Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Er-1833-2012.pdf
PDF · 68.71 KB
Case nature
Area
Subarea
55Er/1833/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Relop, s.r.o., Prievozská 18, 824 51 Bratislava, IČO: 35 953 641, o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 55Er/1833/2012 a u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, pod spis. zn.: EX 2910/2012 z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, Exekútorský úrad, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 54,13 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 13.08.2012 súd vydal poverenie č. 5102 *121486, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
Dňa 04.12.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko z vykonaných súčinností bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nemá vedené žiadne účty v bankách, nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla.
Súd výzvou zo dňa 07.12.2015 vyzval oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora s poučením, že ak sa v danej lehote nevyjadrí súd exekučné konanie zastaví. Oprávnenému bola výzva doručená dňa 15.12.2015. Do dnešného dňa oprávnený nedoručil súdu vyjadrenie.
Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
O trovách konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša nich oprávnený.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu
V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za poštovné vo výške 4,00 eur.
Po preštudovaní exekučného spisu, súd zistil, že v spise sa nachádzajú 3 doručenky. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 3 doporučené zásielky v hodnote 2 x 1,30 (preukázané na obálke) a v hodnote 1 x 1,40 eur. Súd nemôže súdnemu exekútorovi priznať výdavky, ktoré ešte neboli vynaložené, teda výdavky do budúcna. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie, súd rozhoduje o výdavkoch, ktoré súdny exekútor skutočne vynaložil a posudzuje ich účelnosť a hospodárnosť, čo pri výdavkoch do budúcna nie je možné. Súdny exekútor nepreukázal, že poštovné náklady boli v sume 7,70 eur preto mu súd priznal iba preukázané poštové náklady v sume 4,00 eur.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlo, jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj začatú polhodinu.
V časti náhrady za stratu času súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 7,92 eur, za čas strávený na tunajší súd za účelom doručenia žiadosti o udelenie poverenia (2,64 € bez DPH), podnetu na zastavenie (2,64 € bez DPH) a doručenie vrátenia poverenia (2,64 € bez DPH). Súd nepriznal náhradu za stratu času vo zvyšnej časti, nakoľko nemal z exekučného spisu preukázané osobné doručovanie.
Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ustan. § 196 EP a túto daň vo výške 20 % teda o 9,02 eur a teda mu patrí 54,13 eur.
Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 54,13 eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. § 196 Exekučného poriadku § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku § 200 ods. 1 Ex. por. § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009 § 14 ods. 1 vyhlášky § 22 vyhlášky
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo (§ 58 ods. 4, 5 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.