Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/81/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, ., samosudcom JUDr. Ivo Hlucháňom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. februára 2016, v trestnej veci obžalovaného D.. Bc. M. R., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa ,podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr.zák., takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a)Tr.por. , súd obžalovaného D.. M. R., nar.XX. XX. XXXX v Z., trvale bytom A., O. XXXX/XX, F. Obvodného oddelenia A., spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici, sp.zn. -17, zo dňa 8.12. 2015, pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 26.11.2014 asi o 16.20 h v Púchove, v čase služby, oko člen hliadky Obvodného oddelenia PZ Púchov, keď bol vyslaný operačným strediskom Okresného riaditeľstva PZ Pov. Bystrica do predajne CBA na B. ulici č. XXXX v Púchove, kde bola predavačkou potravín CBA zadržaná U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. ulica č. XXXX/X, ktorá bola prichytená pri krádeži 0,7 l fľaše alkoholu, po príchode na miesto činu a objasnení priestupku postupoval v rozpore s článkom 8 Nariadenia Prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v policajnom zbore, keď pred uložením blokovej pokuty nevykonal lustráciu v ústrednej evidencii priestupkov, následne uložil blokovú pokutu, pričom do bloku na pokutu, úradného záznamu a záznamu zo služby úmyselne uviedol meno sestry páchateľky A. nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. ulica č. XXXX/X, aby tak umožnil U. C. vyhnúť sa trestnému stíhaniu za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr.zák., ktorý jej hrozil, nakoľko dňa 25.11.2014 bola Obvodným oddelením PZ Púchov v priestupkovom konaní právoplatne postihnutá za priestupok proti majetku, spočívajúci v drobnej krádeži tovaru, uložením blokovej pokuty pod č. EC 310 886, oslobodzuje, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného M. R. obžalobu pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr.zák., ktorého skutku sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel svoju vinu a uviedol, že nespravil trestný čin, ktorý je mu kladený za vinu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov U. C., A. C., O. A., O. A., O.. H. G., O. S., ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :

Potom, čo boli zavolaní s kolegom na vyriešenie priestupku, resp. do predajne CBA v Púchove, že tam mal niekto kradnúť, po príchode do predajne predavačka ukázala na osobu, ktorá mala kradnúť. Táto osoba sa mu predstavila ako U. C.. On na to zareagoval slovne, aha, U. C.. Na objasnenie priestupku potom vyzval tú osobu, aby nasadla do auta a išli na oddelenie, kde sa na oddelení o tom rozprávali, prečo to spravila. Až na oddelení povedala osoba, ktorá sa predtým predstavila ako U., že ona nie je U., že je A. C.. Vyzval ju, aby neklamala, zotrvala na svojom, že ona je A. a že on si to môže overiť aj u jej matky. Preto zavolal jej matke, nakoľko mal telefónne číslo na jej matku, lebo v minulosti riešili práve problémy s jej dcérami kvôli drogovej závislosti. Skutočne preto aj volal matke, kde si chcel uvedené údaje overiť a nakoľko vedel z počutia, že sa jedná o dvojičky, chcel si vlastne túto totožnosť aj týmto spôsobom overiť. Napriek tomu, že matka povedala do telefónu že príde, neprišla tam, na oddelenie prišla ale O. ktorá hneď ako vošla do miestnosti, začala kričať po nej A., „ty sa nehambíš čo robíš?“ Opýtal sa ešte raz svedkyne G., či je to skutočne A., ona potvrdila, že sa jedná o A.. Doslova povedala, že U. sedí vonku na chodbe. Na to zavolala do vnútra U., resp. osobu, ktorú označila menom U., keď sa na ne pozrel, boli na nerozoznanie. Následne po tomto opoznaní uložil blokovú pokutu na meno A. C.. Na ďalšie otázky obžalovaný uviedol, že na mieste nelustroval túto osobu, ktorá sa mu predstavila ako U., ktorá nemala ani pri sebe doklady, nakoľko v tom čase, kedy k tomuto došlo, sa ešte nedalo v aute spraviť lustrácia na mieste. V súčasnej dobe to je už zavedené , ale vtedy to nebolo zavedené. Lustrácia sa nedala na mieste spraviť. Táto lustrácia sa dala vykonať až na oddelení. Osoba spolupracovala, na políciu išla dobrovoľne. Potom, ako došlo do priestorov obvodného oddelenia, jeho kolega M. menovanú osobu lustroval. Prvýkrát sa lustrovala osoba menom U. C., nakoľko takto sa mu predstavila, že je U. C.. V lustrácii zistil, že sa jedná o tzv. efkovú krádež. Vtedy to okomentoval tak, že tej osobe povedal, „no ideš do lochu „. A práve vtedy zareagovala táto osoba, že ona nie je U., ale je A.. Upozornil ju, aby neklamala, na to ona povedala, že neklame, že oni sú so sestrou dvojičky, teda so sestrou U.. Keďže bol tento problém, rozhodol sa zavolať matku týchto dievčat, aby ona povedala, ktorá je ktorá. Potom, čo zavolal matke, došla p. G., ktorá uviedla, že tieto dievčatá pozná od mala. Následne lustroval kolega alebo kolegyňa aj A. C.. Nakoľko si lustrácie nemusia odkladať, jednu lustráciu potom vyhodil do koša až po vyriešení prípadu. G. povedala, že tam má aj U. a následne tam došla aj tá dievčina U.. Potom, čo došla do vnútra aj druhá dievčina, zistil, že sa skutočne veľmi podobajú, jedna mala trochu iné vlasy, ako keby neumyté. Bola to podľa jeho názoru A.. Pred týmto on s týmito sestrami nemal nič spoločné, nikdy ich neriešil. Poznal len ich matku, ktorú vypočúval k zanedbaniu povinnej výživy. Poznal ju len pracovne, súkromne ju vôbec nepozná. Jednoznačne poprel, že by mal on nejaký súkromný alebo iný dôvod, aby jednej z nich mal pomáhať. Ďalej uviedol na doplňujúce otázky súdu, že prvá osoba bola lustrovaná U. C., nakoľko osoba, ktorá bola prichytená pri krádeži sa mu predstavila ako U.. A následne sa až na to lustrovala A. a potom, čo bola opoznaná G., bola uložená aj bloková pokuta na meno A.. Jednoznačne ukladal blokovú pokutu podľa jeho vedomia osobe, ktorá bola opoznaná ako A. a bol v tom, že krádeže sa dopustila A., preto jej aj uložil pokutu.

