Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-105-2019.pdf
PDF · 114.42 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/105/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2022 v Bratislave takto rozhodol:
rozhodol:
W. W. nar. XX.XX.XXXX v Myjave trvale bytom Senica
sa uznáva vinným, že
spoločným konaním s odsúdeným V. V. v čase od 18:00 hod. dňa 15.02.2019 do 07:00 hod. dňa 16.02.2019 v Bratislave na Komárovskej ulici 58 vykonali vlámanie do objektu materskej škôlky a to tak, že za použitia násilia neznámym spôsobom a predmetom vypáčili exteriérové plastové dvere vedúce do objektu materskej škôlky, čím prekonali ich zabezpečenie a vnikli tak do priestorov interiéru, kde následne nezisteným spôsobom a predmetom za použitia násilia prekonali umakartové interiérové dvere vedúce do miestnosti, z ktorej následne odcudzili pracovné náradie, a to 4 kusy pracovnej zbíjačky značky Parkside, presne nezisteného typu, spolu v hodnote 220 eur, 2 kusy pracovnej zbíjačky značky Hilti nezisteného typu, spolu v hodnote 400 eur, 1 kus pracovnej zbíjačky presne nezisteného typu v hodnote 75 eur, 3 kusy chvostovej píly značky Makita spolu v hodnote 300 eur, 2 kusy rezačky na obkladačky značky SATO spolu v hodnote 120 eur, 1 kus laserového zameriavača značky Parkside v hodnote 10 eur, 2 kusy karbobrúsky neznámej značky a typu spolu v hodnote 30 eur, 1 ks zameriavača
- nivelák CTP 104 so stojanom v hodnote 130 eur, 1 kus lámačky na zámkovú dlažbu v hodnote 40 eur, 1 kus fúrika nezistenej značky v hodnote 20 eur, 10 ks halogénových lámp nezistenej značky spolu v hodnote 80 eur, 11 kusov nádob s interiérovou farbou spolu v hodnote 100 eur, 8 kusov nádob s exteriérovou farbou spolu v hodnote 300 eur, 9 kusov balení PVC roliek linolea značky Novoflor Extra spolu v hodnote 480 eur, 2 kusy základného náteru značky Ceresit CT16 spolu v hodnote 12 eur, 2 kusy silikátovo - silikónovej omietky značky Ceresit CT 174 spolu v hodnote 15 eur, 7 kusov bielej interiérovej farby značky Krelster 013 profesionál 18 litrov spolu v hodnote 60 eur, 1 kus vysávač značky Hilti VCU 40 v hodnote 150 eur, 1 kus zbíjacie kladivo značky Scheppach AB1600 v hodnote 100 eur, 1 kus elektrický ručný miešač značky Narex EGM 10-E3 v hodnote 90 eur, 1 kus búracieho kladiva značky Parkside PAH 1700A1 v hodnote 45 eur, 1 kus búracieho kladiva nezistenej značky spolu s kufríkom v hodnote 45 eur, 1 kus uhlovej brúsky značky Parkside v hodnote 20 eur, 1 kus zváracej prilby v hodnote 5 eur, 1 kus bubna s elektrickým predlžovacím káblom v dĺžke 50 metrov v hodnote 10 eur, 1 kus vŕtacieho kladiva značky Einhell v hodnote 75 eur, 1 kus zváračky značky Einhell v hodnote 170 eur, 1 kus pákové kliešte 24" v hodnote 15 eur, 1 kus uhlovej brúsky značky Makita v hodnote 30 eur, 9 kusov polyuretánové lepidlo StoSeal F505 spolu v hodnote 50 eur, 2 kusy univerzálnej zimnej peny značky Ceresit TS62 spolu v hodnote 18 eur, 7 kusov rezných kotúčov priemeru 230 spolu v hodnote 10 eur, 1 kus dreveného krompáča v hodnote 5 eur, 1 kus dreveného kladiva v hodnote 3 eur, 1 kus dvojmetrovej vodováhy značky Lux tools v hodnote 20 eur, 1 kus dvojmetrovej vodováhy nezistenej značky v hodnote 10 eur a 1 kus metrovej vodováhy nezistenej značky v hodnote 5 eur, čím spôsobili spoločnosti STAVRENT s.r.o., škodu vo výške 3 268 eur, pričom bol dňa 10.06.2018 odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Senica, sp. zn. 0T/29/2018 zo dňa 10.06.2018, právoplatným dňa 10.06.2018 za úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,
teda
spoločným konaním protiprávne vnikol do nebytového priestoru iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a činom spôsobil väčšiu škodu a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
čím spáchal
úmyselný prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 218 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. f), § 37 písm. h), § 34 ods. 6 a § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.
