Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/9/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti o maloletú Y. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa matky T. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. F., prechodne bytom F. F., L. XX, zast. JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Komenského 18B a otca Y. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. L. U., U. XXX/XX, prechodne bytom U. F., XX N. J., Q., Q X HG, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky maloletého dieťaťa zo dňa 11. 01. 2016 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -9 zo dňa 18. 12. 2015 takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že maloletú Y. Y. F., nar. XX. XX. XXXX predbežne zveruje do osobnej starostlivosti matky T. Y. a nariaďuje otcovi maloletého dieťaťa Y. F., nar. XX. XX. XXXX uhrádzať výživné na maloletú Y. mesačne v sume 50 € vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

Predbežné opatrenie trvá do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým matka žiadala zveriť maloletú Y. Y. F. do jej osobnej starostlivosti. Otec podľa návrhu mal byť zaviazaný platiť predbežne výživné a maloletú v sume 50 € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Matka návrhom podaným dňa 17. 12. 2015 sa vo veci samej domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletá sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok, otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 18. 11. 2015 s tým, že styk otca s maloletou sa neupraví. Spolu s návrhom vo veci samej sa domáha aj nariadenia predbežného opatrenia tak, že maloletá bude dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti, otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 50 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k jej rukám. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila najmä obavou, že otec jej maloletú odoberie, aby ju donútil vycestovať späť do E., keďže je na maloletú naviazaná a súčasne aj maloletá je vo svojom útlom veku silne naviazaná na ňu. V návrhu ďalej uviedla, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu. Otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Maloletá sa narodila vo U. F., kde rodičia žili v spoločnej domácnosti do 17. 11. 2015. Matka spolu s maloletou opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa do F. F. k svojej matke do jej 3-izbového bytu. Spoločnú domácnosť opustila po zrelej úvahe z dôvodu, že otec dlhodobo vytváral pre rodinu frustrujúce prostredie, v ktorom nepociťovala zázemie. Zo strany otca dochádzalo k sústavnému zavádzaniu o tom, že má prácu, hoci ju nemal, alebo že z práce odišiel, pričom neskôr zistila, že ho z práce vyhodili. Sústavne ju upodozrieval a žiarlil, psychicky a citovo vydieral, zjedol tabletky, aby ho neopustila, tvrdil, že má vážne zdravotné problémy, aj napriek tomu sa pre rodinu obetuje. Tieto problémy podľa jej názoru pramenili najmä z finančných problémov, ktoré

otec pred ňou zakrýval, pre neplatenie nájomného sa často sťahovali. Kontaktovali ju tiež cudzí ľudia, ktorí ju informovali o tom, že otec má voči nim záväzky, ktoré si neplní. Matka v súčasnosti ešte poberá prídavok na dieťa vo výške 60 libier týždenne a benefit na dieťa vo výške 80 libier mesačne. Dňa 27. 11. 2015 ju otec navštívil, žiadal, aby vycestovala s maloletou späť do Anglicka s prísľubom, že sa o rodinu postará, že sa zmení, avšak spoločná návšteva ju ubezpečila, že pre nezodpovedné správanie a nevyspytateľné konanie otca ako rodina už nemôžu viac fungovať. Otec na ňu intenzívne nalieha, aby s maloletou vycestovala naspäť do Anglicka, žiada ju o odpustenie, plače, obratom jej nadáva, obviňuje ju z nevery, vyhráža sa jej, že jej zoberie dieťa, urobí všetko pre to, aby maloletú nedostala. Zo skúseností a zo strachu z otca nemá záujem sa vrátiť do Anglicka, nakoľko na Slovensku má rodinu, v ktorej má podporu a tá jej pomáha pri výchove maloletej v rodinnom a pokojnom prostredí, ktoré je pre maloletú ideálne.

Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 čl. 20, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ohľadne osôb alebo majetku v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Platnosť opatrení uvedených v ods. 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia vyžadované situáciou.

Podľa § 102 ods. 1, prvá veta OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh bezodkladne vydá predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení OSP vyplýva, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie existujúceho, hoci ešte prípadne nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

Pri nariadení samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

Základným pojmovým znakom predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a nevyhnutnosť. Predbežné opatrenie je opatrením výnimočným, nie bežným, pretože každé rozhodnutie, ktorým súd zasahuje do života rodiny je krajným riešením a zasahuje do práv rodičov, ktorí nesprávnym spôsobom realizujú svoje práva, pričom najviac je dotknuté dieťa. Samotná skutočnosť, že sa prerušilo spolužitie rodičov automaticky nezakladá nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nariadením predbežného opatrenia. V danej veci súd zistil, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu. Maloletá sa narodila vo U. F., kde až do 17. 11. 2015 žila spolu s rodičmi v jednej domácnosti. Matka maloletej spoločnú domácnosť vo U. F. opustila a s maloletou sa presťahovala na územie Slovenskej republiky. Pre nariadenie predbežného opatrenia musí mať súd osvedčenú potrebu jeho vydania. Matka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila 1/ skúsenosťami zo spolužitia s otcom spočívajúcimi v jeho nezodpovednom a nevyspytateľnom konaní, 2/ obavou odobratia maloletej otcom z jej domácnosti. Súd uvedené dôvody nemohol posúdiť v zmysle čl. 20 Nariadenia (ES) č. 2201/2003 v nadväznosti na ust. OSP za tak naliehavé a osvedčujúce potrebu predbežného opatrenia a preto návrh matky považoval za dôvodne podaný. Matka pri opustení spoločnej domácnosti a presťahovaní sa s maloletou z U. F. na Slovensko si musela byť vedomá následkov svojho konania ako aj toho, že obaja rodičia majú vo vzťahu k maloletej rovnaké rodičovské práva a povinnosti a preto nemôže svojvoľne bez rozhodnutia súdu rozhodovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, ktorou je aj premiestnenie maloletej na územie iného členského štátu EÚ. Súd konanie matky považuje za neuvážené a neumožňujúce súdu nariadené predbežné opatrenie legalizovať. „