Súd ďalej vypočul svedkyňu U. C., ktorá uviedla, že bola drogovo závislá a osem mesiacov sa liečila. Jednoznačne poprela, že by ona vykonala akúkoľvek krádež. Oslovila ju rodinná priateľka, dovtedy známa jej mamy p.G., s tým, že ju naložila do auta, že idú na políciu. Svedkyňa uvádzala na doplňujúce otázky, že ona si to nepamätá, ako to bolo, že ona bola vtedy mimo, pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že nebola vnútri, nevie sa k tomu vyjadriť, avšak nepopiera, že mohla byť aj vnútri, nepamätá si to. Z polície išla ona na psychiatriu, kde ju hospitalizovali. Potvrdila, že deň predtým kradla, vie, že to rieši polícia, ale či to riešil tu prítomný obžalovaný sa nevie vyjadriť, pretože pre ňu sú všetci policajti rovnakí. Ďalej svedkyňa uviedla, že vie o tom, že pravdepodobne to spravila jej sestra A., táto sa jej chcela stále vyrovnať, robila všetko to, čo ona / U. /. Taktiež uviedla, že aj v minulosti si ich stále plietli a stalo sa, že sa aj jedna vydávala za druhú. Tiež potvrdila vo svojej výpovedi, že jej sestra , teda A. povedala, že sa schválene predstavila krstným menom U..

Svedkyňa A. C., sestra U. C. na pojednávaní ako svedkyňa uviedla, že to bola ona, ktorá kradla v uvedenom obchode, odcudzila fľašu alkoholu. Ďalej svedkyňa uviedla, že si vôbec na ten deň nepamätá, nepamätá si , ako došlo k jej zadržaniu, nepamätá si, či bola na polícii, nakoľko bola tak opitá, že vôbec si nič nepamätá, čo vlastne robila. Keď bola konfrontovaná so svojou výpoveďou z prípravného konania uviedla, že bola opitá, že ona si vôbec na tieto veci nepamätá, nevie teda potvrdiť, či tam bola mama na oddelení alebo nebola. G. pozná dva roky. Či ju G. pozná desať rokov, to ona nevie, je možné, že ju pozná G. tak dlho. V čase skutku, kedy kradla, mala blonďavé vlasy.

