Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Cob-223-2014.pdf
PDF · 108.01 KB
No categories available
21Cob/223/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu AAV s.r.o., Slobody 450/9, Poltár, zastúpeného advokátkou JUDr. Renátou Endrödyovou, Dr. Herza 26, Lučenec proti žalovanému E. V., G. XX, F., zastúpenému spoločnosťou JUDr. Radovan Repa, advokát, s.r.o., Záhradnícka 16514/60, Bratislava, o zaplatenie 19.478,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/130/2010-195 zo dňa 23.05.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdzuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách odvolacieho konania 278,58 eur do troch dní o právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám zastupujúcej advokátky JUDr. Renáty Endrödyovej.
odôvodnenie:
Rozsudkom zo dňa 23.05.2014 Okresný súd Trnava žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.713,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 26.03.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a súčasne podľa § 142 ods. 2 O.s.p. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 770,93 eur (202,10 + 13,65 + 555,18 eur).
Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej sa žalobca v konaní domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia 33.685,19 eur s príslušenstvom poukazujúcu na to, že žalovanému odovzdal do opravy osobné motorové vozidlo značky VW Passat, ktoré bolo z prevádzky žalovaného dňa 26.09.2008 odcudzené neznámym páchateľom. Žalobca krádež vozidla nahlásil poisťovateľovi, ktorý mu oznámil, že na poistnú udalosť sa vzťahuje výluka z poistenia, nakoľko poistenie sa nevzťahuje na škody vzniknuté v čase opravy alebo údržby motorového vozidla, za ktoré zodpovedá opravca alebo dodávateľ zo zákona. Odcudzením osobného motorového vozidla v prevádzke odporcu vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 33.685,19 eur, ktorá bola stanovená poisťovateľom predmetného vozidla.
Uznesením č.k. 15Cb/130/2010-95 zo dňa 29.12.2011 súd zastavil konanie v časti istiny 14.207,19 eur a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 14.207,19 eur od 26.03.2010 do zaplatenia z dôvodu späťvzatia návrhu v uvedenej časti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so zákazkovým listom č. ZAK 0175/08, s likvidačnom správou zo dňa 02.03.2009, s Kúpnou zmluvou č. V 180, s faktúrou č. 507, oboznámením sa so znaleckým posudkom znalca Ing. Rosenbergera č. 46/2012, s vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca v konaní uviedol, že so svojim priateľom I. I. bol na predmetnom motorovom vozidle v Českej republike, keď zistil, že toto stráca výkon. Pán I. mu oznámil, že nie je potrebné, aby išli do servisu na Vajnorskú v Bratislave, ale že má priateľa neďaleko odtiaľ, pričom opravu mal vykonať žalovaný, ktorý dal auto na diagnostiku a uviedol, že príčinou poruchy je tryska na treťom, štvrtom valci. Dohodli sa na oprave vozidla v lehote do jedného mesiaca, zároveň mu zaplatil zálohu 20.000,-Sk. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému volal niekoľkokrát, s tým, že auto bolo opravené asi po šiestich, ôsmich týždňoch. Potom čo žalovaný oznámil, že auto je opravené, zavolal aj pána I., aby išiel s ním. V čase prevzatia vozidla žalovaným, ho upozornil, že vozidlo má iba jeden kľúč. Keď prišiel po opravené auto, žalovaný mu povedal, aby počkal s tým, že musí nájsť kľúč. Žalovaný kľúč nenašiel. Nasledujúci deň bolo auto stále v areáli. Toto sa opakovalo ešte asi jeden, dva krát. Nakoľko žalovaný kľúč nenašiel, dohodli sa, že žalovaný prostredníctvom odťahovky auto na vlastné náklady odvezie do Volkswagenu a zabezpečí výmenu zámkov. Nasledujúci deň mu žalovaný oznámil, že auto mu zmizlo.
Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, ktorý mu zveril motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, e.č. LC 198 BE dňa 22.7.2008 za účelom opravy, avšak dňa 26.9.2008 počas realizácie predmetnej opravy v prevádzke žalovaného došlo ku krádeži predmetného motorového vozidla, čomu nasvedčuje aj trestné konanie vedené Okresným riaditeľstvom policajného zboru Bratislava IV pod č.k. ČVS: ORP-1712/1-OSV-B4-2008. Uvedené konanie bolo zastavené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť osobu páchateľa. Žalobca sa domáha zaplatenia náhrady škody v zmysle ustanovenia § 421 Občianskeho zákonníka a to skutočnej škody, pričom vychádza z vyjadrenia poisťovne, ktorá uviedla časovú cenu tejto škody a to vo výške 33.685,19 €. Predmetné vozidlo bolo obstarané na základe kúpnej zmluvy od predávajúceho - L. M. a to za kúpnu cenu 850.000,- Sk. K znaleckému posudku vpracovanému znalcom Ing. Petrom Rozenbergom, právny zástupca uviedol, že vozidlo nemalo najazdených 200 000 km. Pokiaľ by súd posudzoval daný vzťah ako obchodnoprávny, tak tento nie je možné považovať len za zmluvu o dielo, ale jednalo sa o komplikovanejší vzťah, ktorý zahŕňal v sebe aj zmluvu o skladovaní a zodpovednosť žalovaného je potrebné dovozovať zo zodpovednosti skladovateľa. Žalovaný nepristupoval k vozidlu, ktoré mu bolo zverené za účelom opravy s odbornou starostlivosťou aká by sa od neho vyžadovala a to vzhľadom na absenciu poistnej zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že auto bolo určené na ďalší predaj nie je pravdivé, bol síce majetkom žalobcu, ale nebolo určené na ďalší predaj. Žalobca ho používal ako svoje služobné. Samotné uloženie veci po vykonaní opravy nemožno považovať za zmluvu o dielo, dielo ako také bolo vykonané, ale auto si žalobca nemohol zobrať, nakoľko neboli k dispozícii kľúče a preto bol žalovaný povinný auto opatrovať tak, aby nevznikla škoda. V čase kedy došlo k odcudzeniu auta, zmluva o dielo zanikla, v dôsledku vykonania opravy a žalovanému vznikla zodpovednosť za opatrovanie uloženej veci.
Žalovaný v konaní uviedol, že sa so žalobcom dohodli na predbežnej cene a zálohe 20.000,- Sk s termínom ukončenia opravy 22.08.2008. Auto bolo opravené dňa 21.09.2008, čo bolo zapríčinené aj tým, že s navrhovateľom sa nevedeli dohodnúť na cene opravy. Žalobca vedel o tom, že oprava bude vykonaná po uvedenom dátume. Žalobca bol telefonicky vyzvaný na prevzatie motorového vozidla, pričom pri telefonáte ho nezabudol upozorniť na to, že auto má len jeden kľúč. Opravené auto bolo zaparkované v areáli. V deň krádeže prišiel do práce 6.45, nevšimol si, či tam auto stálo, ale z knihy príchodov a odchodov vyplýva, že o 7.00 hod. opustilo areál, s tým, že išlo na STK. Potom čo zistil, že auto opustilo areál išiel na políciu nahlásiť krádež vozidla. Uvedenú skutočnosť oznámil aj žalobcovi. U vrátnika zistil, že zápis, ktorý vykonal do knihy, urobil preto, že si myslel, že predmetné vozidlo ide na STK. V knihe príchodov a odchodov bolo napísané, že brána bola zaistená, zavretá, takže keď auto opúšťalo areál, vrátnik bránu musel otvoriť a musel vidieť aj šoféra. Kľúče od áut boli v kasičke na stole a to z dôvodu, aby k nim mali mechanici prístup. Stôl bol umiestnený v rohu miestnosti a na noc sa zapínal alarm. Je pravdou, že žalobca ho pri odovzdávaní auta na opravu upozornil, pričom uvedenému neprikladal žiaden význam. Žalovaný ďalej uviedol, že samotný servis v danom čase bol aj nebol poistený, pričom pracoval ako fyzická osoba a v tom istom priestore mala dielňu aj spoločnosť AUROPE servis s.r.o., pričom táto mala byť pôvodne jeho, ale vzhľadom k tomu, že mal zablokované účty, uvedená spoločnosť bola písaná na inú osobu s tým, že osobne zaplatil celú poistku ohľadom dielne a osoba konajúca za uvedenú spoločnosť vybrala peniaze z poistky na seba. Mal za to, že dielňa bola poistená, pričom až neskôr zistil že nebola.
