Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cbi-72-2014.pdf
PDF · 148.98 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cbi/72/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Q. U. R E A L I T A, s miestom podnikania M. H. XXXX/XX, XXX XX N., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: JUDr. Danica Birošová, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, správca úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania 100 %. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 08.07.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že žalobca je veriteľom voči úpadcovi MIGAREAL, s.r.o. v konkurze, titulom dodania právnych služieb a náhrady nákladov právneho zastupovania vo výške 281,68 eur, s poradím iná pohľadávka, ktorá v konkurze vedenom u Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 28K/1/2013 je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/J-2. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že u Okresného súdu Trenčín je pod sp. zn. 28R/1/2013 vedený konkurz na majetok úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v konkurze a za správcu bola ustanovená žalovaná. Žalobca ako veriteľ úpadcu si riadne a včas prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku v celkovej výške 281,68 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 234,50 eur a úrokov z omeškania vo výške 47,18 eur s právnym dôvodom jej vzniku - právne služby v spore VÚB, a.s., o vylúčenie veci z exekúcie - OS Ža č. k. 11Cb/242/2011, neuhradená časť fakturovanej zálohy na právne služby a súdny poplatok a úrok z omeškania. Právny dôvod (pravosť) vymáhateľnosť, poradie prihlásenej pohľadávky a výšku pohľadávky voči úpadcovi osvedčil pripojenými listinami. Prihlásenú pohľadávku žalovaná zapísala v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/J-2. Popretie pohľadávky žalovaná oznámila žalobcovi listom zn. 28R/1/2013 s 106 zo dňa 05.06.2014, doručeným dňa 10.06.2014. Cez analýzu textu doručeného listu v konfrontácii s dikciou § 32 ods. 5, prvá veta a § 32 ods. 6 treba urobiť záver, že zo strany správkyne ide o také popretie pohľadávky, ktoré treba kvalifikovať ako popretie neúčinné. Z dikcie § 32 ods. 6 ZoKR nesporne vyplýva záver, že rozsah textu popretia zapísaného u popieranej pohľadávky v zozname pohľadávok by mal byť svojim obsahom i rozsahom prinajmenšom zhodný s textom popretia oznamovaného veriteľovi. Z toho vyplýva záver, že aké a ako popretie správca zapíše písomný text podľa § 32 ods. 5, prvá veta ZoKR v zozname pohľadávok, tak také má povinnosť oznámiť veriteľovi. Z listu oznámenia evidentne vyplýva, že tomu tak nie je. Žalovaná v zozname pohľadávok prihlásenú pohľadávku poprela čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, čo do výšky i
poradia pohľadávky. Popretie v zozname pohľadávok vo všetkých častiach popretia odôvodňuje tak, že prihlášku podáva nesprávny subjekt JUDr. Jaroščiak, avšak nie ako advokát, teda nepreukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky. Sú uplatnené vyúčtované zálohy, ktoré však svojou povahou nie sú voči úpadcovi pohľadávkou, ale záväzkom a to až do riadneho vyúčtovania. Služby na faktúre boli pravdepodobne vyúčtované dvakrát. Existujú dôvodné pochybnosti o pravosti pohľadávky, prihláška je nepreskúmateľná. Z rovnakého dôvodu popretá aj vymáhateľnosť. Už zbežnou analýzou správkyňou vykonaného zápisu popretia možno urobiť záver, že ide o účelové popretie prihlásenej pohľadávky. Formulácia dôvodu popretia žalovanou, je iba účelovým tvrdením a podľa presvedčenia žalobcu tiež možno iba účelovým postupom, ktorým úmyselne odníma výkon práv a povinností žalobcu ako konkurzného veriteľa. Žalobca je advokátom, ale tiež živnostníkom (obchodné meno JUDr. Václav U.
- H.), z hľadiska obchodného zákona FO podnikateľom (§ 2 ods. 1 a 2 ObchZ). Ako podnikateľ je zo zákona o účtovníctve účtovnou jednotkou, ktorá účtuje v jednoduchom účtovníctve. Ako daňovník je registrovaný ako platiteľ DPH s vydaným osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, v ktorom je ako zdaniteľná osoba označený: JUDr. Václav Jaroščiak - REALITA. Tak ako je označená ako účtovná jednotka, a pod ktorým obchodným menom vedie účtovníctvo a príslušné účtovné výkazníctvo. Bez ohľadu či subjekt vykonáva podnikateľskú činnosť podľa § 2 ods. 2 písm. b/ alebo c/ ObchZ, pri účtovaní o príjmoch a výdavkoch z tej či onej podnikateľskej činnosti je stále iba „jednou“ účtovnou jednotkou a vedie iba „jedno“ účtovníctvo, a vedie ho (a môže ho viesť iba pod jedným obchodným menom). Logicky takým menom je meno, pod ktorým je ako účtovná jednotka evidovaný u príslušného správcu dane a v prípade, že je platiteľom DPH, tak predovšetkým iba pod (obchodným) menom, pod ktorým je registrovaný ako platiteľ DPH. Preto bez ohľadu či je faktúra vystavená podnikateľom - advokátom bude (a musí byť) na nej ako platiteľ, ktorý faktúru vystavil, uvedený pod menom, ktorým je ako platiteľ DPH registrovaný na DPH. Ako platiteľ DPH je povinný pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemskej inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou vyhotoviť faktúru. Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať mimo iného meno a priezvisko zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania (§ 74 ods. 1 - a zákona o DPH). Preto prihláška takéhoto podnikateľského subjektu ako je žalobca môže byť podávaná iba pod takýmto jeho (obchodným) menom, ktoré nesie ako účtovná jednotka, pretože iba subjekt - účtovná jednotka môže vykonať vyhlásenie, že o pohľadávke účtuje. Žalobca je vždy jeden a ten istý subjekt či v postavení advokáta alebo živnostníka, identifikovaný obchodným menom, miestom podnikania či IČO. Kedy je žalobca správny subjekt a kedy je nesprávny a prečo vtedy je správny a inokedy nesprávny, žalovaná bližšie vo svojom popretí neodôvodňuje. Nesporné však je, že právny dôvod vzniku pohľadávky vyplýva z označenia veriteľa v podanej prihláške či na faktúre. Právnym dôvodom jej a môže byť iba právna skutočnosť, ktorá spôsobuje vznik záväzkového vzťahu. Úvahy žalovanej o tom, či je vyúčtovaná faktúra pohľadávkou alebo záväzkom, úvahy a nejakej pravdepodobnosti, že služby boli vyúčtované dvakrát, pochybnostiach o pravosti pohľadávky či jej nepreskúmateľnosti pôsobia zarážajúco predovšetkým potom, čo sa žalovaná oboznámila so stavom súdneho konania a veriteľom v ňom - advokátom vykonaných úkonov právnej pomoci a vynaložených výdavkoch. Žalobca opakovane poukázal na to, že zo strany žalovanej išlo - a to nielen u tejto pohľadávky - o čisto účelové popieranie pohľadávky. Podľa zistenia poprela všetky pohľadávky každého veriteľa, ktorý by zistením jeho pohľadávky nadobudol hlasovacie právo na schôdzi veriteľov - a tým také postavenie, v ktorom by mohol ohroziť postavenie žalovanej ako správkyne v predmetnom konkurze.