Svedkyňa O. A. uviedla, že pracuje v uvedenej predajni ako predavačku, v uvedený deň prichytili kradnúť dievča, ktoré tam bolo s chlapcom , alkohol. Chlapec ušiel, volala políciu, v hliadke bol aj obžalovaný R.. Keď mu vysvetlila, čo sa stalo, pamätá si, že povedal dotyčnej, že ,U. zase“. Predavačka na základe tohto oslovenia si myslí, že to bola U., resp. nadobudla presvedčenie, že to bola U.. Ona ich pozná z minulosti, keď boli ešte deti. Vie, že teraz jedna z nich je blonďavá a jedna čiernovlasá. Ona policajtom nepovedala, že to je A. C., nakoľko sa jej nikto na to nepýtal. Obžalovaný dokonca jej povedal, že pozná jej mamu, že s ňou spolupracuje, nakoľko chcú dostať menovanú na liečenie.

Svedkyňa O. A. uviedla, že pracuje ako predavačka v uvedenom obchode spolu s kolegyňou A.. Táto svedkyňa v podstate potvrdila výpoveď svedkyne O. A.. Táto svedkyňa uviedla, že potom, čo prišli policajti, počula, že policajt oslovil zadržanú osobu krstným menom.

Svedkyňa O.. H. G. uviedla, že rodinu C. pozná veľmi dobre, v podstate im pomáha, resp. matke týchto dievčat pomáha pri vybavovaní rôznych problémov ohľadne týchto dievčat. Svedkyňa potvrdila, že dievčatá pozná dlhú dobu, tieto sú v podstate na nerozoznanie. Aj ona mala často krát problém ich vizuálne rozoznať. Rozoznáva ich v podstate kvôli povahe, nakoľko každá má inú povahu. Táto svedkyňa potvrdila, že bežný človek veľmi ťažko môže rozoznať tieto dve dievčatá. Tieto sa farebne, teda vlasy si zmenili až v poslednej dobe, v čase skutku mali rovnakú farbu vlasov. Svedkyňa ďalej uviedla, že v uvedený deň, keď bola zadržaná jedna z dievčat, ju kontaktovala matka dievčat, ktorá jej uviedla, že jedna z dievčat je zaistená na polícii a treba ju identifikovať. Na polícii jednoznačne ju kontaktovala matka, dokonca aj esemeskou. Nakoľko ju matka požiadala, aby doniesla na políciu aj U., išla pre U. a s touto potom prišla na políciu. Jednoznačne po príchode na oddelenie polície v Púchove u policajtov bola zaistená A.. Toto s určitosťou môže uviesť, s ňou prišla U.. Takže U. nebola zaistená. Táto osoba, teda A. , keď sa jej pýtala svedkyňa, že čo tam robí, jej povedala, že zobrala fľašu a ju zaistili. Potom, čo sa to vyriešilo na polícii, bola zavolaná sanitka pre U., ktorá bola aj hospitalizovaná , mala problémy s drogami. Jednoznačne svedkyňa viackrát potvrdila, že s určitosťou môže povedať, že na polícii bola A., nie U., lebo U. ona priviezala. Táto svedkyňa dala do spisu fotografie obidvoch dievčat, aj ktorými fotografiami chcela demonštrovať, že dievčatá sú na nerozoznanie. Toto súd taktiež konštatoval teda, že podľa fotografií, ktoré predložila svedkyňa / čl. 185-186/ je skutočne evidentné, že sa na seba podobajú, resp. že sú absolútne takmer rovnaké.

