Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-135-2014.pdf
PDF · 148.68 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/135/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. C. X, XXX XX C., Š.Q. Z. J. S., právne zastúpený: JUDr. Stanislavom Stehurom, advokátom, Dolný val 574/7, 010 01 Žilina, proti odporcom: X/ D. W., S.. P., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXXX/ X, XXX XX Ž., právne zastúpená: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., Hollého ul. 31/371, 010 01 Žilina, proti odporcovi v rade 2/ E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan Slovenskej republiky, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia navrhovateľa E. P. jeho matkou I. U.P., zomrelou XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení spísanej dňa 27.07.2009, n i e s ú d a n é .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2014 v spojení s jeho doplnením zo dňa 09.12.2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľky I. U.P., S.. P., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. X, voči svojmu synovi E. P. je neplatné, ako aj určenia, že navrhovateľ je dedičom po poručiteľke. Túto žalobu podáva na základe Uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. XXD/XX/XXXX zo dňa 27.07.2014 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke I. U., rod. P., pričom naliehavý právny záujem odôvodňuje aj tým, že v prípade neplatnosti, resp. neexistencie listiny o vydedení, by bol jediným dedičom poručiteľky. Citovaním dôvodov vydedenia z listiny o vydedení zanechanej poručiteľkou následne navrhovateľ k týmto dôvodom vyjadril vo všeobecnosti nesúhlas a označil ich za klamstvá. Neusporiadaný život neviedol, s mamou býval dovtedy, kým sa nerozhodla ísť bývať ku bratovi, keďže to mala bližšie do kostola, vzhľadom na jej vek nevládala už vyšliapať na kopec do chalupy, a kým bol v práci a chodieval aj na týždňovky, nemal jej kto doma pomôcť. Chodievala ho navštevovať, ale čím ďalej tým menej, pretože nevládla na nohy, kontrolovala ho, či udržiava v chalupe poriadok. Rovnako nie je pravda, že je ťažkým alkoholikom, na túto diagnózu sa nikdy neliečil, alkohol požíva, ale v normálnej miere. Rovnako nie je pravda, že by si nehľadal prácu, že by nepracoval, k čomu môže predložiť doklady od roku 1988. Prácu si zháňal, pracoval buď na dobu určitú alebo brigádne každý rok. Pokiaľ nemal prácu, bol uchádzačom o zamestnanie a poberal dávky v sociálnej núdzi. Mama mala vedomosť, kde a kedy pracoval a nikdy by nenapísala sama od seba ako dôvod vydedenia, že si prácu nehľadal a nikde nepracoval. Nie je pravdou, že by sa o mamu nestaral, keď potrebovala, tak nakúpil do domácnosti, prípadne jej doniesol obed zo škôlky, kde sa stravovala, zabezpečoval kúrenie, drevo v lese, nákup uhlia. Je pravdou, že náklady s tým spojené, platila i mama, ale aj on. Mal vedomosť, že poberala dôchodok okolo 400,-Eur. Keď sa mama odsťahovala, chodil ju navštevovať, v tom čase sa mu sťažovala, že nemá peniaze ani do kostola, že jej dôchodok berie pani J., ktorá bola pri spisovaní listiny o vydedení a dáva jej málo peňazí. Ďalej namietal, že jeho matka bola približne od roku 2007 nevidomá, mala výpadky pamäte a problémy s chápaním, preto v žiadnom
prípade nemohla v čase podpisu listiny o vydedení chápať zmysel a dôsledky spísania listiny o vydedení. Namietal, že uvedená listina o vydedení nespĺňa ani formálne náležitosti, že podpis na listine o vydedení, nie je podpisom jeho matky, pretože vzhľadom na jej zdravotný stav v čase vyhotovenia listiny, nebola schopná sa sama podpísať. Spísanie listiny o vydedení a závetu zo dňa 27.07.2009, považuje za snahu obrať ho o dedičstvo a strechu nad hlavou. Na pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu namietal aj materiálnu stránku vydedenia, t. j. existenciu konkrétneho dôvodu vydedenia, ktorý musí byť uvedený v listine pod sankciou neplatnosti právneho úkonu, konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému. Poukázal, že v listine o vydedení poručiteľka vydeďuje navrhovateľa z dôvodov podľa §-u 469a ods. 1 písm. a) a d) OZ. Následne však uvedené zákonné dôvody bližšie nekonkretizuje, ďalej uvádza aj ďalší dôvod, ktorý zodpovedá zákonnej formulácií podľa §- u 469a ods. 1 písm. b) OZ, teda ide len o praktické citovanie zákonných dôvodov, zákonných formulácií. Z tohto dôvodu považujú listinu o vydedení za neurčitú a zmätočnú. Pokiaľ je ako dôvod vydedenia uvedený, že navrhovateľ trvalo vedie neusporiadaný život, o osobu poručiteľky nejaví skutočný záujem, ktorý by mal prejavovať, nepomáha jej, nestará sa o ňu, hoci je chorľavá, tieto dôvody nie sú v listine dostatočne konkretizované z časového, ani skutkového hľadiska, preto považujú vydedenie navrhovateľ za neplatné, dôvody uvedené v listine o vydedení, nie sú dané, a preto navrhovateľ žiada svojmu návrhu vyhovieť. Na preukázanie skutočností, že navrhovateľ prejavoval záujem o poručiteľku, navrhli vypočuť bezprostredných susedov O.. M. R., H. Š..
K podanému návrhu sa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne vyjadrila odporkyňa v rade 1/ a uviedla, že jej rodičia sú dlhodobo rozvedení a s otcom sa stretáva minimálne. Pokiaľ poručiteľka vyhotovila vydeďovaciu listinu, urobila tak pri plnom vedomí a podľa vlastnej vôle, preto považuje tieto dôvody na strane navrhovateľa za dôvodné a podľa jej vedomosti za pravdivé. Listina o vydedení je prejavom práva poručiteľky disponovať s jej majetkom na čas po smrti. Z uvedených dôvodov žiada súd po vykonanom dokazovaní návrh v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania s ohľadom na námietky navrhovateľa týkajúce sa schopnosti poručiteľky prejaviť svoju vôľu, navrhli vypočuť svedkov, a to osôb uvedených na spísanej listine o vydedení, ako aj svedkov. Listinu o vydedení považujú za platnú s poukazom na § 469 a) OZ a § 476 OZ. Navrhovateľ pracoval len minimálne, dlhodobo nepracoval práve v období rokov pred vypracovaním tejto listiny. Nemal zabezpečený príjem a čo sa týka starostlivosti o matku, také závažné rozhodnutie ako umiestnenie matky v domove sociálnych služieb, zúčastňovanie sa všetkých vyšetrení, platenie nákladov pohrebu mala na starosti neter poručiteľky. Poukázala aj na správy z psychiatrického vyšetrenia v období mája až novembra 2006 a dôvody tam uvedené, ktoré už v tom čase mohli viesť poručiteľku k vydedeniu syna, výpoveď bývalej manželky navrhovateľa.