Žalovaný sa k žalobe po doručení žaloby vyjadril podaním zo dňa 27.07.2015, v ktorom uviedol, že námietku právneho zástupcu žalobcu o neúčinnom popretí jeho pohľadávky považuje za neopodstatnenú, nakoľko z textu § 32 ods. 5 a 6 ZoKR nevyplýva pre správcu povinnosť oznamovať veriteľovi popretej pohľadávky dôvod popretia. Pojem popretie, ktorý sa v uvedených ustanoveniach ZoKR uvádza, podľa názoru správcu automaticky nezahŕňa aj jeho odôvodnenie ale len informáciu o tom, že pohľadávka je podľa odborného názoru správcu sporná a na základe toho ju nebolo možné zistiť. Pričom pre účely úplnosti zoznamu pohľadávok má správca ďalej povinnosť uvádzať okrem samotnej skutočnosti popretia aj jeho dôvody. Povinnosť zdôvodniť popretie ako také, má preto správca výlučne pri vyznačovaní popretia do zoznamu pohľadávok, nie však pri notifikácii veriteľa popretej pohľadávky. Podľa § 32 ods. 6 ZoKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Túto povinnosť ktorú pre oznamovanie popretia stanovuje ZoKR si správca pri popretí predmetnej pohľadávky splnil. Aj odborná literatúra uvádza, že správca oznámi veriteľovi popretej pohľadávky údaje o tom, kto pohľadávku poprel a v akom rozsahu, pričom nie je povinnosťou správcu uvádzať zároveň dôvod popretia (JUDr. W. F., zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, G. B., 2012).
Popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu správkyňou obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti popretia a preto je žalobcom uvádzaný záver o neúčinnosti popretia jeho prihlásenej pohľadávky nesprávny a správkyňa ho odmieta. Správkyňa po preskúmaní predmetnej pohľadávky s odbornou starostlivosťou túto ako nepreskúmateľnú poprela, nakoľko ju prihlásil subjekt, ktorý neposkytoval právne služby dohodnuté Mandátnou zmluvou č. 1107, ktoré sú predmetnom faktúry č. 11076. Ďalším dôvodom popretia predmetnej pohľadávky je nepreskúmateľnosť faktúry č. 11076, ktorou boli úpadcovi v postavení odberateľa fakturovaé právne služby v spore s VÚB, a. s. o vylúčenie vecí z exekúcie. Predmetná faktúra neobsahuje náležitosti stanovené v § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, nakoľko v nej absentuje označenie účastníkov prípadu - JUDr. Q. U., advokát, člen SAK, zapísaný pod č. 0765. Ďalším dôvodom popretia je skutočnosť, že predmetnou faktúrou je uplatnená záloha, ktorá však svojou povahou nie je voči úpadcovi pohľadávkou ale záväzkom, a to až do riadneho vyúčtovania. K prihláške taktiež nebol priložený návrh na začatie konania, ani potvrdenie z Okresného súdu Žilina, na ktoré predmetná faktúra odkazuje. Z uvedených dôvodov, preto nebolo možné ustáliť právny dôvod, výšku, ako ani poradie predmetnej pohľadávky. K tvrdeniu účelovosti popretia žalovaný uviedol, že v zmysle § 32 ods. 1 ZoKR ak pri skúmaní správca zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Predmetná prihlasovaná pohľadávka nie je prihlásená spôsobom, pri ktorom je možné zistiť právny dôvod či výšku v rozsahu, v akom ju žalobca prihlásil, a preto bola správkyňa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia ZoKR a v spojení s absenciou vyjadrenia úpadcu k prihlásenej pohľadávke, povinná túto poprieť a to tak, ako je vyznačené v zozname pohľadávok v konkurznom konaní sp. zn. 28R/1/2013, ktorý bol doručený Okresnému súdu Trenčín. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Zistenie pohľadávky sporne prihlasovanej by predstavovalo porušenie povinností správcu postupovať s odbornou starostlivosťou. Správkyňa popretím pohľadávky postupovala v zmysle a v súlade s ZoKR. Na podklade predložených listín nebolo možné jednoznačne ustáliť výšku, poradie a dôvod prihlasovanej pohľadávky. Existencia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky v kontexte vysvetlenom v žalobe neberie do úvahy preukázanie všetkých v nej tvrdených skutočností a tiež špecifický charakter konkurzného konania, kladúceho exaktné podmienky na uplatňovanie nárokov veriteľov. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v prítomnosti účastníkov resp. ich právnych zástupcov. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa úpadcu G.. P. I., F.. a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že čo sa týka popretia pohľadávky z dôvodu duplicity pohľadávok resp. duplicitného vyúčtovania tomuto dôvodu popretia nerozumie. Neviem čo mala v uvedenom prípade správkyňa namysli, žiadne ďalšie skutočnosti resp. okolnosti týkajúce sa tohto dôvodu neuviedla. Čo sa týka rozsahu poskytnutých právnych služieb, tento rozsah bude vyplývať z príslušného súdneho spisu v rámci, ktorého konania boli zo strany žalobcu právne služby poskytnuté. Tento súdny spis bude v konaní navrhovať pripojiť, ako dôkaz. Právne služby, ktoré boli poskytnuté boli aj súčasťou prílohy k prihláške pohľadávky, ktorá bola správcovi doručená. Žalobca poskytoval právne služby na základe mandátnej zmluvy v zmysle, ktorej bola dohodnutá odmena za poskytnuté právne služby vo výške tarifnej odmeny. Má zato, že otázka dôstojnosti a správnosti obchodného mena nemôže byť predmetom posudzovania správnosti fakturácie. V prípade ak by advokát používal nedôstojné obchodné meno išlo by o jeho vzťah zodpovednosti voči advokátskej komore, ktorá však nemá žiaden súvis s fakturáciou a účtovaním ním poskytnutých služieb. V prípade, načo opakovane poukázal, ak by žalobca vystavil faktúru iba ako advokát, nie pod obchodným menom, tak ako je zapísaný v živnostenskom registri, ktorý je súladný so zápisom u správcu dane nespĺňala by táto faktúra náležitosti daňového dokladu pre nesúlad označenia dodávateľa príslušnej služby v danom prípade právnych služieb a uvedeného " IČ DPH". Stavovské predpisy neupravujú náležitosti daňových dokladov.
Žalobca na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že medzi ním a spoločnosťou úpadcu, v tomto čase P. s.r.o. predtým I. I. bola uzavretá mandátna zmluva č. 1107 zo dňa 10.09.2011, ktorá bola rámcovou zmluvou pre poskytovanie právnych služieb ním ako advokátom tejto spoločnosti. Podľa tejto zmluvy bolo dohodnuté, že za poskytované právne a mandátne služby mu patrí odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to vo výške zodpovedajúcej počtu poskytnutých úkonov právnej služby a ceny, takého úkonu určenej podľa sadzieb tarifnej odmeny a sadzieb platných v čase vykonania úkonu. Súčasne bolo dohodnuté, že poskytovanie právnych služieb bude fakturované osobitne za každú právnu
vec a že vyúčtovanie, fakturácia podlieha zdaneniu DPH, pretože je platcom DPH. Súčasne tam boli dohodnuté otázky náhrady nákladov spojených s poskytovaním právnych služieb. V rámci dojednania boli dohodnuté ďalšie podmienky ukončenia poskytovania právnych služieb zodpovednosti za škodu i dojednanie o úroku z omeškania v prípade neplatenia peňažného záväzku. Pokiaľ ide o túto vec, išlo o zastupovanie vo veci vylúčenia veci z exekúcie, proti spoločnosti MIGAREAL s.r.o. bolo začaté exekučné konanie v rámci ktorého bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie speňažením jej nehnuteľnosti. Išlo o exekúciu titulom ručiteľskej listiny za záväzky spoločnosti I.. Vzhľadom na podmienky ručiteľskej listiny spoločnosť P. s.r.o. nadobudla presvedčenie, že speňaženie do exekúcie spísaných nehnuteľností z ručiteľského záväzku je nedôvodné, preto sa rozhodla podať na príslušnom súde žalobu o vylúčenie spísaných nehnuteľností z exekúcie. Na základe plnej moci podal žalobu o vylúčenie veci z exekúcie a zo svojich prostriedkov súčasne uhradil aj súdny poplatok. Uplatnená pohľadávka predstavuje vyúčtovanie zálohy na poskytnuté služby a súdy poplatok. Spoločnosť MIGAREAL s.r.o. z faktúry uhradila časť poskytnutej zálohy, neuhradila súdny poplatok a ešte časť vyúčtovanej zálohy. Zostatok z tejto faktúry predstavuje potom uplatnenú pohľadávku v konkurze a následne po jej popretí v tomto konaní. Faktúrou fakturoval zálohu na právne služby vo výške 200,- eur + DPH a fakturoval uhradený súdny poplatok vo výške 99,50 eur. Spoločnosť P. s.r.o. uhradila 105,- eur, čo bolo úhradou na účtovanej zálohe za právne služby. Neuhradila zostatok a neuhradila súdny poplatok vo výške 99,50 eur. Takže uplatňuje touto žalobou zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a 135,- eur titulom poskytnutia právnych služieb. Po tom, čo podal žalobu, zaplatil súdny poplatok, vystavil faktúru. Bola vyúčtovaná záloha, pretože sa predpokladalo, že to bude viac ako 200,- eur. Mandátna zmluva č. XXXX sa vzťahuje k tomuto konaniu, bola to rámcová zmluva, ak nebolo dohodnuté niečo iné mala by sa vzťahovať k tomuto konaniu. Bola podpísaná dňa 10.09.2011 ako rámcová zmluva, v rámci tejto zmluvy neboli definované predmety sporov, vzťahovala sa všeobecne na všetky spory úpadcu. Fakturoval pod názvom účtovnej jednotky, pretože ako fyzická osoba s rôznym predmetom činnosti zárobkovej je len jedna účtovná jednotka. Faktúra má svoje záhlavie definované a naprogramované v počítačovom programe a výstup je taký, aký je na faktúre. Nesporne právne služby poskytoval ako advokát a ako advokát pod obchodným menom JUDr. Q. U. - Realita fakturuje svoje služby najmenej 20 rokov. Táto skutočnosť nebola spornou či nebola problémom, ani u daňového úradu, ktorý je nesporne orgánom s právomocou správnosť účtovania, do čoho patrí aj správnosť fakturovania, kontrolovať a nebola spornou a problematickou ani v jednom prípade, kedy za toto obdobie žaloval svojich klientov o zaplatenia fakturovanej sumy na príslušných