Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-520-2001.pdf
PDF · 71.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Er/520/2001
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: TOMA, s.r.o., Gorkého 2019, 955 01 Topoľčany, IČO 31 421 695 proti povinnému: D. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. o vymoženie 218,48 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Zuzana Kubešová, Exekútorský úrad Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, EX 206/2001, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora JUDr. Zuzana Kubešová vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č.k. 11Ro/860/2000 zo dňa 21.11.2000 na vymoženie sumu 218,48 eur s prísl.
Súdny exekútor predložil dňa 08.12.2015 súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 22.11.2008 zomrel a nezanechal žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) v znení neskorších predpisov účinného do 31.1.2002, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Dňa 08.12.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet na zastavenie vyššie uvedeného exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekútora. Exekučný poriadok však obsahuje tento dôvod zastavenia exekúcie až novelizáciou ustanovenia § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Ex. poriadku). Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné postupovať podľa návrhu súdneho exekútora a predmetné exekučné konania je nutné zastaviť podľa ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku účinného do 31.1.2002. Takýmto iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Povinný zomrel dňa 22.11.1998, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Súd sa oboznámil so spisovým materiálom, podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a zistil, že povinný dňa 22.11.1998 zomrel, pričom rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25.02.2009 sp. zn. 10D/1305/2008 - 21 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (povinného).
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002, za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie môže byť iba povinný. V prejednávanej veci však povinný zomrel, dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného, preto tomuto subjektu nemožno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť uložená oprávnenému len pri splnení podmienok z ust. § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002.
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie objektívne nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, súd ho nezaviazal na náhradu trov súdneho exekútora, pričom súd poukazuje i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 32/08, II. ÚS 171/08, IV. ÚS 128/08 a IV. ÚS 38/08).
Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, že povinný sa dostane do takej situácie, že jeho majetok nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Nemajetnosť povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia ust. § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné oprávneného zaviazať na znášanie trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ust. § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.2.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.2.2002 v zmysle § 235 ods. 2 Ex. por.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zomrel, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho smrti. Návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdneho exekútora dňa 29.03.2001 a povinný zomrel dňa 22.11.2008, t.j. až po viac ako 7 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, teda že povinný zomrie.
Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, totiž nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 29.03.2001. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005, konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách konania súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Topoľčany. V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.