Právny zástupca žalovaného navrhol návrh žalobcu zamietnuť. Žalobca nesprávne právne posúdil vec, keď v tomto prípade nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka uvádzané v žalobe, ale jedná sa o obchodno-právny vzťah. Žalobca dal do opravy auto, ktoré mienil predať v bazáre a
žalovaný ho opravoval ako živnostník. V zmysle ustanovenia § 542 ods. 3 Obchodného zákonníka na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody na veci, ktorá je premetom údržby, opravy alebo úpravy ani vlastnícke právo k nej a teda nebezpečenstvo škody na veci znáša žalobca. Naviac zo samotných okolností daného prípadu je zrejmé, že žalovaný sa počas celého zmluvného vzťahu staral o motorové vozidlo s náležitou starostlivosťou. Automobil bol po ukončení opravy odparkovaný v areáli stráženom strážnou službou, ktorá evidovala príjazdy a odjazdy motorových vozidiel. Žalobca si naviac automobil po oprave vyzdvihol v omeškaní. V areáli žalovaného bola zabezpečená strážna služba a pokiaľ strážna služba pochybila nie je to predmetom zodpovednosti žalovaného, tento nezodpovedá. Auto z areálu nevyviezol, ak by ho vyviezol tak by bol trestne stíhaný. Žalovaný sa domnieva, že k odcudzeniu mohlo prísť práve chýbajúcim kľúčom. Právny zástupca ďalej uviedol, že faktúra predložená žalobcom potvrdzuje tvrdenie o počte najazdených km, t.j. 200 000, tento doklad bol vystavený viac ako rok pred krádežou a už vtedy malo motorové vozidlo najazdených vyše 110 000 km. Čiže ku dňu nehody nemohlo mať 90.000 ako tvrdí žalobca. Uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku, keď podľa znalca auto mohlo mať ku dňu nehody 200.000 km. Žalovaný mal areál strážený a nie je rozumné požadovať, aby vyvinul nejakú väčšiu starostlivosť.
Z výpovede svedka, I. I. súd zistil, že cestou z Brna spolu so žalobcom sa im kazilo auto a preto navrhol, aby ho dal opraviť u jeho známeho- žalovaného. Doba vykonania opravy závisela od dodania trysiek. Auto bolo opravované dlhšiu dobu a to približne mesiac alebo mesiac a pol. V deň, keď išli so štatutárnym zástupcom žalobcu pre auto ten si toto nezobral, pretože sa nenašli kľúče. Žalobca čakal v Bratislave na auto asi dva, alebo tri dni. Následne sa dozvedel, že auto bolo ukradnuté. Žalovaný prisľúbil že to zaplatí s tým, že to bude riešiť cez poisťovňu.
Z výpovede svedka E. P. vyplýva, že v predmetnom motorovom vozidle nevykonával žiadne úkony. Svedok zároveň uviedol, že auto bolo opotrebované, nakoľko malo vysedené sedadlá, pričom podľa jeho názoru mohlo mať najazdených cez 100.000km. Nevedel však uviesť s akou závadou bolo predmetné vozidlo privezené k žalovanému. Svedok na záver výpovede dodal, že kľúče od vozidiel boli na jednom mieste v dielni zavesené na stene, pričom k týmto mali prístup všetci zamestnanci žalovaného.
Zo zákazkového listu č. YAK0175/08 vyplýva, že žalovaný prevzal od žalobcu motorové vozidlo značky VW PASSAT B6 dňa 22.07.2008 za účelom opravy vstrekovacej sústavy. V zákazkovom liste bola uvedená predbežná cena 20.000 Sk a dátum plánovaného ukončenia 22.08.2008.
Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru SR v Bratislave IV, Oddelenie skráteného vyšetrovania Dúbravka ČVS: ORP-1712/1-OSV-B4-2008 zo dňa 22.10.2008 vyplýva, že trestné stíhanie bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
Z vyjadrenia žalovaného k návrhu zo dňa 05.08.2011 vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 542 ods. 3 Obchodného zákonníka podľa ktorého navrhovateľ nemá voči žalovanému žiadne nároky, nakoľko znáša nebezpečenstvo škody na veci sám. Žalovaný nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla odcudzením motorového vozidla žalobcu, ktoré mal žalovaný v jeho prevádzkarni za účelom opravy a žalobca znáša vzniknutú škodu sám.
Zo znaleckého posudku č. 46/2012 znalca Ing. Petra Rosenbergera súd zistil, že všeobecná hodnota vozidla Volkswagen Passat 2.0 Highline pri počte najazdených kilometrov 90.000 predstavuje ku dňu 26.09.2008 čiastku 19.780 eur a pri počte najazdených kilometrov 200.000 čiastku 10.713 eur. Z posudku ďalej vplýva, že počet 200.000 km k dátumu odcudzenia vozidla nie je technicky vylúčený, pričom znalec vychádzal z toho, že v čase kúpy vozidla malo toto najazdených 18.000 km, v čase jeho opravy dňa 24.01.2007 malo stav kilometrov 66.403 a teda priemerný počet kilometrov najazdených za mesiac predstavoval 7.224 a teda podľa znalca v čase odcudzenia vozidla toto mohlo mať najazdených približne 211.395 kilometrov.
