Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-16-2016.pdf
PDF · 73.01 KB
Case nature
Subarea
27P/16/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o mal. B. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. Z. M. K., nar. XX.XX.XXXX obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava deti rodičov V. K. K., nar. XX.XX. XXXX, bytom B. XX, Bratislava, zastúpená advokátkou JUDr. Ivanou Remšíkovou, so sídlom Suvorovova 8, Pezinok a Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. V., K., T., Grécka republika o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.01.2016 sa matka domáhala rozvodu manželstva s otcom detí a úpravy práv a povinností k deťom na čas po rozvode manželstva. Súčasťou návrhu na rozvod manželstva bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým matka žiadala , aby obe dcéry boli do právoplatného skončenia konania vo veci samej zverené jej do osobnej starostlivosti a styk otca s deťmi žiadala neupraviť. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zdôvodnila tým, že spolu s deťmi býva na Slovensku, tu deti navštevujú školu, majú tu sociálne väzby, navštevujú tu pediatra. Od narodenia sa o dcéry stará ich matka, preto sú deti na ňu silno citovo naviazané. Otec žije a pracuje v Grécku, preto sa s ním stretávajú veľmi obmedzene. Matka mala za to, že prípadným premiestnením dcér do Grécka ich otcom by obe dcéry nepochybne utrpeli vážnu a nezvratnú ujmu. Kým neexistuje úprava výkonu rodičovských práv a povinností môže legálne dôjsť k takémuto premiestneniu detí, resp. odmietnutiu otca detí po ich prázdninovom pobyte v Grécku matke vrátiť. Z uvedených dôvodov matka považovala za plne opodstatnené, aby súd do rozhodnutia vo veci samej dočasne upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým dcéram v rozsahu ich zverenia do osobnej starostlivosti matke. Dočasná úprava styku otca s deťmi ani dočasné určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým nie je podľa matky v súčasnosti potrebné, nakoľko výživné otec pravidelne uhrádza a styk s deťmi aj v samotnom návrhu na rozvod navrhuje ponechať neupravený.
Podľa § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. 2 27P/16/2016 Podľa § 75 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f ) predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Občianskeho súdneho poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút predbežného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal, že ohrozenie práv a záujmov maloletého dieťaťa je také naliehavé, že existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil alebo že by budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich dočasný a predbežný charakter, pričom osobitosť tohto inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Predbežným opatrením v žiadnom prípade nemožno prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd a to na návrh alebo z úradnej povinnosti. Obsah takéhoto predbežného opatrenia úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa, ktorá je inštitútom rodinného práva upraveným v Zákone o rodine. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia, je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení, keďže starostlivosť nie je totožná s výchovou. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy, pričom odovzdanie do starostlivosti druhého z rodičov alebo starostlivosti súdom určenej tretej osoby trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletého dieťaťa. Predbežné opatrenie má mať výnimočný charakter, predbežným opatrením sa účastníkovi ukladá povinnosť a nepriznáva sa mu právo. Predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo do starostlivosti toho, koho označí súd a môže tiež zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo narušený. Súd nemôže predbežným opatrením rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ale môže rozhodnúť o tom, že jeden z rodičov je povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi, ak sú pre takéto rozhodnutie splnené zákonné podmienky, čím prakticky dochádza k rozhodnutiu o tom, komu bude dieťa na čas do skončenia konania zverené. 3 27P/16/2016 Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrhu matky nie je možné vyhovieť. Matka sa predbežným opatrením nedomáhala rozhodnutia, ktorým by súd predbežne rozhodol o povinnosti jedného rodiča, odovzdať deti druhému rodičovi ale žiadala aby predbežným opatrením súd zveril deti do starostlivosti matke, za situácie, keď sa obe dcéry fakticky nachádzajú v jej osobnej starostlivosti. Súd konštatuje, že nemôže existovať potreba dočasnej úpravy vzťahov rodičov k maloletým deťom v požadovanom smere z dôvodu, že faktický stav je taký, že dcéry žijú v domácnosti matky, čo matka sama vo svojom návrhu uviedla. Matkou navrhované predbežné opatrenie je podľa názoru súdu v rozpore s ustanovením § 76 ods. 1 písm. b) O. s. p., preto tento ako nedôvodný zamietol. V konečnom dôsledku matka detí žiadnym spôsobom ani nepreukázala prípadnú potrebu nariadenia predbežného opatrenia, t.j., že by boli ohrozené práva a záujmy maloletých, že sa ocitli bez akejkoľvek starostlivosti alebo, že bol ich život, zdravie a priaznivý vývoj ohrozený alebo narušený, resp. že by otec chcel deti premiestniť bez jej súhlasu do Grécka. O úprave výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva bude súd rozhodovať v samostatnom konaní.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, kedy žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.