Podľa § 55 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať uložený trest povinnej práce do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, a to osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 34 ods. 6, § 56 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému popri treste povinnej práce ukladá peňažný trest vo výmere 1 000 (jeden tisíc) eur.
Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest obžalovaný zaplatí v desiatich mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stane splatnou 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozsudok.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 34 ods. 6, § 62 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému popri treste povinnej práce ukladá trest zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na dobu 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Dňa 10.10.2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku.
Súd upozornil na hlavnom pojednávaní obžalovaného na možnosť posudzovať skutok uvedený v obžalobe ako úmyselný prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Poškodená spoločnosť STAVRENT s.r.o. do skončenia vyšetrovania nenavrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť jej škodu, preto súd o nároku poškodeného na náhradu škody nekonal.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo skutku kladeného mu za vinu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného Eleméra Hubaya, výsluchom svedka Ernesta Mihoka, výsluchom svedka Mariána Mihoka, postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedka Norberta Hinera z č. l. 74-75, postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaním znaleckého posudku z č. l. 82-84 a znaleckého posudku z č. l. 85-94, postupom podľa § 268 ods. 5, ods. 2 Trestného poriadku prečítaním odborného vyjadrenia z č. l. 95-98, prečítaním listinných dôkazov, a to zápisnice o vydaní veci z č. l. 99-105, uznesenia a zápisnice z č. l. 108, 109, 110, 111, trestného rozkazu z č. l. 144-147 a 148-152, lustrácii z č. l. 155, 157, 159, 161 a aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného. Súd vykonaným dokazovaním vyčerpal dôkazné návrhy strán a iné dôkazy potrebné k naplneniu účelu trestného konania (§ 1 Trestného poriadku) súdu známe neboli.
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku a že sa tohto skutku dopustil práve obžalovaný.
Obžalovaný vypovedal, že V.Á. V. sa tam vlámal prvý. Obžalovaný je živnostník, robí na živnosť. V. mu povedal, že tam má nejaké veci, že si to ide zobrať, že tam robil. To bolo v Bratislave, s V. V. tam bol obžalovaný prvýkrát. Bola to nejaká stavba, V. V. tam robil a išiel si tam pre nejaké veci. V. V. sa tam vlámal a pod hrozbou násilia donútil obžalovaného to vynášať. Bil ho, kopal ho. Bil ho päsťami, nohami. V. V. si to nakladal do auta, že to sú jeho veci, že on tam robil. Obžalovaný nevidel ako sa tam vlámal. V. V. ho zavolal, až keď to mal vonku nachystané. Do objektu vstúpil obžalovaný až poslednýkrát, keď pomáhal V. V. vyniesť linoleum. Obžalovaný nosil veci do auta V. V.. Auto mal zaparkované pred objektom. Bolo tam parkovisko a taká asfaltová cesta. Auto stálo na tej ceste. V objekte bol obžalovaný iba jedenkrát, keď vynášali posledné linoleum. Pri stavbe bol obžalovaný prvýkrát. Až dokým bol vyniesť obžalovaný posledné linoleum, dovtedy sedel v aute. V. V. kopal obžalovaného preto, že bol šofér. Bil ho aj v aute päsťami a potom ho kopal na ulici. Bil ho a kopal ho ešte predtým než išiel do objektu. Na miesto šoféroval V.N. V.. Obžalovaný sedel vedľa neho. V. V. potreboval obžalovaného, aby mu to obžalovaný previezol do Senice. Auto patrilo V. V.. Do auta nenosil obžalovaný žiadne veci, akurát to linoleum. Potom spolu odišli na stanicu. Šoféroval obžalovaný. V ten deň boli v Bratislave len obžalovaný a V. V.. Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov, pričom obžalovaný k rozporom uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal chybne, bol tam iba obžalovaný s V. a ostatní sa až potom k nim pridali až na druhý deň ráno. Aby takto vypovedal v prípravnom konaní navrhol V., aby obžalovaný povedal, že tam išli všetci štyria.