K návrhu sa vyjadril aj odporca v rade 2/, a to priamo na pojednávaní len v krátkosti, vyjadril súhlas s tým, že by navrhovateľ nemal mať dedičstvo.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov navrhnutých tak navrhovateľom, ako aj odporkyňou v rade 1/ a z listinných dôkazov, ktoré sú následne bližšie označené v texte a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľa E. P., súd zistil, že s listinou o vydedení sa oboznámil u notárky. K veci dodal, že mama bývala asi 3 až 4 roky pred smrťou u brata, pretože už nevládala chodiť do chalupy na kopec. Predtým sa staral o ňu on, varil, zaobstaral vždy drevo, potom, ako sa presťahovala ku bratovi, staral sa o ňu tak, že jej nosil obedy. Robil v tom čase na ihrisku, blízko škôlky. K zdravotnému stavu matky, keď sa o ňu staral, uviedol, že bola nevedomá, nepoznala ho, ledva udržala lyžicu, nevedela ani svoje meno ako sa volá, nie ešte, aby sa vedela podpísať. Niekoľkokrát ju hľadal aj po dedine, asi 5 rokov bola nevedomá, nevidomá, napr. vedela sa orientovať, ale potom čoraz menej. Videla len do šeda. Minimálne 8, 10 rokov pred smrťou nevidela absolútne nič. Mala dve barly, pomaličky s pomocou barlí vyšla do kostola, nazad išla s pomocou starých žien. Jeho sesternica I. J. ju dala do domova dôchodcov, lebo bola nevedomá, nevedela, kadiaľ chodí, bolo to asi 2 až 3 mesiace pred jej smrťou. Medzi ním a matkou bolo všetko v poriadku, stále ho chválila, hovorila mu, že mu všetko zostane. Trval na tom, že sesternica spolu s krstnou mamou jej brali peniaze a matka sa mu sťažovala, že jej dávajú málo, že nemá ani do zvonca v kostole. V dome, ktorý patril mame, býva od roku 1962, býva tam doteraz, počas života matky
táto platila v dome len elektriku, ostatné zabezpečoval sám ako uhlie, drevo, elektriku začal platiť až po smrti svojej matky. Momentálne stále pracuje cez Obecný úrad, týmto spôsobom už druhý rok na 4 hodiny denne, nemá rodinu, žije sám od vtedy ako odišla jeho žena, čo je už strašne dávno.
K okolnostiam spísania listiny o vydedení súd vypočul osoby, ktoré sa pri tomto úkone podieľali.
Z výpovede svedkyne D.. R. F. D., súd zistil, že ju oslovila pani O.. J., ktorú pozná len z poskytovania právnych služieb, ohľadom poskytnutia právnych služieb, jej tete I. U., ktorá mala na ňu požiadavku, že chce zanechať závet a okrem závetu chce vydediť syna. Nepamätala si podrobnosti, avšak dôvody boli premietnuté do listiny. Tieto dôvody nepreskúmavala. Svedkyňa si spomenula, že klientka mala veľmi ťažké srdce na syna, ktorý vedie neusporiadaný život, nestará sa o ňu, nepomáha jej a v tomto smere je pomáha sestra s rodinou, to boli hlavné dôvody. Rovnako uvádzala, že od neho odišla žena s malými deťmi a ona kvôli tomu dosť trpela, v podstate s vnúčatami nemala žiaden kontakt. Listiny, ktoré boli vypracované v jej kancelárií, boli vypracované na základe informácií, ktoré jej dala poručiteľka, svedkyňa si pamätá, že sa dostavila aj k podpísaniu týchto listín. Tieto listiny mali byť podpísané v jeden deň a spolu s ňou v tom čase boli prítomné aj pani O.. J. a jej mama, ktorej meno si nevedela spomenúť. Hoci jej uviedla, že podpis na listinách, nie je potrebný overiť, pani U. chcela dať overiť tieto podpisy a tieto boli overené na notárskom úrade. Pani U. v tom čase opísala ako veľmi čipernú dámu, upravenú, nevzbudzovala v nej pocit, že by mala zdravotné problémy, alebo že by nevedela, o čom rozpráva. Pani J. jej neter s ňou chodila na všetky možné vyšetrenia, všade, kde potrebovala. Správala sa k nej ako vlastná dcéra. Svedkyňa, ktorá spisovala túto listinu, nevidela žiadny problém v tom, aby túto listinu aj podpísala ako svedkyňa tohto úkonu vydedenia. Zdôraznila, že pani U. pôsobila na ňu ako osoba, ktorá rozumie tomu, čo podpisuje. Či potrebovala nejakú pomoc pri chôdzi, na to sa svedkyňa nepamätala.
