Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/213/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 010 00 Praha 1, IČO: 264 29 705, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Š. M., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXX, v konaní o zaplatenie 898,13,00 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 898,13 € so zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy 898,13 € od 29.6.2010 do zaplatenia, so 6 % úrokom zo zmenkovej sumy 898,13 € od 9.9.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní do právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie z a s t a v u j e v časti predmetu sporu o zaplatenie 0,19 % denne zo sumy 898,13 € od 29.6.2010 do zaplatenia.

III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci súdny poplatok za návrh vo výške 53,50 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 si navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v členskom štáte európskej únie (v Českej republike) cestou vyplnenia vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči odporcovi pohľadávku vo výške 898,13 €, zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne zo sumy 898,13 € od 29.06.2010 do zaplatenia, 6 % ročné úroky zo zmenkovej sumy 898,13 € od 09.09.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy, t.j. 2,99 € a náhradu trov konania.

Príslušnosť Okresného súdu Čadca na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného sporu navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v ČR v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odôvodnil od bydliska odporcu na území SR.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 18.01.2010 na zmenkovú sumu 898,13 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 29.06.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 €, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,00 € a na úroky uhradil 0,00 €.

Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „Bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z obchodného registra navrhovateľa.

Uvedený návrh súd doručil odporcovi s procesným poučením (čl. 61 rub spisu). Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podľa § 115 ods.1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

V poznámke pod čiarou pod bodom 13aa) je uvedené Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, (ďalej len nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 5 ods.1 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 09.02.2016 verejne vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods.1 nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000,00 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („Akta jure impérii“).

Podľa článku 3 ods.1 nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods.1 nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe 1 a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazu, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods.2 nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť 1 vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe 3. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods.3 nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods.1 nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods.3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehote, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky:

b) vykonať dôkazy v súlade s článkom 9,

c) predvolať strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní do predvolania.

Podľa článku 7 ods.3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods.3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods.1 a článku 3 ods.1 nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do pôsobnosti nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle nariadenia ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods.1 nariadenia titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporcovi. Odporca dňa 18.01.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 898,13 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.06.2010. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako „Vistazmenka“ a bola opatrená doložkami „Bez protestu“ a (na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia), pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa.

Odporca na zmenkovú sumu uhradil vo výške 0,00 €, preto si navrhovateľ uplatnil voči nemu zmenkovú sumu vo výške 1999,00 €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1980,79 od 03.05.2010, na zaplatenie ktorého sa odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal, ale aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu v sume 9,94 €.

Odporca sa k návrhu na uplatnenie pohľadávky nevyjadril, celkovo ostal v konaní nečinný.

Vstup do konania oznámil vedľajší účastník konania na strane odporcu ako spotrebiteľa (čl. 71). Bol poučený súdom (čl. 73) a vyzvaný k predloženiu súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania na jeho strane podľa § 93 ods. 3 novely OSP (čl. 50). Keďže súhlas nedoručil, v súlade s § 93 ods. 3 novely OSP (zákon č. 353/2014 Z.z., účinný od 1.1.2015) súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného znenia § 93 ods. 3 OSP: „Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh“ Z uvedených dôvodov súd nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada“, má sa za to, že nie je vedľajším účastníkom konania (§ 79 ods. 4 prvá veta OSP: „Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.“). Nestotožnil sa s názorom vedľajšieho účastníka konania, že je potrebné aplikovať OSP platný a účinný do 1.1.2015, pretože vstúpil do konania v čase do 1.1.2015. Preto nie je, podľa názoru VÚK, jeho povinnosťou doručiť súhlas odporcu s jeho vstupom do konania. Súd je povinný na jeho vstup prihliadať a doručiť mu návrh a ostatné podania.

Prvostupňový súd sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem procesného práva zo strany vedľajšieho účastníka konania. Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva (teda aj § 93 ods. 3 novely OSP, účinnej od 1.1.2015) sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na tento prípad aplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 novely OSP a na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal. Súd má za to, že mu neodňal možnosť konať pred súdom. § 44 ods. 1 OSP umožňuje nahliadať do spisu účastníkovi konania, ktorým však vedľajší účastník konania nebol. Preto podľa § 44 ods. 2 OSP súd umožnil vedľajšiemu účastníkovi konania nahliadať do súdneho spisu a chrániť záujmy spotrebiteľa (čl. 73). Toto právo vedľajší účastník konania nevyužil. Ďalej súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším účastníkom konania a o jeho vstupe nerozhodoval.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje Zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon).

Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje: (1) Označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; (2) Bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; (3) Údaj zročnosti; (4) Údaj miesta, kde sa má platiť; (5) Meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; (6) Dátum a miesto vystavenia zmenky; (7) Podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods.1 Zmenkového zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§ 11 až 20) zročnosti (§ 33 až 37), platení (§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§ 43 až 50, § 52 až 54), platení pre česť (§ 55, § 59 až 63), odpisoch (§ 67, 68), zmena (§ 69), premlčaní (§ 70 a 71), v dňoch pracovného pokoja, počítanie lehôt a zákazu dni odkladu (§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods.2 Zmenkového zákona pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach údajov zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok (§ 7), o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods.1 Zmenkového zákona v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods.2 Zmenkového zákona úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods.3 Zmenkového zákona sa úrok počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 Zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods.1 Zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods.1 Zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods.1 prvej vety Zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahov k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods.1 Zmenkového zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na plnenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods.1 Zmenkového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané, 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti, 3. Trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

V danej veci je predmetom konania uplatnenia práv zo zmenky predloženej navrhovateľom, ktorá indosáciou nadobudla charakter zmenky na platenie. Z povahy zmenky ako abstraktného celého papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky prestavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod jej prijatia.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietky proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takému prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca, ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi, ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho - jej škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Predmetom sporu bol nárok zo zmenky, ktorá indosáciou nadobudla charakter zmenky na plnenie. Súd v danom prípade základný vzťah na základe ktorého zmenka vznikla neposudzoval, nakoľko odporca nevzniesol voči majiteľovi (navrhovateľovi) relevantné námietky týkajúce sa zmenky, ani nenamietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by musel aj v konaní preukázať.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi, a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporcu ako vystaviteľa zmenky zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitosti zmenky súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybnosti. Záver o platnosti zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 23.11.2013, sp.zn. zo dňa 19.12.2013, sp.zn. zo dňa 19.12.2013, sp.zn. zo dňa 19.12.2013, sp. zn. zo dňa 25.6.2014). Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods.3 nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 898,13 €, zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne zo sumy 898,13 € od 29.06.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 898,13 € od 09.09.2010 do zaplatenia.

O čiastočnom späťvzatí návrhu súd rozhodol podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. za súhlasu odporcu. V nadväznosti na § 101 ods. 3 O.s.p. súd vychádzal zo zákonnej domnienky súhlasu odporcu s čiastočným zastavením konania, pretože domnienka nebola vyvrátená postupom podľa § 133 O.s.p.. Z uvedených dôvodov súd konanie zastavil v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 898,13 € od 09.09.2010 do zaplatenia.

O trovách konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 898,13 € s príslušenstvom, bola navrhovateľovi priznaná istina vo výške 898,13 €, čo predstavuje jeho úspech. V časti úrokov 0,19 % denne zo sumy 898,13 od 29.06.2010 (69,35% ročný úrok(0,19 x 365)) bolo doručené späťvzatie, čo predstavuje úspech odporcu. Odporcov úspech v konaní tak predstavoval ku dňu rozhodovania úspech 79,59 %. Odporcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,59 % (po odrátaní neúspechu odporcu od jeho úspechu, t. j. 79,59% - 21,00% = 59,59 %). V kontexte uvedeného súd so zreteľom na uplatnený nárok navrhovateľa, pomerný úspech oboch účastníkov konania a zistený skutkový stav vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) poplatkového zákona navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť podaním návrhu. S podaním návrhu súdny poplatok za návrh vo výške 53,50 € podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6% z predmetu sporu, najmenej 16,50 € nezaplatil, resp. jeho platbu ku dňu rozhodovania súdu nepreukázal. V nadväznosti na to podľa § 5 ods. 1 písm. h) poplatkového zákona súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za návrh priamo v rozhodnutí vo veci samej v celkovej výške 53,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.