Svedok poškodený Z. S. vypovedal, že objekt je materská škôlka, ktorú realizovali pre MČ Podunajské Biskupice na Komárovskej 58. Ráno, keď prišli chlapi do práce, tak mu volali, že je škôlka vylomená a vykradnutá. Je to riadna budova. v tom čase boli už ukončené záverečné práce, bola to riadne uzamknutá budova, ako aj objekt bol uzavretý s provizórnym oplotením na zámok. Bolo to vo februári 2019. Poškodený dal pracovníkom inštruktáž, aby nevstupovali do objektu, aby nezmarili stopy a bola privolaná polícia. Na vonkajšom oplotení bol prerušený provizórny zámok a toto bolo vylomené. Poškodených bolo omnoho viac dverí, ale cez jedny vnikli dovnútra. Dvere boli riadne uzamknuté, išlo o nové bezpečnostné riadne uzamknuté dvere. Nedalo sa jednoducho vylomiť tieto dvere, boli použité pajsre. Boli tam škody na opravu tých dverí, oprava bola cez 400 euro. Značná časť vecí bola vrátená. Z objektu bol zobratý materiál tak, ako bolo uvedené v spise, išlo o vŕtačky, rôzne náradia, ako uviedol polícií a taktiež materiál. Bolo mu to vrátené, možno na dve, tri veci. Hodnota tých vecí bola tak, ako ich uviedli, nebolo všetko nové, ale bola tam alikvotná hodnota. Presnú sumu si nepamätal, bolo to okolo 3 až 4 tisíc euro. Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania na odstránenie rozporov, pričom svedok k rozporom uviedol, že sedí to tak, ako vypovedal v prípravnom konaní. Aj výpočet vecí aj výška škody.
Svedok Z. V. vypovedal, že mal vypité. Vie, že V. V., jeho brat, sa dohadoval s obžalovaným, ale nevie na čom. Potom sadli do auta a išli do Bratislavy. Svedok s S. vystúpili v Podunajských Biskupiciach. V. V. a obžalovaný ostali v aute a niekam odišli. Stretli sa potom až ráno na železničnej stanici. Keď išli zo Senice, auto bolo prázdne. Na stanici už v ňom boli nahádzané veci. Cestou do Bratislavy V. V. popíjal
a obžalovaný bol šofér, on bol triezvy. Pili cestou do Bratislavy, traja vypili 0,5 l hruškovice. Keď sa stretli na stanici V. V. mal ešte vypité, obžalovaný bol triezvy. Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi svedka za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi, k čomu svedok uviedol, že sa drží svojej výpovede z prípravného konania, už si to nepamätá, ale verí tomu, že V. V. nahováral obžalovaného.
Svedok odsúdený V. V. vypovedal, že keď sa to malo stať, on si na to nepamätá, zobudil sa v CPZ, bol obvinený, ale skutok si nepamätám. V ten deň mal vypité a vôbec si na to nepamätá. Začal piť už doma v Senici. Nevie ani prečo sa tam išlo. Na cestu do Bratislavy si nespomína. Do Bratislavy išli on, obžalovaný, N. S. a to je asi všetko. Asi tam boli traja. Na príchod do Bratislavy si nespomína. Pamätá si až na to, ako sa na druhý deň prebral v CPZ. S nikým o skutku nehovoril.
