Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/77/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: JUDr. P. Y. R E A L I T A, s miestom podnikania M. G. XXXX/XX, XXX XX Z., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: JUDr. Danica Birošová, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, správca úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 240,62 eur z mandátnej zmluvy č. 1107 uzatvorenej s úpadcom dňa 10.09.2011, ktorá vznikla poskytnutím úkonov právnej služby v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , prihlásenej do konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 2 dňa 02.05.2014 na majetok úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8/J-12.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania 100 % . Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 08.07.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že žalobca je veriteľom voči úpadcovi MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, titulom dodania právnych služieb a náhrady nákladov právneho zastupovania vo výške 240,62 eur, s poradím prednostná pohľadávka z reštrukturalizačného konania, ktorá v konkurze vedenom u Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/J-12. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že u Okresného súdu Trenčín je pod sp. zn. vedený konkurz na majetok úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze a za správcu bola ustanovená žalovaná. Žalobca ako veriteľ úpadcu si riadne a včas prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku v celkovej výške 240,62 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 240,62 eur s právnym dôvodom jej vzniku - právne služby vo veci súpisu hnuteľných vecí proti Fatra - global - OS Ža č. k. . Právny dôvod (pravosť), vymáhateľnosť, poradie prihlásenej pohľadávky a výšku pohľadávky voči úpadcovi osvedčil pripojenými listinami. Prihlásenú pohľadávku žalovaná zapísala v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/J-12. Popretie pohľadávky žalovaná oznámila žalobcovi listom zn. s 106 zo dňa 05.06.2014, doručeným dňa 10.06.2014. Cez analýzu textu doručeného listu v konfrontácii s dikciou § 32 ods. 5, prvá veta a § 32 ods. 6 treba urobiť záver, že zo strany správkyne ide o také popretie pohľadávky, ktoré treba kvalifikovať ako popretie neúčinné. Z dikcie § 32 ods. 6 ZoKR nesporne vyplýva záver, že rozsah textu popretia zapísaného u popieranej pohľadávky v zozname pohľadávok by mal byť svojim obsahom i rozsahom prinajmenšom zhodný s textom popretia oznamovaného veriteľovi. Z toho vyplýva záver, že aké a ako popretie správca zapíše (písomný text) podľa § 32 ods. 5, prvá veta ZoKR v zozname pohľadávok, tak také má povinnosť oznámiť veriteľovi. Z listu oznámenia evidentne vyplýva, že tomu tak nie je. Žalovaná v zozname pohľadávok prihlásenú pohľadávku poprela čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, čo do výšky i poradia pohľadávky. Popretie v zozname pohľadávok vo všetkých častiach popretia odôvodňuje tak, že prihlášku podáva nesprávny subjekt JUDr. Y., avšak nie ako advokát, teda nepreukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky. Služby na faktúre boli pravdepodobne vyúčtované dvakrát. Existujú dôvodné pochybnosti o pravosti pohľadávky, prihláška je nepreskúmateľná. Z rovnaké dôvodu popretá aj vymáhateľnosť. Už zbežnou analýzou správkyňou vykonaného zápisu popretia možno urobiť záver, že ide o účelové popretie prihlásenej pohľadávky. Formulácia dôvodu popretia žalovanou, je iba účelovým tvrdením a podľa presvedčenia žalobcu tiež a možno iba účelovým postupom, ktorým úmyselne odníma výkon práv a povinností žalobcu ako konkurzného veriteľa. Žalobca je advokátom, ale tiež živnostníkom (obchodné meno JUDr. P. Y.

- G.), z hľadiska obchodného zákona FO podnikateľom (§ 2 ods. 1 a 2 ObchZ). Ako podnikateľ je zo zákona o účtovníctve účtovnou jednotkou, ktorá účtuje v jednoduchom účtovníctve. Ako daňovník je registrovaný ako platiteľ DPH s vydaným osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, v ktorom je ako zdaniteľná osoba označený: JUDr. P. Y. - G.. Tak ako je označená ako účtovná jednotka, a pod ktorým obchodným menom vedie účtovníctvo a príslušné účtovné výkazníctvo. Bez ohľadu či subjekt vykonáva podnikateľskú činnosť podľa § 2 ods. 2 písm. b/ alebo c/ ObchZ, pri účtovaní o príjmoch a výdavkoch z tej či onej podnikateľskej činnosti je stále iba „jednou“ účtovnou jednotkou a vedie iba „jedno“ účtovníctvo, a vedie ho (a môže ho viesť iba pod jedným obchodným menom). Logicky takým menom je meno, pod ktorým je ako účtovná jednotka evidovaný u príslušného správcu dane a v prípade, že je platiteľom DPH, tak predovšetkým iba pod (obchodným) menom, pod ktorým je registrovaný ako platiteľ DPH. Preto bez ohľadu či je faktúra vystavená podnikateľom - advokátom bude (a musí byť) na nej ako platiteľ, ktorý faktúru vystavil, uvedený pod menom, ktorým je ako platiteľ DPH registrovaný na DPH. Ako platiteľ DPH je povinný pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemskej inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou vyhotoviť faktúru. Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať mimo iné meno a priezvisko zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania (§ 74 ods. 1 - a zákona o DPH). Preto prihlášku - prihlášky takého podnikateľského subjektu ako je žalobca môžu byť podávané iba pod takým jeho (obchodným) menom, ktoré nesie ako účtovná jednotka, pretože iba subjekt - účtovná jednotka môže vykonať vyhlásenie, že o pohľadávke účtuje. Žalobca je vždy jeden a ten istý subjekt či v postavení advokáta alebo živnostníka, identifikovaný obchodným menom, miestom podnikania či IČO. Kedy je žalobca správny subjekt a kedy je nesprávny a prečo vtedy je správny a inokedy nesprávny, žalovaná bližšie vo svojom popretí neodôvodňuje. Nesporné však je, že právny dôvod vzniku pohľadávky vyplýva z označenia veriteľa v podanej prihláške či na faktúre. Právnym dôvodom jej a môže byť iba právna skutočnosť, ktorá spôsobuje vznik záväzkového vzťahu. Úvahy žalovanej o tom, či je vyúčtovaná faktúra pohľadávkou alebo záväzkom, úvahy a nejakej pravdepodobnosti, že služby boli vyúčtované dvakrát, pochybnostiach o pravosti pohľadávky či jej nepreskúmateľnosti pôsobia zarážajúco predovšetkým potom, čo sa žalovaná oboznámila so stavom súdneho konania a veriteľom v ňom - advokátom vykonaných úkonov právnej pomoci a vynaložených výdavkoch. Žalobca opakovane poukázal na to, že zo strany žalovanej išlo - a to nielen u tejto pohľadávky

