Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/110/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcov: 1. B. W., nar. X.XX.XXXX, bydlisko I. X, I., 2. B. T., nar. X.X.XXXX, bydlisko T. XX, Košice, 3. I. D., nar. X.X.XXXX, bydlisko I. XX, I., 4. W. O., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko O. XX, I., 5. K. I., nar. X.X.XXXX, bydlisko S. XX, I., 6. K. Š., nar. X.X.XXXX, bydlisko R. X, T., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, Štúrova 20, Košice, proti žalovaným: 1. S.. X. S., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Ž. XX, I., 2. K. S., nar. X.X.XXXX, bydlisko S. XX, I., 3. B. S., nar. X.X.XXXX, bydlisko Ž. XX, Košice, všetci zastúpení advokátkou JUDr. Gabrielou Jablonskou, Letná 47, Košice, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.12.2013 č. k. - 380

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým žaloba vo zvyšku bola zamietnutá a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo určenie, že peňažné prostriedky 77,19 € uložené na vkladnej knižke č. 443767390/0900 a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX kat. úz. D. C. L. P. Č.. X A. I. (byt v podiele 1/2, spoluvlastnícky podiel 2577/200000 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a k pozemku) patria do dedičstva po nebohej B. O., rod. I., zomrelej dňa 14.6.2002. Okresný súd Košice II rozsudkom označeným v záhlaví žalobe vyhovel v rozsahu určenia, že peňažné prostriedky 77,19 € na spornej vkladnej knižke patria do dedičstva po poručiteľke, v rozsahu späťvzatia žaloby konanie zastavil a zamietol žalobu vo zvyšku (o určenie, že do dedičstva po poručiteľke patrí sporná nehnuteľnosť). Žalobcovia spornú nehnuteľnosť navrhli zahrnúť do dedičstva po poručiteľke z dôvodu, že kúpna zmluva z 30.4.2002 podľa nich je neplatná z dôvodu, že (i) podpis predávajúcej na kúpnej zmluve nepatrí ich matke, (ii) poručiteľka nebola spôsobilá na právne úkony, lebo trpela vážnou chorobou, na ktorú nakoniec zomrela a v kombinácii s užívanými liekmi a jej vekom tie mali za následok, že nemohla byť spôsobilá takúto zmluvu podpísať. Ako ďalší dôvod neplatnosti rozpor s dobrými mravmi videli v tom, že žalovaní, hoci bolo ich morálnou povinnosťou postarať sa o matku bezplatne, títo za svoju starostlivosť v podstate si nechali zaplatiť 99 305 Sk ako rozdiel medzi kúpnou cenou a znalcom určenou hodnotou bytu. Podľa názoru žalobcov žalovaná 1 kalkulovala s tým, že pokiaľ bude obdarovaná, hodnota daru by sa jej započítala v rámci dedičského konania, kupujúci tak zneužili zdravotný stav a využili tieseň poručiteľky odkázanej na ich starostlivosť a primäli ju podpísať zmluvu za absolútne nevýhodných podmienok, kedy kúpna cena predstavovala 10 % zo znaleckého ocenenia a na úkor matky a rovnako aj na úkor žalobcov, sa obohatili. Spornú kúpnu zmluvu považovali za neplatnú aj z dôvodu, že obchádza zákon, lebo kúpna cena 15 000 Sk nezodpovedá trhovej hodnote sporného bytu, čím obišli ustanovenia zákona v rámci dedenia.

Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania, okrem žalovaného 3, sú dedičmi po poručiteľke B.C. O., rod. I., zomrelej 14.6.2002. V dedičskom konaní po poručiteľke, o. i. spoluvlastnícky podiel poručiteľky vo veľkosti 1/2 z celku k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXXX v k. ú. D. ako aktívum dedičstva medzi dedičmi bol sporným z dôvodu, že tento podiel na nehnuteľnosti poručiteľka ako predávajúca

