Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoCsp-21-2022.pdf
PDF · 100.39 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému Y. I., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX F. X. XXX, o zaplatenie istiny vo výške 504,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 16Csp/61/2021-109 z 11. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 04. 2022 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 504,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10,08 Eur od 30. 06. 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 398,18 Eur od 02. 07. 2020 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 96,16 Eur od 21. 10. 2020 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 504,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,08 Eur od 30. 06. 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,18 Eur od 02. 07. 2020 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96,16 Eur od 21. 10. 2020 do zaplatenia s odkazom na Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny uzatvorenú dňa 06. 06. 2019 medzi právnym predchodcom žalobcu so žalovaným, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok elektriny žalovanému v zmysle ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov. Právny predchodca žalobcu, resp. žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny a za súvisiace vykonané služby v súlade s platným cenníkom. Právny predchodca žalobcu, resp. žalobca vystavil žalovanému faktúry: s variabilným symbolom XX,, na ktorú má žalovaný uhradiť sumu 10, 08 Eur, so splatnosťou dňa 29. 06. 2020, s variabilným symbolom 5051047006, na ktorú má žalovaný uhradiť sumu 398,18 Eur, so splatnosťou dňa 01. 07. 2020 a s variabilným symbolom XXXXXXXXXX, na ktorú má žalovaný uhradiť sumu 96,16 Eur, so splatnosťou dňa 20. 10. 2020. Žalovaný doposiaľ právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi neuhradil ani len časť dlžnej čiastky.
Proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie č. k. 16Csp/61/2021-49 zo dňa 26. 11. 2021 žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 15. 12. 2021 odpor. Mal za to, že sa ho žalobcom uplatnená pohľadávka netýka, nakoľko vlastníkom nehnuteľnosti, kde je odberné miesto je I. Q., nar. v roku 1972. V rozhodnom čase sa žalovaný v danej nehnuteľnosti ani nezdržiaval. Žalovaný zároveň poukázal na to, že bol v konkurze a preto je toho názoru, že po oddlžení voči nemu nie je prípustná žiadna exekúcia. Navrhol, aby uplatnenú pohľadávku uhradila vlastníčka nehnuteľnosti. Z dôvodu žalovaným podaného odporu súd prvej inštancie uznesením č. k. 16Csp/61/2021-69 zo dňa 04. 01. 2022 platobný rozkaz súdu prvej inštancie č. k. 16Csp/61/2021-49 zo dňa 26. 11. 2021 podľa § 267 ods. 3, vety prvej zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“) zrušil. Súd prvej inštancie mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 06. 06. 2019 Zmluvu o združenej dodávke elektriny (ďalej aj ,,zmluva“ resp. ,,Zmluva o združenej dodávke elektriny“), ktorá sa vzťahovala k odbernému miestu na adrese W... Súčasťou zmluvy bolo aj prehlásenie žalovaného, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj ,,Zákon o energetike“), článku XII. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby odberateľom elektriny v domácnosti právneho predchodcu žalobcu účinných od 01. 01. 2018 (ďalej aj ,,Obchodné podmienky“), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,OZ“). Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo zmluvy, ani zo znenia Obchodných podmienok nevyplynulo, že by k zániku zmluvy na o dodávke elektrickej energie dochádzalo automaticky zmenou bydliska odberateľa, prípadne zmenou vlastníckeho práva odberateľa k odbernému miestu. Zánik zmluvného vzťahu podľa Obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu vždy vyžadoval aktívny právny úkon, alebo aktívne konanie zo strany odberateľa smerujúci k ukončeniu zmluvy, teda buď písomnú dohodu s dodávateľom elektrickej energie, alebo písomnú výpoveď zmluvy. Žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci, že by bol uskutočnil taký úkon, ktorým by spôsobil zrušenie, resp. zánik uzavretej zmluvy. Za takých okolností je potrebné akceptovať stav, že v období od 25. 