Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/113/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcov v 1.) rade D. R., U.. X.X.XXXX, F. R. H.L. M., I. XXXX/X a v 2.) rade B. R., A.. E.L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. H. M., I. XXXX/X, obaja právne zastúpení JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so sídlom Poprad, Francisciho 25, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Bratislava, Námestie slobody 6, P. O. BOX 100, za účasti vedľajšieho účastníka Obce Veľká Lomnica, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa žalobou podanou na súd 12.9.2012 domáhali na žalovanej titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú im na majetku pri výkone verejnej moci zaplatenia 76.700 eur. Zástupca žalobcov žalobu odôvodnil tvrdeniami, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné č. XXXX a priľahlých pozemkov parciel č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. H. M.. Žalobcom na tomto nehnuteľnom majetku vznikla škoda nesprávnym úradným postupom stavebného úradu obce Veľká Lomnica nasledovným spôsobom: Obec Veľká Lomnica všeobecne záväzným nariadením obce č. 43 z 13.12.2007 vyhlásila záväznú časť čiastkovej zmeny územného plánu obce - plochy A, B, C, D, E, F a G, a to podľa aktualizácie územného plánu obce spracovanej Ing. Arch. Rudolfom Kruliacom v máji 2007. Podľa záväzných regulatívov územného rozvoja obce zabezpečujúcich hlavné zásady rozvoja územia obce podľa aktuálneho územného plánu, časti 3., bodu 3.1.5., u objektov bytových domov, penziónov, hotelov a vyššej vybavenosti - dvojpodlažné s možnosťou podpivničenia so sedlovými strechami s využitým podkrovím výška hrebeňa strechy od upraveného terénu po hrebeň strechy bola stanovená do 15 m. Rozhodnutím č. j.: SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 o dodatočnom povolení stavby obec Veľká Lomnica povolila novostavbu dvoch bytových domov na pozemkoch nachádzajúcich sa v časti C všeobecne záväzného nariadenia obce č. 43 (parc. L.-V. Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XXX K. Č.. XXXX/XXX). Podľa bodu SO 01 tohto rozhodnutia stanovujúceho rozmery jedného bytového domu rozmery domu boli stanovené na 22,4 x 45,9 m, výška domu po hrebeň strechy 15,4 m. Obec nezákonne dodatočne povolila stavby vo výške 15,4m, a to aj napriek tomu, že podľa Všeobecne záväzného nariadenia obce č.43 stavby v tejto časti obce mohli mať maximálne 15 m. Upozornením prokurátora sp. zn. Kd 249/10-33 z 28.4.2011 bolo konštatované, že toto rozhodnutie obce o dodatočnom povolení stavby bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi a že správny orgán pri vydávaní rozhodnutia náležite neposúdil verejný záujem. Rozhodnutím č. j.: SP/111-004/09-Šk z 17.6.2009 obec Veľká Lomnica povolila užívanie predmetných bytových domov, ktorých výška v súčasnosti je viac ako 20 m. Protestom prokurátora sp. zn.

Kd 133/11 z 10.8.2011 bolo skonštatované, že postupom obce ako stavebného úradu pri vydávaní tohto kolaudačného rozhodnutia došlo k porušeniu zákona. Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2011-721/3139-4/SP-KC z 18.10.2011 v konaní o proteste prokurátora bolo predmetné kolaudačné rozhodnutie obce zrušené. Krajský stavebný úrad v Prešove okrem iných porušení skonštatoval, že v konaní došlo k porušeniu práv účastníkov konania v súvislosti so zmenou stavby prejednávanou pri kolaudácii. Stavebnému úradu uložil povinnosť pred novým prejednaním veci spoľahlivo zistiť, kto sú účastníci konania pri povolení zmien pred dokončením stavby. Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 02985/201241/SVBP-00723/ Pa z 13.2.2012 bolo odvolanie podané proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu zamietnuté. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že stavebný úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia nevychádzal z dostatočných podkladov dôležitých pre rozhodnutie taxatívne uvedených v §18 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., že postupoval v rozpore so zákonom, keď presne a úplne nezistil skutkový stav, najmä že stavba bola zrealizovaná v rozpore s územným plánom obce a rozhodnutím a dodatočnom povolení stavby. Domové nehnuteľnosti žalobcov bezprostredne susedia so stavbou bytových domov. Za nesprávny úradný postup žalobcovia považujú konanie stavebného úradu spočívajúce 1) v dodatočnom povolení stavby bytových domov v rozpore s územným plánom obce, 2) povolení užívania tejto stavby a 3) odopretí práva byť účastníkom. Znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Stanislavom Čurillom pod č. 244/2011 je konštatované, že postavením stavby bytových domov došlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti žalobcov a zníženiu ich výslednej všeobecnej hodnoty. Znalec v posudku konštatuje vznik rizík hygienických, ekologických, zvýšenú energetickú náročnosť domu prevažne na vykurovanie a osvetlenie, a hlavne stratu súkromia a vlastnej intimity žalobcov, čo má negatívny vplyv na bezproblémové užívanie nehnuteľnosti, prípadne na ďalší ich predaj. Znalec škodu na majetku, ktorá žalobcom vznikla nesprávnym úradným postupom staveného úradu, vyčíslil na 76.700 eur. Právny základ žaloby zástupca žalobcov odôvodnil poukazom na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a zákon č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalovaná v svojom vyjadrení k žalobe z 10.10.2012 navrhla žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Namietala, že v danej veci nie sú naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pre výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o, a to existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody ako majetkovej ujmy, a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Argumentovala, že pokiaľ ide o žalobcami tvrdený nesprávny úradný postup obce Veľká Lomnica ako stavebného úradu, kolaudačné konanie vo veci novostavby dvoch bytových domov v obci Veľká Lomnica na pozemkoch parc. č. XXXX/XX , XXXX/XXX K. XXXX/XXX nie je ukončené. Stavebný úrad po zrušení kolaudačného rozhodnutia č. j.: SP/111-004/09-Šk z 17.6.2009, predmetom ktorého neboli zmeny uskutočnené stavebníkom počas realizácie stavby, je povinný vec nanovo prejednať. Zrušením kolaudačného rozhodnutia bolo zrušené právo stavebníka stavbu užívať. Žalobcom preto nemohla v súvislosti so zrušením povolenia užívať stavby stavebným úradom vzniknúť škoda tak, ako tvrdia. Argumentovala, že nie každý nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy je základom nároku na náhradu škody, najmä nie taká jeho aktivita, ktorá vychádza z právnych noriem pripúšťajúcich administratívnu úvahu. Štát zodpovedá len za rozpornosť postupu s platným právom, nie za zákonom dovolenú alternatívu riešenia. Vo vzťahu k existencii škody ako majetkovej ujmy žalobcov uviedla, že žalobcovia pozemok, na ktorom majú postavený rodinný dom, nadobudli v čase, keď územný plán obce riešil využitie susedných pozemkov, na ktorých dnes stojí novostavba dvoch bytových domov, na výstavbu viacúčelovej športovej haly. O tejto skutočnosti žalobcovia museli, resp. mali pri kúpe svojho pozemku vedieť. Bolo v ich záujme, aby si pri kúpe pozemku na stavbu svojho rodinného domu zistili všetky skutočnosť rozhodujúce pre nakladanie a užívanie ich pozemku. Namietala, že znalec Ing. Stanislav Čurilla sa v predloženom znaleckom posudku nezaoberal tým, aký vplyv na nehnuteľnosti žalobcov by malo postavenie pôvodne plánovanej viacúčelovej športovej haly. Naviac, znalec nie je oprávnený vykonávať činnosť v odvetví Stavebná fyzika, a teda ani posúdiť problematiku osvetlenia stavieb. Vyslovila názor, že pokiaľ dnes žalobcovia tvrdia, že postavením stavby, ktorá nie je skolaudovaná, došlo k znehodnoteniu ich domu, a to vzniku hygienických a ekologických rizík, k zvýšenej energetickej náročnosti na vykurovanie a osvetlenie domu, k strate súkromia a intimity a zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ide o námietky občianskoprávneho charakteru, ktoré majú svoj základ v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľnosti a ktoré sú chránené ust. § 127 Občianskeho

zákonníka. Dala do pozornosti rovnaký právny názor vyslovený Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn. -92 z 3.5.2012, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu proti krajskému stavebnému úradu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu stavebného úradu, ktorým nepovolil obnovu konania o dodatočné povolenie novostavby bytových domov. V odôvodnení tohto rozsudku je tiež konštatované, že žalobcovi bola stavebníkom z titulu poškodenia oplotenia vyplatená sumu 1.000 eur, a že podľa dohody o urovnaní majú všetky nároky vzájomne vysporiadané. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody uviedla, že žalobcami špecifikovaná škoda nie je v príčinnej súvislosti s konaním a rozhodovaním stavebného úradu. Žalobcovia proti rozhodnutiu stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby bytových domov nepodali odvolanie. Z toho vyplýva, že s týmto rozhodnutím súhlasili. K zrušeniu kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu došlo na základe úplne iných dôvodov, než je poškodzovanie majetku žalobcov, a to z dôvodu neriešenia zmien, ku ktorým došlo počas realizácie stavby. Kolaudačné rozhodnutie nie je právoplatné. Preto v prípade, ak žalobcom vznikla nejaká škoda, jej príčinou nie je postup stavebného úradu, ale konanie stavebníka. Zástupca žalobcov na vyjadrenie žalovanej reagoval podaním z 8.11.2012, v ktorom opakovane poukázal na upozornenie a protest prokurátora, ktoré skonštatovali vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby v rozpore s právnymi predpismi, ako aj porušenie zákona pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia. Namietol tvrdenia žalovanej o pôvodne plánovanej výstavbe športovej haly s tým, že žalovaná v tomto smere nepredložila žiadny dôkaz. Tvrdil, že susedné pozemky v čase kúpy žalobcami ich pozemku v máji 2004 boli ornou pôdou využívanou urbárom. Podľa všeobecne záväzného nariadenia obce č. 43 z 13.12.2007 a územného plánu obce pozemky neboli určené na výstavbu športovej haly. Namietol, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. -92 z 3.5.2012, na ktorý žalovaná poukazuje, nie je právoplatný. Tiež nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že súhlasil s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby bytových domov. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca neodvolal, pretože bol v zahraničí a o rozhodnutí nevedel. Žalobca však podal na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom 9.2.2016. Zástupca žalobcov trval na žalobe ako aj svojich písomných vyjadreniach. Uviedol, že náhrady škody na majetku sa domáha z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorý vidí v priebehu a spôsobe dodatočného povolenia stavby dvoch bytových domov a povolenia ich užívania. V konaní sa nedomáha náhrady škody z dôvodu nezákonných rozhodnutí. K dodatočnému povoleniu užívania stavby došlo nakoniec takým spôsobom, že obec zmenila územný plán a všeobecné záväzné nariadenie tak, aby boli v súlade s existujúcim stavom, tzn. s výškou stavby nad 20 m. Stavebný úrad teda nedal stavbu do súladu s existujúcim právnym stavom, nepostupoval podľa upozornení prokurátora, ktorý jej nariadil prijať opatrenia na zosúladenie stavby s územnoplánovacou dokumentáciou. Obec urobila presný opak. Prispôsobila právny stav tak, aby vyhovoval stavebníkovi stavby. Zmena územného plánu bola vykonaná v rozpore so zákonom. Takýto nesprávny úradný postup stavebného úradu skonštatovala aj stavebná inšpekcia. Nesprávny úradný postup stavebného úradu vidí aj v tom, že nereagoval na nezákonný stav, keď sa stavba začala stavala bez stavebného povolenia. Žalovaná trvala na zamietnutí žaloby ako aj svojej doterajšej argumentácii. Doplnila, že v čase pojednávania je už ako rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby tak aj kolaudačné rozhodnutie záväzné a právoplatné, pričom oba rozhodnutia sú v súlade s územným plánom ako všeobecne záväzným nariadením obce. Vyslovila názor, že žalobcovia by sa na základe ich tvrdení mohli náhrady škody domáhať iba titulom nezákonných rozhodnutí, nakoľko v danej veci nejde o taký nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. z 30.3.2011 a rozsudok NS SR sp. zn. argumentovala, že nie každá vada úradného postupu zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa totiž nezakladá na dôsledkoch či pochybeniach v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu nesprávneho úradného rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, za tým účelom zhromažďuje podklady a dôkazy, tie hodnotí a posudzuje, ide o činnosť smerujúcu priamo k vydaniu individuálneho správneho aktu a prípadné nesprávnosti jeho úradného postupu môžu byť posudzované iba z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Vedľajší účastník na strane žalovanej obec Veľká Lomnica uviedla, že keď stavebník začal stavbu stavať, ešte v štádiu základov ako stavebný úrad rozhodla o zastavení stavby. Následne prerokovala so stavebníkom porušovanie stavebného zákona a došlo k procesu dodatočnému povolenia stavby. Žalobcovia boli riadne informovaní o tom, o akú stavbu sa bude jednať. Bola im vysvetlená projektová

dokumentácia. Očakávala, že ak žalobcovia nesúhlasili, vznesú v rámci konania o dodatočnom povolení stavby námietky. Žalobcovia sa však voči rozhodnutiu neodvolali. Je pravdou, že na základe protestu prokurátora došlo k zrušeniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Následne však došlo k úprave územného plánu a vydaniu všeobecne záväzného nariadenia obce a výška stavieb sa stanovila podľa podlažnosti. Tak boli odstránené všetky príčiny, ktoré bránili stavbu povoliť a skolaudovať. Žalobcovia nepodali odvolanie ani proti pôvodnému kolaudačnému rozhodnutiu. Stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Správnosť rozhodnutí obce ako stavebného úradu bola potvrdená nadriadeným orgánom. V prejednávanej veci žalobcovia tvrdia, že škoda tak, ako ju popísali, im bola spôsobená nesprávnym úradným postupom obce Veľká Lomnica ako stavebného úradu. Podľa §2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o zodpovednosti štátu) na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Podľa § 2 písm. b) zákona o zodpovednosti štátu orgánom verejnej moci je 1) štátny orgán, 2) orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o zodpovednosti štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa § 1 zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení) obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky. Podľa § 5 ods. 2 zákona o obecnom zriadení výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb vo veciach preneseného výkonu štátnej správy koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Citované ustanovenie § 5 zákona o obecnom zriadení upravuje vzťah štátu a obcí, ktorý spočíva v dvojjedinom postavení obcí. Obce vystupujú nielen ako subjekty samosprávy, ale ich orgány vystupujú aj v pozícii nepriamych vykonávateľov štátnej správy. Orgán obce pri plnení preneseného výkonu štátnej správy nevystupuje ako samosprávny subjekt, ale vystupuje v pozícii orgánu miestnej štátnej správy (tým sa však nestáva štátnym orgánom). Výkon štátnej správy môže byť na obec prenesený iba zákonom. Zákonným ustanovením, ktorým je na obec prenesený výkon štátnej správy, je aj citované ust. § 117 ods. 1 stavebného zákona. Podľa tohto ustanovenia obec je stavebným úradom, pričom pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Obec v stavebnom konaní je teda orgánom štátnej správy v prenesenej pôsobnosti, nie samosprávnym subjektom. V zmysle cit. §2 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. d) zákona o zodpovednosti štátu obec v stavebnom konaní teda vystupuje ako orgán verejnej moci a za škodu spôsobenú pri výkone tejto verejnej moci za splnenia všetkých zákonných podmienok zodpovedá štát. V mene štátu pritom koná ministerstvo, do pôsobnosti ktorého patrí táto oblasť štátnej správy, teda Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedený právny stav súd v prejednávanej veci vychádzal zo záveru, že pokiaľ obec Veľká Lomnica nepostupovala v stavebnom konaní správne, je za splnenia podmienok ustanovených zákonom o zodpovednosti štátu daná objektívna zodpovednosť štátu za škodu, ktorá týmto nesprávnym úradným postupom obce vznikla, pričom oprávnenie konať v mene štátu v prejednávanej veci má Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemôže zbaviť .

