Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Tos-16-2016.pdf
PDF · 88.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/16/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obvinenému J. Y. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, odsek 2 písm. e/ Trestného zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 29.01.2016, sp. zn. 6T/3/2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.02.2016 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa I/ podľa § 80 odsek 1 písm. c/, odsek 2 Trestného poriadku obvinenému uložil dohľad probačného a mediačného úradníka, čím nahradil jeho väzbu z dôvodov ustanovenia § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku a zároveň mu uložil povinnosť oznámiť súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu; II/ podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku, § 76 odsek 3 Trestného poriadku, § 72 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku prepustil obvineného z väzby na slobodu. Dôvodil najmä tým, že vzhliadal u obvineného len dôvod väzby v zmysle ustanovenia § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku Dôvody väzby v zmysle ustanovenia § 71 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku podľa názoru súdu I. stupňa pominuli. Vo vzťahu k ustanoveniu § 71 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku zistil, že obvinený bol vo väzbe v konaní na Okresnom súde Trnava od 05.04.2011 do 08.10.2012 a to vo veci, v ktorej je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. d/, odsek 2 písm. c/, odsek 4 písm. c/ Trestného zákona. Z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by obvinený potom, čo bol prepustený z väzby v uvedenej trestnej veci bol na úteku alebo že by sa skrýval, poprípade, že by sa o uvedené čo i len snažil, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Naopak, obvinený po jeho prepustení z väzby naďalej býval v mieste bydliska, nikam neušiel ani sa neskrýval. Nie je preto dôvodná obava, že by obvinený ušiel alebo sa skrýval v úmysle vyhnúť sa trestnému stíhaniu alebo trestu v prejednávanom prípade na Okresnom súde Skalica. Vo vzťahu k ustanoveniu § 71 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku uviedol, že doposiaľ bola dôvodená kolúzna väzba tým, že prebiehalo vyšetrovanie, ktoré nebolo ukončené, pričom s ohľadom na množstvo zaistenej drogy tu bol predpoklad, že zaistené množstvo nepotreboval obvinený len pre svoju potrebu, pričom by mohol ovplyvňovať možných svedkov participujúcich na jeho trestnej činnosti, ktorých okruh a ich totožnosť sa prebiehajúcim vyšetrovaním zisťoval. Napokon uvedené bolo aj hlavným dôvodom pre predĺženie základnej lehoty väzby, kde prokurátor dôvodil predovšetkým potrebou ustálenia participujúcich osôb, vyčkaním na výsledky právnej pomoci z Českej republiky, tiež zistenia, či obvinený zadovažoval drogy vo vlastnej réžii s cieľom ďalšieho predaja a distribúcie alebo na základe pokynov a inštrukcií od tretích osôb vystupoval iba ako kuriér. Ďalej uviedol, že z výsledkov právnej pomoci vyplýva, že obvinený mal byť len kuriérom medzi osobou M. A. A. A. a osobou
R. U. W., ktorých účasť na trestnej činnosti orgánmi Českej republiky bola vyhodnotená ako činnosť organizovanej skupiny. Výsledky právnej pomoci neboli nijako premietnuté do obžaloby, do skutkových zistení, prokurátor žaluje obvineného ako nie člena organizovanej skupiny, pričom jedinými svedkami v prejednávanom prípade, ktorí boli vo veci vypočutí a ktorých aj navrhuje v obžalobe prokurátor v konaní pred súdom vypočuť, sú Bc. T. M. (colník), F. L. (colník) a mjr. Mgr. F. G. (vyšetrovateľ) a T. K., vo vzťahu ku ktorým nebola ani nie je dôvodná obava z ich ovplyvňovania. Vo vzťahu k ustanoveniu § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku uviedol, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, tento má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania ako aj z ďalších skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti. O dôvodnosti trestného stíhania obvineného nasvedčuje doposiaľ zadovážený spisový materiál, ide predovšetkým o výpovede svedkov Bc. T. M., F. L. a mjr. Mgr. F. G., znalecké posudky, ako