Svedok N. S. vypovedal, že vo februári 2019 ho oslovil obžalovaný, či s ním pôjde do Bratislavy na nejakú maliarsku prácu a keďže mal voľno a peniaze potreboval, tak súhlasil. Išli s nimi Z. P. V.N. V. a išli tam na V. aute, ktoré šoféroval obžalovaný. Do Bratislavy prišli poobede a išli do Podunajských Biskupíc. Tam obžalovaný zaparkoval a z auta odišiel. Po hodine sa vrátil a povedal im, že brigáda nebude a tak išli zbierať železo, aby mali peniaze na cestu domov. Vyzbierané železo odniesli do zberných surovín. Potom obžalovaný povedal svedkovi a Z. V., že idú s V. V. niečo vybaviť a že sa stretnú neskôr a na aute spolu odišli. Svedok a Z. V. išli do mesta. Asi okolo 02:00 v noci sa svedok s Z. V. vybrali na vlakovú stanicu do Podunajských Biskupíc, kde uvideli ich auto P. V. V. a obžalovaného ako auto upratujú, lebo bolo špinavé od farby. V aute bolo nejaké náradie, na ktoré sa ich pýtali, ale neodpovedali im. V čase, keď sa oddelili bol V. V. pod vplyvom alkoholu, ale nebol nejako extra veľmi opitý, tak normálne.
Zo znaleckého posudku z č. l. 82-84 vyplynulo, že DNA profil zistený zo slín zaistených z vecnej stopy č. 2 (cigaretový ohorok) je zhodný s DNA profilom svedka odsúdeného Mariána Mihoka.
Zo znaleckého posudku z č. l. 85-94 vyplynulo, že vzájomným porovnávaním trasologických stôp ozn. č. 3 a 4 s porovnávacími odtlačkami podošiev obuvi zn. NIKE od svedka odsúdeného Mariána Mihoka bolo zistené, že trasologická stopa ozn. č. 3 z miesta činu bola vytvorená pravou podošvou obuvi zn. NIKE od svedka odsúdeného Mariána Mihoka a trasologická stopa ozn. č. 4 z miesta činu bola vytvorená pravou podošvou obuvi zn. NIKE od svedka odsúdeného V. V..
Zo odborného vyjadrenia z č. l. 95-98 vyplynula hodnota odcudzených vecí a to nasledovne: 4 kusy pracovnej zbíjačky značky Parkside, presne nezisteného typu, spolu v hodnote 220 eur, 2 kusy pracovnej zbíjačky značky Hilti nezisteného typu, spolu v hodnote 400 eur, 1 kus pracovnej zbíjačky presne nezisteného typu v hodnote 75 eur, 3 kusy chvostovej píly značky Makita spolu v hodnote 300 eur, 2 kusy rezačky na obkladačky značky SATO spolu v hodnote 120 eur, 1 kus laserového zameriavača značky Parkside v hodnote 10 eur, 2 kusy karbobrúsky neznámej značky a typu spolu v hodnote 30 eur, 1 ks zameriavača - nivelák CTP 104 so stojanom v hodnote 130 eur, 1 kus lámačky na zámkovú dlažbu v hodnote 40 eur, 1 kus fúrika nezistenej značky v hodnote 20 eur, 10 ks halogénových lámp nezistenej značky spolu v hodnote 80 eur, 11 kusov nádob s interiérovou farbou spolu v hodnote 100 eur, 8 kusov nádob s exteriérovou farbou spolu v hodnote 300 eur, 9 kusov balení PVC roliek linolea značky Novoflor Extra spolu v hodnote 480 eur, 2 kusy základného náteru značky Ceresit CT16 spolu v hodnote 12 eur, 2 kusy silikátovo - silikónovej omietky značky Ceresit CT 174 spolu v hodnote 15 eur, 7 kusov bielej interiérovej farby značky Krelster 013 profesionál 18 litrov spolu v hodnote 60 eur, 1 kus vysávač značky Hilti VCU 40 v hodnote 150 eur, 1 kus zbíjacie kladivo značky Scheppach AB1600 v hodnote 100 eur, 1 kus elektrický ručný miešač značky Narex EGM 10-E3 v hodnote 90 eur, 1 kus búracieho kladiva značky Parkside PAH 1700A1 v hodnote 45 eur, 1 kus búracieho kladiva nezistenej značky spolu s kufríkom v hodnote 45 eur, 1 kus uhlovej brúsky značky Parkside v hodnote 20 eur, 1 kus zváracej prilby v hodnote 5 eur, 1 kus bubna s elektrickým predlžovacím káblom v dĺžke 50 metrov v hodnote 10 eur, 1 kus vŕtacieho kladiva značky Einhell v hodnote 75 eur, 1 kus zváračky značky Einhell v hodnote 170 eur, 1 kus pákové kliešte 24" v hodnote 15 eur, 1 kus uhlovej brúsky značky Makita v hodnote 30 eur, 9 kusov polyuretánové lepidlo StoSeal F505 spolu v hodnote 50 eur, 2 kusy univerzálnej zimnej peny značky Ceresit TS62 spolu v hodnote 18 eur, 7 kusov rezných kotúčov priemeru 230 spolu v hodnote 10 eur, 1 kus dreveného krompáča v hodnote 5 eur, 1 kus dreveného kladiva v hodnote 3 eur, 1 kus dvojmetrovej vodováhy značky Lux tools v hodnote 20 eur, 1 kus dvojmetrovej vodováhy nezistenej značky v hodnote 10 eur a 1 kus metrovej vodováhy nezistenej značky v hodnote 5 eur.