Z výpovede svedkyne O.. I. J. - netere poručiteľky, vyplynulo, pokiaľ ide o vzťah k poručiteľke, tak táto bola sestrou jej mamy, mala k nej veľmi dobrý vzťah, bola jej aj krstná mama. Dôvodom spísania závetu bol nie dobrý vzťah medzi ňou a synom, pretože Milan veľmi často požíval alkohol a správanie voči nej nebolo také, ako by si matka zaslúžila. Následkom chovania jej syna bol aj jej zhoršený zdravotný stav. Vzhľadom k tomu, ako sa k nej E. správal, chcela zabezpečiť dom, najradšej by ho bola previedla za svojho života, ale sa ho bála. Preto sa ho rozhodla vydediť. Z podnetu krstnej mamy oslovila pani D.. D. so žiadosťou vyriešenia záležitosti, aby dom nezostal synovi E., lebo by dom prepil. Na tom základe bol spísaný závet a súčasne s tým aj vydedenie. Tieto listiny zostali u svedkyne. Pri niekoľkonásobnom rozprávaní o tejto záležitosti poručiteľka zdôrazňovala, aby ten dom neostával synovi, ale zároveň žiadala, aby syn mohol v tom dome žiť, aby neskončil pod mostom. Listiny sa spisovali asi 6, 7 rokov dozadu. V tom čase zdravotný stav I. U. bol dobrý, vedela, čo robí, bola pri rozume. Jej zdravotné problémy v období rokov 2007, 2009 boli všeobecné s jej vekom, navštevovali všeobecného lekára, interné oddelenie, kardiológiu. V roku 2009 bola úplne v poriadku, pokiaľ ide o mentálne zmýšľanie. Obdobie, že nevedela „kde chodí po dedine“, mohlo byť zhruba pred umiestnením v domove dôchodcov. Svedkyňa iniciovala overovanie podpisov na listine následne u notára, aby neboli problémy v zmysle, že E. by s tým nesúhlasil. Medzi spísaním listín a overením podpisu, bol asi jeden alebo dva roky, presne si to nepamätala. Pokiaľ krstná mama bývala hore v dome, tak sa dalo chovanie jej syna ešte zniesť, na jeho tlak musela z domu odísť, často spomínala, že ju ubil, obúchal jej hlavu o stenu. V starej rodičovskej chalupe žila asi 3 roky pred smrťou. V dome u svojho brata bývala preto, lebo ušla z domu pred svojim synom. Z jej dôchodku sa jej platil obed v školskej jedálni, zvyšok peňazí skoro každý druhý deň jej museli dať 5,-Eur, pretože si k nej chodil pre peniaze aj syn E., aby mala kľud. Najskôr si chodila pre obedy sama, potom jej obedy nosil aj brat aj syn E.. Svedkyňa vybavila umiestnenie krstnej mamy v domove dôchodcov a neskôr aj pohreb. Pokiaľ bývala so synom, tak ju aj navštevovala. Jedinými finančnými prostriedkami v dome, kde bývali, bol jej dôchodok. E. dostával nejakú dávku v hmotnej núdzi. Podotkla napr. že ona im zabezpečovala uhlie, toto uhlie sa platilo z peňazí krstnej mamy. E. akurát toto uhlie spratával, takto sa zabezpečovalo uhlie aj v čase, keď už ona bývala v starej chalupe, aby E. nezmrzol alebo nepotrhalo vedenie. Posledné 3 mesiace života strávila krstná mama v domove dôchodcov, pretože sa jej veľmi zhoršil zdravotný stav a tento si vyžadoval celodennú starostlivosť. Keď sa vybavoval domov dôchodcov, a bolo potrebné potvrdenie aj z psychiatrie, vtedy zistila, že chodievala aj k psychiatričke, pretože jej dohovárala, že tam nebola dlhšie. U psychiatričky bola s ňou len jediný krát pred umiestnením domova dôchodcov. Vtedy sa jej pýtala na zlepšenie vzťahov medzi ňou a synom. Z toho svedkyňa usudzovala, že museli tento problém riešiť. Svedkyňa bola prítomná, keď poručiteľka podpisovala listiny za prítomnosti matky svedkyne a D.. D., ktorá sa sama ponúkla, že bude svedkyňa týchto úkonov. Ona sama bola svedkyňou len verbálnych útokov E. voči mame, ktoré súviseli s tým, že
potreboval peniaze na pivo, ako uviedla svedkyňa „chlieb náš každodenný“. Pokiaľ si E. zohnal nejakú prácu, vydržal tam pár dní, pokiaľ sa sledovala hladina alkoholu, tak nikdy nemohol byť dlhšie. Jeden, alebo dva mesiace robil niekde na E., triedil odpad. Pozná ho tak, že roky jej bez práce. Keď pracoval normálne, bolo to asi 15 rokov dozadu.
Z výpovede svedkyne E. J. - sestry poručiteľky, súd zistil nasledovné: Jej vzťah k synovcovi, t. j. navrhovateľovi je dobrý. Jej sestra poručila dom do dedičstva dcére s tým, že jej syn tam bude bývať do smrti. Jej sestra v tomto dome nebývala 3,5 roka pred smrťou, bývala s bratom v rodičovskom dome, odkiaľ ju brali k ním osprchovať, pretože nesmela ísť do domu, kde býval jej syn, ten ju tam nepustil. Starala sa o ňu, vybavili pre ňu obedy. Potom sa jej vybavil domov dôchodcov. Sestra to urobila len kvôli tomu, aby dom nepredal. Jej dcéra chodievala s ňou k lekárovi, ona sama sa starala o syna tak, že kupovali uhlie. Nákup sa robil z jej dôchodku. Všetko sa mu platilo. Uhlie sa financovalo z jej dôchodku. Robila to preto, lebo ho mala rada. On si toho nevážil, každý deň mu dávala po 5,-Eur. Nechodil do roboty. Sestra nemala problém s chodením, mala problém s obliekaním, chodila o paličke, syn sa nesprával k nej dobre, aj ju ubil, sotil ju, spadla. Vedela by o tom povedať pani H., koľkokrát u nej prespala 2, 3 noci. Svedkyňa nevedela uviesť, ako sa jej vyhrážal. Nebola prítomná pri takejto situácií, rozprávala jej to len sestra a plakala pri tom. V čase, keď sa spisovala listina o vydedení, sestra bola ešte čiperná, behala, len syn ju ničil. Ona spolu s dcérou navštevovali sestru aj v domove dôchodcov, syn ju tam nenavštevoval. Pohreb sestry bol platený z jej peňazí, ktoré si ušetrila. K tomu, kto sa staral o dom, v čase, keď sestra bývala ešte spolu so synom, sa nevedela bližšie vyjadriť, na adresu navrhovateľa uviedla, že možno aj on tam robil.