Z listinného dokladu (č.l. 175), že dňa 26.09.2008 opustilo osobné motorové vozidlo areál žalovaného o 7.00 hod. za účelom STK, pričom ako vodič bol zaznamenaný žalovaný.
Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Auto Albion Vidná s.r.o. ako kupujúcim a L. M. ako predávajúcim súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy bolo osobné motorové vozidlo VW PASSAT 2.0
TDI HIGHLINE, s tým, že kupujúci ho nadobúda do svojho výlučného vlastníctva za účelom jeho ďalšieho predaja tretím osobám v súlade s predmetom činnosti kupujúceho. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že vozidlo malo v čase predaja najazdených 18.000 km a nemalo servisnú knižku a tiež chýbal jeden kľúč od vozidla.
Z faktúry č. 507 vystavenej dňa 28.09.2007 spoločnosťou AUTOCENTRUM BYSTRIANSKY, spol. s.r.o. ohľadom predmetného osobného motorového vozidla vyplýva, že toto malo v čase jeho prijatia dňa 13.08.2007 najazdených 110.111 km.
Súd konštatoval, že náhrada škody je právny inštitút, ktorý slúži ako prostriedok na vyrovnanie majetkovej ujmy. Obchodný zákonník obsahuje v ustanovení § 373 a nasl. úpravu náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu. V prípade náhrady škody podľa uvedeného ustanovenia ide o zodpovednosť objektívnu, u ktorej sa neuplatňuje hľadisko, či subjekt, ktorý porušil svoj záväzok toto porušenie zavinil alebo nie, pričom iba v prípade existencie liberačných dôvodov v zákone uvedených za vzniknutú škodu nezodpovedá. Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody, predvídateľnosť vzniku škody ako dôsledok protiprávnosti a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti vyplývajúcej zo záväzku alebo z obchodného zákonníka. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a jeho protiprávnosti. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu.
Súd pri posudzovaní vzťahu medzi účastníkmi konania a pri posudzovaní uplatneného nároku dospel k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania je obchodnoprávny a spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka a nie ustanoveniami Občianskeho zákonníka, tak ako uvádza žalobca, pričom žalobca aj žalovaný boli pri uzatvorení zmluvy podnikateľmi a zároveň s ohľadom na okolnosti vzniku záväzku má súd za to, že je daná aj súvislosť s podnikateľkou činnosťou účastníkov konania.
Vo veci bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo- právny vzťah a to uzatvorením zmluvy o dielo na základe ktorej žalobca odovzdal žalovanému osobné motorové vozidlo značky VW Passat za účelom vykonania jeho opravy spočívajúcej v oprave vstrekovacej sústavy vozidla. Zároveň bolo nesporné, že osobné motorové vozidlo prevzaté žalovaným za účelom vykonania záväzku bolo dňa 26.09.2008 z prevádzky žalovaného odcudzené neznámym páchateľom. Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, ako aj zo svedeckej výpovede I. I. je zrejmé, že žalovaný si svoj záväzok splnil avšak predmetné motorové vozidlo neodovzdal žalobcovi v dojednanej dobe z dôvodu, že došlo k strate kľúča od osobného motorového vozidla. Súd má za to, že splnením Zmluvy o dielo došlo k jej zániku a tým, že odporca po vykonaní diela neodovzdal motorové vozidlo, ktoré mal u seba v súvislosti s obchodným stykom so žalobcom došlo medzi účastníkmi konania k založeniu záväzkového vzťahu, predmetom ktorého je opatrovanie veci. Uvedený vzťah medzi účastníkmi teda podľa názoru súdu vykazuje znaky Zmluvy o uložení veci na základe ktorej žalovanému vznikla povinnosť motorové vozidlo opatrovať a dbať na to, aby na ňom nevznikla škoda. Žalovaného teda zaťažovala zodpovednosť za škodu a to až do vydania veci žalobcovi.