Zo zápisnice o vydaní veci z č. l. 99-105 vyplynulo, že obžalovaný dňa 16.02.2019 vydal odcudzené veci.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z č. l. 112-122 vyplynulo, že na ulici Komárovská 58 v Podunajských Biskupiciach sa nachádza budova materskej školy, kde dvere na hlavnom vchode do budovy sú otvorené, zámok zamknutý, poškodenie dverí páčením v oblasti zámku. Na mieste sa nachádza o. i. stopa č. 2 cigaretový ohorok. Vo vstupnej hale budovy sa na zemi nachádza trasologická stopa č. 3 - odtlačok podrážky na temi.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z č. l. 123-129 vyplynulo, že na Železničnej stanici Podunajské Biskupice sa nachádzali fúrik, vedrá bielej farby, vedro s omietkou.
Z trestného rozkazu z č. l. 144-147 vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 10.06.2018 odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Senica, sp. zn. 0T/29/2018 zo dňa 10.06.2018, právoplatným dňa 10.06.2018 za úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku
Z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný má v registri dva záznamy, pričom sa v oboch prípadoch na neho už v čase skutku hľadelo, akoby nebol odsúdený.
Z ostatných dôkazných prostriedkov nevyplynuli žiadne rozhodné skutočnosti.
Na základe uvedených dôkazov po ich vyhodnotení súd dospel k jednoznačným skutkovým zisteniam uvedeným v skutkovej vete výroku rozsudku. Z výpovede obžalovaného a zo znaleckých posudkov z č. l. 82-84 a z č. l. 85-94 jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný spoločne so svedkom odsúdeným Mariánom Mihokom v inkriminovaný deň vnikli do priestorov materskej školy na Komárovskej ulici v Bratislave. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z č. l. 112-122 jednoznačne vyplynulo, že k vniknutiu do priestorov došlo vlámaním, pričom išlo o nebytové priestory. Z výpovede svedka poškodeného Z. S. jednoznačne vyplynulo, že na mieste boli odcudzené veci uvedené vo výroku rozsudku. Z odborného vyjadrenia z č. l. 95-98 jednoznačne vyplynula hodnota odcudzených vecí v celkovej výške 3 268 eur. Z trestného rozkazu z č. l. 144-147 vyplynulo, že obžalovaný bol odsúdený za krádež tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný spoločne so svedkom odsúdeným V. V. do predmetných priestorov vnikol a odtiaľ odcudzil inkriminované veci, a to pod nátlakom vyvíjaným na obžalovaného zo strany svedka odsúdeného V. V.ka. Výpoveď obžalovaného v tomto smere nebola vierohodná, keď obžalovaný nedokázal presne a podrobne reprodukovať priebeh skutku. V konaní však nebol produkovaný žiadny iný dôkaz o týchto skutočnostiach, keď svedok odsúdený V. V. nedokázal potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenia obžalovaného. Keďže ostali pochybnosti o tvrdeniach obžalovaného týkajúce sa nátlaku zo strany svedka odsúdeného V. V. na obžalovaného a tieto sa ani vykonaným dokazovaním nepodarilo odstrániť, súd vyhodnotil tieto pochybnosti v zmysle zásady in dubio pro reo v prospech obžalovaného. Súd však nezistil, že by nátlak svedka odsúdeného V. V. vyvíjaný na obžalovaného bol natoľko zásadný, že by mu obžalovaný nemohol odolať. Svedok odsúdený V. V. bol v tom čase značne pod vplyvom alkoholu a obžalovaný bol v tom čase triezvy, čo vyplynulo z výpovedí svedkov odsúdeného V. V., Z. V. a N. S.. Navyše z výpovede obžalovaného vyplýva, že obžalovaný v tom čase disponoval motorovým vozidlom, pričom svedok odsúdený V. V. obžalovaného ponechal vo vozidle samého. Teda obžalovanému nič nebránilo, aby z miesta činu odišiel a tým jednoducho eliminoval nátlak svedka odsúdeného V. V..
Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že skutok obžalovaného napĺňa všetky zákonné znaky stíhaných trestných činov. Súd skutok posudzoval podľa znenia zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku. Obžalovaný skutok spáchal spoločným konaním so svedkom odsúdeným V. V., teda konal formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Obžalovaný vnikol do nebytového priestoru inkriminovanej materskej škôlky, vedomý si toho, že na vstup nemá žiadne oprávnenie. Obžalovaný tak naplnil znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona. Keďže k vniknutiu do predmetných priestorov došlo vlámaním, bol tak naplnený aj kvalifikačný znak skutkovej podstaty trestného činu podľa § 218 ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona. Keď na mieste činu obžalovaný so svedkom odsúdeným V. V. odcudzili veci, ktoré im nepatrili, obžalovaný tak svojim konaním naplnil aj znaky trestného činu podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. V tomto smere súd zdôrazňuje, že znak trestného činu - spáchanie závažnejším spôsobom konania - vlámaním bol pričítaný k závažnejšiemu trestnému
činu z pomedzi stíhaných trestných činov, preto súd tento znak duplicitne nepričítaval k znakom trestného činu podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v záujme zachovania zásady ne bis in idem. Keďže hodnota odcudzených vecí presiahla hodnotu väčšej škody, bol tak naplnený aj kvalifikačný znak trestného činu podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch pred spáchaním skutku odsúdený za trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona, bol tak naplnený aj kvalifikačný znak trestného činu podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Súd v konaní nezistil žiadnu z okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť obžalovaného (§ 22 a § 23 Trestného zákona). Z hľadiska subjektívnej stránky stíhaného trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Zo samotného spôsobu spáchania skutku obžalovaným je zrejmé, že obžalovaný svojim konaním chcel porušiť záujem na ochrane cudzieho majetku, teda obžalovaný konal s priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Súd tak uzavrel, že skutok obžalovaného napĺňa všetky znaky stíhaných trestných činov uvedených vo výroku rozsudku.
Vo vzťahu k obligatórnemu skúmaniu aplikovateľnosti tzv. materiálneho korektívu pri prečinoch súd poukazuje na nasledovné. V prejednávanej veci vo vzťahu k stíhaným prečinom súd poukazuje na to, že samotný následok trestného činu, keď obžalovaný so spolupáchateľom odcudzili veci v hodnote podstatne prevyšujúcej hodnotu väčšej škody zakladá vyšší stupeň závažnosti jeho činu. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že bol na neho vyvíjaný nátlak zo strany spolupáchateľa, ako už bolo skôr uvedené, tento nátlak nebol natoľko závažný, že by mu obžalovaný nemohol čeliť, teda ani táto okolnosť neznižuje podstatným spôsobom závažnosť trestného činu obžalovaného. V súhrne uvedených okolností súd uzavrel, že závažnosť konania obžalovaného prekročila stupeň nepatrnej závažnosti, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že by skutok obžalovaného napĺňajúci znaky skutkovej podstaty stíhaných prečinov s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona nebol trestným činom.
Súd zároveň posudzoval, či bola daná niektorá z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu obžalovaného podľa § 24 až 30 Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že takúto okolnosť nezistil. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že bol na neho vyvíjaný nátlak zo strany spolupáchateľa, ako už bolo skôr uvedené, tento nátlak nebol natoľko závažný, že by mu obžalovaný nemohol čeliť, nebolo pritom zistené, že by akýmkoľvek relevantným spôsobom bol ohrozený život alebo zdravie obžalovaného vplyvom jeho spolupáchateľa, teda v žiadnom prípade zo strany obžalovaného nešlo o stav krajnej núdze.