kúpnou zmluvou z 30.4.2002 previedla na žalovaných 1 a 3 (pozostalá dcéra s manželom) ako kupujúcich do ich BSM, vklad zmluvy bol povolený 11.6.2002. napriek tomu, že sporný spoluvlastnícky podiel znalecky bol ohodnotený na 114 695 Sk, účastníci v zmluve výslovne sa dohodli, že „z dôvodu doterajšej nutnej starostlivosti o predávajúcu, ktorú kupujúci vykonávali bezplatne, predávajúca a kupujúca sa dohodli na kúpnej cene 15 000 Sk, ktorú kupujúci predávajúcej vyplatili v hotovosti pred podpísaním zmluvy, čo predávajúca potvrdila svojim podpisom“. Zmluvné strany zároveň sa dohodli na zriadení vecného bremena - práva predávajúcej na doživotné bezplatné užívanie celého predmetu predaja a kúpy z vďačnosti kupujúcich, ktorí spornou zmluvou nehnuteľnosti nadobudli nie za trhovú cenu, ale za cenu náležitú ich vzájomnému vzťahu. Z vďačnosti kupujúcich voči predávajúcej spornou zmluvou kupujúci zároveň sa zaviazali vykonávať doživotnú opateru predávajúcej ako oprávnenej z vecného bremena. V súčasnosti ako spoluvlastníci podielu v rozsahu 1/1 k spornému bytu a príslušenstvu sú evidovaní žalovaní 1 a 3. Zistil tiež, že v dedičskom konaní po manželovi poručiteľky W. O., zomrelom XX.XX.XXXX, s poručiteľkou ako pozostalou manželkou došlo k vyporiadaniu ich BSM tak, že poručiteľka nadobudla polovicu sporného bytu a zároveň po manželovi zdedila svoj zákonný podiel vo výške 1/18. Poručiteľka následne ako kupujúca od žalobcov 3 až 6 ich podiely po otcovi na spornom byte vo veľkosti 4/18 z celku odkúpila za 33 333 Sk, ktorú sumu matka im aj vyplatila.

Dlhodobú a všestrannú starostlivosť o poručiteľku vykonávala jej dcéra (žalovaná 1) s manželom (žalovaný 3), ktorí nepochybne viedli spoločnú domácnosť s poručiteľkou v spornom byte viac ako 3 roky pred jej smrťou a poskytli opateru nielen poručiteľke, ale obom rodičom v zdraví, aj v chorobe, zabezpečovali im nielen zdravotnú starostlivosť, ale robili aj všetky domáce práce, na ktorých sa podieľala aj žalovaná 2 (sestra žalovanej 1 a dcéra poručiteľky). Usúdil, že žalovaní 1 až 3 konali v súlade so základnými všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi blízkymi ľuďmi, keď roky sa starali o starých a chorých rodičov v čase, keď to najviac potrebovali. Aj žalovaná 2 absolvovala s matkou vyšetrenia alebo ostala s ňou doma, keď bolo potrebné, aj keď bola zamestnaná, čo ostatní súrodenci nezabezpečovali a o poručiteľku nejavili záujem vôbec. Vôbec nejavili záujem ani o jej zdravotný stav (špeciálna diéta po odňatí viacerých orgánov), len ju navštevovali, s výnimkou dcéry I., ktorá poručiteľke poskytla opateru v neporovnateľnom užšom (zanedbateľnom) rozsahu než žalovaní. Považoval preto za oslabenú vierohodnosť tvrdení žalobcov o tom, že žalovaná 1 mala variť nechutne, matke sa vyhrážať „ústavom“, a preto poručiteľka žalovanej sa mala báť. Mal totiž preukázané, že poručiteľka jedine žalovanej 1 dovolila zabezpečovať jej hygienu a ošetrovať ju v súvislosti s rakovinou hrubého čreva. Ostatné deti matku len navštevovali po operácii a v skutočnosti žiadnu pomoc jej neposkytovali, hoci dcéra I. (žalobkyňa 3) posledné tri mesiace pred smrťou matky trávila pri nej a robila jej spoločnosť takmer celý deň.

