Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-254-2014.pdf
PDF · 112.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/254/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. T., W.. X.X.XXXX, posledne bytom Y.. W. XXXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, toho času na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou U. V., zamestnankyňou Okresného súdu L., o zaplatenie sumy 3 268,53 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 584,81 eur, spolu s úrokom z omeškania v sume 284,62 eur, a spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 584,81 eur od 12.8.2013 až do zaplatenia, a trovy konania 82,32 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu, trovy právneho zastúpenia žalobcu v sume 264,11 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na Okresnom súde L. dňa 17.2.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 3 268,53 eur, úrok z omeškania vo výške 284,62 eur a úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 3 268,53 eur od 12.8.2013 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 8.12.2004 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s dohodnutými podmienkami čerpania s tým, že zmluva obsahuje náležitosti podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 4 105,10 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3 015,47 eur, riadneho úroku 705,04 eur, úroku z omeškania 318,81 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 65,78 eur. Sumu 65,78 eur predstavujúcu príslušenstvo a sumu 318,81 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 3 319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 47,37 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.11.2015 v počte 69 a celkovej výške 3 268,53 eur. Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne v celkovej výške 284,62 eur. Ďalej požadoval úrok z omeškania zo sumy 3 268,53 eur od 12.8.2013 do zaplatenia.
Podaním žalobcu doručeným súdu dňa 13.11.2014 žalobca doplnil svoj návrh na začatie konania a uviedol, že dňa 8.12.2004 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere, na
základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 3319,39 eur. V zmysle čl. I. zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 11,80% p.a. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 47,37 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.1.2005 a s konečnou splatnosťou dňa 20.11.2015. V zmysle č.l. I Zmluvy si zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur. Žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na zmluve potvrdil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podnienkami a sadzobníkom, súhlasil s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 3 118,69 eur a z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 3 050,17 eur, na úrok z omeškania bola započítaná suma 2,13 eur a na poplatky bola započítaná suma 66,39 eur. Poplatky za správu úveru a poplatky za upomienky sú v celkovej výške 302,40 eur. Zmluvné úroky predstavujú sumu 2 443,85 eur a sú vyčíslené za príslušné obdobie ( kalendárny mesiac) nasledovne: ku dňu 31.12.2004 - 100.000 Sk * 11,80% ( výška úrokovej sadzby) /360 ( počet dní v roku) * 24 ( počet dní príslušného obdobia - od 8.12.2004 do 31.12.2004, t.j. odo dňa čerpania úveru do konca príslušného obdobia. Týmto spôsobom boli zmluvné úroky vyčíslené tak, ako je uvedené v platobnej histórii odporkyne. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.11.2015 sa stali splatnými dňa 11.8.2013 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje.
Žalovaný sa na adrese svojho trvalého bydliska sa nezdržuje a iná adresa sa súdu ani po zisťovaniach nepodarila zistiť. Súd preto žalovanému ustanovil opatrovníčku v konaní, ktorá sa návrhu nevyjadrila.
Na pojednávanie sa nedostavila opatrovníčka žalovaného, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila. Súd, majúc za splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., vec prejednal a rozhodol bez účasti opatrovníčky a prihliadol pritom na obsah spisu a na listinné dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 8.12.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, vyjadrením navrhovateľa, prehľadom transakcií na účte, výzvou k úhrade, zisťovaním pobytu žalovaného, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Dňa 8.12.2004 uzatvoril žalovaný ako dlžník s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou L. L., E..L.. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000 Sk ( 3 319,39 eur ) ako spotrebný úver- bez účelu s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 11,80 % p.a. v deň podpisu zmluvy. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 2 % z výšku úveru, poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 50 Sk ( 1,66 eur) mesačne. V zmluve bola dohodnutá výška splátky 1 427 Sk (47,37 eur) mesačne k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.1.2005 a konečná splatnosť 20.11.2015. RPMN bola uvedená vo výške 14,12 %.
Podľa článku 7.4 Všeobecných obchodných podmienok bod 7.4.1 zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný platiť banke počas trvania úrokového obdobia.
Podľa článku 7.4 Všeobecných obchodných podmienok bod 7.4.2 úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný platiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t.j. časového obdobie dohodnutého v zmluve o úvere, resp. spôsobom v nej dohodnutým, počas ktorého sú bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.
Podľa článku 7.6 Všeobecných obchodných podmienok bod 7.6.1. ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote , ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Podľa článku 16.1 Všeobecných obchodných podmienok bod 16.1.1 klient je povinný platiť banke poplatky, za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve.
