení výšky zohľadnil zdravotný stav povinného z výživného. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, mesačný príjem otca činí 1.000,- eur (viď argumentáciu vyššie) v čistom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https:// justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda). Vekovej kategórii 18 a viac rokov zodpovedá podľa všeobecného materiálu 19-25% z čistého príjmu povinného rodiča. čo činí v preskúmavanom prípade 8%, v prepočte na potenciálny príjem otca, čo je hlboko pod dolnou hranicou odporučeného rozmedzia výšky výživného, ktorá v danom prípade predstavuje 190 Eur. Výživné o polovicu nižšie ako dolná hranica, nevyhnutne zohľadňuje aj výrazne zhoršený zdravotný stav povinného.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
9. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP. Uplatnený návrh matky na priznanie náhrady trov konania považuje odvolací súd len za formalizmus, keďže matka je zastúpená advokátom z Centra právnej pomoci. Žiadna vecná argumentácia, ktorá by dôvodila odklon od všeobecne aplikovaného ust. § 52 CMP v konaní prednesená nebola.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).