súdoch. Nefakturoval odmenu, ale zotrval na vyplatení zálohy, ktorá bola fakturovaná, ktorú si prihlásil aj do konkurzu vzhľadom k tomu, že suma, ktorá bola fakturovaná ako záloha za právne služby, zodpovedala približne čiastke, ktorá by mala byť skutočne vyúčtovaná za poskytnuté právne služby. Došlo medzi ním a spoločnosťou MIGAREAL s.r.o. k dohode, že výška odmeny za právne služby v tejto právnej veci sa nebude meniť a zostane vo výške, ktorá bola fakturovaná, a táto faktúra bude viac menej konečná. Došlo k dohode, že to, čo je fakturované, mu za služby v tejto veci patrí, a nebude sa robiť vo veci zúčtovanie. Ak poskytol služieb viac, nebude to doúčtovavať, dôvod bol ten, že po okamihu vyhlásenia konkurzu sa exekúcia zastavuje. Úkony medzi nimi boli špecifikované prevzatím veci, podaním žaloby, bol osobne jednať u exekútora JUDr. W.. I keď toto jednanie sa konalo a týkalo viacerých exekučných vecí. Čiastočné plnenie od úpadcu zúčtoval najprv na trovy, a išlo o také poradie ako je aj uvedené na faktúre, úpadcovi to povedal a úpadca to nenamietal. Do prihlášky uviedol obchodné meno tak, ako je to uvedené na faktúre a ako je označenie účtovej jednotky. Predpokladá, že keby tam uviedol svoje meno bez dodatku Realita, bola by tam námietka zo strany žalovanej, prečo je to obchodné meno bez dodatku.
Konateľ a spoločník úpadcu G... P. I. PhD. na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že pána JUDr. U. pozná viac ako 20 rokov a ako právny zástupca ich zastupoval vo viacerých firmách. V tejto konkrétnej firme, ktorá vznikla pod názvom Recykling s.r.o. a neskôr bola premenovaná z dôvodu zmeny činnosti na I. I. s.r.o. a následne po opäť zmene činnosti na P. s.r.o. ich tiež zastupoval vo všetkých sporoch, vždy mali uzatvorenú nejakú zmluvu a v tomto konkrétnom prípade mali uzatvorenú mandátnu zmluvu. Na základe týchto zmlúv ich U.. U. zastupoval, za čo v zmysle týchto zmlúv si aj účtoval náklady spojené s týmto zastupovaním. Vždy, pri každom konkrétnom spore žalobca s ním konzultoval veci ohľadne sporu a pred vystavením faktúry prišiel a preukázal mu jeho vyčíslené náklady so zdôvodnením prečo a na čo musel tieto náklady mať s daným sporom. Po odsúhlasení nákladov vystavil faktúru, ktorú predložil spoločnosti na zaplatenie. Faktúra išla účtarke a bola uhradená. Nakoľko sa dostali do problémov finančných po vzatí ich majetku do konkurznej podstaty CISS-u neboli schopní uhrádzať svoje záväzky a preto aj uvedená faktúra, o ktorú sa vedie tento spor nebola uhradená. A. je právnik a po dlhoročných skúsenostiach s JUDr. Jaroščiakom nemal dôvod pochybovať o výške ním uvedenej čiastky vo vyúčtovaní. Bolo to ním
odsúhlasené, dohodli sa tak. Detaily ako sa dohodli, na čo bude poskytnutá platba poukázaná či to bude na právne služby, alebo súdny poplatok si už nepamätá, ale zrejme to bude tak, ako to hovorí žalobca.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k podanej žalobe. Ďalej uviedol, že žalovaná poprela prihlásenú pohľadávku prioritne z toho dôvodu, že obchodné meno JUDr. Q. U. - H. nespadá pod tie činnosti v súvislosti s ktorými si poskytnuté služby účtoval a do konkurzu prihlásil. V súvislosti s poskytnutím právnych služieb musí advokát používať svoje meno a priezvisko a to tak, ako je zapísaný v Slovenskej advokátskej komore. Pokiaľ žalobca podniká na základe živnostenského oprávnenia používa aj prívesok Realita. Čo sa týka však účtovania musí používať názov zapísaný v advokátskej komore, v čom žalovaná vidí chybu, pre ktorú musela žalovaná ako správkyňa prihlásenú pohľadávku poprieť. K tomu sa vzťahuje aj vyjadrenie ohľadom duplicity pohľadávok, nakoľko správkyňa predpokladala, že existujú aj ďalšie faktúry v rámci ktorých budú poskytnuté služby zo strany žalobcu vyúčtované, kde bude žalobca označený už iba ako advokát. Rovnako dôvodom popretia bola aj nesprávnosť základu pre výpočet tarifnej odmeny. V predmetnej veci išlo o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, kde základom pre výpočet tarifnej odmeny je 1/13 výpočtového základu v zmysle vyhlášky č. 655/2004, v zmysle ktorého v tom aj uplatnená výška pohľadávky je nesprávna. Žalobca pri poskytovaní právnych služieb má účtovať ako advokát. Ďalej poukázal na to, že ak by bol prívesok nie Realita, ale napr. masážne služby, a pod takýmto menom by žalobca poskytoval právne služby bolo by to nie len nesprávne, ale aj nedôstojné. V uvedenom prípade bola prihláškou uplatnená a vyúčtovaná záloha. Čo sa týka zálohy vyhlásením konkurzu zanikajú plnomocenstvá, preto aj z vecného hľadiska nie je možné žalobcovi túto pohľadávku priznať. Po zániku plnomocenstva bolo povinnosťou žalobcu, ako advokáta si uskutočnené právne služby a prijaté preddavky vyúčtovať.
Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že primárne má za to, že bolo nutné poprieť pohľadávku žalobcu z dôvodu špeciálneho zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nakoľko označenie konkurzného veriteľa, t.j. žalobcu nezodpovedalo označeniu právneho dôvodu, z ktorého mala pohľadávka vyplývať. Podľa § 32 ZKR na takéto prihlášky, ktoré nemajú správne zákonné náležitosti sa neprihliada a správca je povinný ich poprieť ak sú sporné, preto sa tak aj stalo, nakoľko predmetom prihlasovania neboli žiadne činnosti vykonané pod obchodným menom Q. U. H., ktoré by vyplývali zo živnostenského oprávnenie vedeného na toto obchodné meno. Navyše v tejto veci ide o prihlásenie zálohy na budúce trovy právneho zastúpenia a tak aj s ohľadom na iný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 36Cbi/69/2014 má za to, že po skončení právneho zastúpenia vyhlásením konkurzu vzniká povinnosť právneho zástupcu vyúčtovať odmenu a záloha nepredstavuje túto odmena a nepredstavuje ani pohľadávku na plnenie z určitého právneho titulu. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť a priznať náhradu trov konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote.
Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok por. č. 1, mandátna zmluva č. 1107, faktúra č. XXXXX, plná moc z XX.XX.XXXX, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, popretie pohľadávky z XX.XX.XXXX, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 8/J-2, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/1/2013-832, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 8/J-2, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z XX.XX.XXXX, výpis z obchodného registra na úpadcu z 19.10.2015, výpis z obchodného registra na úpadcu z 04.12.2015, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 04.02.2016, výpis z obchodného registra na úpadcu z 4.02.2016 a zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28R/1/2013 prihláška pohľadávky č. XX.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28R/1/2013-832 zo dňa 12.03.2014 zastavil reštrukturalizačné konanie vedené voči dlžníkovi MIGAREAL, s.r.o., začal voči nemu zároveň konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka zároveň aj predmetným uznesením konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. U. X.. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. 28R/1/2013-832 a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.03.2014 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v
Obchodnom vestníku a to dňa 19.03.2014. Dňa 20.03.2014 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 05.05.2014. Od nasledujúceho dňa t. zn. od 06.05.2014 začala správcovi plynúť tridsaťdňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa 04.06.2014. Od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky správcom t. zn. od 11.06.2014 začala plynúť veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá, tridsaťdňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Posledným dňom tejto lehoty bol 10.07.2014. Súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok č. 1 na uplatnenie pohľadávok v konkurze žalobcu došla súdu a žalovanému ako správcovi dňa 02.05.2014 (posledný deň na prihlasovanie pohľadávok bol 05.05.2014) t. zn. k prihláseniu pohľadávky došlo v zákonnej prihlasovacej lehote. Správca poprel všetky pohľadávky žalobcu, prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, dňa 30.05.2014, a to čo do právneho dôvodu vzniku, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Popretie pohľadávky zhodne zdôvodnil tým, že prihlášku podáva nesprávny subjekt JUDr. Jaroščiak, avšak nie ako advokát, teda nepreukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky, sú uplatnené vyúčtované zálohy, ktoré však svojou povahou nie sú voči úpadcovi pohľadávkou, ale záväzkom a to až do riadneho vyúčtovania, služby na faktúre boli pravdepodobne vyúčtované dvakrát, existujú dôvodné pochybnosti o pravosti pohľadávky, prihláška je nepreskúmateľná. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 10.06.2014. Od nasledujúceho dňa od doručenia oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky t. zn. od 11.06.2014 začala žalobcovi plynúť tridsaťdňová lehota na podanie určovacej žaloby. Žaloba žalobcu na určenie popretej pohľadávky došla súdu dňa 08.07.2014. Dňa 08.07.2014 sa začalo súdne konanie vyvolané konkurzom. Žalobca s úpadcom uzatvoril dňa 10.09.2011 mandátnu zmluvu č. 1107, na základe ktorej vznikol žalobcovi záväzok poskytovať t. č. úpadcovi právne služby v rozsahu a lehotách podľa jeho potreby a požiadaviek, na jeho účet za odplatu. Výška odmeny bola dohodnutá odkazom na vyhlášku ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z., za predpokladu, že nebude medzi účastníkmi dohodnuté niečo iné. Rovnako bolo medzi účastníkmi dohodnuté právo fakturovať odmenu za poskytnutie právnych služieb okrem dňa ukončenia právneho zastúpenia v jednotlivej právnej veci, aj v deň predchádzajúci dňu vyhlásenia konkurzu. Žalobca vystavil úpadcovi dňa 16.12.2011 faktúru č. 11076 v sume 339,50 eur s dátumom splatnosti 23.12.2011, ktorou fakturoval úpadcovi právne služby v spore VÚB, a.s. o vylúčenie veci z exekúcie - OS Ža 11Cb/242/2011 - záloha a súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“).
Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.
Podľa § 23 odsek 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
Podľa § 24 odsek 1 ZoKR účastníkmi konkurzného konania sa dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
Podľa § 28 odsek 1 ZoKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
Podľa § 28 odsek 2 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.