Vykonaním dokazovaním súd dospel k záveru, že v danej veci možno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a možno mať za to, že odcudzením motorového vozidla žalobcu z prevádzky žalovaného vznikla žalobcovi škoda tým, že táto bola spôsobená tvrdeným porušením povinnosti starostlivo opatrovať vec. V danom prípade má súd za to, že napriek tomu, že areál bol strážený súkromnou bezpečnostnou službou, nemožno mať za to, že žalovaný vynaložil potrebnú obvyklú starostlivosť na odvrátenie škody a to aj s poukazom na to, že odporca nevykonal osobitné opatrenia, ktorými by v prvom rade zabránil strate kľúča od osobného motorového vozidla, pričom zo zhodných vyjadrení účastníkov vyplynulo, že žalobca upozornil žalovaného na skutočnosť, že k predmetnému motorovému vozidlu existuje len jeden kľúč a taktiež neprijal potrebné opatrenia následne potom, čo sa dozvedel, že došlo k strate kľúča od motorového vozidla. Dokazovaním bolo preukázané,
že skrinka, v ktorej sa nachádzali kľúče od vozidiel, nebola vôbec zabezpečená, pričom k tejto mali prístup všetci zamestnanci žalovaného, čo nasvedčuje tomu, že žalovaný nevynaložil pri opatrovaní veci ani obvyklú starostlivosť aká sa bežne pri opatrovaní vecí takejto hodnoty ako je motorové vozidlo poskytuje. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda a teda, že došlo k zmenšeniu jeho majetkového stavu, nie však vo výške vyčíslenej žalobcom vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty motorového vozidla pri počte najazdených kilometrov 90.000, ale vo výške 10.713 eur vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty vozidla pri počte najazdených kilometrov 200.000. Vykonaním dokazovaním súd dospel k záveru, že v danom prípade je daná aj existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného starostlivo opatrovať vec a vznikom škody a predmetné porušenie povinnosti bolo hlavnou príčinou vzniku škody, pričom nezabezpečím priestoru, kde sa nachádzali kľúče od motorového vozidla, ako aj tým, že neprijal potrebné opatrenia ohľadom motorového vozidla potom čo sa dozvedel, že došlo k strate kľúča malo za následok udalosť, z ktorej škoda vznikla, pričom v prípade odporcovho konania s náležitou starostlivosťou by za pravidelného priebehu vecí táto škoda podľa názoru súdu nebola vôbec vznikla.
Súd mal preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu a preto návrhu v časti istiny 10.713 eur a tomu prislúchajúcemu úroku vyhovel a vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal, že by mu vznikla škoda vo výške 19.478 eur zodpovedajúca všeobecnej hodnote vozidla pri počte najazdených kilometrov 90.000. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že auto malo v čase odcudzenia najazdených 90.000 km, pričom z listinného dôkazu predloženého samotným žalobcom a to z faktúry č. 507 vystavenej dňa 28.09.2007 spoločnosťou AUTOCENTRUM BYSTRIANSKY, spol. s.r.o. vyplýva, že toto malo dňa 13.08.2007 t.j. skoro rok pre jeho odcudzením najazdených 110.111 km. Zároveň z odhadu znalca uvedeného v znaleckom posudku, ktorý vykonal vychádzajúc z počtu najazdených kilometrov v čase zakúpenia motorového vozidla a stavu najazdených kilometrov dňa 24.01.2007 vyplýva, že motorové vozidlo mohlo mať v čase odcudzenia najazdených cez 200.000 km.
Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v žalobcom stanovenej lehote t.j. do 25.03.2010, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.03.2010 do zaplatenia.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, prípadne aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovanie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru bolo potrebné jeho právny vzťah so žalobcom posudzovať ako zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák., pričom vzhľadom na znenie § 542 ods. 3 Obch. zák. za škodu vzniknutú žalobcovi odcudzením vozidla, ktoré mal opraviť, nezodpovedá. Súd prvého stupňa pochybil, keď usúdil, že zmluva o dielo zanikla tým, že žalovaný síce vykonal dojednanú opravu, avšak vozidlo neodovzdal z dôvodu straty kľúča. Z ustanovenia § 554 Obch. zák. vyplýva, že zmluva o dielo nemôže zaniknúť skôr ako odovzdaním diela. K okamihu odcudzenia vozidla teda medzi účastníkmi existovala zmluva o dielo a uplatňovalo sa ustanovenie § 542 ods. 3 Obch. zák., v zmysle ktorého žalovaný za vzniknutú škodu nezodpovedá. Má za to, že toto ustanovenie by sa uplatňovalo aj v prípade paralelnej existencie iného zmluvného vzťahu upravujúceho práva a povinnosti zmluvných strán v súvislosti s opatrovaním veci, ktorej oprava je predmetom záväzku. Ustanovenie § 542 ods. 3 je špeciálnou úpravou zodpovednosti za opatrovanie veci, ktorá je predmetom záväzku zo zmluvy o dielo. Neobstojí ani záver súdu o tom, že sa žalovaný o zverené vozidlo riadne nestaral, keď súd usúdil, že kľúče od motorových vozidiel mal uložené tak, že k nim mali prístup aj iní zamestnanci. Súd pritom nezohľadnil, že vozidlo žalobcu bolo zaparkované tak, že jeho odjazdu bránilo iné vozidlo, a že samotná dielňa bola chránená alarmom. Dielňa sa nachádzala v areáli chránenom strážnou službou, z čoho vyplýva, že o vec bolo náležite postarané. Počas niekoľkoročnej prevádzky dielne k inému prípadu krádeže u žalovaného nedošlo.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním (t.j. s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku) a z pohľadu žalovaným použitých odvolacích dôvodov, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania.
Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a správne dospel k záveru o danosti zodpovednosti žalovaného za škodu, hoci, ako správne namietal odvolateľ, jeho konštatovanie o zániku zmluvy o dielo v dôsledku jej splnenia (naviac bez definovania, čo súd považoval za splnenie zmluvy a zánik zmluvy) nemá opodstatnenie.
Na strane druhej súd správne konštatoval, že vzťah účastníkov, ktorý existuje popri vzťahu založenom zmluvou o dielo, je vzťahom spravujúcim sa v zmysle § 526 Obch. zák. ustanoveniami zmluvy o uložení veci. Ide o situáciu, keď zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo zhotoviteľovi, ktorý vozidlo prijal do opravy, vyplýva povinnosť bez nároku na ďalšiu odplatu nad rámec odplaty za dielo sa o prijatú vec riadne starať (starostlivosť o zhotoviteľovi odovzdanú vec logicky ďalej nemôže zabezpečovať objednávateľ). Takýto vzťah vzniká okamihom odovzdania a prevzatia veci do dispozície zhotoviteľa, tu opatrovateľa.
Podľa § 533 ods. 1 Obch. zák. skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení žalovaný zodpovedá za škodu na veci - vozidle prevzatom od žalobcu za účelom jej opravy, pričom ide o zodpovednosť objektívnu, z ktorej sa žalovaný môže vyviniť iba preukázaním, že škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti (liberačné dôvody spočívajúce napr. vo vade uloženej veci ako príčine škody, vade obalu a pod. uvedené v ustanovení §ú 533 ods. 2 zjavne nie sú dané).
Z okolností prípadu pritom súd prvého stupňa správne vyvodzovalo, že žalovaný vynaloženie odbornej starostlivosti, napriek ktorej by škodu nemohol odvrátiť, v konaní nepreukázal. Okolnosti prípadu - najmä nezabezpečenie kľúča od vozidla a nevykonanie žiadnych opatrení ani po tom, čo bola zistená jeho strata, svedčia naopak o ľahkovážnom prístupe žalovaného k opatrovaniu zverenej veci. Vzhľadom na prístupnosť kľúčov od vozidiel pre tretie osoby zjavne neefektívnym bolo tvrdené blokovanie vozidla žalobcu iným vozidlom, pričom opomenúť nemožno ani skutočnosť, že podľa výpovede žalovaného na pojednávaní konanom dňa 20.10.2011 za opraveným vozidlom žalobcu od štvrtka v týždni, v ktorom bolo odcudzené, žiadne vozidlo nestálo. Povinnosti vykonať primerané opatrenia proti odcudzeniu žalovaného nezbavuje ani prípadná existencia strážnej služby na výstupe areálu, ktorá naviac zrejme zabezpečovala iba evidenciu odchodov a príchodov vozidiel, či zabezpečenie dielne alarmom v nočných hodinách, keď, ako vyplýva z obsahu spisu, k odcudzeniu vozidla došlo v ranných hodinách v čase prítomnosti žalovaného.
Pokiaľ za takýchto okolností súd prvého stupňa čo do výšky preukázanej škody 10.713,- eur žalobe vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vyhovel.
Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania vo výške nákladov právneho zastúpenia pri jednom úkone zastupujúcej advokátky (písomné vyjadrenie k odvolaniu) s tarifnou odmenou 270,54 eur určenou z hodnoty predmetu odvolacieho konania a s paušálnou náhradou výdavkov 8,04 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.