- o čisto účelové popieranie pohľadávky. Podľa zistenia poprela všetky pohľadávky každého veriteľa, ktorý by zistením jeho pohľadávky nadobudol hlasovacie právo na schôdzi veriteľov - a tým také postavenie, v ktorom by mohol ohroziť postavenie žalovanej ako správkyne v predmetnom konkurze.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.07.2015 v ktorom uviedol, že námietku právneho zástupcu žalobcu o neúčinnom popretí jeho pohľadávky považuje za neopodstatnenú, nakoľko z textu § 32 ods. 5 a 6 ZoKR nevyplýva pre správcu povinnosť oznamovať veriteľovi popretej pohľadávky dôvod popretia. Pojem popretie, ktorý sa v uvedených ustanoveniach ZoKR uvádza, podľa názoru správcu automaticky nezahŕňa aj jeho odôvodnenie ale len informáciu o tom, že pohľadávka je podľa odborného názoru správcu sporná a na základe toho ju nebolo možné zistiť. Pričom pre účely úplnosti zoznamu pohľadávok má správca ďalej povinnosť uvádzať okrem samotnej skutočnosti popretia aj jeho dôvody. Povinnosť zdôvodniť popretie ako také, má preto správca výlučne pri vyznačovaní popretia do zoznamu pohľadávok, nie však pri notifikácii veriteľa popretej pohľadávky. Podľa § 32 ods. 6 ZoKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Túto povinnosť ktorú pre oznamovanie popretia stanovuje ZoKR si správca pri popretí predmetnej pohľadávky splnil. Aj odborná literatúra uvádza, že správca oznámi veriteľovi popretej pohľadávky údaje o tom, kto pohľadávku poprel a v akom rozsahu, pričom nie je povinnosťou správcu uvádzať zároveň dôvod popretia (JUDr. X. L., zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, Iura Edition, 2012). Popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu správkyňou obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti popretia a preto je žalobcom uvádzaný záver o neúčinnosti popretí jeho prihlásenej pohľadávky nesprávny a správkyňa ho odmieta. Správkyňa po preskúmaní predmetnej pohľadávky s odbornou starostlivosťou túto ako nepreskúmateľnú poprela, nakoľko ju prihlásil subjekt, ktorý neposkytoval právne služby dohodnuté Mandátnou zmluvou č. 1107, ktoré sú predmetnom faktúry č. 14016. Ďalším dôvodom popretia predmetnej pohľadávky je nepreskúmateľnosť faktúry č. 14016, ktorou boli úpadcovi v postavení odberateľa fakturované právne služby vo veci súpisu hnuteľných vecí proti Fatra-global, s.r.o.. Predmetná faktúra neobsahuje náležitosti stanovené v § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, nakoľko v nej absentuje označenie účastníkov prípadu - JUDr. P. Y., advokát, člen SAK, zapísaný pod č. XXXX. Z prihlášky a z predložených príloh nie je zrejmé a nedá sa jednoznačne určiť, či fakturované právne služby boli úpadcovi skutočne poskytnuté a v akom rozsahu. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné ustáliť právny dôvod, výšku, ako ani poradie predmetnej pohľadávky. K tvrdeniu účelovosti popretia žalovaný uviedol, že v zmysle § 32 ods. 1 ZoKR ak pri skúmaní správca zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Predmetná prihlasovaná pohľadávka nie je prihlásená spôsobom, pri ktorom je možné zistiť právny dôvod či výšku v rozsahu, v akom ju žalobca prihlásil, a preto bola správkyňa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia ZoKR a v spojení s absenciou vyjadrenia úpadcu k prihlásenej pohľadávke, povinná túto poprieť a to tak, ako je vyznačené v zozname pohľadávok v konkurznom konaní sp. zn. , ktorý bol doručený Okresnému súdu Trenčín. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Zistenie pohľadávky sporne prihlasovanej by predstavovalo porušenie povinností správcu postupovať s odbornou starostlivosťou. Správkyňa popretím pohľadávky postupovala v zmysle a v súlade s ZoKR. Na podklade predložených listín nebolo možné jednoznačne ustáliť výšku, poradie a dôvod prihlasovanej pohľadávky. Existencia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky v kontexte vysvetlenom v žalobe neberie do úvahy preukázanie všetkých v nej tvrdených skutočností a tiež špecifický charakter konkurzného konania, kladúceho exaktné podmienky na uplatňovanie nárokov veriteľov. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v prítomnosti účastníkov resp. ich právnych zástupcov. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa úpadcu Ing. T. S., L.. a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že čo sa týka popretia pohľadávky z dôvodu duplicity pohľadávok resp. duplicitného vyúčtovania tomuto dôvodu popretia nerozumie. Nevie čo mala v uvedenom prípade správkyňa na mysli, žiadne ďalšie skutočnosti resp. okolnosti týkajúce sa tohto dôvodu neuviedla. Čo sa týka rozsahu poskytnutých právnych služieb, tento rozsah bude vyplývať z príslušného súdneho spisu v rámci, ktorého konania boli zo strany žalobcu právne služby poskytnuté. Právne služby, ktoré boli poskytnuté boli aj súčasťou prílohy k prihláške pohľadávky, ktorá bola správcovi doručená. Žalobca poskytoval právne služby na základe mandátnej zmluvy v zmysle, ktorej bola dohodnutá odmena za poskytnuté právne služby vo výške tarifnej odmeny. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o zákon o advokácii, tento zákon rieši vzťah medzi advokátom a klientom, advokátom a súdom. Nerieši však náležitosti daňových dokladov. Žalobca, ako daňový subjekt však musí postupovať v súlade s daňovými predpismi a v zmysle daňových predpisov aj fakturovať svoje pohľadávky. Zo zákona o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, že daňový subjekt je povinný vystavovať faktúry pod takým obchodným meno, pod akým je registrovaný u správcu dane. Žalobca je registrovaný u správcu dane pod obchodným menom JUDr. P. Y. - G.. Pod týmto obchodným menom je žalobca povinný ako jeden podnik účtovať. Keby žalobca naopak vystavil faktúru ako JUDr. Václav Y. - advokát, táto faktúra, s takýmto obchodným menom by bola vystavená v rozpore so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Žalobca je iba jeden krát zaregistrovaný ako platca dane, ako jeden subjekt je mu udelené jedno IČO DPH a v zmysle uvedeného si aj poskytnuté služby vyúčtoval, vyfakturoval a uplatnil v príslušnom konkurze. Čo sa týka samotnej prihlášky, prihláška bola podaná v súlade zo zákonom pričom bola zachovaná totožnosť subjektu, ktorý právne služby poskytol a ktorý si ich aj do konkurzu prihlásil.