Podľa § 5 zákona o zodpovednosti štátu právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa § 6 ods. 4 veta prvá zákona o zodpovednosti štátu za škodu ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona o zodpovednosti štátu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; Zákon o zodpovednosti štátu v cit. §3 v zásade rozlišuje dve základné formy zodpovednosti štátu, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (zodpovednosť za škodu spôsobenú zatknutím, zadržaním, trestom, ochranným opatrením alebo väzbou je špecifickou súčasťou zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie). Objektívnej zodpovednosti sa pritom štát nemôže zbaviť, ak sú kumulatívne splnené 3 podmienky: 1) nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, a 3) príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Existencia týchto podmienok musí byť bezpečne v konaní vždy preukázaná. Nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno pritom leží vždy na poškodenom. Prvotnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia rozhodnutia, ktorým orgán verejnej moci aplikuje všeobecné pravidlo právnej normy na konkrétny posudzovaný prípad a rozhoduje tak o oprávneniach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa § 6 nevyhnutnou podmienkou tejto zodpovednosti štátu v zásade je, aby právoplatné rozhodnutie, ktorým škoda bola spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo priznať náhradu škody v tomto prípade je zároveň podmienené tiež tým, aby poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitným predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje iba výnimočne v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zákon upravuje iba príkladom, nakoľko výstižnú úplnú definíciu nesprávneho úradného postupu pre jeho mnohotvárnosť ani nie je možné podať. Je preto potrebné oprieť sa o výklad tohto pojmu podávaný právnou teóriou a závery rozhodovacej praxe súdov, ktoré vychádzajú z toho, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to najmä takých, ktoré nevedú k vydaniu rozhodnutia. Aj keď nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená i nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzn. úradného postupu sami o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, že sa bezprostredne v jeho obsahu neodrazili. Pokiaľ orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje podklady pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť smerujúcu priamo k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť zvažované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Na druhej strane skutočnosť, že konanie štátneho orgánu vyústilo v rozhodnutie, ešte sama o sebe bez ďalšieho nemusí vždy vylučovať zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V prejednávanej veci zástupca žalobcov tvrdil, že škoda tak, ako ju v konaní špecifikoval, žalobcom vznikla nesprávnym úradným postupom obce Veľká Lomnica ako stavebného úradu. Tvrdil, že žalobcovia sa nedomáhajú náhrady škody z dôvodu nezákonných rozhodnutí.

Nesprávny úradný postup v žalobe špecifikoval ako konanie stavebného úradu spočívajúce v 1) dodatočnom povolení stavby bytových domov v rozpore s územným plánom obce, 2) povolení užívania tejto stavby a 3) odopretí práva byť účastníkom konania. Na pojednávaní konanom 9.2.2016 zástupca žalobcov uviedol, že nesprávny úradný postup stavebného úradu vidí v priebehu a spôsobe dodatočného povolenia stavby bytových domov v rozpore s územným plánom a povolení ich užívania. Tvrdil, že k dodatočnému povoleniu užívania stavby došlo spôsobom, že obec zmenila územný plán a všeobecné záväzné nariadenie tak, aby boli v súlade s existujúcim stavom, tzn. s výškou stavby nad 20 m. Stavbu teda nedala do súladu s existujúcim právnym stavom, nepostupovala podľa protestu prokurátora, ktorý jej nariadil prijať opatrenia na zosúladenie stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, a urobila presný opak. Právny stav prispôsobila tak, aby vyhovoval stavebníkovi stavby. Zmena územného plánu bola vykonaná v rozpore so zákonom. Takýto nesprávny úradný postup stavebného úradu skonštatovala aj stavebná inšpekcia. Nesprávny úradný postup stavebného úradu vidí aj v tom, že stavebný úrad nereagoval na nezákonný stav, keď sa stavba začala stavať bez stavebného povolenia. Žalovaná argumentovala, že skutkové okolnosti popísané žalobcami v konaní môžu byť zvažované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko v prejednávanej veci sa nejedná o taký nesprávny úradný postup, ktorý by mohol zakladať nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledujúce skutočnosti, na základe ktorých prijal nasledujúce právne závery: Z rozhodnutia obce Veľká Lomnica č. j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 (príloha č.8 súkromného znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Stanislavom Čurillom pod č. 224/2011) vyplýva, že týmto rozhodnutím obec Veľká Lomnica ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 stavebného zákona v konaní podľa zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len zákon o správnom konaní) rozhodla o žiadosti spoločnosti ESING group s.r.o. so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 300/8, o dodatočnom povolení stavby: „Novostavba dvoch bytových domov v obci Veľká Lomnica“ (ďalej len stavba bytových domov) na pozemkoch parc. KN-C č. XXXX/XX, Č.. XXXX/XXX K. Č.. XXXX/XXX v k. ú. H. M. za podmienok uvedených v rozhodnutí. V časti SO 01 týkajúcej sa základných ukazovateľov stavby bytového domu je stanovená výška stavby po hrebeň strechy 15,4 m. V rozhodnutí je tiež uvedené, že pre dokončenie stavby je stavebník povinný podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona dodržať aj podmienku celkovej výšky stavby v priečelí 15,4 m. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad konštatuje, že realizácia stavby bytových domov tak, ako ju dodatočne povolil, je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a rozvojom obce schválenou obecným zastupiteľstvom dňa 13.12.2007 pod. č. uznesenia 94/2007 a cieľmi a zámermi v území. Zo záväzného regulatívu územného rozvoja obce vypracovaného Ing. arch. Rudolfom Kruliacom v máji 2007 (časť 3.5.1), ktorým si obec z dôvodu zabezpečenia hlavných zásad rozvoja územia obce podľa schváleného územného plánu určila podrobné záväzné regulatívy však vyplýva, že obec si pre objekty bytových domov záväzne určila maximálnu výšku hrebeňa strechy od upraveného terénu do 15 m. Na základe uvedených zistení je treba prisvedčiť žalobcom, že obec ako stavebný úrad rozhodnutím č. j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 povolila stavbu bytových domov do výšky vyššej ako určovala územnoplánovacia dokumentácia obce, a to záväzný regulatív jej územného rozvoja (15,4m oproti 15 m), a teda že rozhodnutie obce nebolo z hľadiska dodržania záväzných regulatívov jej územného rozvoja v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce. Tento záver skonštatovala aj Krajská prokuratúra v Prešove v svojom upozornení na porušenie zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov pri vydávaní tohto rozhodnutia z 28.4.2011 č. j. Kd 249/10-30 (príloha č. 12 súkromného znaleckého posudku Ing. Čurillu č. 224/2011).. Súd zastáva názor, že postup stavebného úradu spočívajúci v posúdení súladu povoľovanej stavby bytových domov s územnoplánovacou dokumentáciou obce z hľadiska dodržania záväzných regulatívov bol súčasťou rozhodovacej činnosti obce a bezprostredne sa prejavil v obsahu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby č. j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008. Preto sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovanej, že postup stavebného úradu pri dodatočnom povolení stavby bytových domov spočívajúci v posúdení súladu rozhodnutia s územnoplánovacou dokumentáciou obce môže byť zvažovaný jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Ako už súd vyššie uviedol, nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie je, aby právoplatné rozhodnutie, ktorým škoda bola spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo priznať náhradu škody v tomto prípade je zároveň podmienené tiež tým, aby poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa

osobitným predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci žalobcovia vo vzťahu k rozhodnutiu stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby č. j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 nepreukázali splnenie zákonných podmienok zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie. Žalobcovia v konaní sami uviedli, že proti rozhodnutiu stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby z 1.2.2008 nepodali riadny opravný prostriedok, ktorým podľa § 53 správneho poriadku je odvolanie. Iný záver nevyšiel najavo ani vykonaným dokazovaním. Žalobcovia tiež neuviedli a vykonaným dokazovaním nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru, že v danej veci by sa malo jednať o prípad hodný osobitného zreteľa. Z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby je zrejmé, že žalobcovia boli o možnosti podať proti rozhodnutiu odvolanie riadne poučení. Pokiaľ žalobcovia namietali, že v čase od novembra 2006 do februára 2010 sa zdržiavali v zahraničí, tu súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozhodnutie bolo riadne doručené osobe splnomocnenej žalobcami na doručovanie. Tento záver jednoznačne skonštatoval Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozsudku č. k. z 3.5.2012, v ktorom táto skutočnosť bola predmetom dokazovania, a podľa ktorého rozhodnutie obce Veľká Lomnica č. j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 o dodatočnom povolení stavby nadobudlo právoplatnosť dňom 3.3.2008. Naopak, z vykonaného dokazovania sa javí dôvodný záver, že žalobcovia sa z nejakého dôvodu vedome rozhodli nepodať proti rozhodnutiu odvolanie. Podľa tvrdení vedľajšieho účastníka žalobcovia pred vydaním rozhodnutia boli riadne informovaní o akú stavbu sa bude jednať, bola im riadne vysvetlená projektová dokumentácia. Aj napriek tomu, že obec očakávala, že žalobcovia vznesú námietky, voči rozhodnutiu sa neodvolali. Tieto skutočnosti konštatuje aj Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozsudku č. k. z 3.5.2012, kde uvádza, že v konaní bolo zistené, že žalobca pred vydaním rozhodnutia 17.1.2008 osobne navštívil stavebný úrad a Ing. Vladimíra Šterbáka žiadal o zastavenie čiernej stavby. Spoločne s Ing. Šterbákom potom navštívil advokátku JUDr. Potomovú za účelom poskytnutia právnej pomoci. K rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby došlo následne 1.2.2008. Žalobca bol oboznámený s podstatnými skutočnosťami pred vydaním rozhodnutia, čo podporuje aj vyjadrenie Ing. arch. Kruliaca, že žalobca sa u neho ešte v roku 2007 zaujímal o územný plán a projektovú dokumentáciu. Preskúmaním projektovej dokumentácie a územného plánu žalobca získal dostatočné a neskreslené informácie o projekte stavby bytových domov. V rámci stavebného konania si mohol uplatňovať všetky práva, ktoré mu ako účastníkovi prináležali. Dňa 