Z výpovede svedka M. R., bezprostredného suseda navrhovateľa vyplynulo, že s navrhovateľom nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu, aj v súčasnosti majú obyčajné susedské vzťahy. Najskôr mali v susedstve záhradu, mohlo to byť už v roku 2006, keď tam trávili víkendy, základy domu boli už v roku 2007. O tom, že bol navrhovateľ vydedený, sa dozvedel priamo od neho, keď prišiel za ním s notárskou zápisnicou. O vydedení sa dozvedeli až po smrti. Navrhovateľ, ako aj jeho mama boli veľmi jednoduchí ľudia, dlho mu trvalo kým mu vysvetlil, že chalupa už nie je jeho. V predchádzajúcom období, keď sa rozprával s jeho mamou, tak sa vždy vyjadrovala, že E. je jej jediný syn a chalupa po smrti bude jeho a potom nech si s ňou robí, čo chce. Vyjadroval sa aj k jednotlivým dôvodom vydedenia, keďže ich poznal práve z tohto rozhodnutia. Z jeho pohľadu uviedol, že tam boli 4 také tvrdenia, ktoré by jeho mama nikdy o synovi nepovedala, ako napr. že požičiaval peniaze, čo nie je pravda. Rovnako, že sa nestaral o mamu, pretože keď bývala pani U. s E., tak čo mu povedala, tak to pri dome urobil. Keď nevládala chodiť, E. robil nákupy, kálal drevo, varil, musel aj prať, keď mu to prikázala. K tomu, že si nehľadal prácu, pokiaľ svedok vie, snažil sa túto prácu zohnať, chodil poctivo aj na úrad práce. Keď bola nejaká brigáda, vždy brigádoval v C.. Otravoval starostu, že chce pracovať. Len pri jeho jednoduchosti a vzdelaní ho málokto chcel trvalo zamestnať. Najdlhšie pracoval, čo videl asi 4, 5 mesiacov v likvidácií odpadu ASA, bolo to asi dva roky dozadu. Je pravdou, že E. pije pivo, že by bol alkoholik, tak to v žiadnom prípade, lebo by nemohol nikde pracovať. Pokiaľ mal vypité, tak to tak bežne. Keď mu niekto ulial, ale ani zo sociálky by nemohol alkohol piť. Nepatrí medzi tých alkoholikov, ktorí sú v Divine, tí, čo ráno o šiestej kupujú pivo. Jeho mama sa k nemu milo správala, keď ju nahneval, vedela sa mu vyhroziť aj metlou. Dokázali po sebe pokričať, nikdy nevidel, že by ju fyzicky napadol, to by si ani nedovolil. Keď bývala jeho mama u brata v drevenici, E. jej nosil obedy zo škôlky a sem - tam im išiel nachystať drevo. Nevedel sa presne vyjadrovať k časovým súvislostiam. Z drevenice sa mohla pani U. odsťahovať asi v roku 2010 - 2011. Nevedel sa vyjadriť, že by prespávala mimo domu. Na nákupy mu dávala peniaze mama, akou čiastkou prispieval on zo sociálky, k tomu sa nevedel vyjadriť. Podľa neho to bol bežný vzťah dvoch ľudí, ktorí spolu bývajú v jednom rodinnom dome. Hádky boli kvôli tomu, že bol lenivý alebo o bežných veciach. E. nechodieval so svojou mamou po lekároch, nechodil moc do krčmy, kupoval si pivo domov, konflikty mávali ohľadne psov, ktoré robili neporiadok, na to sa často vedela pani U. sťažovať a spomínala, že by mal mať robotu.
Z výpovede svedkyne E. P. - bývalej manželky navrhovateľky, vyplynulo, že ako nevesta bývala u U. 5 rokov. Toto spolužitie nebolo ružové, asi v roku 1981 po 5-tich rokoch odišla zo spoločnej domácnosti, kvôli alkoholu a kvôli agresivite bývalého manžela. Manžel ju bíjaval a nebíjaval len ju, ale aj svoju mamu. Pokiaľ bol navrhovateľ triezvy, bol normálny, ako náhle si vypil, tak bol agresívny. Stačilo mu povedať niečo napriek a skočil aj do matky. Je to už 33 rokov, takže si ťažko na to pamätá. Vzťah matky k synovi opísala tak, že sa mu snažila dať všetko a tiež čakala, že jej nejako pomôže, keď bol triezvy pomohol, keď bol opitý, začal rozbíjať všetko. V čase, keď s manželom žila, musel pracovať, ale často
menil prácu. Popíjal dosť často. Po rozvode manželstva nenavštevovala ani manžela, ani svokru. Svokru stretávala pokiaľ neodišla na dôchodok, lebo pracovali v jednom podniku. Potom tie vzťahy už neboli žiadne. Nevedela ani, že zomrela. Svedkyňa dodala sprostredkovanú informáciu, ktorú sa dozvedela asi pred 5-timi rokmi, že svokra už nebýva vo svojom dome, ale v rodičovskom dome, lebo ju syn bíjaval a nemohla pri ňom vydržať. Otec sa s deťmi po rozvode stýkal málo, nemal o ne nejaký záujem.
Z výpovede svedka E. E. - kamaráta navrhovateľa vyplynulo, že ho pozná od malička, má s navrhovateľom dobré vzťahy, býva od neho asi 500 metrov, stretáva ho pravidelne, keď ide na nákup. Pozná ho roky, stará sa o chalupu, keď mu žil otec, aj mama, staral sa o všetko, či o drevo, vídaval ho robiť okolo rodinného domu, aj keď bola jeho matka chorá a sa stretli, koľkokrát plakal, že matka je chorá, videl ako chodí na obedy pre mamu. Rovnako uviedol, že keď už mama nemohla chodiť do kopca, bývala u brata M. v rodičovskej chalupe. Dosť často ho navštevoval, raz za jeden dva mesiace. Vzťahy, keď prišiel k ním domov, medzi ním a matkou boli normálne, nikdy ich nepočul sa hádať. Od neho si peniaze nikdy nepožičal, nie je to typ človeka, ktorý by si peniaze požičiaval, radšej si ich zarobí, napr. ide niekomu pokosiť. On sa robote nevyhýba, chodí po brigádach, aj keď je tam mesiac alebo 3 týždne. K prácam okolo domu vedel uviesť, že kosil, chystal drevo. Vie, že má rád pivo, alkohol odmieta.
Z výpovede svedka H. Š., súd zistil, že tento pozná navrhovateľa nejakých 20 rokov. Pamätá sa, keď žila jeho mama, ktorú stretával viac-menej, keď chodila na obedy do škôlky, mohlo to byť asi rok a pol, čo si takto chodievala po obedy. Počas tejto cesty na obedy sa často rozprávali. Vedela sa posťažovať na svoje zdravie, pokiaľ išlo o E., uviedla, že beťár, mohol by si nájsť aj robotu. Inak sa mu matka na E. nesťažovala. Keď už nevládala chodiť, dozvedel sa od ľudí, že býva u brata. S E. sa o tom nikdy nerozprával, od E. vedel, že išiel mame nachystať drevo, alebo nakúpiť. Aj jeho koľkokrát žiadal, aby mu našiel robotu, ešte v čase, keď robil na Okresnom úrade, chcel akúkoľvek prácu, len aby nechodil na týždňovky, aby sa mohol starať o mamu. Bol sa za neho prihovoriť aj na obecnom úrade. Vedel, že je pivkár. Vedel, že jeho mama má zdravotné problémy, že nemôže chodiť. Koľkokrát ju aj on podpieral o rameno, keď sa stretli. Nikdy sa mu nedostalo do uší, ani Milanova matka sa mu nikdy nesťažovala, že by sa E. o ňu nestaral. Z jeho strany vie o chystaní dreva a o ostatných normálnych robotách okolo rodinného domu. Od neho si peniaze neskúšal požičiavať, rovnako nevedel o tom, že by si od niekoho peniaze požičal. E., keď niekto požiadal o pomoc, hneď išiel.