Žalobca na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že medzi ním a spoločnosťou úpadcu v tomto čase MIGAREAL s.r.o. predtým CISS S. bola uzavretá mandátna zmluva č. XXXX zo dňa 10.09.2011, ktorá bola rámcovou zmluvou pre poskytovanie právnych služieb ním ako advokátom tejto spoločnosti. Podľa tejto zmluvy bolo dohodnuté, že za poskytované právne a mandátne služby mu patrí odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to vo výške zodpovedajúcej počtu poskytnutých úkonov právnej služby a ceny, takéhoto úkonu určenej podľa sadzieb tarifnej odmeny a sadzieb platných v čase vykonania úkonu. Súčasne bolo dohodnuté, že poskytovanie právnych služieb bude fakturované osobitne za každú právnu vec a že takéto vyúčtovanie, fakturácia podlieha zdaneniu DPH, pretože je platcom DPH. Súčasne tam boli dohodnuté otázky náhrady nákladov spojených s poskytovaním právnych služieb. V rámci dojednania boli dohodnuté ďalšie podmienky ukončenia poskytovania právnych služieb zodpovednosti za škodu i dojednanie o úroku z omeškania v prípade neplatenia peňažného záväzku. Pokiaľ ide o túto prejednávanú veci, išlo o právne zastupovanie vo veci vykonania súpisu hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom spoločnosti Fatra Global s.r.o., ktoré mala vnesené do nehnuteľnosti spoločnosti MIGAREAL s.r.o. za účelom realizácie zákonného záložného práva nájomcu z dôvodov neplatenia ceny nájmu. Z toho dôvodu bol podaný návrh prostredníctvom súdneho exekútor JUDr. T. Y. na vykonanie tohto súpisu. V priebehu rozhodovania o tomto návrhu bolo preukázané, že hnuteľné veci, ktoré mali byť spísané nie sú majetkom nájomcu, ale tretej osoby a preto bol návrh zobratý späť. Nemá vedomosť či sa o tomto späťvzatí návrhu rozhodlo. V tejto veci poskytol tri úkony právnej pomoci a to prevzatie veci, návrh na vykonanie súpisu súdnym vykonávateľom a späťvzatie tohto návrhu. Čo účtoval presne nevie. Išlo o úkony podľa tarify §11 vo veci v ktorej sa cena sporu nedá určiť. Mandátna zmluva č. 1107 sa vzťahuje k tomuto konaniu, bola to rámcová zmluva, ak nebolo dohodnuté niečo iné, mala by sa vzťahovať k tomuto konaniu. V rámci tejto zmluvy ako rámcovej zmluvy neboli definované predmety sporov, vzťahovala sa na všetky spory úpadcu. K. pod názvom účtovnej jednotky, pretože ako fyzická osoba s rôznym predmetom činnosti zárobkovej je len jedna účtovná jednotka. Faktúra má svoje záhlavie definované a naprogramované v počítačovom programe a výstup je taký, aký je na faktúre. Nesporne právne služby poskytoval ako advokát a ako advokát pod obchodným menom JUDr. P. Y.