aj listinné dôkazy. Dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku je daný dôvodnou obavou, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu bude tento pokračovať v trestnej činnosti vzhľadom na jeho doterajší život, keď síce mal podľa vyjadrenia obvineného legálny príjem z podnikateľskej činnosti, napriek tomu je dôvodná obava, že obvinený, vzhľadom na množstvo zadržanej drogy v motorovom vozidle, ktoré viedol, toto mohlo predstavovať pre neho zdroj nelegálnych príjmov a to bez ohľadu na to, aké malo byť jeho zaradenie v reťazci predaja psychotropnej látky. Taktiež súd I. stupňa poukázal na trestnú minulosť obvineného, ktorý podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ 4-krát odsúdený, pričom predchádzajúce odsúdenia obvineného neviedli k jeho náprave a k tomu, aby viedol riadny život, teda nesplnili výchovný a resocializačný účel, pričom tento je opätovne trestne stíhaný, pretrváva preto dôvodná obava, že po prepustení z väzby na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. S prihliadnutím na to, že súd I. stupňa ustálil len existenciu dôvodov preventívnej väzby u obvineného, dospel k záveru, že je možné s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu účel väzby dosiahnuť inštitútom nahradenia väzby a to dohľadom probačného a mediačného úradníka. Pri obzvlášť závažnom zločine sa môže uložiť dohľad probačného a mediačného úradníka na nahradenie väzby len ak sú dané výnimočné okolnosti prípadu. Podľa ustálenej súdnej praxe za výnimočné okolnosti prípadu je možné považovať také, ktoré sa dotýkajú osoby obvineného alebo osobitosti povahy prerokúvaného prípadu. Pokiaľ ide o osobu obvineného tento síce bol v minulosti 4-krát odsúdený, zároveň však súd prihliadol na to, že všetky jeho doterajšie odsúdenia sú zahladené a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Za výnimočné okolnosti prípadu dotýkajúce sa osobitosti prerokúvaného prípadu považoval skutočnosť, že po tom, čo sa podarilo OČTK z výsledkov dožiadania právnej pomoci stotožniť osoby participujúce na trestnej činnosti, tieto zistenia neboli nijakým spôsobom premietnuté do obžaloby, do skutkových zistení, prokurátor sa rozhodol žalovať obvineného nie ako člena organizovanej skupiny a teda v tomto smere vyšetrovanie ani ďalej nepokračovalo, pričom z výsledkov právnej pomoci má vyplývať, že obvinený mal byť len kuriérom. Osoby, ktoré sa mali závažnejším spôsobom podieľať na páchaní trestnej činnosti ako obvinený, nie sú stíhané väzobne a sú na slobode. Aj s poukazom na nález ÚS SR II. ÚS 67/2013-41 mal za to, že prepustením obvineného na slobodu po zohľadnení účinkov dohľadu probačného a mediačného úradníka i s uložením primeraných povinností a obmedzení, nie je zvýšené riziko naplnenia konania, zakladajúceho väzobné dôvody podľa § 71 odsek l písm. c/ Trestného poriadku. V tejto súvislosti nakoniec poukázal na to, že v prípravnom konaní došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, v dôsledku čoho bola odmietnutá obžaloba a vec vrátená prokurátorovi do prípravného konania, čím sa budú musieť zopakovať niektoré úkony. Väzba je zaisťovací procesný úkon, ktorý predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného a môže trvať len nevyhnutne potrebnú dobu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a ponechania obvineného vo väzbe z dôvodov ustanovenia § 71 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku s tým, aby výkon väzby obvineného nebol nahradený dohľadom probačného a mediačného úradníka. V prípade konštatovania dôvodu väzby v zmysle ustanovenia § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku žiadal, aby výkon väzby ani v tomto prípade nebol nahradený dohľadom probačného a mediačného úradníka. V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že skutkové ani právne okolnosti sa žiadnym právne alebo skutkovo významným spôsobom nezmenili, teda nenastala žiadna právne relevantná skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá prelomiť doterajší právny názor predovšetkým senátu Krajského súdu Trnava. K tomuto súd I. stupňa zodpovedajúcim spôsobom ani neargumentoval, keďže podstatou argumentácie boli skutočnosti všeobecne dané generálne už od prvotného rozhodnutia o väzbe tohto obvineného. Argumenty súdu I. stupňa preto považuje za nesprávne a je toho názoru, že reálne odpadnutie dôvodov
