Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-200-2015.pdf
PDF · 76.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/200/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: B. D., nar. 24.XX.XXXX, bytom S., M. 9, a otec: W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., N. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre konanie: S. M., pracovníčka L. súdu S. II, so sídlom Q. 5, S., na návrh matky o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska, takto
rozhodol:
Súd dáva súhlas matke maloletého dieťaťa: Q. B., nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti na príslušný orgán o zmenu priezviska maloletej na priezvisko D..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 25.08.2015, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa, žiadala matka súd, aby jej dal za otca súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej Q. B. na priezvisko D.. Ako dôvod uviedla, s otcom dieťaťa nikdy neuzavrela manželstvo, otec bol do jej rodného listu zapísaný až dodatočne, nakoľko bol v období počas narodenia dieťaťa vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody. Od tretieho roku veku maloletej sa s ňou nestýka, žiadnym spôsobom sa nepodieľa na jej výchove, na jej výživu neprispieva, aktuálne je trestne stíhaný pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Mal. Q. svojho otca nepozná, je zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá v roku XXXX uzavrela manželstvo s T. D. a prijala jeho priezvisko. Z hľadiska ďalšieho vývoja maloletej by bolo prospešné, aby mala priezvisko D., ktoré je zhodné s priezviskom jej rodiny. Otec sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, súdu dostupnými prostriedkami sa nepodarilo zistiť miesto jeho terajšieho pobytu, preto mu súd ustanovil opatrovníka na konanie, ktorý navrhol, aby súd vo veci rozhodol v zmysle zákona, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil pracovnými povinnosťami, odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal, preto súd vec prejednal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti. Matka na pojednávaní trvala na návrhu, vypovedala, že otec s maloletou nebol nikdy v kontakte. Maloletá od troch rokov svojho veku vyrastá s jej manželom, sama mu začala hovoriť „otec“. Keď mala Q. dva dni, nastúpil jej otec na výkon trestu odňatia slobody v trvaní XX mesiacov. Po prepustení na slobodu sa snažili žiť ako rodina, po X-X mesiacoch však odišiel a viac o sebe nedal vedieť. Následne sa videli v rámci súdnych pojednávaní, matka mu dala fotografiu maloletej, oznámila mu adresu, na ktorej bývajú, poskytla mu aj telefónne číslo, ale on o maloletú neprejavil žiaden záujem. Kolízny opatrovník odporučil súdu návrhu vyhovieť, nakoľko je v záujme maloletej. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.04.2012, č.k. 17P/403/2011-116, bola maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená
povinnosť platiť výživné na maloletú sumou XXX.- eur mesačne. V tom čase boli obaja rodičia slobodní, žiaden z nich nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Trestným rozkazom zo dňa 06.09.2013, č.k. 5T 80/2013-58 tunajší súd uznal otca vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace, výkon trestu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou osemnásť mesiacov a počas tejto doby mal uloženú povinnosť zaplatiť zameškané výživné. Matka dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo s T. D. /je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX/ a prijala priezvisko D.. B. Q. ja v školskom roku XXXX/XXXX žiačkou X.. triedy H. školy, N. XX, S., ktorá oznámila súdu, že má výbornú dochádzku, do školy chodí riadne upravená, včas a pripravená na vyučovanie, o čom svedčí jej výborný prospech. Vyučujúci k jej výchovno-vzdelávacím výsledkom nemajú žiadne výhrady. So školou komunikuje matka, ktorá sa zúčastňuje všetkých triednych aktívov a konzultácií. Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Súd v konaní vypočul maloletú Q., ktorá uviedla, že sa chce volať D., chce sa volať ako jej rodičia. V domácnosti býva s mamičkou a tatom, je to vlastne jej druhý tato, lebo mamička je vydatá a on je jej manžel. Už dávnejšie mu začala hovoriť tato, má ho rada, dobre sa o ňu stará, učí sa s ňou, chodievajú spolu na dovolenku a tato mu hovorí preto, že je ako jej pravý otec. Prvého, biologického otca nepozná, nikdy jej nič nekúpil, nezobral ju na dovolenku, nevie, kde býva. Veľmi si praje, aby sa volala D.. O. T. D. vypovedal, že je manželom matky maloletej a súhlasí s tým, aby jeho priezvisko niesla maloletá Q.. S matkou i maloletou žije v spoločnej domácnosti od roku XXXX a od začiatku ho maloletá volá „tato“. Jej biologického otca nepozná, tento výživné na dcéru neplatí, iba v rámci trestného konania raz na ňu poslal XX eur, o dieťa sa nezaujíma. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo ak majú priezvisko rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase keď k dohode došlo má jeden z rodičov.
Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmenu mena alebo priezviska možno povoliť najmä, ak ide o meno a priezvisko hanlivé, výstredné alebo smiešne alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 8 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mena a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmena mena alebo priezviska maloletého sa nepovolí, ak by táto zmena bola v rozpore so záujmami maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Súd nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska, môže len udeliť súhlas k podaniu žiadosti o jeho zmenu na príslušný úrad. Musí ale skúmať, či zmena priezviska maloletého dieťaťa bude v jeho záujme, teda, či je prospešná v záujme jeho zdravého vývinu. Pri rozhodovaní o nezhode rodičov, v danom prípade o zmene priezviska maloletej je súd v zmysle ust. § 100 ods. 3 O.s.p. povinný zistiť aj názor dieťaťa a prihliadnuť naň, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne ho vyjadriť. Vzhľadom na vek maloletej /12 rokov/, súd zisťoval jej názor vypočutím pred súdom, kedy
jednoznačne vyjadrila želanie a súhlas so zmenou priezviska na priezvisko D.. Taktiež manžel matky súhlasil s návrhom.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, zmena priezviska maloletej Q. B. je v jej záujme, je prospešná v záujme jej zdravého vývinu a samotná maloletá vyjadrila nielen súhlas ale aj túžbu a želanie niesť priezvisko D., ktoré nesú všetci členovia rodiny, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Preto súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.