- G. fakturuje svoje služby najmenej 20 rokov. Táto skutočnosť nebola spornou či nebola problémom, ani u daňového úradu, ktorý je nesporne orgánom s právomocou kontrolovať správnosť účtovania do čoho patrí aj správnosť fakturovania a nebola spornou a problematickou ani v jednom prípade, kedy za toto obdobie žaloval svojich klientov o zaplatenia fakturovanej sumy na príslušných súdoch. Nevie sa vyjadriť, prečo je na faktúre uvedený ako deň zdaniteľného plnenia 07.03.2014, keď podľa zmluvy mal fakturovať v deň pred vyhlásením konkurzu. Ide asi o pisársku chybu, určite to bolo fakturované až po vyhlásení konkurzu a jedine z dôvodu vyhlásenia konkurzu, nemohlo to byť fakturované predtým. Do prihlášky uviedol obchodné meno tak ako je to uvedené na faktúre, a ako je označenie účtovej jednotky, predpokladá, že keby tam uviedol svoje meno bez dodatku Realita, bola by tam námietka zo strany žalovanej, prečo je to obchodné meno bez dodatku.

Ing. Milan Cibulka, PhD. konateľ a spoločník úpadcu pri svojom výsluchu uviedol, že žalobcu pozná viac ako 20 rokov a ako právny zástupca ich zastupoval vo viacerých firmách. V tejto konkrétnej firme, ktorá vznikla pod názvom Recykling s.r.o. a neskôr bola premenovaná z dôvodu zmeny činnosti na S. S. s.r.o. a následne po opäť zmene činnosti na T. s.r.o. ich tiež zastupoval vo všetkých sporoch, vždy mali uzatvorené nejakú zmluvu a v tomto konkrétnom prípade mali uzatvorenú mandátnu zmluvu. Na základe týchto zmlúv ich žalobca zastupoval, za čo v zmysle týchto zmlúv si aj účtoval náklady spojené s týmto zastupovaním. Vždy, pri každom konkrétnom spore žalobca s ním konzultoval veci ohľadne sporu a pred vystavením faktúry prišiel a preukázal mu jeho vyčíslené náklady so zdôvodnením prečo a na čo musel tieto náklady mať s daným sporom. Po odsúhlasení nákladov vystavil faktúru, ktorú predložil spoločnosti na zaplatenie. Faktúra išla účtarke a bola uhradená. Nakoľko sa dostali do problémov finančných po vzatí ich majetku do konkurznej podstaty CISS-u neboli schopní uhrádzať svoje záväzky a preto aj uvedená faktúra, o ktorú sa vedie tento spor nebola uhradená. Nie je právnik a po dlhoročných skúsenostiach so žalobcom nemal dôvod pochybovať o výške ním uvedenej čiastky vo vyúčtovaní. Bolo to ním odsúhlasené, dohodli sa tak. Žiadna faktúra žalobcu nebola sporná, on určite nenamietal spornosť vystavených faktúr, oboznámil sa s prihlásenými pohľadávkami, aj pohľadávkami žalobcu, a nenamietal ich. Pohľadávky, ktoré si prihlásil boli fakturované správne a po vzájomnej dohode.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k podanej žalobe. Ďalej uviedol, že žalovaná poprela prihlásenú pohľadávku prioritne z toho dôvodu, že obchodné meno JUDr. Václav Y. - G. nespadá pod tie činnosti v súvislosti z ktorými si poskytnuté služby účtoval a do konkurzu prihlásil. V súvislosti s poskytovaním právnych služieb musí advokát používať svoje meno a priezvisko a to tak, ako je zapísaný v Slovenskej advokátskej komore. Pokiaľ žalobca podniká na základe živnostenského oprávnenia používa aj prívesok Realita. Čo sa týka však účtovania musí používať názov zapísaný v advokátskej komore v čom vidí chybu, pre ktorú musela žalovaná ako správkyňa prihlásenú pohľadávku poprieť. K tomu sa vzťahuje aj vyjadrenie ohľadom duplicity pohľadávok, nakoľko správkyňa predpokladala, že existujú aj ďalšie faktúry v rámci ktorých budú poskytnuté služby zo strany žalobcu vyúčtované, kde bude žalobca označený už iba ako advokát. Nevie si napríklad predstaviť, ako žalobca účtuje vo veciach, ktorých bol ustanovený do konania. Má zato, že keby vystavil faktúru s obchodným menom uvedeným v živnostenskom registri súd by ho vyzval na opravu. Rovnako si nevie predstaviť ako napríklad keby bol lekárom, či by rovnako účtoval pod týmto obchodným menom svoje zdravotné výkony vo vzťahu k poisťovniam. Má zato, že zápis u správcu dane nie je rozhodný. Rozhodné je zapísanie podnikateľa v príslušnom zozname, ktorý vedie príslušná komora podľa ktorého má aj podnikateľ svoje faktúry vystavovať. V zmysle uvedeného má preto za to, že v prihláške pohľadávky v zmysle § 29 ods. 1 písm. a) nebol uvedený správny názov subjektu. Žalovaná ako správkyňa na takúto prihlášku nemohla prihliadať a preto túto prihlášku poprela. V záverečnom návrhu uviedol, že primárne má za to, že bolo nutné poprieť pohľadávku žalobcu z dôvodu špeciálneho zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko označenie konkurzného veriteľa, t.j. žalobcu nezodpovedalo označeniu právneho dôvodu, z ktorého mala pohľadávka vyplývať. Podľa § 32 na takéto prihlášky, ktoré nemajú správne zákonné náležitosti sa neprihliada a správca je povinný ich poprieť ak sú sporné, preto sa tak aj stalo, nakoľko predmetom prihlasovania neboli žiadne činnosti vykonané pod obchodným menom P. Y. G., ktoré by vyplývali zo živnostenského oprávnenia vedeného na toto obchodné meno. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok por. č. 2, mandátna zmluva č. 1107 z 10.09.2011, faktúra č. 14016, plná moc z 10.04.2012, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, popretie uplatnenej pohľadávky z 05.06.2014, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 8/J-12, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -832, č.l. 42 výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 8/ J-12, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 18.09.2015, výpis z obchodného registra na úpadcu z 04.12.2015, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 04.02.2016, výpis z obchodného registra na úpadcu z 04.02.2016, späťvzatie z 31.05.2013, uznesenie sp. zn. Okresného súdu Žilina a zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. prihláška pohľadávky pod č. 25.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -832 zo dňa 12.03.2014 zastavil reštrukturalizačné konanie vedené voči dlžníkovi MIGAREAL, s.r.o., začal voči nemu zároveň konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka zároveň aj predmetným uznesením konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Jozef Sedliak. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. -832 a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.03.2014 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a to dňa 19.03.2014. Dňa 20.03.2014 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 05.05.2014. Od nasledujúceho dňa t. zn. od 06.05.2014 začala správcovi plynúť tridsaťdňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa 04.06.2014. Od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky správcom t. zn. od 11.06.2014 začala plynúť veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá, tridsaťdňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Posledným dňom tejto lehoty bol 10.07.2014. Súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok č. 2 na uplatnenie pohľadávok v konkurze žalobcu došla súdu a žalovanému ako správcovi dňa 02.05.2014 (posledný deň na prihlasovanie pohľadávok bol 05.05.2014) t. zn. k prihláseniu pohľadávky došlo v zákonnej prihlasovacej lehote. Správca poprel všetky pohľadávky žalobcu, prihlásené súhrnnou prihláškou pohľadávok, dňa 30.05.2014, a to čo do právneho dôvodu vzniku, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Popretie pohľadávky zhodne zdôvodnil tým, že prihlášku podáva nesprávny subjekt JUDr. Jaroščiak, avšak nie ako advokát, teda nepreukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky, služby na faktúre boli pravdepodobne vyúčtované dvakrát, existujú dôvodné pochybnosti o pravosti pohľadávky, prihláška je nepreskúmateľná. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 10.06.2014. Od nasledujúceho dňa od doručenia oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky t. zn. od 11.06.2014 začala žalobcovi plynúť tridsaťdňová lehota na podanie určovacej žaloby. Žaloba žalobcu na určenie popretej pohľadávky došla súdu dňa 08.07.2014. Dňa 08.07.2014 sa začalo súdne konanie vyvolané konkurzom. Žalobca s úpadcom uzatvoril dňa 10.09.2011 mandátnu zmluvu č. 1107, na základe ktorej vznikol žalobcovi záväzok poskytovať t. č. úpadcovi právne služby v rozsahu a lehotách podľa jeho potreby a požiadaviek, na jeho účet za odplatu. Výška odmeny bola dohodnutá odkazom na vyhlášku ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z., za predpokladu, že nebude medzi účastníkmi dohodnuté niečo iné. Rovnako bolo medzi účastníkmi dohodnuté právo fakturovať odmenu za poskytnutie právnych služieb okrem dňa ukončenia právneho zastúpenia v jednotlivej právnej veci, aj v deň predchádzajúci dňu vyhlásenia konkurzu. Žalobca vystavil úpadcovi dňa 08.03.2014 faktúru č. 14016 v sume 240,62 eur s dátumom splatnosti 15.03.2014, ktorou fakturoval úpadcovi úkony právnej služby vo veci súpisu hnuteľných vecí proti Fatra - global, s.r.o., vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. v rozsahu troch úkonov právnej služby spolu s tromi paušálnymi náhradami. Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“).

Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.

Podľa § 23 odsek 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa § 24 odsek 1 ZoKR účastníkmi konkurzného konania sa dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 28 odsek 1 ZoKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

Podľa § 28 odsek 2 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.