Z výpovede svedka D. E., súd zistil nasledovné: Ide o suseda navrhovateľa, ktorý charakterizoval navrhovateľa ako človeka ochotného pomôcť. Medzi nimi ide o bežné susedské vzťahy. Na obdobie, keď navrhovateľ žil s matkou, si pamätá len matne, pretože je to už veľa rokov. Bližšie sa k ich spolužitiu nevedel vyjadriť, jeho matka odišla asi 3 roky dozadu z toho domu, pretože nemohla chodiť hore kopcom. Odišla dole k bratovi. Chodievala k ním na návštevu tak raz za dva-tri dni. Uviedol, že si niekedy E. vypil, vtedy je výrečný, tak si prišla k ním sadnúť. To bolo tak sporadicky raz za mesiac. Hádku od nich nepočul. Aj keď si u nich posedela hodinku, hodinku a pol, potom odišla, či išla domov alebo niekam, nevedel uviesť, ale chodievala aj ku pani H.. Rovnako uviedol, že navrhovateľ je pivkár, alkohol nepije. Pracuje na ihrisku cez starostu. Keď k ním matka navrhovateľa chodila, sťažovala sa akurát na to, že ho nemôže počúvať, nikdy sa nesťažovala, že by ju fyzicky napadol. Keď už matka nevládla, tak E. varil doma. Chodieval do obchodu, staral sa, kosil, zaorával zemiaky, chodil na drevo. Zo stretnutí vie, že chodil mame pre obed. Keď už bývala u svojho brata, tak tieto obedy brala z kuchyne zo škôlky a nosievala jej ich aj pani J.. O tom, že by si požičiaval peniaze, nevedel. Pokiaľ ide o vzťah navrhovateľa k práci, uviedol, že je kutil, vie spraviť všetko. Ak niekto potrebuje v okolí niečo spraviť, tak to urobí. Charakterizoval ho tiež ako človeka, ktorý pomáha.
Z výpovede svedkyne I. H. - kamarátky matky navrhovateľa, súd zistil, že mali dosť blízky vzťah, boli ako sestry. Chodievala ku nej, nosievala jej raňajky. Vedela, že bývala u brata v starej chalupe, teda neboli celkom susedky, ale porozprávali sa vždy, keď išla do obchodu. Keď bývala v starej chalupe u brata, tak ešte prešla do kostola, mala to blízko. V tom čase jej nosila jesť aj sestra. Chodievala si aj sama pre obedy do škôlky. Chodieval tam za ňou aj jej syn. Svedkyňa uviedla jednu udalosť, že prišla I. U. ku nej domov, držala si hlavu, plakala, povedala jej, že ju bil brat, časovo to situovala do obdobia, keď bývala u svojho brata. Vtedy u nej aj zostala spať. Na otázku, či vie opísať obdobie, keď žila so svojim synom, uviedla, že aj ten bol na ňu drzí, vykríkal na ňu. Týždeň bola potom u nej, dala jej všetko, ako keby bola doma. Keď nebola dlhšie doma, tak ju volal domov. Keď syn nemal vypité, bol ako med. Vo svojej výpovedi sa k tejto udalosti vrátila a opätovne uvádzala, že ju mal zbiť brat. Nevedela uviesť, či sa jej niekedy U. sťažovala na syna, uviedla akurát, že ho mala rada, mala iba jeho. Prala mu, varila, žehlila.
Keď nerobil, dávala mu aj peniaze s tým, že on si hľadá robotu. On nebol na ňu zlý, ona narábala s peniazmi, lebo vtedy nerobil, a keď išiel do roboty, tak mal peniaze. Sama povedala, že keď umrie, tak on je sám, dostane chalupu, však je to syn.
Na podklade námietok zo strany navrhovateľa, súd zabezpečil listinné dôkazy, a to fotodokumentáciu zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky I. U.Á. prostredníctvom ošetrujúcej lekárky, týkajúce sa predovšetkým psychiatrických vyšetrení poručiteľky, prípadne očného ochorenia, záznam ktorého by mal nachádzať v zdravotnej dokumentácii. Zo správy ošetrujúcej lekárky poručiteľky E.. J. Q. zabezpečenej súdom vyplynulo, že bola jej ošetrujúcou lekárkou od 04.04.2013 do 28.06.2013, t. j. posledné 3 mesiace jej života. Preto sa k zdravotnému stavu poručiteľky v období rokov 2006, 2009 nevedela vyjadriť. Pokiaľ ide o psychické zdravie pacientky a celkovú kondíciu, pripojila záznam z psychiatrického vyšetrenia z 09.04.2013 a jeden záznam týkajúci sa očného ochorenia zo dňa 29.10.2008. Súčasne súdu predložila overené fotokópie záznamov z psychiatrických vyšetrení spísaných E.. Ľ. Č.. Sú to záznamy z obdobia prvého psychiatrického vyšetrenia z 24.05.2006 a následných kontrol z 30.06.2006, 08.07.2006, 07.09.2006, 24.11.2006 a nasledovalo až vyšetrenie, ktoré uvádzala vo svojom vyjadrení aj ošetrujúca lekára pri umiestnení pacientky v domove sociálnych služieb. Ďalej boli pripojené dva záznamy týkajúce sa očných odborných vyšetrení, a to zo 07 mesiaca 2008 a 29.10.2008, pričom ani v jednom zo záznamov sa nekonštatuje strata videnia, prípadne taký druh záznamu, z ktorého by sa dalo konštatovať podstatné zhoršenie zraku.
Na podklade záznamov o psychiatrických vyšetreniach poručiteľky I. U., bola ako svedkyňa predvolaná E.. Ľ. Č., z ktorej výpovede súd zistil nasledovné: Svedkyňa si na pacientku nepamätala, disponovala len so záznamom o lekárskom vyšetrení zo dňa 07.02.2013. Záznam o tomto vyšetrení mal súd k dispozícií aj v listinnej podobe. Pri výpovedi svedkyňa čerpala z tejto správy, bolo to vyšetrenie pred umiestnením pacientky v domove sociálnych služieb. Na tomto zázname má uvedenú aj poznámku s doporučením pre umiestnenie, pretože osoba bola nesamostatná, odkázaná na opateru. K predloženým správam o vyšetrení pacientky a kontrol z roku 2006, ktoré boli realizované práve v ambulancii menovanej svedkyne, na podklade týchto správ po oboznámení s nimi, svedkyňa uviedla, že v máji 2006 diagnostikovala u pacientky organickú depresívnu poruchu (diagnóza mierna kognitívna porucha) ako poruchy pamäti v oblasti novopamäti, mierny kognitívny deficit, predzvesť začínajúcej demencie. V čase vyšetrenia sa u pacientky nejednalo ešte o demenciu. V prvotných štádiách prejavujúci sa zmenami nálad, depresívnymi poruchami ako vypozorovaný častý stav u týchto pacientov ako reaktívny podnet v rámci osobnej anamnézy pacientka udávala stresy v rodinnom prostredí, pričom samostatný stres nemôže viesť k demencii. V zázname je uvedené, že organické zmeny sú primerané veku. Z ďalších správ vyplýva, že sa pokračovalo v liečbe organickej depresívnej poruchy, do septembra 2006 nebolo manifestované zhoršenie stavu u pacientky. Samotná pacientka prišla s problémom novopamäti a depresívnymi stavmi. Nešlo o akútny stav, táto diagnóza - miera kognitívna porucha nespôsobovala problémy v samostatnom fungovaní pacientky, predpísané lieky v súvislosti s touto diagnózou nemohli ovplyvniť rozumové schopnosti, boli to lieky na podporu pamäti. Rovnako táto diagnóza nemala taký vplyv, že by človek stratil schopnosť o sebe rozhodovať alebo chápať situácie. Ide o zabúdanie vecí, mien, hľadanie vecí, čiže porucha novopamäte. Demencia už má takýto vplyv. Diagnóza sa v roku 2006 nemenila. Priebeh miernej kognitívnej poruchy, ako uviedla svedkyňa, môže byť rôzny, nemusí sa zhoršovať, môže sa zhoršovať postupne alebo prísť k náraznej zmene, k výraznému zhoršeniu stavu. Na priebeh tejto miernej kognitívnej poruchy má vplyv aj telesný stav pacienta. V prvých štádiách demencie, ktorá sa následne potvrdila u pacientky podľa vyšetrenia z roku 2013, pacienti často trpia depresívnymi stavmi. O 7 rokov neskôr už tam klinicky bola prítomná demencia so závažným kognitívnym poškodením, u pacientky boli stavy dezorientácie, úplná strata samostatnosti, schopnosti postarať sa o seba.