Podľa § 28 odsek 3 ZoKR ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po
doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.
Podľa § 29 odsek 1 ZoKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.
Podľa § 29 odsek 6 ZoKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
Podľa § 32 odsek 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 32 odsek 2 ZoKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Podľa § 32 odsek 6 ZoKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
Podľa § 32 odsek 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 32 odsek 15 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 odsek 19 ZoKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
Podľa § 120 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu a pasívnu legitimáciu žalobcu a žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu je daná, vzhľadom k tomu, že žalobca je veriteľom pohľadávky v konkurze podľa § 24 odsek 1 ZoKR. Pasívna legitimácia žalovaného je daná, vzhľadom k tomu, že žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa § 40 ods. 1 ZoKR. Následne, po zistení, že aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná, súd zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. Žalobca si v konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky súhrnnou prihláškou dňa 02.05.2014, t. zn. v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok (táto lehota uplynula dňa 05.05.2014), správca prihlásenú pohľadávku poprel dňa 30.05.2014, pričom lehota na popieranie pohľadávok uplynula správcovi dňa 04.06.2014, žalobcovi bolo doručené oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok dňa 10.06.2014 a žalobca podal určovaciu žalobu na súde dňa 08.07.2014 (posledný deň tejto lehoty uplynul dňa 10.07.2014). Pri prihlasovaní pohľadávky
žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Žalobca v rámci podanej žaloby namietal účinnosť popretia pohľadávky s poukazom na § 32 odsek 6 ZoKR, nakoľko žalovaný ako správca žalobcovi ako veriteľovi neoznámil dôvody popretia, tak ako boli uvedené v zozname pohľadávok. Súd v tomto smere poukazuje na znenie predmetného zákonného ustanovenia, ktoré výslovne uvádza, že správca popretie pohľadávok bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a oznámi veriteľovi, pričom obsah oznámenia, t. zn. aj uvedenie dôvodov popretia zákon ďalej neobsahuje. V zmysle uvedeného potom postup správcu, kedy len oznámil žalobcovi ako veriteľovi popretie pohľadávok bol správny. Rovnako súd poukazuje na § 32 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého je preskúmanie prihlásených pohľadávok v kompetencii správcu, pričom zákon správcu osobitne nelimituje (okrem § 32 ods. 2 ZoKR posledná veta), pri rozsahu prieskumu ako ani pri dôvodoch popretia. Ak teda správca, pri svojom konaní s odbornou starostlivosťou, má akékoľvek pochybnosti o prihlásenej pohľadávke, najmä za stavu, ak je prihláška pohľadávky pomerne stručná čo do obsahu či čo do pripojených listinných dôkazov, zákon mu umožňuje prihlásenú pohľadávku bez ďalšieho poprieť resp. mu priam ukladá povinnosť ju poprieť, pričom rozsah ďalšieho konania, určí rozsahom popretia. Preto aj postup správcu, kedy mal pochybnosti o prihlásenej pohľadávke, ktorý viedol k jej popretiu bol uskutočnený účinne a v súlade so zákonom. Následne je na veriteľovi, aby podal určovaciu žalobu a v konaní, podľa obsahu popretia, vyvrátil dôvody popretia. Žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu vzniku, výšku, poradia, vymáhateľnosti z viacerých dôvodov. Prvým z nich bola nesprávnosť prihlásenia pohľadávky resp. prihlásenie pohľadávky pod nesprávne označeným subjektom, nakoľko žalovaný mal za to, že správne si mal žalobca prihlásiť pohľadávku iba pod obchodným menom JUDr. Václav Jaroščiak, bez akéhokoľvek dodatku. K tomuto súd uvádza, že poukazuje na to, že podnikateľom je v zmysle § 2 Obchodného zákonníka ako osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, tak aj osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, sem sa zaraďuje aj výkon tzv. slobodných povolaní, medzi ktoré patrí aj výkon advokácie. V uvedenom prípade sa tieto dve možnosti výkonu podnikateľskej činnosti v spojili v jednej osobe a to vo fyzickej osobe JUDr. Václava Jaroščiaka. Ide o jednu fyzickú osobu, čo samotný zákon nevylučuje. Rovnako súd poukazuje na to, že ak ide o podnikateľa fyzickú osobu, táto koná buď osobne alebo zástupcom. V uvedenom prípade bola uzatvorená zmluva medzi úpadcom a žalobcom tak, že ako subjekt zmluvy bol označený žalobca ako fyzická osoba bez dodatku a k tomuto označeniu boli pripojené jeho údaje vyplývajúce z výkonu jeho podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, konkrétne jeho IČO, ktoré charakterizuje a medzi inými aj špecifikuje jednotlivých podnikateľov. Identifikačné číslo pridelí živnostenský úrad podnikateľovi, ak zistí, že spĺňa všetky zákonné náležitosti na jeho pridelenie. V uvedenom prípade mal súd z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané a to z výpisu z živnostenského registra, že žalobca vykonáva živnostenskú činnosť a má pridelené identifikačné číslo, tak ako bolo uvedené na mandátnej zmluve č. 1107 uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom dňa 10.09.2011. Na základe uvedenej mandátnej zmluvy sa žalobca zaviazal úpadcovi poskytovať právne služby v rozsahu a lehotách podľa potreby a požiadaviek, na jeho účet a za odplatu. Aj keď žalobca nemá v