17.1.2008 sa žalobca osobe na stavebnom úrade oboznámil s celým spisovým materiálom. Napriek tomu nevyužil možnosť odvolania. Taktiež zo zápisnice spísanej vo veci ústneho podnetu žalobcu adresovaného obecnému úrade Veľká Lomnica z 16.5.2008, teda cca 3 mesiace po vydaní rozhodnutia obce Veľká Lomnica č. j. SP/5-003/08- Šk z 1.2.2008 o dodatočnom povolení stavby nevyplýva, že by žalobcovia v tom čase boli nesúhlasili s výškou stavby stanovenou v rozhodnutí. Z jej obsahu vyplýva, že žalobcovia namietali nedodržanie výškového osadenia stavby bytových domov s tým, že v dôsledku toho vznikajú problémy s výškovým napojením susediacich pozemkov, s odvodom dažďovej vody z pozemku, a tiež že v dôsledku toho nemôže byť dodržaná ani celková výška stavby v priečelí 15,4 m s tým, že požadovali dodržanie výšky 15,4m. Vykonaným dokazovaním tiež nevyšlo najavo, že by právoplatné rozhodnutie obce Veľká Lomnica č. j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 o dodatočnom povolení stavby bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zástupca žalobcov v konaní poukazoval na už vyššie uvedené upozornenie prokurátora sp. zn. Kd 249/10-33 z 28.4.2011. Z upozornenia Krajskej prokuratúry v Prešove z 28.4.2011 č. j. Kd 249/10-30 (príloha č. 12 súkromného znaleckého posudku Ing. Stanislava Čurillu č. 244/2011) vyplýva, že Krajská prokuratúra v Prešove v konaní podľa § 28 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov začatom na podnet žalobcu upozornila obec Veľká Lomnica ako stavebný úrad na potrebu odstránenia porušovania zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe obce pri vydávaní právoplatného rozhodnutia č. j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 o dodatočnom povolení stavby. V upozornení okrem iného skonštatovala, že stavebný úrad náležite neposúdil súlad rozhodnutia s územnoplánovacou dokumentáciou obce z hľadiska dodržiavania záväzných regulatívov. Upozornenie prokurátora je prostriedkom, ktorým prokuratúra podľa zákona č.153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v rámci netrestnej oblasti okrem iných úloh vykonáva aj dozor nad zachovávaním zákonnosti vo vzťahu k orgánom verejnej správy. V rámci toho dozoru prokuratúra však nemá oprávnenia, ktoré sú typické pre orgány štátneho dozoru. Vo vzťahu k orgánom

verejnej správy nemá postavenie nadriadeného orgánu a jej právne prostriedky nemajú nariaďovaciu ani prikazovaciu moc. Majú výlučne iba charakter iniciačný a odporúčací. Prokurátor môže prostriedky prokurátorského dozoru realizovať vo vzťahu k orgánom verejnej správy výlučne iba formou odporúčaní a návrhov. Nariaďovacia a rozhodovacia právomoc ostáva zachovaná príslušnému orgánu verejnej správy. Preto ak prokurátor podá orgánu verejnej správy upozornenie na nezákonný stav, ku ktorému došlo v konaní, výsledkom ktorého je rozhodnutie, toto upozornenie nemá samo o sebe za následok zrušenie individuálneho alebo normatívneho aktu. Je iba právnym prostriedkom ochrany objektívneho práva a v tomto o prípade upozornenie má iba preventívny účinok, aby sa napádané porušenie zákona v budúcnosti neopakovalo. Preto aj upozornenie prokurátora z 28.4.2011 č. j. Kd 249/10-30 ešte samo o sebe bez ďalšieho aj napriek vysloveniu porušenia zákona a všeobecne záväzných predpisov obcou pri vydávaní rozhodnutia obce Veľká Lomnica č. j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 o dodatočnom povolení stavby nemohlo privodiť zmenu alebo zrušenie tohto právoplatného rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním súd nemal tiež preukázané, že by rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené v rámci jeho preskúmavania v správnom konaní podľa správneho poriadku a ani v rámci správneho súdnictva. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca podal proti rozhodnutiu obce Veľká Lomnica č. j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 mimoriadny opravný prostriedok, a to návrh na obnovu konania podľa §62 a nasl. správneho poriadku. Táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. z 3.5.2012. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozhodnutím z 17.8.2011 č. j. SP/164-10/10 obec Veľká Lomnica ako stavebný úrad tento návrh na obnovu konania zamietla. Žalobca následne proti rozhodnutiu obce o zamietnutí návrhu na obnovu konania podal odvolanie, o ktorom Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodol rozhodnutím č. j. 2011-795/3741-8/SP-KC z 7.12.2011 tak, že rozhodnutie obce potvrdil. Žalobou z 29.12.2011 žalobca požiadal súd podľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu č. j. 2011-795/3741-8/SP-KC z 7.12.2011, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. z 3.5.2012 tak, že žalobu zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. z 3.5.2012 nadobudol právoplatnosť 8.6.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 16.10.2013. Žalobcovia teda vo vzťahu k rozhodnutiu obce Veľká Lomnica ako stavebného úradu č. j. SP/5-003/08- Šk z 1.2.2008 o dodatočnom povolení stavby nepreukázali splnenie jednej zo základných zákonných podmienok vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona o zodpovednosti štátu, a to existenciu nezákonného rozhodnutia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov o odopretí práva byť účastníkmi konania o dodatočnom povolení stavby súd v celom rozsahu poukazuje na závery vyslovené Krajským súdom v Prešove v právoplatnom rozsudku sp. zn. z 3.5.2012. Z rozhodnutia stavebného úradu obce Veľká Lomnica č. j. -004 /09-Šk z 17.6.2009 (príloha č.9 súkromného znaleckého posudku Ing. Čurillu) súd ďalej zistil, že týmto rozhodnutím stavebný úrad povolil užívanie stavby bytových domov za podmienok uvedených v rozhodnutí, okrem iného s výškou stavby po hrebeň strechy 15,4 m. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím odvolacej lehoty dňom 2.7.2009. Z protestu Krajskej prokuratúry v Prešove z 10.8.2011 č. j. Kd 133/11-7 (príloha č.13 znaleckého posudku Ing. Čurillu č. 224/2011) podaného podľa § 25 zákona o prokuratúre vyplýva, že proti právoplatnému rozhodnutiu obce Veľká Lomnica č. j. SP/111-004/09-Šk z 17.6.2009 podal prokurátor protest a navrhol rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že stavba bytových domov je v rozpore s projektovou dokumentáciou. Skonštatoval, že stavby v rozpore s ich projektovou dokumentáciou obsahujú 3. podkrovie v 5.nadzemnom podlaží, pri ktorom došlo k zmene z neobývanej časti stavby na obývanú. Bytové domy majú teda naviac na 5. podlaží dva 3-izbové byty a každý dom tak pozostáva z namiesto 48 bytov z 50 bytov. Namietal, že stavebný úrad aj napriek tomu v kolaudačnom rozhodnutí konštatuje, že kolaudované stavby boli uskutočnená podľa podmienok stavebného zákona a overenej projektovej dokumentácie. Z rozsudku Krajského stavebného úradu v Prešove z 18.10.2011 č. 2011-721/3139-4/SP-KC (príloha č.14 súkromného znaleckého posudku Ing. Čurillu č. 224/2001) vyplýva, že Krajský súd v Prešove postupom podľa § 69 a nasl. správneho poriadku v konaní o tomto proteste prokurátora protestu vyhovel, zrušil právoplatné rozhodnutie obce č. j. SP/111-004/09-Šk z 17.6.2009 a vec vrátil na nové prejednanie. Proti tomuto rozhodnutiu krajského stavebného úradu podal stavebník odvolanie, o ktorom v konaní podľa §53 a nasl. správneho poriadku rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja SR rozhodnutím z 13.2.2012 č. 02985/201241/SVBP-OO732/Pa tak, že odvolanie zamietlo a rozhodnutie krajského stavebného úradu, ktorým úrad vyhovel protestu prokurátora potvrdil. Z uvedených zistení vyplýva, že právoplatné rozhodnutie obce Veľká Lomnica č. j. SP/111-004/09-Šk z 17.6.2009 o povolení užívania stavby bolo príslušným orgánom a to Krajským stavebným úradom v Prešove zrušené. Nesporne však tiež vyplýva aj skutočnosť, že žalobca nepodal ani proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Preto ani v prípade tohto rozhodnutia obce aj napriek jeho zrušeniu, súd nemohol prijať iný záver, než že ani tu nie je z dôvodu nepodania riadneho opravného prostriedku poškodenými splnená podmienka pre priznanie práva na náhradu škodu titulom zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie. Z rozhodnutia obce Veľká Lomnica z 26.11.2013 č. SP/60-010/12-Šk súd ďalej zistil, že týmto rozhodnutím obec v spojenom konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby počas výstavby s kolaudačným konaním podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolila stavebníkovi stavebné práce vykonané na bytových domoch počas ich výstavby (teda zmenu stavieb počas výstavby) a súčasne povolila stavby užívať. V odôvodnení rozhodnutia obec konštatuje, že výška bytových domov je v súlade s platným územným plánom obce Veľká Lomnica schváleným obecným zastupiteľstvo 14.11.2013 pod č. uznesenia 85/2013 a všeobecne záväzným nariadením obce na vyhlásenie záväzných časti územného plánu obce Veľká Lomnica č. 3/2012, ktoré nadobudlo účinnosť 1.2.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Prešov rozsudkom z 8.8.2014 č. OU-PO/OVBP2-2014/19361/50675/ŠSS-PB tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie obec potvrdil. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by nové rozhodnutie obce Veľká Lomnica dňa 26.11.2013 č. SP/60-010/12-Šk o povolení užívania stavieb súčasne s povolením zmien stavieb počas ich výstavby bolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené. Žalobcovia síce predložili súdu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov z 8.8.2014 č.OU-PO/OVBP2-2014/19361/50675/ŠSS- PB z 23.9.2014, ktorá bola zaevidovaná Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. . Tým však nepreukázali zrušenie alebo zmenu právoplatného rozhodnutia (žaloba sa z toho pohľadu javí ako predčasná). Preto súd za danej procesnej situácie aj vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu prijal záver, že žalobcovia nepreukázali splnenie jednej zo základných zákonných podmienok vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona o zodpovednosti štátu, a to existenciu nezákonného rozhodnutia Na základe uvedených zistení možno prisvedčiť žalobcom, že k právoplatnému rozhodnutiu o dodatočnom povolení užívania stavieb bytových domov z 26.11.2013 č. SP/60-010/12-Šk došlo spôsobom, že obec zmenila územný plán a všeobecné záväzné nariadenie tak, že sa dostala do súladu so zmenami vykonanými na stavbách počas ich výstavby. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že táto zmena územnoplánovacej dokumentácie obce bola vykonaná v rozpore so zákonom a že postup obce pri vydávaní tohto rozhodnutia vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu. Podľa § 26 ods. 3 stavebného zákona územné plány obcí a zón schvaľuje obec. Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Podľa § 30 ods. 2 stavebného zákona obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podmetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmú cieľmi a zámermi územného plánovania. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 88a ods. 9 stavebného zákona s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien je teda podľa vyššie uvedenej právnej úpravy plne v kompetencii obce. Preto postup obce spočívajúci v schválení zmeny územnoplánovacej dokumentácie nie je v rozpore so zákonom. V rozpore so zákonom nie je ani postup obce, ak v nadväznosti na túto zmenu dodatočne povolí aj zmeny na stavbe uskutočnené bez stavebného povolenia, a to aj v rámci jej kolaudácie. Pokiaľ ide o obsahovú stránku zmenenej územnoplánovacej dokumentácie obce (zmenu povolenej výšky striech obytných domov) súd udáva, že všeobecne záväzné nariadenie, ktoré obec vydáva aj vo veciach preneseného výkonu štátnej správy (tzv. odvodené