Z ďalších predložených listinných dôkazov zistil súd nasledovné: Z potvrdenia školskej jedálne pri Materskej škole C. zo dňa 20.04.2015 vyplýva, že pán E. P. chodieval do marca 2013 pre obedy matke. Súd disponoval s výpisom sociálnej poisťovne navrhovateľa, a to evidovanie doby zamestnania pre účely sociálneho poistenia, ku dňu 09.12.2014 je tu celkovo 30 záznamov o evidovaní tejto doby zamestnania ako SZČO v období v rokoch 92 až 95. Následne sú tu uvádzaní jednotliví zamestnávatelia, aj keď pre krátke obdobie niekoľkých mesiacov od roku 1996 do roku 2002. V roku 2003 je to veľmi krátke obdobie niekoľkých dní. V roku 2005 je to obdobie od 05.09.2005 do 23.12.2005, následne je dlhší výpadok, je tu obdobie zachytené až od 11.09.2009 do 28.10.2009. Potom v nasledujúcich obdobiach rokov 2010 až 2014 je to predlžujúce sa obdobie zamestnania z niekoľkých mesiacov až na obdobie viac ako jedného polroka. Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa
22.03.2004 vyplýva, že navrhovateľ bol poberateľom dávok a príspevku v hmotnej núdzi od 01.03.2004, ktorá sa mu od 01.09.2004 zvýšila. Podľa predložených rozhodnutí dávku sociálnej pomoci poberal aj v roku 2002, následne potom aj v roku 2005 a v roku 2007. Zo správy obce Divina zo dňa 14.07.2015 vyplýva, že navrhovateľ je rozvedený, býva v rodinnom dome, v období od 01.04.2015 do 30.09.2015 pracuje na dohodu o vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou. Svoje úlohy si plní k spokojnosti starostu obce, ako aj poslancov, neevidujú žiadne podania od susedov alebo občanov ohľadom správania sa priestupku menovaného.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. XXD/XX/XXXX predovšetkým zo zápisnice súdneho komisára spísanej na Notárskom úrade D.. W. P. dňa 03.04.2014 súd zistil, že súdny komisár vyhodnotil stav spísanej listiny o vydedení poručiteľky I. U., ktorá bola napísaná dňa 27.07.2009, z ktorej vyplýva, že poručiteľka zriadila pre prípad svojej smrti listinu o vydedení, ktorou vydedila svojho syna E. P. z dôvodov uvedených v ustanovení §-u 469a ods. 1 písm. a), d) Občianskeho zákonníka s nasledovným textom: „Môj syn E. P., ktorého som sa rozhodla vydediť, trvalo vedie neusporiadaný život. Už dlhodobo požíva alkohol a stal sa ťažkým alkoholikom. Jeho správanie značne poškodzuje dobré meno našej rodiny a je v rozpore s dobrými mravmi. Jeho nezodpovedný prístup k životu je prejavom toho, že si ma ako rodiča - matku vôbec neváži. Syn dlhodobo nepracuje a ani nemá záujem si prácu nájsť, tak že si peniaze neustále požičiava a je zadĺžený. Vystavuje môj majetok na tvorbe ktorého som sa celý život podieľala svojou pocitovou prácou do nebezpečenstva straty. Hoci bývame v jednom rodinnom dome, nejaví o moju osobu opravdivý záujem, ktorú by ako potom mal prejavovať. Nepomáha mi, nestará sa o mňa, hoci som chorľavá a potrebujem opateru. Ničím mi neprispieva na náklady spojené s domácnosťou a s bývaním v dome. Som skalopevne presvedčená, že dlhodobo neprejavuje o mňa skutočný záujem, ktorý by ako môj syn prejavovať mal, a preto som sa rozhodla ho vydediť“. „Dňa 27.07.2009, podpísaná poručiteľka“. Pripojené podpisy dvoch svedkov, za ktorých súčasnej prítomnosti poručiteľka podpísala uvedenú listinu a výslovne prejavila svoju poslednú vôľu, podpis D.. R. D. a pani E. J.. Pre úplnosť veci je potrebné skonštatovať, že súčasťou oboznamovaného spisu je aj zápisnica súdneho komisára zo dňa 03.04.2014 o stave zanechanej listiny s názvom závet zo dňa 27.07.2009 poručiteľkou I. U., ktorá bola vyhodnotená ako listina nesplňujúca zákonné náležitosti pre závet pri alografnom závete, t. j. závete, ktorý nepísal poručiteľ vlastnou rukou jedným zo svedkov tohto úkonu bola pani E. J., sestra poručiteľky a matka závetnej dedičky O.. I. J., S.. J., čo je podľa §-u 476f) OZ neprípustné, aby svedkom takéhoto úkonu bola osoba blízka, závetom povolanej dedičky. Na základe Uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 37D/21/2013-76 zo dňa 27.06.2014 právoplatného dňa 29.11.2014, bol účastník konania E. P. odkázaný na súd, na podanie žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke.
Vydedenie je prísny formálny prejav vôle poručiteľa, následkom ktorého neopomenuteľný dedič
- potomok stráca právo na dedičstvo po poručiteľovi. Súd v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a zistený skutkový stav posúdil predovšetkým v zmysle §-u 469a, 476 a §-u 37 Občianskeho zákonníka.