Súd vypočul aj svedka O. S., príslušníka polície Púchov, ktorý bol na zákroku spolu s obžalovaným, ktorý uviedol, že s kolegom R. boli vyslaní na preverenie krádeže do potravín. Po príchode do predajne on strážil dievčinu a R. išiel zisťovať skutočnosti, za akých došlo ku krádeži. Dievča vôbec nekomunikovalo. Predstavila sa potom ako C., bližšie informácie on nevie. Zobrali ju do auta, či ju kolega nejako oslovoval, bližšie k tomu uviesť nevie. Následne žiadali občiansky preukaz, ale povedala, že ho nemá. Tento svedok potvrdil, že v čase, kedy došlo k tomuto skutku, teda ku krádeži, nemali také vybavenie v aute, že by mohli osobu prelustrovať priamo v predajni, aj z toho dôvodu bola odvedená na políciu. K lustrácii menovanej uviedol, že lustrovať sa môže osoba z hociktorého počítača, nachádzajúceho sa na príslušnom oddelení. Potvrdil, že lustrácia sa mohla robiť z počítača, na ktorom bol on, teda svedok prihlásený a teda túto lustráciu mohol robiť obžalovaný. Ďalej svedok uviedol, že on nebol pri tom, kedy zmenila zdržaná identitu, resp. kedy začala tvrdiť, že sa volá iným krstným menom, nakoľko sa blížil koniec služby a on si robil svoje veci.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný listinnými dôkazmi a to výpisom hlásenia na čl. 158, kde mal súd za preukázané, že dňa 26.11.2014 o 16.25 bola nahlásená v potravinách Jednoty B. drobná krádež. V kolonke, ako sa vykonalo opatrenie, vybavené blokovou pokutou. Podľa záznamu zo služby mal súd za preukázané, že v zázname o službe, pod ktorým je podpísaný obžalovaný je uvedené, že v čase od 16.20 do 17.30 hod. bola vyslaná hliadka PZ Púchov k drobnej krádeži - potraviny CBA na ul . v Gorazdovej v Púchove a A. C. , nar. X.X.XXXX, bola uložená bloková pokuta 10,-Eur. Z výpisu lustrácie osoby registra REGOP mal súd za preukázané, že 26.11.2014 o 18.03 h bola lustrovaná U. C., pričom v kolonke pracovník je uvedené S. Z toho istého výpisu mal súd za preukázané, že 26.11.2014 bola lustrovaná aj osoba pod menom A. C.. Z správa NsP Považská Bystrica, psychiatrické oddelenie mal súd za preukázané, že U. C. bola hospitalizovaná na psychiatrii v Považskej Bystrici od 26.11.2014 a to 20.00 hod. do 23.12.2014.

Na základe takto vykonaného dokazovania sa potom súd nestotožnil s návrhom prokurátora s obžalobou a to z nasledovných dôvodov :

