Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4C-370-2015.pdf
PDF · 94.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/370/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043, právne zastúpenej Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi Š. F., A.. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, v konaní o zaplatenie 1 655,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1 565,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 531,45 eur od 11. 11. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 87,12 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 168,45 eur, spolu trovy konania 255,57 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 11. 2015, sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 1 655,83 eur s príslušenstvom. Uplatnenú pohľadávku nadobudla Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 07. 2015 od obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Návrh odôvodnila tým, že právna predchodkyňa navrhovateľky uzatvorila s odporcom Úverovú zmluvu č. 4301110834 zo dňa 28. 01. 2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 700,- eur. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť šesťdesiatimi pravidelnými mesačnými splátkami po 65,59 eur. Nakoľko bol odporca v omeškaní s úhradou svojho záväzku, tak ako je to uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad, právna predchodkyňa navrhovateľky vyzvala listom zo dňa 23. 07. 2015 odporcu k splateniu celého zostatku úveru. Navrhovateľka špecifikovala uplatnenú pohľadávku vo výške 1 655,83 eur ako istinu vo výške 113,82 eur, úrok vo výške 211,44 eur, zosplatnenú istinu vo výške 1 254,02 eur, poistenie Bill protection vo výške 6,10 eur, upomienka II. vo výške 60,- eur, poplatok za možnosť zmeny splátok vo výške 1,50 eur, zmluvnú pokutu vo výške 4,- eur a poplatok za možnosť odloženia splátok vo výške 4,95 eur. Okrem istiny si navrhovateľka uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 33,60 eur, tak ako je to uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad. Popri vyčíslenom úroku z omeškania zároveň žiadala aj 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 655,83 eur od 11. 11. 2015 do zaplatenia.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa účastníci nezúčastnili. Navrhovateľka svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila, pričom odporca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie
doručené riadne a včas, sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil. V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov konania, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súd zistil, že odporca uzatvoril s právnou predchodkyňou navrhovateľky, obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s., Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. 4301110834 zo dňa 28. 01. 2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 1 700,- eur. Odporca sa tento úver zaviazal splácať šesťdesiatimi mesačnými splátkami po 65,59 eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 37,87 %, dojednanej ročnej percentuálnej miere nákladov v rozpätí od 43,5 % do 46 % a priemernej hodnote RPMN 19,37 % tak celkové náklady spotrebiteľa predstavovali podľa zmluvy 3 784,80 eur. V bode 42 zmluvy síce nie je individuálne určený termín splatnosti splátok, ale tento bod odkazuje na predtlačený text zmluvy, podľa ktorého: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky v posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy v 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“. Lehota splatnosti splátok bola stanovená do šesťdesiatich mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Doporučenou výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa 23. 07. 2015, právna predchodkyňa navrhovateľky vyzvala odporcu na zaplatenie celého úveru čerpaného na základe predmetnej zmluvy vo výške 1 655,83 eur, a to najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy. Z výpisu čerpania splátok a úhrad predložených navrhovateľkou vyplýva, že odporca uhradil do zosplatnenia celkovo 1 599,16 eur, pričom po zosplatnení, t. j. po 23. 07. 2015 neuhradil z úveru žiadnu splátku.
Právna predchodkyňa navrhovateľky listom zo dňa 21. 10. 2015 oznámila odporcovi, že pohľadávka plynúca z predmetnej úverovej zmluvy bola postúpená na navrhovateľku. Tým mal súd preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľky v tomto konaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1 531,45 eur, keď v tejto časti bol návrh podaný dôvodne. Medzi účastníkmi bola uzatvorená úverová zmluva, na základe
ktorej odporca získal úver vo výške 1 700,- eur. Odporca do zosplatnenia, t. j. do 23. 07. 2015 uhradil celkovo 1 599,16 eur, pričom do prvého omeškania sa dostal pri dvadsiatej druhej splátke splatnej dňa 15. 12. 2014. Následne uhradil ešte tri splátky po 65,59 eur a poslednú úhradu vykonal dňa 18. 05. 2015 v sume 25,- eur. Predmetná úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nakoľko obsahuje všetky náležitosti vyžadované týmto zákonom, úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného tak navrhovateľke okrem dlžnej istiny prináležia aj úroky z úveru, avšak len do dátumu zosplatnenia úveru.
