Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-61-2013.pdf
PDF · 87.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-11C/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: A. Červeňák, nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, v konaní o zaplatenie 4642,69 eura s príslušenstvom
rozhodol:
Konanie do výšky 690,23 eura zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 996,46 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1996,46 eur od 21.6.2014 až do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do konca bežného mesiaca pod následkami straty výhod splátok.
V prevyšujúcej časti t.j. istiny 500,- eur a úroky z omeškania s príslušenstvom zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca, spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922 svojou žalobou zo dňa 10.01.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.01.2013 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4642,69 eura s príslušenstvom.
Žalobný návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 24.07.2008 uzavrel Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume 3319,39 eura. Žalovaný porušil povinnosť splácať dlžnú sumu s príslušenstvom riadne a včas, pohľadávku neuhradil podľa tvrdenia žalobcu do podania žalobného návrhu v žiadnej sume. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal s úhradou dlžnej sumy do omeškania, uplatnil si pôvodný žalobca aj úvrok z omeškania. Celkový dlh žalovaného predstavoval sumu 4692,69 eura.
Pred začatím pojednávania žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.10.2013 vzal žalobný návrh voči žalovanému v časti istiny 450 eura s príslušenstvom späť a žiadal konanie v uvedenom rozsahu zastaviť, nakoľko žalovaný v období od 22.01.2013 do 20.09.2013 uhradil sumu spolu 450,- eur. Zároveň žiadal o priznanie trov konania.
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takom prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu vo veci samej, ktorým skôr než začalo pojednávanie vzal žalobný návrh v časti sumy 450,- eur späť, súd rozhodol o zastavení konania v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené v prvom odseku výroku tohto rozhodnutia.
Na pojednávanie konané dňa 09.02.2016 sa nedostavil žalobca, ktorého neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca , ktorý súhlasil s zým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Na základe uvedeného a podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovné:
Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 došlo k postúpeniu pohľadávok medzi pôvodným veriteľom - postupcom Profidebt Slovakia, s.r.o. na postupníka - žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. na základe čoho tunajší súd uznesením č.k. 11C/61/2013-83 zo dňa 27.03.2015 pripustil, aby z konania z konania vystúpil pôvodný žalobca Profidebt Slovakia, s.r.o. a na jeho miesto vstúpil žalobca.
Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere dňa 24.07.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej sume 3319,39 eura. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať pôžičku v pravidelných, 72 mesačných splátkach v sume po 81,42 eura, s poistením z toho v sume 4,61 eura. Dátum prvej splátky bol stanovený na 24.08.2008, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 20,25 %. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2012 bola na pôvodného žalobcu postúpená pohľadávka spoločnosťou GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, Bratisalva, IČO: 17 324 220, v sume 2946,46 eura.
Žalovaný na pojednávaní dňa 09.02.2016 uviedol a zdokladoval, že v roku 2012 zaplatil žalobcovi sumu 500,- eur, v roku 2014 6 x po 50,- eur, v roku 2013 12 x po 50 eur. Od podania žaloby teda podľa dokladov, ktoré predložil žalovaný, uhradil žalobcovi sumu 950,- eur.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 1, 2 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 3b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd mal z vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva, ktorou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Zmluva je formulárovou zmluvou, a v tomto prípade je v rozpore s § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ostatných poplatkov. Žalobca uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé položky. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 OZ. Na základe toho považoval súd spotrebiteľský úver za úver bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka poskytnutej istiny, žalovaný nedodržal podmienky všeobecných obchodných podmienok a nesplácal jednotlivé splátky, dostal sa do omeškania so splatením peňažného dlhu a žalobca sa oprávnene domáha zaplatenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej čiastky po odrátaní sumy 500- eur, nakoľko žalovaný zdokladoval, že dlžnú sumu postupne v splátkach po 50 eur uhradil.
Pokiaľ ide o výšku úrokov, súd ich priznal v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.01.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu priznal súd aj zákonný úrok z omeškania. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol s plnením v omeškaní, súd priznal úroky z omeškania, ktoré boli v rozhodnom čase vo výške 8,25% odo dňa 21.06.2014 do zaplatenia tak, ako to žiadal žalobca.
Súd vychádzajúc z vyššie citovaného s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. umožnil žalovanému uhradiť žalobcovi priznané plnenie v splátkach, nakoľko je v súčasnosti nezamestnaný, poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 125,- eur, a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď zohľadnil aktuálnu finančnú situáciu žalovaného. V tejto súvislosti súd konštatuje, že poskytnutím možnosti žalovanému splácať žalobcovi dlhovanú sumu vo výroku tohto rozsudku uvedených splátkach spolu s príslušenstvom týchto splátok vzniká menšie riziko, že nedôjde zo strany žalovaného k ďalšiemu omeškaniu s úhradou jeho dlhu a na základe tohto k demotivácii žalovaného ohľadom úhrady celého dlhu, pričom by bolo zo strany žalobcu v ďalšom potrebné pristúpiť k exekúcii, čím by došlo k ďalšiemu navýšeniu trov.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O náhrade trov konania súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd pritom vychádzal z ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a preto žalobcovi napriek tomu, že bol v konaní úspešnejším účastníkom, nepriznal pomernú náhradu trov konania, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto súd vzhliadol v aktuálnej finančnej situácii žalovaného, ktorú skutočnosť zohľadnil aj aplikáciou ust. § 160 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému umožnil dlh uhrádzať v splátkach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na okresnom súde Košice - okolie, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.