Podľa §-u 469a ods. 1 - poručiteľ môže vydediť potomka, ak: a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potom mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Podľa ods. 2 - pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v §-e 473 ods. 2.
Súd poznamenáva, že v tomto prípade v liste o vydedení nebolo výslovne určené, že tieto dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na právnych nástupcov potomka. Podľa ods. 3 - o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia §-ov 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa §-u 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Z formálnej stránky predmetná listina o vydedení obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti tak, ako to uviedla aj právna zástupkyňa odporkyne v rade 1/. Námietky nedostatkov formálnych náležitostí listiny zo strany právneho zástupcu navrhovateľa vo svojom súhrne nemali opodstatnene. Pokiaľ navrhovateľ popieral platnosť podpisu, tu dáva súd do pozornosti, že pravosť podpisu poručiteľky bola osvedčená notárom dňa 28.07.2009, teda deň nasledujúci potom, ako bola listina o vydedení spísaná, takže skúmanie pravosti podpisu je právne bezvýznamné. Skutočnosť, že pani E. J. ako príbuzná osoba pôsobila ako svedkyňa úkonu poručiteľky s námietkou, že mohla mať nejaký majetkový prospech, nemala vplyv na formálny nedostatok listiny o vydedení, pretože ustanovenie §-u 476 písm. f) Občianskeho zákonníka sa na túto osobu nevzťahuje. Skutočnosť, že poručiteľka bola nevidomá, ktorá by mohla mať vplyv na nedostatok formy nebola preukázaná zo záznamov poskytnutých zo zdravotnej dokumentácie ošetrujúcou lekárkou. Zdravotná dokumentácia poručiteľky neobsahovala takýto záznam, v ktorom by bolo konštatované, že poručiteľka bola nevidomá, čo potvrdila aj ošetrujúca lekára, ktorá disponovala s touto zdravotnou dokumentáciou.
Výpoveď svedkyne Ľ. Č., ktorá sa vyjadrovala k psychiatrickému vyšetreniu poručiteľky na základe zdravotných záznamov, či už pri umiestnení poručiteľky v dome sociálnych služieb alebo časovo skôr v roku 2006, keď poručiteľka sa obrátila na túto lekárku a bola u nej psychiatricky vyšetrovaná, výlučne slúžila na zhodnotenie skutočnosti namietanej zo strany navrhovateľa, že v čase spisovania listiny o vydedení nebola poručiteľka schopná porozumieť obsahu tejto listiny, bola v tom čase nevládna a nevnímala. Z obsahu výpovede označenej svedkyne súd zistil, že diagnóza uvádzaná v správach o psychiatrickom vyšetrení poručiteľky, bola bez negatívneho dopadu na spôsobilosť poručiteľky zriadiť listinu o vydedení. Súd ustálil, že vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že poručiteľka v čase zriadenia listiny o vydedení netrpela duševnou poruchou, ktorá by mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle §-u 38 Občianskeho zákonníka.
Z vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka §-u 469a ods. 3 za bodkočiarkou vyplýva, že v listine o vydedení musí byť uvedený dôvod vydedenia. Ide o materiálny predpoklad vydedenia okrem všeobecných požiadaviek na platnosť právneho úkonu. Ako vyplýva z citovaného vyššie označeného ustanovenia, toto obsahuje 4 dôvody, ktoré súd aj citoval. Tieto dôvody nie je možné rozširovať a každý dôvod obsahuje kvalifikačné znaky, pod ktorý možno podradiť istú skupinu negatívneho správania potomka voči poručiteľovi. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému. Musí byť konkretizovaný z hľadiska časového a skutkového, aby bol preskúmateľný, ak vznikne spor v skutkovej otázke, teda či takýto dôvod existoval alebo neexistoval.
Predmetná listina o vydedení je z 27.07.2009; poručiteľka zomrela dňa 28.06.2013. T.j. rozhodujúcim obdobím je obdobie pred dátumom spísania listiny, teda dôvody vydedenia by mali byť dané pred takýmto prejavom vôle poručiteľky.
Dôvody vydedenia obsiahnuté v predmetnej listine o vydedení súd striktne posúdil z hľadiska ich obsahu a tieto dôvody kvalifikoval podľa §-u 469a ods. 1 písm. a), b) a d) Občianskeho zákonníka.
Pre úplnosť sa žiada uviesť, že priamo v listine o vydedení sú tieto dôvody uvedené s odvolaním na § 469a ods. 1 písm. a) a d) Občianskeho zákonníka. Nedostatok právnej kvalifikácie uvedených dôvodov a uvedenie aj konania, ktoré možno podradiť pod písm. b) citovaného zákonného ustanovenia nie je nedostatkom formy tejto listiny, t. j. právneho úkonu ako namietal aj právny zástupca navrhovateľa, pretože je rozhodujúce skutkové a časové vymedzenie tohto dôvodu, teda jeho obsah.
Námietky žalobcu v súvislosti s nedostatočnou konkretizáciou dôvodov vydedenia, pokiaľ ide o skutkové vymedzenie a časové vymedzenie, sú v danom prípade dôvodné a vzťahujú sa ku všetkým dôvodom vydedenia s výnimkou jedného prípadu, ktorý súd posúdi ďalej (trvalo vedie neusporiadaný život), a preto ako dôvody nespôsobilé na platnosť vydedenia.
Uvedené dôvody vydedenia sú všeobecné, ide o citáciu viac-menej kvalifikačných znakov uvedených v ustanovení §-u 469a. Z tohto dôvodu sú skutkovo nepreskúmateľné a dokazovanie v sporovom konaní nemôže nahrádzať tento nedostatok. Dôvod uvedený v listine o vydedení: „bývame v jednom rodinnom dome, nejaví o moju osobu opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, nepomáha mi, nestará sa o mňa, hoci som chorľavá a potrebujem opateru“, t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu o
poručiteľa, nie je nijako konkretizované. Okrem toho absentuje znak trvalosti. Nepomáha mi, nestará sa o mňa, hoci som chorľavá a potrebujem opateru, absentuje, akú pomoc potrebovala, či túto pomoc žiadala, kedy ho o to požiadala, či odmietol ďalej, či bolo možné takúto pomoc vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti poskytnúť, tu absentuje znak, ktorý by charakterizoval takéto konanie alebo nekonanie ako rozpor s dobrými mravmi.