Podľa článku 16.1 Všeobecných obchodných podmienok bod 16.1.3 banka je oprávnená sadzobník kedykoľvek meniť z dôvodu zmien v obchodnej politike banke alebo zmien právnych predpisov alebo na základe vývoja na bankovom trhu alebo vývoja na peňažnom alebo kapitálom trhu. Zmenu sadzobníka určí banka zverejnením. Zmena sadzobníka je účinná dňom zverejnenia zmenenej časti sadzobníka alebo úplného znenia sadzobníka.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013, uzavretej postupcom L. L., E..L.., M. XX, F., K.: XX XXX XXX ako postupcom a postupníkom, ktorým je žalobca súd zistil, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok, vrátane jej príslušenstva, uvedené a špecifikované v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Dlžníkom je osoba, s ktorou postupca uzatvoril zmluvu o úvere a ktorá je označená v úverovej zmluve ako dlžník alebo osoba, ktorá vstúpila do postavenia tejto osoby. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške 4 105,10 eur. Listom zo dňa 9.7.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na spoločnosť EOS KSI, s.r.o.
Z listu žalobcu zo dňa 24.1.2014 označeného ako ,,pokus o zmier“ súd zistil, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie celého záväzku žalobcovi, ktorý predstavuje sumu 4 690,96 eur najneskôr do 31.1.2014.
Podľa prehľadu transakcií na účte, ktoré pripojil do spisu žalobca za obdobie od 8.12.2004 do 31.7.2011 žalovaný začal čerpať úver 8.12.2004 a to vo výške 100.000 Sk. Z tohto výpisu je zrejmé, že popri istine úveru 100.000,- Sk, sa táto istina zvýšila o sumy účtovaných poplatkov, úrokov z omeškania a vyúčtovaných úrokov. Spôsob ich napočítavania preukazuje predmetný výpis z účtu. Žalovanému bol dňa 8.12.2004 účtovaný poplatok vo výške 2 000 Sk t.j. 66,39 eur za poskytnutie úveru a následne poplatky za vedenie účtu vo výške 50 Sk mesačne.
Listom žalobcu označeného ako ,,Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 22.7.2013 žalobca oznámil žalovanému mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.7.2013 a zároveň vyzval žalovaného k úhrade sumy 4 272,66 eur najneskôr do 6.8.2013.
Z listu právneho predchodcu žalobcu L. L., E.. L.. zo dňa 20.5.2013 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 17.5.2013 a vyzvala žalobcu k úhrade sumy 4 033,15 eur do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; predávajúcim podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Zákon č. 634/92 Zb. v znení neskorších predpisov bol následne zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o splátkovom úvere je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva o splátkovom úvere je typovou zmluvou, uzatváranou vo viacerých prípadoch, pričom žalovaný jej obsah nemohol reálne ovplyvniť. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je teda zrejmé, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu v danom prípade, má spravovať Obchodným zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obch. zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, L.. A.. X Y. XX/XXXX). Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov. Z hľadiska zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá právny úkon posudzovať. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súd posúdil obsah zmluvy a Všeobecné podmienky a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola platne uzavretá a obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predposov ako aj náležitosti podľa § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela č. 102/2014 Z.z., ktorá zavádza do zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, L.. A.. X Y. XX/XXXX) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Z vyššie citovaného právneho predpisu vyplýva, že súd má na premlčanie prihliadať ex offo teda aj bez námietky účastníka.
Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 8.12.2004 mal súd preukázané, že žalovaný mal splácať úver v splátkach po 1 427 Sk (47,37 eur) mesačne splatných do 20. dňa v mesiaci. Preto prvá splátka bola splatná dňa 20.1.2005 a posledná splátka bola splatná dňa 20.11.2015. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota jednotlivých splátok v tomto prípade začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Žalobca si uplatnil zaplatenie splátok splatných od 21.3.2010 do 12.8.2013 v počte 69 splátok. Prvá splátka ktorú navrhovateľ uplatňuje sa teda stala zročnou dňa 21.3.2010, ďalšie splátky boli zročné dňa 21.4.2010, 21.5.2011, 21.6.2010, 21.7.2010, 21.8.2010, 21.9.2010, 21.10.2010, 21.11.2010, 21.12.2010, 21.1.2011 a 21.2.2011. Návrh na súd bol súdu doručený dňa 17.2.2014 teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty všetkých týchto splátok, s tým, že nepremlčuje sa celý úverový dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. Z toho vyplýva, že žalobcovo právo na zaplatenie dlžnej sumy týchto splátok bolo už premlčané a keďže má súd povinnosť prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, súd nemohol navrhovateľovi toto právo priznať. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti sumy 521,07 eur, ktorá predstavuje 11 premlčaných splátok á 47,37 eur zamietol. Nepremlčanou zostala pohľadávka za splátky úveru splatné odo dňa 21.2.2011 do 21.7.2013 t.j. 58 splátok á 47,37 eur spolu vo výške 2 747,46 eur.