Za takto zistenej rodinnej situácie dospel k záveru, že počínanie žalovaných 1 a 3, keď títo za zlomok skutočnej hodnoty veci od poručiteľky odkúpili spornú nehnuteľnosť, nebolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože podstatným a rozhodujúcim spôsobom za pomoci žalovanej 2 sa podieľali na starostlivosti o poručiteľku vo vážnom zdravotnom stave, ktorý si vyžadoval zvýšenú starostlivosť a opateru, aj v období pred operáciami obom rodičom poskytli opateru. Uzavrel, že táto vyplývala z ich úcty a dobrých vzťahov k rodičom, čo takto ohodnotila aj poručiteľka tým, že sa rozhodla svoj majetok ešte za života ponechať tomu, kto sa o ňu najviac staral a s tým vedomým 30.4.2002 so žalovanými 1 a 3 uzavrela kúpnu zmluvu a so žalovanými dcérami aj darovacie zmluvy. V konaní nemal za preukázané žiadne okolnosti, ktoré akýmkoľvek spôsobom poručiteľku by boli nútili predať podiel na byte žalovaným za tak nízku kúpnu cenu, pričom odôvodnenie nízkej kúpnej ceny účastníci kúpnej zmluvy v čl. III bod 2 zmluvy aj výslovne označili, ako je citované zhora. Uzavrel, že tvrdenie žalobcov, že poručiteľku k takému úkonu primäli žalovaní a zneužili jej zdravotný stav, zostalo v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Z toho dôvodu prevod spornej nehnuteľnosti nepovažoval za špekulatívny, ani za prevod v rozpore s dobrými mravmi, ktorý by mal za následok neplatnosť kúpnej zmluvy.

Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení videl v skutočnosti, že určovacia žaloba sa týka ich právneho postavenia ako dedičov a rozhodnutím súdu v tejto sporovej veci sa odstráni spornosť práva a neistota žalobcov v ich právnom vzťahu v dedičskej veci po poručiteľke B.C. O.. Vec právne posúdil podľa §34, 37 ods. 1, 38 ods. 2 a §39 a tiež podľa §132 ods. 1, 460 a 461 ods. 1 o. z. Spornú zmluvu posúdil zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§34 a nasl. o. z.) a dospel k záveru, že zmluva spĺňa náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti a obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú potrebné pre jej platnosť. Výška kúpnej ceny ako prejav slobodnej vôle účastníkov zmluvy je riadne odôvodnená vďakou zo strany predávajúcej voči kupujúcim,

ako dôvod zníženia kúpnej ceny. Nezistil žiaden dôvod absolútnej neplatnosti sporného právneho úkonu, ani žalobcami tvrdené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy (nedostatok vážnosti vôle poručiteľky, ako aj jej nespôsobilosť zmluvu uzavrieť, nedostatok vlastnoručného podpisu), keďže znalecky mal preukázané jednak to, že podpis predávajúcej nesporne je pravým podpisom poručiteľky B. O. a tiež, že v rozhodnom čase pri podpise zmluvy poručiteľka bola schopná slobodne sa rozhodnúť a chápať zmysel inštitútu predmetnej zmluvy, t. j. vlastným konaním posúdiť význam právneho vzťahu účastníkov kúpnej zmluvy, prejavila svoju skutočnú vôľu, pretože ani následkom vážnej choroby, ktorou trpela, nebola v takom stave, aby to narušilo jej spôsobilosť na tento právny úkon.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov, všetkých jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti v zmysle §132 OSP dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že kúpna zmluva z 30.4.2002, ktorú so žalovanými 1 a 3 uzavrela poručiteľka, je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Výsledkami vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bolo slobodným rozhodnutím predávajúcej, ktorá mala právo disponovať so svojím majetkom za života, nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani duševne chorá, ak sa rozhodla odplatným právnym úkonom na svoju dcéru a zaťa previesť časť bytu, ako prejav vďačnosti za ich starostlivosť.

Argumentoval, že aj keď pred uskutočnením sporného prevodu matka mohla mať vôľu svoj majetok rozdeliť všetkým deťom, následne pod vplyvom životných okolností svoje rozhodnutie mohla zmeniť a svoj zámer nerealizovať, ako k tomu napokon aj došlo, keď slobodne sa rozhodla, že byt ponechá dcére Anne s manželom, lebo títo dlhodobo a dennodenne jej poskytovali pomoc a starostlivosť v zdraví, v chorobe (trpela vážnymi diagnózami), bola odkázaná na pomoc iných osôb a pri tejto starostlivosti im pomáhala najviac žalovaná 2. Tvrdenia žalobcov o tom, že poručiteľka sa mala sťažovať na zlú kvalitu žalovanou 1 zabezpečovanej starostlivosti, okrem toho, že považoval za právne bezvýznamné, nemal ich ani za preukázané, lebo boli spochybnené priamo tvrdením žalovaných v 1 až 3 a nepriamo aj svedkami, spomedzi ktorých žiaden nemal vedomosť o akomkoľvek prejave nespokojnosti poručiteľky so starostlivosťou zo strany žalovaných. Závery o postoji poručiteľky k účastníkom konania a o ich vzájomných vzťahoch založil aj na prehláseniach dlhoročných susedov poručiteľky M. I. a H. T., ktoré nepovažoval za pochybné ani nevierohodné, lebo k tomu nemal preukázateľný dôvod. Týmito mal za preukázané, že žalovaným dcéram, ktoré o poručiteľku sa najviac starali, poručiteľka sa chcela odvďačiť a že ostatné deti poručiteľke nepomáhali a nezaujímali sa o ňu. Zo skutočnosti, že poručiteľka od žiadneho zo žalobcov pomoc ani nevyžadovala, vyvodil, že poskytovanie starostlivosti o poručiteľku zo strany žalovaných bolo dostatočné s tým, že ostatné deti poručiteľky túto len navštevovali.