06. 2019 do 10. 06. 2020 a v období od 11. 06. 2020 do 30. 09. 2020 (obdobie vyúčtované faktúrami), v ktorom bola dodávaná elektrina do nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej žalovaný uviedol, že v nej nebýval a žiadnu elektrickú energiu ani nespotreboval, mal v rozhodnom období žalovaný k odbernému miestu, ktoré táto nehnuteľnosť predstavovala uzavretú riadnu zmluvu na dodávku elektriny, preto musel žalovanému (zmluvnému odberateľovi) uložiť povinnosť zaplatiť za dodanú elektrickú energiu. Uvedenému následku sa žalovaný mohol vyhnúť, keby bol ako zmluvne zaviazaný odberateľ vykonal úkony potrebné k zrušeniu uzavretej zmluvy na odber elektrickej energie po tom, čo v nej prestal bývať. Keďže tak neurobil, resp. súdu prvej inštancie nevedel poskytnúť žiaden dôkaz o tom svedčiaci, je povinný za dodanú elektrickú energiu platiť, a to v súlade so zmluvou a Obchodnými podmienkami dodávky elektriny pre poskytovanie univerzálnej služby odberateľom elektriny v domácnosti, ktoré boli účinné od 01. 01. 2018, a to v súlade s článkom III. bod 8. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom konkurzu na jeho majetok súd prvej inštancie konštatoval, že mal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/433/2019 zo dňa 25. 04. 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, pričom následne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/433/2019 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 169/2019 dňa 03. 09. 2019 bol konkurz na žalobcu skončený, nakoľko správca zistil, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. Žalobca si v tomto súdnom spore uplatnil pohľadávku na základe faktúr splatných v roku 2020, a to za dodávku energií v období od 25. 06. 2019 do 10. 06. 2020 a v období od 11. 06. 2020 do 30. 09. 2020, pričom podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, len v konkurze môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, preto si žalobca v tomto súdnom spore uplatnenú pohľadávku nemohol do konkurzu prihlásiť. Vymáhateľnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky teda nezanikla. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel s tým, že žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,OZ“) v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca plný úspech, a preto mu súd prvej inštancie priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť. Uviedol, že sa na odbernom mieste nezdržiaval, nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Starostom obce Hucín bolo potvrdené, že sa zdržiaval v Hucíne č.d. 134, čo môže potvrdiť aj jeho družka Székelyová Henrieta, nar. 02. 07. 1978, ktorú navrhol vypočuť v odvolacom konaní. Vlastníkom nehnuteľnosti je I. Q., ktorá elektrickú energiu spotrebovala, preto je povinná zaplatiť pohľadávku žalobcu. Mal za to, že v posudzovanej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že po uzatvorení zmluvy došlo k zmene v osobe odberateľa, resp. k odhláseniu odberu elektrickej energie, preto žalovaný zodpovedá za odber elektrickej energie, pričom je bez právneho významu, či práve žalovaný elektrinu spotreboval, alebo či v nehnuteľnosti býval. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že by bol uskutočnil taký úkon, ktorým by spôsobil zrušenie, resp. zánik uzavretej zmluvy so žalobcom. K námietkam uvedených v odvolaní žalovaným poukázal na to, že žalovaný neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by podoprel svoje tvrdenia. Pokiaľ ide o popretie skutkových tvrdení žalovaným, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 504,42 Eur s príslušenstvom s odkazom na Zmluvu o združenej dodávke elektriny zo dňa 06. 06. 2019.
6. Záväzkový právny vzťah (záväzok v širšom význame) je ako každý právny vzťah určitý spoločenský vzťah upravený právom, resp. spoločenský vzťah, v ktorom subjekty navzájom vystupujú ako nositelia práv a povinností.