rámci predmetu podnikania uvedené poskytovanie právnych služieb, v uvedenom prípade aj napriek tomu, je vzhľadom k zápisu do Advokátskej komory oprávnený takýto druh služieb poskytovať a teda je aj v súlade s § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka podnikateľom a podniká aj v tejto oblasti služieb. Žalovaný poukazoval na nesprávnosť vyhotovovania účtovných dokladov zo strany žalobcu, súd však účtovníctvo žalobcu pre účely súdneho konania nepovažuje za relevantné. Čo súd považuje za relevantné je preukázanie skutočnosti, či právny vzťah medzi úpadcom a žalobcom ako podnikateľom vznikol a v akom konkrétnom rozsahu. Žalobca je podnikateľ a to ako v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/, tak aj § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka, pričom žalobca používa obchodné meno, ktoré je reálnym obchodným menom žalobcu t. zn. ide o obchodné meno, ktoré je oprávnený používať v zmysle jeho evidencie v Živnostenskom registri. Vzhľadom k vyššie uvedenému len samotný dôvod označenia subjektu tak ako bolo označený v prihláške, súd nepovažoval za dôvodný pre popretie pohľadávky. Čo sa týka možnej duplicity na ktorú rovnako poukazoval žalovaný, z toho dôvodu, že ak žalobca používa dve obchodné mená, mohol si ten istý nárok uplatniť v konkurze úpadcu duplicitne, tento dôvod súd v konaní preukázaný nemal a žalovaný, ktorého rovnako v konaní zaťažuje bremeno dôkazu na preukázanie ním tvrdených rozhodných skutočností, na preukázanie tejto skutočnosti v konaní ani žiaden dôkaz vykonať nenavrhol. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaný ako správca poprel prihlásenú pohľadávku, bola jej celková nepreskúmateľnosť a to, že právny dôvodom uplatneného nároku je vyúčtovanie tzv. „zálohy“ za
poskytnutie právnej služby, ktorá však svojou povahou nepredstavuje voči úpadcovi pohľadávku ale záväzok a to až do riadneho vyúčtovania. Súd sa v tejto časti stotožňuje s dôvodmi popretia. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky bola na základe mandátnej zmluvy uplatnená záloha za v budúcnosti poskytnuté právne služby vo výške 240,- eur. Medzi účastníkmi bola síce dohodnutá možnosť požadovať zaplatenie tzv. zálohy, maximálne do výšky dvoch úkonov právnej služby, avšak zároveň bolo medzi účastníkmi dohodnuté právo žalobcu vyúčtovať poskytnuté právne služby ku dňu ukončenia zastupovania, pričom medzi účastníkmi bolo aj výslovne dohodnuté právo žalobcu fakturovať odmenu za poskytnuté právne služby tiež deň predchádzajúci dňu vyhláseniu konkurzu. Rovnako súd poukazuje na to, že v zmysle § 52 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony t. zn. zaniklo aj plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v konkrétnej právnej veci, nakoľko okrem rámcovej mandátnej zmluvy, bolo na zastupovanie udelené aj osobitné plnomocenstvo a teda zaniklo aj plnomocenstvo udelené na zastupovanie vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina sp. zn. 11Cb/242/2011, v rámci ktorej bol následne žalobca oprávnený urobiť úpadcovi vyúčtovanie a teda uplatniť si voči nemu konkrétne, v predmetnej veci reálne uskutočnené úkony právnej služby. Avšak súd má za to, že po zániku zastupovania v konkrétnej veci ako na základe mandátnej zmluvy, tak aj na jej základe udeleného plnomocenstva žalobca už nemá nárok na vyplatenie zálohy, ktorá má pokryť náklady na budúce právne služby, pretože ak oprávnenie na zastupovanie zaniklo, žiadne ďalšie právne služby nemohol žalobca úpadcovi poskytovať, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. K dôvodu popretia a to nepreskúmateľnosti prihlásenej pohľadávky súd ďalej uvádza, že z prihlášky pohľadávky predloženej do spisu vyplýva, že dôvodnosť uplatneného nároku, do konkurzu úpadcu prihlásenej pohľadávky žalobca preukazoval priloženou faktúrou a plnomocenstvom na zastupovanie vo veci proti odporcovi Všeobecná úverová banka, a.s., o vylúčenie nehnuteľných vecí z exekúcie a určenie, že výkon exekúcie proti povinnému CISS City, s.r.o. predajom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 984 obce a k. ú. Rudina a liste vlastníctva č. 502 obce a k. ú. Rudinka sú neprípustné. Nič viac k prihláške pohľadávky preukazujúce existenciu pohľadávky zo strany žalobcu predložené nebolo. Čo sa týka samotného právneho dôvodu vzniku pohľadávky, žalobca ho jednoznačne špecifikoval ako právne služby a to neuhradená časť fakturovanej zálohy na právne služby a súdny poplatok vo výške 239,50 eur, čím vymedzil jednoznačne právny dôvod vzniku pohľadávky. Súd nemôže žalobcovi priznať pohľadávku z iného právneho dôvodu ako ho vymedzil v prihláške pohľadávky, pričom tento špecifikáciou zálohy za právne služby vymedzil dostatočne určito. Následne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce poukázal na to, že rozsah uskutočnených úkonov bude v konaní preukázaný a to zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/242/2011. Tento spis však súdu k momentu uskutočnenia pojednávania pripojený nebol, na čo žalobca reagoval tak, že vzhľadom na vykonané dokazovanie ho už oboznamovať nežiadal a návrh na vykonanie dokazovania v tejto časti zobral späť. Žalobca disponuje sporom a je na žalobcovi, aby v konaní preukázal všetky ním tvrdené rozhodné skutočnosti. Žalobca poukázal na výpoveď úpadcu a túto výpoveď považoval za dostatočnú na preukázanie svojho nároku. K tomuto dôkazu súd poukazuje na to, že ak by súd aj pripustil, že žalobca špecifikoval právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky ako poskytnuté právne služby (t. zn. nebral by do úvahy iba vyúčtovanie zálohy) a náhrada za uhradený súdny poplatok, ktorý uhradil namiesto úpadcu, súd ani tak dôvodnosť uplatneného nároku v konaní preukázanú nemal. Sám úpadca pri svojom výsluchu neuviedol nič k rozsahu poskytovaných služieb, uviedol len, že po odsúhlasení služieb bola vystavená faktúra, následne uviedol, že išlo o vyúčtovaciu faktúru, ktorá následne bola uhradená. Uviedol, že žalobca pri každom konkrétnom spore konzultoval s ním veci ohľadom sporu, pred vystavením faktúry prišiel za ním, ukázal mu vyčíslené náklady a po odsúhlasení vystavil faktúru, pričom nemal dôvod pochybovať o výške ním uvedenej čiastky vo vyúčtovaní. Avšak žalobca predložil do spisu iba faktúru, ktorá bola vystavená ešte zrejme pred poskytnutím právnych služieb resp. možno po čiastočnom poskytnutí nejakých právnych služieb, nakoľko ňou fakturoval zálohu a súdny poplatok, pričom časť tejto faktúry, v sume 100,- eur bola žalobcovi uhradená. Žalobca až pri svojej výpovedi, pri položení otázky zo strany právneho zástupcu žalovaného, prvý krát, aj to iba neurčito špecifikoval úkony, ktoré mal v konaní uskutočniť, pričom zároveň uviedol, že malo dôjsť k dohode že vyúčtovaná záloha pokryje úkony právnej služby vykonané žalobcom a bude viac menej konečná, pričom toto vyjadrenie žalobcu, súd považuje za neurčité a rozporné. Nekorešponduje ani s vyjadrením úpadcu, ktorý rovnako poukazoval iba na odsúhlasenia konečného vyúčtovania. Úpadca vo svojej výpovedi poukazoval na správnosť vyúčtovania, ktoré však podľa žalobcu v konkrétnej veci uskutočnené nebolo. Ďalej žalobca uviedol, že malo ísť o úkony prevzatia veci, podania žaloby, rokovania s protistranou, ktorého sa zúčastnil v súvislosti s viacerými vecami úpadcu t. zn. až na základe podnetu protistrany žalobca prvý krát bližšie, avšak nie určito špecifikoval jednotlivé úkony, ktoré mal v konaní uskutočniť, avšak vykonaným
dokazovaním súd preukázané nemal, že k ich uskutočneniu aj skutočne došlo. Žalobca nešpecifikoval kedy jednotlivé úkony uskutočnil a o ich uskutočnení rovnako v konaní nepredložil žiadny dôkaz, o úkony právnej služby v akej hodnote išlo, pričom táto skutočnosť nie je zrejmá ani z vystavenej faktúry a to najmä za toho stavu, že časť úkonov v sume 100,- eur bola žalobcovi reálne uhradená, t. zn. žalobca síce uviedol, že túto sumu započítal na právne služby, ale opäť iba všeobecne, neuviedol, ktorý úkon bol touto úhradou pokrytý a v akej výške. T. zn., ak by aj súd pripustil, že žalobca si uplatnil v konkurznom konaní právne služby v sume 140,- eur (239,50 - 99,50), dôvodnosť tohto uplatnenia, súd v konaní nemal preukázanú. Rovnako nemal súd preukázanú ani dôvodnosť úroku z omeškania, ktorý si v konaní žalobca uplatnil. Rovnako súd nemal preukázanú ani dôvodnosť nároku na zaplatenie súdneho poplatku, nakoľko aj táto časť bola popretá pre nepreskúmateľnosť a túto žalobca v priebehu konania nijak neodstránil ani nepredložil dôkaz o tom, že tento súdny poplatok v konaní reálne zaplatil ani to v akej výške, t. zn. či k tomu skutočne došlo vo výške prihlásenej do konkurzného konania. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnosťami, súd mal za to, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nepreukázal všetky ním tvrdené rozhodné skutočnosti, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Súd mal za to, že žalovaný ako správca pri predložení prihlášky z ktorej zistil iba udelenie plnomocenstva a vystavenie zálohovej faktúry postupoval správne. Súd zároveň poukazuje na to, že je na veriteľovi, aby si v rámci konkurzného konania prihlásil pohľadávku tak, aby bola riadne jej dôvodnosť preukázaná, resp. aby neboli nijaké pochybnosti o jej dôvodnosti. Aj z predložených listinných dôkazov v prihláške, ako aj z dôkazov vykonaných na základe návrhu žalobcu, nakoľko predmetné konanie predstavuje rovnako sporové konanie, so zodpovednosťou žalobcu na výsledku sporu, súd potom, ako žalobca v konaní nenavrhoval žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, dokazovanie vyhlásil po zákonnom poučení za skončené. Súd nemôže suplovať účastníka konania a narušovať rovnováhu strán v prípade sporového konania. Čo sa týka dôkazu, ktorý v konaní súd nevykonal a to oboznámenie a pripojenie spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/242/2011, súd ho nevykonal z dôvodu, že bol navrhnutý žalovaným, ktorý do skončenia prvého pojednávania, žiadne návrhy na vykonanie dokazovania nepredniesol. Tento dôkaz v konaní navrhol vykonať najprv žalobca, ktorý následne tento návrh zobral späť. Na čo reagoval žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý tento dôkaz novo navrhol. Avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný bol s predvolaním na prvé pojednávanie riadne poučený o koncentračnej zásade v zmysle § 118a O.s.p., tento dôkaz mohol do skončenia prvého pojednávania navrhnúť, neurobil tak, preto súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Rovnako súd poukazuje na § 120 ods. 1 O.s.p. a bremeno tvrdenia a dôkazu, ktoré zaťažuje v sporovom konaní predovšetkým žalobcu. Podľa § 142 odsek 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 odsek 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p., a to tak že, žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania priznal 100 % náhradu trov konania, potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.