Vo vzťahu k dôvodu vydedenia - trvalo vedie neusporiadaný život, ktorý je tiež ako vyplýva ďalej z listiny vyplýva „len pokusom“ túto zákonnú kvalifikáciu dôvodu vydedenia zdôvodniť skutkovými okolnosťami, ktoré sú podľa súdu tiež neurčité: „jeho správanie značne poškodzuje dobré meno našej rodiny a je v rozpore s dobrými mravmi … ” - nie je zrejmé, aké správanie má poručiteľka na mysli. … „jeho nezodpovedný prístup k životu je prejavom toho, že si ma ako rodiča, matku, vôbec neváži. … ” „vystavuje môj majetok do nebezpečenstva straty … ”… „ničím mi neprispieva na náklady spojené s domácnosťou a s bývaním.“ Vyhodnotenie spornej skutkovej otázky k tomuto dôvodu vydedenia tak ako súd vyššie naznačil, súd pripustil len cez kvalifikačný znak trvalosť takéhoto stavu, a to v rovine odôvodnenia dlhodobo požíva alkohol a stal sa ťažkým alkoholikom a v druhej rovine dlhodobo nepracuje, takže si peniaze neustále požičiava a je zadlžený, vystavuje môj majetok do nebezpečenstva straty.
Súd zdôrazňuje, že vzhľadom na znak trvalosti, mohol skúmať listinu o vydedení v dvoch naznačených rovinách, že navrhovateľ sa stal ťažkým alkoholikom a dlhodobo nepracuje. Súd vychádzal z vykonaného dokazovania, pričom podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vyvrátil takto konštatované dôvody a teda uniesol dôkazné bremeno.
V prospech navrhovateľa vypovedali svedkovia E. E., D. E., H. Š., svedok R., osoby z blízkeho okolia navrhovateľa, či už ako susedia alebo osoby, ktoré ho dlhodobo poznajú a poznali aj jeho matku, ktorí ho nevykresľovali ako ťažkého alkoholika, nepatril medzi osoby, ktoré čakali na otvorenie krčmy, alebo obchodu, nevysedával v krčme. Výpoveď svedkyne E. P., z ktorej vyplýva, že jej bývalý manžel mal problémy s alkoholom je časovo vzdialená posudzovanému obdobiu, pretože svedkyňa mohla hodnotiť len obdobie do roku 1981. Ďalší udaj o problémoch s alkoholom navrhovateľa bol uvedený v rámci osobnej anamnézy pri prvom psychiatrickom vyšetrení pacientky v r. 2006, zhodnotený lekárkou ako reaktívny podnet v domácom prostredí nesúvisiaci so zdravotným a diagnostikovaným problémom pacientky. Podľa názoru súdu tieto dve zmienky o probléme s alkoholom navrhovateľa ani v spojení so sprostredkovanými informáciami predovšetkým od svedkýň Ing. J. a svedkyne J. vo svojom súhrne neviedli súd k záveru, že navrhovateľ je ťažký alkoholik. Týmto dôkazom chýbala nielen blízka časová súvislosť ale predovšetkým konkretizácia, z ktorej by súd mohol posúdiť mieru, intenzitu, frekvenciu všeobecne opísaného negatívneho správania navrhovateľa - nadmerného požívania alkoholu.
Pokiaľ ide o trvalé vyhýbanie sa práci, podľa názoru súdu, takéto správanie potomka, ktoré súdna prax hodnotí ako dlhodobé vedenie neusporiadaného života, nemožno hodnotiť jednostranne, reštriktívne len vo vzťahu, či mal alebo nemal navrhovateľ dlhodobo uzatvorený riadny pracovný pomer. Je potrebné vyhodnotiť správanie navrhovateľa v širších súvislostiach aj vo vzťahu k jeho schopnostiach, možnostiach, k sklonom k záhaľčivému spôsobu života. Z vykonaného dokazovania mal súd prejavenú snahu navrhovateľa pracovať, aj keď to bolo len v krátkych časových úsekoch, keď bol zamestnaný. Boli však aj úseky, keď poberal dávky v hmotnej núdzi. Svedkovia ho opisovali ako človeka, ktorý sa práce nebál, pomáhal susedom, pracoval okolo domu, nepoznali ho ako človeka, ktorý by si požičiaval peniaze, skôr s niečím pomohol a tak si peniaze zarobil. Robote sa nevyhýbal, chodil po brigádach, vedel si poradiť s každou robotou. V kontexte širších súvislostí sa nepotvrdilo taký stupeň vedenia neusporiadaného života, ktorý by bol extrémnym, hoci nemal vedomosť o vydedení, tak ako bolo prezentované predovšetkým výpoveďami svedkýň J. a J. aj po odchode poručiteľky z domu, sa o dom staral a podľa svojich schopnosti a možnosti sa zaujímal o prácu. Ako z obsahu predmetnej listiny o vydedení vyplýva poručiteľka ju písala v čase, keď žila so svojim synom v spoločnej domácnosti. Svedkovia sa vyjadrovali aj k tomuto obdobiu, že navrhovateľ pomáhal svojej matke okolo domu, opisovali práce, kolo domu robil a v dome robil a aj týmto spôsobom prispieval k vedeniu spoločnej domácnosti. Súd nemal inú možnosť ako skúmať vonkajšie prejavy navrhovateľovho správania prostredníctvom svedeckých výpovedí práve k tomuto rozhodnému obdobiu. Trvalosť takéhoto stavu vedenie neusporiadaného života, vyžaduje kontinuálnosť, dlhšie časové obdobie a s nemožnosťou zvrátiť tento stav. Práve zhodnotením v širších súvislostiach, spôsob života aj po odchode matky zo
spoločnej domácnosti aj po jej smrti preukazuje, že tieto dôvody neboli naplnené, hoci potomok o vydedení nevedel.
Pre úplnosť sa žiada uviesť, že z vykonaného dokazovania mal súd závažné pochybnosti o vážnosti vôle poručiteľky, t. z., že poručiteľka prejavom svojej vôle nechcela vyvolať právne následky, ktoré v dôsledku jej právneho úkonu nastali. Paradoxne to vyplýva z výpovedí svedkýň O.. I. J. a svedkyne E. J., ako aj od ďalších nezávisle vypočutých svedkov, kde výslovne uvádzali, že poručiteľka žiadala, by ten dom nezostal synovi, ale zároveň žiadala, aby mohol v tom dome dožiť, aby neskončil pod mostom. Takýto prejav vôle poručiteľky je nezlučiteľný s dôsledkom vydedenia. Práve takáto podmienka poručiteľky nemohla byť pri tomto právnom úkone naplnená. Nedostatok vážnosti vôle ako základného predpokladu právneho úkonu zákon spája s následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle návrhu právnej zástupkyne odporkyne v rade 1/ podľa §-u 142 ods. 1 v spojení s §-om 150 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania s poukazom na predmet konania a nevyhnutnosť odporcov byť účastníkmi konania, pričom do tejto procesnej pozície sa nedostali svojim zavinením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).