VZN), medzi ktoré patrí aj všeobecne záväzné nariadenie, ktorým obec vyhlasuje záväzné časti svojej územnoplánovacej dokumentácie, nemožno na účely zákona o zodpovednosti štátu považovať za výkon verejnej moci (§ 2 ods. a zákona o zodpovednosti štátu). Všeobecne záväzné nariadenia obce sú normatívnymi právnymi aktmi, ktorými obec nerozhoduje o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, teda individuálnymi právnymi aktmi. Preto pre účely zákona o zodpovednosti štátu ich nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej moci a zaoberať sa ich nezákonnosťou. Naviac, aj tu súd poznamenáva, že postup obce spočívajúcu v zmene územnoplánovacej dokumentácie bol súčasťou jej rozhodovacej činnosti a bezprostredne sa prejavil v obsahu rozhodnutia z 26.11.2013 č. SP60-010/12-Šk o dodatočnom povolení zmien stavieb a o povolení ich užívania. Preto aj tu postup stavebného úradu môže byť zvažovaný jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ ide o samotnú existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi rozhodovaním a úradným postupom obce a vznikom škody, súd zastáva názor, že škoda tak, ako ju žalobcovia špecifikovali, im nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s rozhodovaním a úradným postupom obce tak, ako ho popisujú. Žalobcovia tvrdili, že znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Stanislavom Čurillom pod č. 244/2011 je konštatované, že postavením stavby bytových domov došlo k znehodnoteniu ich nehnuteľnosti spočívajúcom v poklese ich výslednej všeobecnej hodnoty o 76.700 eur. Znalec v predmetnom posudku konštatuje vznik rizík hygienických, ekologických, zvýšenú energetickú náročnosť domu prevažne na vykurovanie a osvetlenie, a hlavne stratu súkromia a vlastnej intimity žalobcov s tým, že to všetko má negatívny vplyv na bezproblémové užívanie nehnuteľnosti a na ich prípadný ďalší predaj. Za situácie, že stavby bytových domov sú v súčasnosti tak, ako stoja, právoplatne zo stavebného hľadiska povolené (teda postavené v súlade so stavebnými predpismi), žalobcom nemohla v dôsledku rozhodovania stavebného úradu o povolení stavieb (aj keď dodatočne) a o povolení užívania týchto stavieb vzniknúť škoda spočívajúca v poklese všeobecnej hodnoty ich susediacich nehnuteľností, a to aj napriek nezákonnosti prvého rozhodnutia o dodatočnom povolení užívania stavby. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci súd žalobu na náhradu škody titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako nedôvodnú zamietol. Pre rozhodnutie vo veci súd vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nepovažoval za relevantné vykonať výsluch znalca Ing. Stanislav Čurillu a návrh žalobcov na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Súd v nadväznosti na tvrdenia žalobcov o hygienických a ekologických rizikách, zvýšenej energetickej náročnosti domu prevažne na vykurovanie a osvetlenie, stratu súkromia a vlastnej intimity dodáva, že týmto rozhodnutím nie sú dotknuté prípadné občianskoprávne nároky žalobcov ako vlastníkov susediacich nehnuteľnosti vyplývajúce im z práva na ochranu ich vlastníckeho práva voči vlastníkovi susediacej povolenej a skolaudovanej stavby za splnenia podmienok ust. § 127 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd už len dodáva, že pokiaľ ide o námietky žalobcov týkajúce sa nečinnosti stavebného úradu v čase začatia realizácie stavby bytových domov stavebníkom spoločnosťou ESING group s.r.o. bez stavebného povolenia, žalobcovia toto svoje tvrdenie bližšie nekonkretizovali. Zoznámenia o začatí konania vo veci odstránenia stavby z 16.1.2008 vyplýva, že obec z vlastného podnetu začala podľa § 88a stavebného zákona konanie vo veci dodatočnej legalizácie stavby alebo jej odstránenia. Z listu Slovenskej stavebnej inšpekcie z 21.1.2013 vyplýva, že stavbu bytových domov stavebník začal 15.10.2007 bez právoplatného stavebného povolenia. V čase vydania rozhodnutia obce o dodatočnom povolení stavby č. j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 podľa stavebného denníka boli zrealizované základy stavby tak, ako bola stavba výškovo a polohovo osadená aj v čase kontroly. Rozhodnutím o pokute č. j. SP/012-004/08-ŠK z 14.1.2008 obec uznala stavebníka vinným z porušenia stavebného zákona z dôvodu zvýšenia osadenia 1. nadzemného podlažia nad rastlý terén v severnom cípe stavby nad 1,5 m. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že toto porušenie bolo zistené už 20.12.2007. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu v konaní).Žalovaná bola v konaní úspešná. Preto jej ako aj vedľajšiemu účastníkovi na jej strane prislúcha právo na náhradu trov konania. Keďže predpokladom priznania práva na náhradu trov konania účastníkovi je riadne uplatnenie nároku na náhradu a žalovaná ako aj vedľajší účastník si v konaní nároky na náhradu neuplatnili, súd žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi žiadnu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).