Proti uzneseniu odvolanie podala matka maloletej. Uviedla, že súd nedostatočne zohľadnil dôvody, pre ktoré s maloletou opustila E.. Hlavný dôvodom boli pomery, v ktorých maloletá rástla. Maloletá má v súčasnosti jeden rok a štyri mesiace a už začala vnímať negatívnu situáciu v rodine. Odsťahovala sa do domovskej krajiny, ktoré ako matka považovala za riešenie, ktoré bude a ktoré je v záujme maloletej, keďže na Slovensku dieťaťu vytvorila podmienky pre správny vývoj bez negatívnych vplyvov, napätia a neistoty.

Potrebu dočasnej úpravy rodičovských práv považuje za nevyhnutnú a to s ohľadom na skutočnosť, že otec má záujem stretávať sa s maloletou, čo mu ako matka nechce v žiadnom prípade brániť, avšak vzhľadom na jeho nevyspytateľné správanie sa obáva, že dieťa by jej ako matke nevrátil a použil by to ako prostriedok na vydieranie a to aj napriek tomu, že maloletá je vzhľadom na svoj vek na ňu silne naviazaná.

Otec maloletej jej oznámil, že sa v krátkom čase mieni vrátiť a trvale žiť na Slovensku, pričom sa už aj predbežne dohodli na výkone rodičovských práv a povinností k maloletej. Tým súčasne odpadli aj dôvody používania právnej úpravy v zmysle Nariadenia rady ES č. 221/2003 čl. 20, ako aj Haagskeho dohovoru zo dňa 25. 10. 1980.

Matka k odvolaniu pripojila aj štyri hárky papiera veľkosti A4 na ktorých opisuje správanie sa otca maloletej počas ich pobytu v E.. Z opisu je zrejmé, že otec maloletej mal neustále klamať, požičiavať si peniaze, neudržal si prácu, neplatil nájomné, robil dlhy, zobral jej telefón a bankomatovú kartu, prihlásil sa na jej internet banking a peniaze, čo jej prišli ako prídavok pre dcéru, preposielal na svoj účet. V E. sa museli neustále sťahovať pre nezaplatené nájomné. Otec maloletej ju neustále upodozrieval s nevery, bol nervózny, agresívny, kričal po nej, ba dokonca ju aj triasol a keďže kričal, maloletú Y. začalo v posteli triasť, kopala nožičkami, plakala a mala zdesený výraz.

V spise je založené aj rukou písané vyjadrenie sestry, matky maloletej, ktorá tiež označuje otca maloletej, ako nezodpovedného človeka vyvolávajúceho hádky. Otec maloletej nevie udržať peniaze a klame.

Podľa Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 čl. 20 v naliehavých prípadoch nebránia nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenie vrátane ochrany opatrení ohľadne osôb, alebo majetku v tom štáte, kde sú dostupné podľa právneho poriadku toho členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Platnosť opatrení uvedených v odstavci 1, zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia vyžadované situáciou.

Je nepochybné, že maloleté dieťa, najmä dieťa útleho veku potrebuje mať zabezpečenú, čo možno najlepšiu starostlivosť a za jej zabezpečenie (keďže maloleté dieťa je bezbranné) musí niekto niesť priamu zodpovednosť.

V prípade, že rodičia maloletej nežijú s maloletou v spoločnej domácnosti je potrebné určiť, ktorý z rodičov bude priamo zodpovedný za zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa.

I keď odvolací súd akceptuje okolnosti vzťahu oboch rodičov maloletej, tak ako ich opísal okresný súd, ako aj závery, ktoré z ich správania vyvodil, odvolací súd, ale kladie najmä dôraz na záujem maloletého dieťaťa, ktorý považuje v tomto prípade za prvoradý. Má za to, že v situácii, ktorá je riešená je vhodné určiť za priameho opatrovníka maloletej matku dieťaťa.

Maloletá vo svojom vývoji potrebuje stabilné zázemie a je absolútne nevhodné vystaviť ju stresujúcim vplyvom, v dôsledku správania sa toho, ktorého z rodičov.

V spise sa nenachádza žiadny náznak toho, že by existovala možnosť obnovenia spolužitia rodičov maloletej.

Odvolací súd preto zmenil uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220 OSP a rozhodol tak, ako znie enunciát tohto uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.