Navrhovateľka si v konaní uplatnila sumu 1 655,83 eur, ktorú bližšie špecifikovala vo výpise čerpania splátok a úhrad predmetného úveru. Z rekapitulácie tohto úveru však súd zistil, že z jednotlivých úhrad vykonaných odporcom navrhovateľka započítala na upomienky celkovo 72,- eur, na zmluvnú pokutu 17,- eur a na poistenie Bill protection sumu 35,38 eur. V tejto časti, to znamená v časti o zaplatenie sumy 129,38 eur, súd návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľke na tieto čiastky nevznikol nárok z dôvodu absencie ich riadneho dojednania zmluvnými stranami. Navrhovateľka totiž nemá nárok na tie poplatky, ktoré nie sú v spotrebiteľskej zmluve určito a zrozumiteľne dojednané. Pokiaľ navrhovateľka vychádzala z listiny nazvanej „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere“, kde je uvedený údaj o výške poplatku za upomienky, tak na základe tejto skutočnosti nie je možné návrhu vyhovieť. Ide totiž o dokument vypracovaný právnou predchodkyňou navrhovateľky, obsah ktorého odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Potom ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo zákon sankcionuje neplatnosťou. Navrhovateľka si zároveň započítala časť úhrad na zmluvné pokuty, avšak súčasťou spotrebiteľskej zmluvy nebolo žiadne dojednanie o výške zmluvnej pokuty. Toto sa nachádza vo Všeobecných obchodných podmienkach, konkrétne v Hlave 18. ods. 2. Vzhľadom k tomu, že Všeobecné obchodné podmienky neboli podpísané ani jednou zo zmluvných strán, nedošlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa navrhovateľka môže úspešne domáhať voči odporcovi ako spotrebiteľovi len tých poplatkov a pokút, ktoré boli priamo uvedené v zmluve, dojednanie o zmluvnej pokute bolo v predmetnej veci obsiahnuté v spleti všeobecných obchodných podmienok, čiže nebolo individuálne dojednané v spotrebiteľskom právnom vzťahu, nevznikol navrhovateľke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur. Navrhovateľka si zároveň voči odporcovi započítala aj poistenie Bill protection v celkovej výške 35,38 eur. V konaní však nepreukázala platné dojednanie poistnej zmluvy. V bode 51 úverovej zmluvy nazvanom Poistenie výdavkov je síce údaj o úhrade za poistenie vo výške 1,12 eur mesačne, ale z označenia tohto bodu vyplýva, že malo ísť o tzv. dobrovoľné poistenie. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že pri uzatváraní úverovej zmluvy došlo k samostatnému dojednávaniu poistenia tohto úveru a naviac zmluva obsahuje údaj o poistení „Standard“, pričom navrhovateľka podľa výpisu čerpania splátok a úhrad zaúčtovala časť splátok odporcu na poistenie Bill protection. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepreukázala platné dojednanie poistenia Bill protection, nemohla si ani započítať úhrady odporcu na toto poistenie. Súd preto zamietol návrh aj v časti o zaplatenie 35,38 eur.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I. W. platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Právna predchodkyňa navrhovateľky vyzvala odporcu na splatenie celého dlhu listom zo dňa 23. 07. 2015 s tým, aby odporca dlh zaplatil najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy. Navrhovateľka preukázala, že predmetná výzva bola odoslaná odporcovi dňa 27. 07. 2015 a odporca sa tak dostal do omeškania od 12. 08. 2015. Popri istine a zosplatnenom úroku z omeškania vo výške 33,60 eur žiadala navrhovateľka priznať aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 11. 11. 2015 do zaplatenia. K tomuto dňu bola úroková sadzba stanovená B. I. W. vo výške 0,05 % a pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, súd priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 531,45 eur od 11. 11. 2015 do zaplatenia. Pokiaľ žiadala navrhovateľka priznať úroky z vyššej sumy, návrh bol nedôvodný, a preto ho súd v tejto časti zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením a navrhovateľke, ktorá mala v konaní čiastočný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na uplatnenie svojho práva. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala zaplatenia sumy 1 655,83 eur s príslušenstvom, pričom priznaných jej bolo 1 531,45 eur s príslušenstvom. Potom jej úspech v konaní predstavuje 94 % a v 6 % bola neúspešná. Po započítaní úspechu a neúspechu má tak navrhovateľka nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %. V súvislosti s podaným návrhom navrhovateľke vznikli trovy v podobe zaplatenia súdneho poplatku vo výške 99,- eur, ktorý jej bol vyrubený uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 02. 2016, sp. zn. 4C/370/2015. Vzhľadom na výsledok konania jej súd priznal náhradu týchto trov v rozsahu 87,12 eur.
Navrhovateľka bola v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou, ktorej podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) patrí odmena za dva úkony právnej služby, a to prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientkou a vypracovanie písomného návrhu na súd, po 71,37 eur, spolu 142,74 eur. Popri odmene má advokátska kancelária podľa § 16 ods. 3 vyhlášky nárok aj na režijný paušál za dva úkony po 8,39 eur, čo predstavuje 16,78 eur. Advokátska kancelária je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil odmenu a náhrady v celkovej výške 159,52 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 31,90 eur. Celkovo by navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur, avšak vzhľadom na výsledok konania jej súd priznal náhradu týchto trov v rozsahu 88 %, t. j. v sume 168,45 eur. V súlade s § 149 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania v celkovej výške 255,57 eur Advokátskej kancelárii GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o.
Uloženú povinnosť zaplatiť istinu 1 565,05 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 531,45 eur od 11. 11. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, je odporca povinný splniť v zákonnej lehote troch dní, ktorá začne plynúť nasledujúcim dňom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.