Z predloženej zmluvy ako aj z výpisu z účtu vyplýva, že splátka vo výške 47,37 eur, obsahuje aj poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk (1,66 eur) teda celkom v sume 96,26 eur ( 58 x 50 Sk). Výšku poplatku za správu úveru žalovaný individuálne nedojednal čo potvrdzuje aj to, že právny predchodca sadzobník poplatkov niekoľkokrát menil a zvyšoval poplatky za správu úveru. Takéto jednostranné zvyšovanie poplatkov je možné posudzovať ako konanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu v zmluve stanovil poplatok za vedenie účtu vo výške 50 Sk mesačne, ktorý neskôr jednostranne zvýšil na sumu 1,99 eur. Poplatok za správu úveru by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Navrhovateľ bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok. Pri poplatkoch, ktoré má platiť spotrebiteľ je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkov platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedenie účtu, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Súd posúdil tieto poplatky za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neplatné a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na účtované poplatky. Z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa v časti sumy 96,26 eur zamietol.
Súd posúdil ako neprijateľný aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úveru čo v danom prípade predstavuje sumu 2 000 Sk (66,39 eur), nakoľko súd dospel k záveru, že ani tento poplatok nebol individuálne dojednaný a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov a to v neprospech žalovaného, keď uvedený poplatok nie je v záujme spotrebiteľa. Tento poplatok nemá rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkov platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za poskytnutie úveru, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu U. F. (F. I.) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06). Súd posúdil tento poplatok za neprijateľný, ktorý je neplatný a preto
žalobcovi nevznikol nárok na tento poplatok. Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa v časti spracovateľského poplatku 66,39 eur zamietol.
Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 584,81 eur, ktorá predstavuje neuhradených 58 splátok úveru po 47,37 eur t.j. 2747,46 eur po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 66,39 eur a poplatkov za vedenie účtu 96,26 eur a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Je nepochybné, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 284,62 eur, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo splátok úveru za obdobie od 21.3.2010 do 11.8.2013. Keďže žalovaný neuhradil dlžnú čiastku ani ku dňu splatnosti úveru, dostal do omeškania odo dňa 12.8.2013 s dlžnou čiastkou úveru vo výške 2 584,81 eur. Z toho dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania zo sumy 2 584,81 eur od 12.8.2013 do zaplatenia. Výška úroku požadovaného žalobcom zodpovedá Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. a požadovaný úrok je v súlade s ustanovením § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca mal úspech v konaní v podiele 71 % a neúspech na 29 %. Za týchto okolností vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, a to v podiele 42 % čo predstavuje čistý úspech navrhovateľa (71%-29 %). žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený poplatok za návrh vo výške 196 eur a keďže žalobcovi je možné priznať náhradu trov len v podiele 42 %, súd žalovaného zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 82,32 eur (42 % zo sumy 196,- eur) z titulu súdneho poplatku. Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 786,58 eur, ktoré si vyčíslil za 4 úkony právnej služby po á 121,17 eur /prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva, podanie návrhu, účasť na pojednávaní/ a 3 x režijný paušál á 8,04 eur, 1x režijný paušál 8,58 eur, cestovné vo výške 50,06 eur a náhradu za stratu času 85,80 eur a k tomu DPH. Súd nepriznal žalobcovi odmenu spolu s režijným paušálom za úkon - predžalobná výzva, z dôvodu, že tento úkon advokáta súd posúdil ako úkon bezprostredne nesúvisiaci s následným súdnym konaním. Predmetná výzva je vypracovaná písomne dňa 24.1.2014, pričom navrhovateľ splnomocnil advokátku na zastupovanie v konaní až 3.2.2014. Účelnými boli teda trovy len za 3 úkony právnej služby á 121,17 eur a 2x režijný paušál vo výške 8,04 a 1x režijný paušál 8,58 eur teda odmena a režijný paušál spolu vo výške 388,17 eur. Cestovné náhrady za cestu pojednávanie dňa 9.2.2016 v smere z Bratislavy do Skalice (91,20 km jedným smerom) a späť použitím osobného motorového vozidla predstavujú sumu 50,06 eur pri priemernej spotrebe paliva 7,844 l/100 km, počte km 182,40, cene pohonných hmôt 1,166 eur a základnej sadzbe 0,183 €/km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR). Právnemu zástupcovi súd v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky priznal náhradu za stratu času vo výške 85,80 ako stratu času zo dňa 9.2.2016 za 6 polhodín á 14,30 eur, z dôvodu účasti na pojednávaní.
Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH súd mu priznal zvýšenie jeho odmeny celkom vo výške 524,03 eur ( 363,51 eur odmena za úkony, 24,66 eur režijný paušál, 50,06 eur cestovné, 85,80 eur náhrada za stratu času) o 20% DPH t.j. sumu 104,81 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú 628,84 eur a súd priznal žalobcom z takto vypočítaných trov právneho zastúpenia náhradu vo výške úspechu vo veci v sume 264,11 eur /42 % z 628,84 eur/.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu U. M., vo dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.).