7. Osobitné charakteristické črty, ktorými sa záväzkové právne vzťahy odlišujú od ostatných občianskoprávnych vzťahov, sú: 1/ záväzkový právny vzťah musí mať aspoň dva subjekty, z ktorých je jeden subjektom práva a druhý subjektom povinností, pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale aj zároveň má aj povinnosť a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale zároveň aj právo, 2/ v záväzkovom právnom vzťahu musí mať každý z jeho subjektov iné postavenie, spravidla opačné, t.j. jeden z nich je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom prvého, teda záväzkový právny vzťah musí mať nielen dva subjekty, ale súčasne aj dve strany, 3/ v záväzkovom právnom vzťahu sú subjekty práv a povinností individuálne určité, t.j. oprávneniu individuálne určitého veriteľa zodpovedá povinnosť individuálne určitého dlžníka. Právo i povinnosť sú v určitej relácii, a preto sa záväzkové právne vzťahy označujú ako relatívne právne vzťahy.
8. Záväzkový právny vzťah je teda typickým vzťahom veriteľa (kreditora) a dlžníka (debitora), v ktorom právu veriteľa jednoznačne zodpovedá povinnosť dlžníka. Právo (oprávnenie) veriteľa sa všeobecne nazýva pohľadávka a povinnosť dlžníka dlh. Základom záväzkového právneho vzťahu je teda veriteľsko- dlžnícky vzťah.
9. Občiansky zákonník obsahuje osobitnú úpravu vzniku záväzkov v § 489, kde ustanovuje, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. V posudzovanej veci záväzkový právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť dodávateľovi elektriny (žalobcovi) cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby do odberného miesta XX., Y. W..
11. Na základe faktúr vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi: 1/ istinu vo výške 10, 08 Eur do 29. 06. 2020 (viď. faktúra VS: XXXXXXXXXX; č.l. 28 spisu), 2/ istinu vo výške 398,18 Eur do 01. 07. 2020 (viď. faktúra VS: 5051047006; č.l. 28 spisu), 3/ istinu vo výške 96,16 Eur do 20. 10. 2020 (viď. faktúra VS: XXXXXXXXXX; č.l. 31 spisu).
12. Žalovaný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny neuhradil žalobcovi, preto záväzok nezanikol uspokojením veriteľa.
13. Odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že žalovaným namietané skutočnosti (t.j. že žalovaný sa nezdržiaval na odbernom mieste, resp. neodoberal elektrickú energiu, eventuálne nie je vlastníkom nehnuteľností) sú právne irelevantné v posudzovanej veci a to s poukazom na to, že nedošlo medzi stranami k zániku záväzkového právneho vzťahu vzniknutého na základe právneho úkonu (Zmluvy o združenej dodávke elektriny) v zmysle čl. XII. Obchodných podmienok, t.j. písomnou dohodou zmluvných strán, resp. uzavretím novej zmluvy medzi stranami, eventuálne výpoveďou zmluvy, alebo odstúpením od zmluvy, preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi za dodávku elektriny do odberného miesta Šutorka 9, Rimavská Sobota istinu vo výške 504,42 Eur podľa § 26 ods. 9 Zákona o energetike.
14. Ak dlžník svoj dlh veriteľovi riadne (t.j. v dohodnutom množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a včas nesplní (v dohodnutom čase), je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania.
15. Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 OZ). Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto žalobcovi vznikol nárok i na úrok z omeškania v zákonnej výške (§ 3 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov), t.j. vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10,08 Eur od 30. 06. 2020 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 398,18 Eur od 02. 07. 2020 do zaplatenia a vo výške 5,00 % ročne zo sumy 96,16 Eur od 21. 10. 2020 do zaplatenia.
17. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovaného odvolací súd dodáva, že plnenie dlhu žalovaným na základe platného právneho úkonu (Zmluvy o združenej dodávke elektriny) nemôže v žiadnom prípade spôsobiť vznik bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ na strane veriteľa (žalobcu), keďže na strane žalobcu sa nejedná o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Pokiaľ žalovaný navrhol v odvolacom konaní vypočuť ako svedkyňu XX. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, odvolací súd poukazuje na to, že na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné prihliadať, pretože nespĺňajú procesné podmienky v zmysle ustanovenia § 366 D., pričom ich žalovaný mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého: ,,Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
21. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.