Podľa § 28 odsek 3 ZoKR ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

Podľa § 29 odsek 1 ZoKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:

a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,

b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,

c) právny dôvod vzniku pohľadávky,

d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

e) celková suma pohľadávky,

f) podpis.

Podľa § 29 odsek 6 ZoKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

Podľa § 32 odsek 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

Podľa § 32 odsek 2 ZoKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

Podľa § 32 odsek 6 ZoKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

Podľa § 32 odsek 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 32 odsek 15 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 32 odsek 19 ZoKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

Podľa § 120 ods. 2 ZoKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

Podľa § 120 ods. 4 ZoKR ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

Podľa § 2 odsek 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 2 odsek 2 Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 odsek 3 Obchodného zákonníka, prvá veta, sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.

Podľa § 566 odsek 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 566 odsek 2 Obchodného zákonníka ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Podľa § 571 ods. 2 Obchodné zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Podľa § 11 odsek 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami

Podľa § 16 odsek 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 18 odsek 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto:

Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu a pasívnu legitimáciu žalobcu a žalovaného. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, vzhľadom k tomu, že žalobca je veriteľom pohľadávky v konkurze podľa § 24 odsek 1 ZoKR. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, vzhľadom k tomu, že žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa § 40 ods. 1 ZoKR. Následne, po zistení, že aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, súd zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. Žalobca si v konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky súhrnnou prihláškou č. 2 dňa 02.05.2014, t. zn. v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok (táto lehota uplynula dňa 05.05.2014), správca prihlásenú pohľadávku poprel dňa 30.05.2014, pričom lehota na popieranie pohľadávok uplynula správcovi dňa 04.06.2014, žalobcovi bolo doručené oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok dňa 10.06.2014 a žalobca podal určovaciu žalobu na súde dňa 08.07.2014 (posledný deň tejto lehoty uplynul dňa 10.07.2014). Pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Žalobca v rámci podanej žaloby namietal účinnosť popretia pohľadávky s poukazom na § 32 odsek 6 ZoKR, nakoľko žalovaný ako správca žalobcovi ako veriteľovi neoznámil dôvody popretia, tak ako boli uvedené v zozname pohľadávok. Súd v tomto smere poukazuje na znenie predmetného zákonného ustanovenia, ktoré výslovne uvádza, že správca popretie pohľadávok bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a oznámi veriteľovi, pričom obsah oznámenia, t. zn. aj uvedenie dôvodov popretia zákon ďalej neobsahuje. V zmysle uvedeného potom postup správcu, kedy len oznámil žalobcovi ako veriteľovi popretie pohľadávok bol správny. Rovnako súd poukazuje na § 32 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého je preskúmanie prihlásených pohľadávok v kompetencii správcu, pričom zákon správcu osobitne nelimituje (okrem § 32 ods. 2 ZoKR posledná veta), pri rozsahu prieskumu ako ani pri dôvodoch popretia. Ak teda správca, pri svojom konaní s odbornou starostlivosťou, má akékoľvek pochybnosti o prihlásenej pohľadávke, najmä za stavu, ak je prihláška pohľadávky pomerne stručná čo do obsahu či čo do pripojených listinných dôkazov, zákon mu umožňuje prihlásenú pohľadávku bez ďalšieho poprieť resp. mu priam ukladá povinnosť ju poprieť, pričom rozsah ďalšieho konania, určí rozsahom popretia. Preto aj postup správcu, kedy mal pochybnosti o prihlásenej pohľadávke, ktorý viedol k jej popretiu bol uskutočnený účinne a v súlade so zákonom. Následne je na veriteľovi, aby podal určovaciu žalobu a v konaní, podľa obsahu popretia, vyvrátil dôvody popretia. Žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku v časti právneho dôvodu, výšku, poradia a vymáhateľnosti zhodne z viacerých dôvodov. Prvým z nich bola nesprávnosť prihlásenia pohľadávky resp. prihlásenie pohľadávky pod nesprávne označeným subjektom, nakoľko žalovaný mal za to, že správne si mal žalobca prihlásiť pohľadávku iba pod obchodným menom JUDr. Václav Jaroščiak, bez akéhokoľvek dodatku, s čím žalovaný spojil nepreukázanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky. K tomuto dôvodu popretia súd uvádza, že podnikateľom je v zmysle § 2 Obchodného zákonníka ako osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, tak aj osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, sem zaraďujeme aj výkon tzv. slobodných povolaní, medzi ktoré patrí aj výkon advokácie. V uvedenom prípade sa tieto dve možnosti výkonu podnikateľskej činnosti spojili v jednej osobe a to vo fyzickej osobe JUDr. Václava Jaroščiaka. Ide o jednu a tú istú fyzickú osobu, jedného podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť, čo samotný zákon nevylučuje. Rovnako súd poukazuje na to, že ak ide o podnikateľa fyzickú osobu, táto koná buď osobne alebo zástupcom. V uvedenom prípade bola uzatvorená zmluva medzi úpadcom a žalobcom tak, že ako subjekt zmluvy bol označený žalobca ako fyzická osoba bez dodatku a k tomuto označeniu boli pripojené jeho údaje vyplývajúce z výkonu jeho podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, konkrétne jeho IČO, ktoré charakterizuje a medzi inými aj špecifikuje jednotlivých podnikateľov. Identifikačné číslo pridelí živnostenský úrad podnikateľovi, ak zistí, že spĺňa všetky zákonné náležitosti na jeho pridelenie. V uvedenom prípade mal súd z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané a to z výpisu z živnostenského registra, že žalobca vykonáva živnostenskú činnosť a má pridelené identifikačné číslo, tak ako bolo uvedené na mandátnej zmluve č. 1107 uzatvorenej medzi žalobcom a t. č. úpadcom dňa 10.09.2011. Na základe uvedenej mandátnej zmluvy sa žalobca zaviazal úpadcovi poskytovať právne služby v rozsahu a lehotách podľa potreby a požiadaviek, na jeho účet a za odplatu. Aj keď žalobca nemá v rámci predmetu podnikania uvedené poskytovanie právnych služieb, v uvedenom prípade aj napriek tomu, je vzhľadom k zápisu do Advokátskej komory oprávnený takýto druh služieb poskytovať a teda je aj v súlade s § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka podnikateľom a podniká aj v tejto oblasti služieb. Žalovaný poukazoval na nesprávnosť vyhotovovania účtovných dokladov zo strany žalobcu, súd však účtovníctvo žalobcu pre účely súdneho konania nepovažuje za relevantné. Čo súd považuje za relevantné je skutočnosť, že právny vzťah medzi úpadcom a žalobcom ako podnikateľom vznikol, žalobca je podnikateľ a to ako v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/, tak aj § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka a z tohto právneho vzťahu si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok. Uplatnil si ho pod obchodným menom, ktorý je obchodným menom žalobcu, preto bol uplatnený v súlade so zákonom, preto tento dôvod, ktorý viedol k popretiu pohľadávky považuje súd za nedôvodný. Čo sa týka možnej duplicity účtovania, ktorá predstavovala ďalší dôvod popretia, ktorý žalovaný na pojednávaní bližšie odôvodnil tým, že ak žalobca používa dve obchodné mená, mohol si ten istý nárok uplatniť v konkurze úpadcu duplicitne, dva krát, tento dôvod súd v konaní preukázaný nemal a žalovaný, ktorého rovnako v konaní zaťažuje bremeno dôkazu na preukázanie ním tvrdených rozhodných skutočností, na preukázanie tejto skutočnosti v konaní ani žiaden dôkaz vykonať nenavrhol, preto aj popretie v tejto časti pohľadávky súd považuje za nedôvodné. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaný ako správca poprel prihlásenú pohľadávku, bola jej celková nepreskúmateľnosť a pochybnosti o pravosti pohľadávky. V rámci uvedeného, za účelom určenia rozsahu poskytnutých služieb žalobca navrhoval vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. , ktorý však do uskutočnenia pojednávania v predmetnej veci súdu predložený nebol, avšak žalobca z neho predložil do spisu uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 30.05.2012 ako aj písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - späťvzatie žaloby zo dňa 31.05.2013, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina k predmetnej spisovej značke dňa 03.06.2013. Z predložených a v konaní vykonaných listinných dôkazov súd mal preukázané, že žalobca poskytol v predmetnej veci minimálne tri úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci samej - návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí a späťvzatie návrhu zo dňa 03.06.2013. Tieto tri úkony právnej služby korešpondujú aj úkonmi fakturovanými žalobcom faktúrou č. 14016, ktorá bola vystavená ako tzv. vyúčtovacia faktúra, ktorej vystavenie a výška bola schválená aj konateľom a spoločníkom úpadcu Ing. Milanom Cibulkom, PhD., ktorý rovnako pri svojom výsluchu zároveň uviedol, že k jej úhrade nedošlo iba pre finančné problémy úpadcu, úkony boli ním odsúhlasené a so žalobcom dohodnuté, boli fakturované po vzájomnej dohode a boli fakturované žalobcom správne. Výšku odmeny za jeden úkon právnej služby si žalobca v uvedenom prípade uplatnil v zákonnej výške v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to vo výške 1/13 základnej odmeny, ktorá bola v roku 2012 vo výške 58,69 eur a v roku 2013 vo výške 60,07 eur. Túto výšku súd považuje za výšku odmeny, na ktorú vznikol žalobcovi nárok vzhľadom k povahe sporu, za zastupovanie v ktorom patrí právnemu zástupcovi odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. Rovnako súd mal za to, že ako dôvodný bol uplatnený nárok aj na režijný paušál a to za rok 2012 v sume 7,63 eur a za rok 2013 v sume 7,81 eur. Ku každému z úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2012 bol vo výške 763,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola žalobcom uplatnená predstavuje za rok 2012 sumu 7,63 eur a výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola žalobcom uplatnená predstavuje za rok 2013 sumu 7,81 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca je aj platiteľom dane z pridanej hodnoty, pri vyúčtovaní poskytovaných právnych služieb zvyšuje odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Zhrnúc vyššie uvedené, súd mal v konaní preukázané poskytnutie dvoch úkonov právnej služby po 58,69 eur t. j. spolu 117,38 eur ku ktorým žalobcovi patrí režijný paušál ku každému úkonu po 7,63 eur t. j. spolu 15,26 eur a jedného úkonu právnej služby po 60,07 eur ku ktorému patrí režijný paušál v sume 7,81 eur t. zn. celkovo mal preukázanú dôvodnosť odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume 200,52 eur, ktoré predstavuje základ pre DPH vo výške 20 %, ktorá je v sume 40,10 eur t. j. celkovo 240,62 eur, na ktoré vznikol žalobcovi poskytnutím právnych služieb nárok. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd mal vykonaným dokazovaním preukázaný ako právny dôvod, tak aj výšku prihlásenej pohľadávky a to poskytnutých služieb a to vo výške prihlásenej do konkurzu úpadcu, preto aj popretie pohľadávky v časti výšky uplatnenej pohľadávky z dôvodu jej nepreskúmateľnosti, pravosti, súd považuje za nedôvodné.