Takto právne uzavrel, že 30.4.2002 medzi zúčastnenými stranami došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy, vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený dňom 11.6.2002, ku dňu smrti poručiteľky dňom 14.6.2002 sporná nehnuteľnosť preto už nebola na mene poručiteľky. Keďže predmetom dedičstva nemôže byť majetok, ktorý poručiteľ v čase smrti už nevlastnil, nepovažoval za možné vyhovieť žalobe o určenie, že sporný podiel k nehnuteľnosti patrí do dedičstva.

S odôvodnením, že zostatok 77,19 € na spornej vkladnej knižke na mene poručiteľky nesporne patrí do dedičstva, žalobe v tomto rozsahu vyhovel.

S odôvodnením, že v danom prípade išlo o väčší počet účastníkov, viac nárokov uplatnených v konaní, pričom podľa výsledku konania ide o pomerný úspech účastníkov vo veci, podľa §151 ods. 1 a 3 OSP rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku čo do zamietavého výroku žalobcovia podali odvolanie a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcom prizná náhradu trov celého konania. Súdu prvého stupňa vytýkali nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k starostlivosti žalovaných o poručiteľku a úmyslu poručiteľky pri prevode bytu darovaním, pretože tieto založil na účastníckych výpovediach žalovaných a jeho závery preto sú nehodnoverné. Rovnako za nehodnovernú vzhľadom na pomer k účastníkom označili aj výpoveď svokry žalovanej 2 B. S.. Namietali aj, že čestné prehlásenia a výpovede svedkov I. X. T. vypracovala sama žalovaná 1, ktorá svedkovi I. za to dokonca zaplatila a tiež, že ide o svedkov, ktorí žalovanými boli inštruovaní o tom, ako majú vypovedať. Aj ich výpovede preto považujú za absolútne nedôveryhodné a na nich založené závery súdu o starostlivosti žalovaných o poručiteľku a jej úmysle sporný podiel na nehnuteľnosti darovať preto za ničím nepodložené.

Kúpnu zmluvu naďalej považujú za neplatnú jednak (i) pre rozpor s dobrými mravmi tvrdiac, že žalovaní o poručiteľku sa nestarali, len využili jej ťaživú životnú situáciu, keď trpela smrteľnou chorobou a bola v tiesni s tým, že v rozpore s dobrými mravmi je aj kúpna cena bytu, pričom okrem podielu k bytu poručiteľka za údajnú starostlivosť žalovaným 1 a 2 darovala aj finančné prostriedky vo výške 722 500 Sk a jednak (ii) pre obchádzanie zákona z dôvodu, že pokiaľ by bola uzavretá darovacia zmluva, hodnota daru v rámci dedičského konania žalovaným 1 a 2 by sa započítala. Za právne významné v tomto smere považujú aj to, že poručiteľka vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek, ako aj rozumovú výbavu, nevolila druh právneho úkonu, ani netvorila jeho obsah, tieto boli volené a formulované žalovanými, pričom nepochybujú o tom, že poručiteľka svoju vďaku žalovaným za ich starostlivosť, by prejavila darovacou, a nie kúpnou zmluvou.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k ich tvrdeniu, že žalovaní o matku sa nestarali. S poukazom na výsledky znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého poručiteľka pri vykonaní sporného právneho úkonu vedela rozpoznať následky svojho konania, a plne chápala aj rozsah kúpnej zmluvy, vrátane kúpnej ceny, podľa žalovaných neobstojí preto tvrdenie o konaní v rozpore s dobrými mravmi, pričom neplatnosť kúpnej zmluvy nespôsobuje ani skutočnosť, že poručiteľka za života žalovaným darovala peniaze. Podľa ich názoru súd vec správne právne posúdil, pretože predmetom dedičského konania môže byť len to, čo poručiteľka v čase svojej smrti mala vo vlastníctve. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného na to oprávnenými účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie postupom podľa §212 ods. 1 a 3 OSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov prejednal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť [§221 ods. 1 písm. f) a h) OSP].