väzby u obvineného podľa § 71 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku nie je dané. Samotná možnosť prípadného ovplyvňovania svedkov alebo iného spôsobu marenia trestného konania nie je u obvineného reálne naviazaná len na prebiehajúce trestné konanie, v ktorom má tento procesné postavenie obvineného, ale takáto obava je daná aj k prípadnému trestnému konaniu kde objektom môže byť osoba R. U. W. (a zjavne musí byť), prípadne ďalšie doposiaľ neustálené osoby a to tým viac, že v rámci výsledkov právnej pomoci bol doručený zo strany justičných orgánov Českej republiky aj podnet na začatie trestného stíhania vo vzťahu k tejto osobe, pričom táto zjavne na trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený stíhaný, participovala. Ďalej namietal rozhodnutie súdu I. stupňa v tej časti, ktorej výkon väzby u obvineného súd nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Konštatoval, že dôvodnosť z obavy z pokračovania v páchaní trestnej činnosti, teda dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku senát súdu I. stupňa u obvineného správne identifikoval. Tento je zjavne daný primárne tou skutočnosťou, že napriek tomu, že obvinený je trestne stíhaný pre obdobnú trestnú činnosť, za ktorú mu dokonca hrozí uloženie vyššieho trestu, sa v časovom odstupe dopustil obdobnej trestnej činnosti. Súčasne je zrejmé a to z č. l. 540 - 550, č. l. 552-575 a č. l. 585 vyšetrovacieho spisu, že obvinený nedisponuje žiadnym legálnym príjmom za rozhodné časové obdobie, resp. nedisponuje žiadnym legálnym zdrojom príjmu, z ktorého by mal finančné prostriedky v ním uvádzanej výške. Rovnako obvineným uvádzaný legálny príjem nebol zo strany orgánov činných v trestnom konaní napriek vykonaniu dokazovania aj v tomto smere ustálený v prezentovanej výške prípadne ani obvinený žiaden legálny príjem za rozhodné časové obdobie nepreukázal. Naopak obvinený aj pri ostatnom výsluchu v rámci rozhodovania o väzbe príjem uvádzal len vágnym spôsobom, resp. k tomuto sa odmietol vyjadriť. Ďalej je toho názoru, že v prípade obvineného, ktorý je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, nie sú dané žiadne výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré by bol možný výkon väzby nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. Argumentácia súdu I. stupňa je preto nepresvedčivá, svojvoľná a k rozhodnutiu o väzbe tak, ako bolo toto produkované právne neudržiteľná. V tejto súvislosti tiež poukázal na ostatné rozhodnutie o väzbe Krajského súdu v Trnave, kde z odôvodnenia tohto rozhodnutia priamo vyplýva citujem „súčasne konajúci (krajský súd) rozhodujúc o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby, resp. o sťažnosti okresného prokurátora nenahradil u obvineného pretrvávajúce (útekové, kolúzne ako i preventívne) dôvody väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, keďže takéto nie sú spôsobilé zmariť dosiahnutie účelu trestného konania realizovaného v prípade ich akceptácie. Obhajca obvineného v písomnom vyjadrení poukázal na to, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tpo/34/2015, zo dňa 10.12.2015 považuje za nezákonné a naopak rozhodnutie Okresného súdu v Skalici sp. zn. 0Tp/10/2015, zo dňa 24.11.2015 považuje za zákonné a vydané v súlade so zákonom. V tomto uznesení Okresný súd Skalica jasne a zrozumiteľne vysvetlil z akých dôvodov nepredĺžil lehotu trvania väzby, pričom tieto dôvody väzby korešpondujú so zákonnými dôvodmi, aby bolo možné za ich splnenia predĺžiť lehotu trvania väzby. V tejto súvislosti ďalej podrobne rozobral rozhodnutie Krajského súdu v Trnave o predĺžení väzby sp. zn. 5Tpo/34/2015, zo dňa 10.12.2015 a v nadväznosti na to na chyby prípravného konania, čím došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k porušeniu práva na obhajobu. Na základe sťažnosti okresného prokurátora preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že proti obvinenému sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, odsek 2 písm. e/ Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica zo dňa 12.01.2016, podanej na súd I. stupňa dňa 13.01.2016. Do 15.02.2016 bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby obvineného, nakoľko o predĺžení základnej lehoty väzby podľa § 76 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5Tpo/34/2015. Súd I. stupňa preto dňa 29.01.2016 rozhodoval podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku. Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že v danom štádiu trestného konania existuje dôvod väzby obvineného v zmysle ustanovenia § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku. Dôvodnosť podanej obžaloby vyplýva z výpovede svedkov Bc. T. M., F. L. a mjr. Mgr. F. G., tiež zo záverov znaleckých posudkov, ako aj z ďalších listinných dôkazov. Aj keď predchádzajúce odsúdenia obvineného sú s účinkami zahladenia, je možné konštatovať, že obvinený má sklony k páchaniu trestnej činnosti. Posudzovaním jeho osoby tiež možno dospieť k záveru, že vzhľadom na množstvo zadržanej drogy v
motorovom vozidle, ktoré viedol, toto mohlo predstavovať pre neho zdroj nelegálnych príjmov a to bez ohľadu na to, aké malo byť jeho zaradenie v reťazci predaja psychotropnej látky. Konkrétne skutočnosti odôvodňujúce trvanie väzby obvineného v zmysle ustanovenia § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa podľa názoru krajského súdu viažu nielen k charakteru trestnej činnosti ale aj k osobe obvineného. Argumenty súdu I. stupňa v tom smere, že pominuli dôvody väzby v zmysle ustanovenia § 71 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku si krajský súd v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Vzhľadom na to, že tieto boli podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia a rovnako aj v uznesení krajského súdu, preto nie je potrebné tieto opakovať. Nahradenie väzby obvineného inštitútom v zmysle ustanovenia § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku súvisí tiež s výsledkami prípravného konania a rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi. V prvom rade je potrebné konštatovať, že požiadavka nahradenia väzby za súčasnej existencie výnimočných okolností prípadu v prípade obzvlášť závažného zločinu je prekonaná, nakoľko Ústava SR ako aj článok 5 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd poskytuje viac práv a ochrany a preto možno uvažovať o použití inštitútu nahradzujúceho väzbu. V tomto smere preto krajský súd zvažoval, či a do akej miery ponechanie obvineného na slobode zvyšuje riziko naplnenia konania zakladajúceho väzobný dôvod podľa § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku a či intenzita zásahu do osobnej slobody obvineného výkonom väzby nie je celkom zjavne neprimeraná k miere zvýšenia uvedeného rizika. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Tpo/88/2015, zo dňa 10.11.2015, kde krajský súd vyslovil pochybnosti o zákonnosti niektorých vykonaných dôkazov, v súvislosti s pochybeniami orgánov prípravného konania je potrebné konštatovať porušenie práv obvineného. Hoci v danom štádiu trestného stíhania by bolo predčasné hodnotenie vykonaných dôkazov, ďalšie zotrvanie obvineného vo väzbe by v podstate bolo predĺžením lehoty väzby obvineného a poskytnutím času orgánom prípravného konania na vykonanie úkonov, ktoré boli povinné vykonať v časovom limite a v súlade so zákonom. Podľa § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písm. a/ alebo c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode, alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným. Krajský súd sa preto v tomto smere stotožňuje s argumentáciou súdu I. stupňa, nakoľko na osobu obvineného možno prizerať len ako na osobu, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti, nakoľko odsúdenia v odpise registra trestov sú s účinkami zahladenia. Keďže výsledky dožiadania právnej pomoci nepreukázali účasť obvineného ako člena organizovanej skupiny a obžaloba v tomto smere nebola ani takto podaná, možno konštatovať, že podmienky ustanovenia § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku pre nahradenie väzby obvineného boli splnené aj z hľadiska povahy prejednávaného prípadu. Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.