Prokurátor vo svojej obžalobe okrem iného uvádza, že k spáchaniu uvedeného prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa malo dôjsť tým, že obžalovaný po príchode do predajne pri objasňovaní priestupku postupoval v rozpore s článkom 8 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v policajnom zbore, keď pred uložením blokovej pokuty nevykonal lustráciu v ústrednej evidencii priestupkov a následne uložil blokovú pokutu, pričom do bloku uviedol iné meno, aby tak úmyselne pomohol U. C.. Táto skutočnosť sa absolútne nepreukázala a je až zarážajúce, že prokurátor popísal spáchanie skutku týmto spôsobom, nakoľko z celého prípravného konania, bez akýchkoľvek pochýb bolo preukázané, že U. C. a tak isto aj A. C. boli riadne lustrované. Podľa nariadenia Prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v policajnom zbore, na ktoré sa prokurátor odvoláva, je v odseku 8 uvedeného nariadenia, odsek 1 uvedené, :“ ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť, policajt môže priestupok prejednať v blokovom konaní, pokiaľ nie je odôvodnený postup podľa čl. 11 tohto nariadenia. Pred uložením pokuty v blokovom konaní za priestupok proti majetku spáchaného formou krádeže policajt vykoná lustráciu v ústrednej evidencii priestupkov. „ Ani v jednom bode alebo článku uvedeného nariadenia Prezidenta PZ z 22.apríla 2002 nie je uvedené, v ktorom štádiu prejednávania priestupku má príslušník polície , teda policajt, ktorý rieši priestupok, dotyčnú osobu lustrovať. Povinnosť je vylustrovať túto osobu z dôvodu preukázania, či by sa nejednalo o trestný čin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. f), teda policajt by mal prelustrovať, či páchateľ bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Bez akýchkoľvek pochýb mal súd za preukázané a to nielen výpoveďou samotného obžalovaného, ale aj na základe listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, že policajt týmto spôsobom postupoval. Takže v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie prokurátora v obžalobnom návrhu, že nepostupoval, resp. postupoval v rozpore s čl. 8 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002. Táto skutočnosť sa vôbec nezakladá na pravde. Toto je len jeden poznatok, v dôsledku ktorého sa súd v žiadnom prípade nestotožnil s tvrdením obžaloby. Na druhej strane súd preukázal na hlavnom pojednávaní, že aj podľa názoru súdu bol to práve M. R., ktorý všetkými možnými spôsobmi sa snažil o identifikáciu osoby. Skutočnosť, či už obžalovaný R. oslovil pri vstupe do predajne menovanú krstným menom s poznámkou „už zasa „ a podobne, je absolútne irelevantná. Táto osoba sa nepreukázala platným občianskym preukazom alebo iným dokladom, z ktorého by bolo zrejmé, že sa jedná o konkrétnu osobu. Z tohto dôvodu veľmi správne postupoval príslušník polície, keď išiel uvedenú osobu „ prelustrovať“ na príslušné oddelenie. V danom čase nemal možnosť príslušník polície vykonať lustráciu na mieste samom, teda v uvedenej predajni, čo potvrdil jednak obžalovaný a aj jeho kolega ,v danom čase ešte motorové vozidlá týmto zariadením vybavené neboli. Toto je aj notoricky známe súdu a netreba to preukazovať, či v tom čase sa dalo alebo nedalo týmto spôsobom postupovať. Následne po tvrdení zaistenej osoby, že ona vlastne nie je U., ale je A., podľa názoru súdu využil všetky dostupné a možné prostriedky k tomu, aby zistil identifikáciu osoby. Snažil sa zabezpečiť účasť matky, ktorá by tieto dievčatá rozpoznala. Keďže toto sa nepodarilo, matka neprišla, ale zabezpečila inú rodinnú priateľku, ktorá obe vie spoľahlivo rozoznať, potom, čo táto osoba - O.. G. mu uviedla, že s určitosťou sa jedná o A., nemal mať už akýchkoľvek pochýb o tom, že predvedená osoba je skutočne A.. Vykonal lustráciu na obe osoby, teda aj na U., aj na A., pričom lustráciu vykonával priamo na príslušnom oddelení PZ. A na základe takto vykonanej lustrácie, ale najmä na základe opoznania menovanej zo strany O.. G. uložil potom v dobrej viere pokutu A. C. a podľa názoru súdu žiadnym iným spôsobom nie je preukázané, že obžalovaný R. vedel, že dáva pokutu inej osobe, že úmyselne chcel tejto osobe pomôcť. Táto skutočnosť je bez akýchkoľvek pochýb preukázaná podrobnou výpoveďou svedkyne O.. G., ktorá popísala, akým spôsobom policajt sa snažil prelustrovať, resp. zistiť skutočnú identitu dotyčnej . Naopak táto svedkyňa ešte uviedla, že s určitosťou ona išla na policajné oddelenie s U., teda U. nemohla byť páchateľkou drobnej krádeže. Ďalšie svedecké výpovede ako výpovede predavačiek v tom smere, že mal osloviť túto dotyčnú A., resp. U. a podobne, sú irelevantné. Skutočne tieto dve dievčatá sú dvojičky, ktoré sú na nerozoznanie a preto aj keby hneď takto on dotyčnú oslovil, to ešte neznamená, že potom, čo ona uviedla, že sa v skutočnosti jedná o A., mohol on teda vedieť, že pred ním stojí U. a nie A.. Ale túto skutočnosť ani prokurátor nenamietal, prokurátor v obžalobnom návrhu uvádzal, že nepostupoval správne, keď menované osoby nelustroval. Na základe všetkých vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že on tieto osoby obe lustroval. Súd konštatuje, že doposiaľ nebola trestne stíhaná ani U. C., ani A. C., za tento trestný čin, resp. v tomto prípade A. HH C. keďže sa v posledných dvanástich mesiacoch nedopustila priestupku proti majetku, táto trestne stíhaná ani nemohla byť. Ale v prípade, že krádeže sa dopustila U. C. a táto sa dopustila drobnej krádeže deň predtým, mala byť teda trestne stíhaná. Po dnes nie je ani začaté trestné stíhanie v uvedenej trestnej veci. Na základe všetkých skutočností , bez akýchkoľvek pochýb mal súd za preukázané na základe podrobného dokazovania, že obžalovaný svojim konaním neporušil dokonca

ani svoje povinnosti ako príslušník polície, ktoré by zakladali nejakú disciplinárnu zodpovednosť. Podľa názoru súdu tento jednoznačne postupoval v zmysle nariadenia prezidenta PZ a mal prinajmenšom maximálnu snahu preveriť, kto sa drobnej krádeže dopustil. Nie je možné mu zazlievať, aj keby hneď bola pravda, že by sa jednalo o U., ktorá kradla v obchode , C., túto skutočnosť on nemohol žiadnym iným spôsobom vyhodnotiť, ako opoznaním. Túto opoznala O..G., ktorá ho ubezpečila, že skutočne sa jedná o A. C. a že U. C. je tá osoba, ktorá došla s ňou, teda za predpokladu, že páchateľka bola zadržaná a odvezená z predajne na policajný zbor, nemohla byť zároveň aj tou osobu, ktorá kradla.

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby , ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na základe vyššie uvedeného súd jednoznačne dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedeného prečinu a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.