Odvolanie smerovalo len proti výroku, ktorým žaloba vo zvyšku bola zamietnutá, ostatné výroky nadobudli preto právoplatnosť a neboli predmetom odvolacieho prieskumu (§206 OSP).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia tak o zneužití ťaživej životnej situácie ich matky žalovanými, ako ani o tom, že žalovaní o ňu sa nestarali. Stotožňuje sa aj s jeho správnym právnym záverom, že sporná zmluva z 30.4.2002 nie je právnym úkonom priečiacim sa dobrým mravom, a nie je preto neplatnou. V konaní bolo preukázané, že matka prevodom spoluvlastníckeho podielu 1/2 k bytu na žalovanú 1 a jej manžela za nižšiu kúpnu cenu, než bola jeho skutočná hodnota, prejavila svoju vďačnosť voči dcére a zaťovi za to, že sa o ňu a jej manžela starali, ako je to napokon deklarované aj v samotnom texte zmluvy. Žalobcovia nenavrhli dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať opak tohto zistenia, t. j. nepreukázali, že žalovaní o matku sa nestarali, prípadne že o ňu sa starali len samotní žalobcovia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nepostupoval však správne, keď hoci pre rozhodnutie vo veci to bolo nevyhnutné (§120 ods. 1 OSP), nevykonal dokazovanie potrebné na posúdenie (i) namietanej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy pre obchádzanie zákona, konkrétne pre obchádzanie ustanovení Občianskeho zákonníka o dedení tým, že ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, smrteľným ochorením vážne chorá matka krátko pred smrťou previedla vlastnícke práva k podielu na spornej nehnuteľnosti na jedného zo svojich dedičov a jeho manžela a nevysporiadal sa ani s tvrdením žalobcov, že sa tak udialo s cieľom dosiahnuť, aby sporný byt nebol predmetom dedičstva, čím ostatní dedičia boli ukrátení ani (ii) či pri uzatváraní spornej zmluvy prípadne nešlo o zastretý právny úkon (darovacia zmluva) a či kúpna zmluva nebola len simulovaným, a preto absolútne neplatným právnym úkonom. Posudzovaním týchto skutočností súd prvého stupňa sa nezaoberal, hoci žalobcovia v priebehu konania to namietali. Jeho postupom žalobcom tak sa odňala možnosť konať pred súdom, pretože nevysporiadal sa s pre rozhodnutie vo veci podstatnými námietkami vo veci neúspešných žalobcov a zároveň pre nesprávne právne posúdenie veci nedostatočne zistil skutkový stav.

Obe vady sú dôvodom na zrušenie rozsudku podľa §221 ods. 1 písm. f) a h) OSP. Odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku preto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie zamerané na zistenie, či žalovaní 1 a 3 poručiteľke v skutočnosti vôbec zaplatili kúpnu cenu za podiel na byte, aby bolo možné posúdiť, či kúpna zmluva nie je len simulovaným, a preto pre nedostatok vôle konajúceho absolútne neplatným právnym úkonom (§37 o. z.), ktorým má byť zastretá darovacia, prípadne iná zmluva, ktorú účastníci v skutočnosti uzavreli. V prípade ak takto doplneným dokazovaním bude preukázané, že kupujúci kúpnu cenu za byt poručiteľke skutočne aj zaplatili, úlohou súdu bude vykonať dôkazy za účelom posúdenia, či kúpnou zmluvou prípadne sa neobchádzal zákon (ustanovenia Občianskeho zákonníka o dedení, prípadne iné ustanovenia zákona) tak, ako to namietajú žalobcovia, a či sporná zmluva nie je neplatná z tohto dôvodu. V prípade, ak doplneným dokazovaním bude preukázané, že žalovaní 1 a 3 kúpnu cenu za byt nezaplatili, ale spornou zmluvou mal byť zastretý iný právny úkon účastníkov zmluvy, vykoná dôkazy nevyhnutné pre posúdenie, či dissimulovaný právny úkon (napr. darovacia zmluva) spĺňa náležitosti platného právneho úkonu a jeho prípadnú (ne)platnosť posúdiť podľa § 41a ods. 2 o. z.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.