Vzhľadom na uvedené súd uznal obžalovaného vinným zo stíhaných trestných činov ako bolo uvedené vo výroku rozsudku o vine.
V otázke trestu súd dospel k nasledovnému. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd pri ukladaní trestu (z hľadiska druhu trestu) ďalej vychádzal zo závažnosti spáchaných trestných činov. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad tzv. alternatívnych, teda nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody. Pri oboch prejednávaných trestných činoch stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu trestu odňatia slobody neprevyšujúcu päť rokov. Už týmto ich zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (a contrario § 34 ods. 6 Trestného zákona). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie stíhaných prečinov môže preto uložiť dokonca len samostatný alternatívny tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne. Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že stíhané prečiny nie sú podľa zákonodarcu tak typovo závažnými trestnými činmi, aby určil súdu povinnosť ukladať pri nich trest odňatia slobody. Pri zvažovaní druhu trestu je teda nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu, či osoby obžalovaného aj z toho, že trest odňatia slobody je trestom ultima ratio (poslednou a krajnou možnosťou), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.
V tomto smere súd poukazuje na nasledovné. Aj keď obžalovaný popieral vinu na spáchaní stíhaných trestných činov, jednoznačne si uvedomoval, že sa dopustil protiprávneho konania, ktoré zľahčoval tým, že na neho bol vyvíjaný nátlak zo strany spolupáchateľa. Súd zároveň poukazuje na to, že obžalovaný, aj keď bol v minulosti dvakrát odsúdený, v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, keďže mu za jeho trestné činy boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody, pričom sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu osvedčil. Teda obžalovaný preukazuje, že menej represívne tresty majú na neho dostatočný výchovný účinok. Aj svojim prístupom k trestnému stíhaniu obžalovaný dal najavo, že je schopný plniť si svoje procesné povinnosti uložené mu na základe zákona a v súčasnosti nemožno u neho prognózovať ďalšiu tendenciu k páchaniu trestnej činnosti. Súd vychádzajúc z uvedených okolností dospel k záveru, že nie je nevyhnutné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, a preto súd uložil obžalovanému popri sebe alternatívne tresty zohľadňujúce okolnosti stíhaného skutku, keď sa obžalovaný snažil získať majetkový prospech nepoctivým spôsobom, ako aj okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, a to jeho schopnosť pracovať, majetkové pomery a miesto pobytu, ktoré plne naplnia účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Keďže obžalovaný sa svojim konaním snažil získať majetkový prospech väčšej hodnoty, súd vymeral obžalovanému úhrnný trest povinnej práce vo výmere blížiacej sa k hornej hranici všeobecnej trestnej sadzby trestu povinnej práce. V tomto smere prihliadol na zistenú poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu pod nátlakom spolupáchateľa a na zistenú priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov, pričom ani jeden z nich nebol zločinom, teda súd pri uložení trestu postupoval podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona. Keďže obžalovaný sa svojim konaním snažil získať majetkový prospech, súd mu popri treste povinnej práce uložil aj peňažný trest vo výmere 1 000 eur, ktorého výmera zohľadňuje jednak výšku spôsobenej škody, ale aj to, že mu nebol uložený iba samostatný peňažný trest, ale aj trest povinnej práce. Zároveň pri výmere trestu súd zohľadnil aj majetkové pomery obžalovaného. Majetkové pomery obžalovaného zohľadnil súd aj pri rozhodnutí o tom, že obžalovaný zaplatí peňažný trest v splátkach. Pre prípad, že by obžalovaný úmyselne nezaplatil peňažný trest, súd rozhodol o ustanovení náhradného trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výmera je dostatočná na to, aby pozitívne vplývala na obžalovaného, aby k zmareniu výkonu peňažného trestu zo strany obžalovaného nedošlo. Zároveň v záujme predchádzania ďalšej trestnej činnosti obžalovaného na území Hlavného mesta SR Bratislavy a v záujme ochrany majetku na území tohto mesta súd obžalovanému uložil aj trest zákazu pobytu na území tohto mesta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava II, Drieňova 5, 827 02 Bratislava.
Okresný súd Bratislava II dňa 27.09.2022