K popretému poradiu súd uvádza, že poradie pohľadávky bolo popreté aj pre nepreskúmateľnosť prihlášky pohľadávky. K nepreskúmateľnosti poradia, súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanému celkovo tri úkony právnej služby, pričom prvé dva úkony, boli uskutočnené pred povolením reštrukturalizácie t. č. úpadcu, ktorá bola povolená dňa 15.03.2013 a posledný úkon bol uskutočnený počas reštrukturalizácie úpadcu. Posledným úkonom právnej služby, ktorý bol uskutočnený počas obdobia prebiehajúcej reštrukturalizácie úpadcu bolo späťvzatie návrhu, z tohto úkonu súdu nie je zrejmé, aký súvis mal predmetný úkon s prevádzkovaním podniku úpadcu počas reštrukturalizácie t. zn. uskutočnenie úkonu v súlade s § 120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto o poradí popretej pohľadávky ako celku rozhodol tak, že určil, že prihlásená pohľadávka má charakter tzv. inej pohľadávky a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o horšom poradí uspokojenia ako bolo uvedené v prihláške, čo je v súlade s § 32 ods. 15 ZoKR v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať najviac toho čo uviedol v prihláške. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na záver rozhodnutia Krajského súdu v Trenčín sp. zn. z 18.12.3013, z ktorého vyplýva, že pod prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizácie je treba rozumieť aktívne a priame uskutočňovanie jeho podnikateľskej činnosti, ktorá vyplýva z predmetu činnosti dlžníka. Aj v zmysle uvedeného vymedzenia prevádzkovania podniku, pričom len pohľadávky, ktoré mali súvis s prevádzkovaním podniku počas reštrukturalizácie úpadcu, predstavujú tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa uspokojujú pred inými nezabezpečenými pohľadávkami, súd žalobu v tejto časti zamietol a v tejto časti považoval popretie zo strany správcu za dôvodné.

Žalovaný poprel z rovnakých dôvodov aj vykonateľnosť, pričom konkrétny dôvod, pre ktoré by pohľadávka žalobcu nebola nevykonateľná neuviedol, iba zopakoval dôvody skôr uvedené, tieto v konaní preukázané neboli, čím súd nemal preukázanú ani dôvodnosť tejto časti popretia.

Súd považuje za potrebné, ešte záverom uviesť, že účastníci konania sa v predmetnej veci príliš sústredili na formálnosť uplatneného nároku, na náležitosti účtovných dokladov a účtovanie a daňové povinnosti žalobcu. Nárok žalobca však predstavoval nárok z uzatvorenej zmluvy, pričom aj keby žalobca viedol celé účtovníctvo nesprávne, faktúra by bola vystavená nesprávne ale svoju zmluvnú povinnosť by si splnil, je potrebné pre priznanie nároku vychádzať z obsahu predmetnej zmluvy. V zmysle uvedeného súd posudzoval aj uplatnený nárok, s určitými špecifikami, ktoré samozrejme pre incidenčné konanie platia.

Čo sa týka dôkazu, ktorý v konaní súd nevykonal a to oboznámenie a pripojenie spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. , súd ho nevykonal z dôvodu, že bol navrhnutý žalovaným na druhom pojednávaní, ktorý do skončenia prvého pojednávania, žiadne návrhy na vykonanie dokazovania nepredniesol. Tento dôkaz v konaní navrhol najprv vykonať žalobca, ktorý následne tento návrh zobral späť. Na čo reagoval žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý tento dôkaz novo navrhol. Avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný bol s predvolaním na prvé pojednávanie riadne poučený o koncentračnej zásade v zmysle § 118a O.s.p., tento dôkaz mohol do skončenia prvého pojednávania navrhnúť, neurobil tak, preto súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Rovnako mal súd za to, že predložením listinných dôkazov z predmetného spisu zo strany žalobcu, došlo k preukázaniu ním uplatneného nároku, preto vykonanie uvedeného dôkazu by bolo aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Žalobca sa v konaní domáhal určenia popretej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8/J-12. Súd v rámci určovacieho výroku určil, že žalobca je veriteľom predmetnej pohľadávky, avšak určil jej uspokojenie v inom poradí. Avšak právny dôvod, pre ktorý bola pohľadávka popretá bol popretý nedôvodne, rovnako aj nedôvodne bola popretá jej výška aj vymáhateľnosť. Vzhľadom k uvedenému súd mal za to, že žalobca mal neúspech iba v nepatrenej časti, a preto rozhodol o náhrade trov konania s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

Podľa § 142 odsek 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 odsek 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p., a to tak že, žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi iba v nepatrnej miere priznal 100 % náhradu trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie práva. Po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.