Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-29-2015.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/29/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci navrhovateľa: P. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. N. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát, so sídlom: Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: J. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. T. XXXX/ XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Rastislav Kaššák, PhD., so sídlom Medená 5, 811 02 Bratislava o zaplatenie 1.500,- eur takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.500,-eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.500,-eur od 1.12.2014 do zaplatenia na účet navrhovateľa vedený v K. B. T..Q.., D.: Q. XXXX XXXXXX XXXXXXXXXX, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 90,-eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 478,94,- eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.01.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.500,- eur z titulu Zmluvy o pôžičke (ďalej len „Zmluvy“), ktorú uzatvoril ústne navrhovateľ s odporcom a predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.500,- eur odporcovi navrhovateľom, a to dňa 14.08.2014. Suma vo výške 1.500,- eur bola odporcovi poskytnutá prevodom na jeho bankový účet. Odporca sa zaviazal, že vráti predmetnú sumu navrhovateľovi najneskôr do 14.08.2014. Do podania návrhu však odporca navrhovateľovi svoj dlh neuhradil. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10C/29/2015-15 zo dňa 06.07.2015, proti ktorému odporca podal odpor, podaný na poštu dňa 03.08.2015, doručený Okresnému súdu Bratislava IV dňa 05.08.2015. Odporca v odpore uviedol, že plnenie ktorá vymáha navrhovateľ od odporcu pochádza z vymyslených informácií, pričom neexistuje žiadna písomná zmluva o pôžičke. Odporca zároveň priznal, že suma vo výške 1.500,- eur mu bola pripísaná na jeho účet, ale túto sumu bol navrhovateľ dlžný odporcovi z dôvodu, že mu nebola doplatená mzda, nakoľko u navrhovateľa v minulosti pracoval ako taxikár a zároveň vykonával pre navrhovateľa opravy navrhovateľových áut, za ktoré platil odporca. Podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p., (2) ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu dňa 26.08.2015 vyjadrenie k odporcu v ktorom sa vyjadril k tvrdeniu odporcu v odpore a to k nedoplatku mzdy ktorú mu mal navrhovateľ ešte vyplatiť. Mzda
bola odporcovi vyplatená vždy v plnej výške a včas a to i napriek skutočnosti, že od júla 2014 si neplnil pracovné povinnosti v súlade splatnou pracovnou zmluvou, nakoľko prestal chodiť na dohodnuté pracovné zmeny, nedodržiaval pracovný čas, správal sa arogantne a svojou bezohľadnou jazdou dvakrát poškodil služobné vozidlo, že muselo byť na niekoľko dní odstavené v autoservise. V septembri 2014 bol osobne a ústne napomenutý a upozornený na nedostačujúce pracovné výkony. Dňa 25.11.2014 sa stala dopravná nehoda pri ktorej bol odporcovi odobratý vodičský preukaz. Vzhľadom na pozíciu taxikára s ním bol ukončený dňa 30.11.2014 ukončený pracovný pomer dohodou v ktorom odporca prehlásil, že nemá voči zamestnávateľovi žiadne nároky z titulu pracovnej zmluvy. K tvrdeniam odporcu, že peniaze mu mal navrhovateľ dlhovať z dôvodu vykonaných opráv na jeho auto navrhovateľ uviedol, že tieto tvrdenia odporca ničím nepreukázal. Opätovne požiadal aby súd odmietol odpor odporcu ako nedôvodný a zaviazal ho na úradu sumy vo výške 1.500,- eur ako aj trov konania.
Súd nariadil na prejednanie vo veci samej pojednávanie na deň 10.11.2015, na ktoré navrhovateľa a odporcu riadne predvolal. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že s odporcom sa dohodli dňa 14.08.2014 na tom, že mu ako fyzická osoba požičia na dobu určitú sumu 1.500,-eur. Bola to kamarátska výpomoc, poznali sme sa približne 2 roky. Bolo to v obchodnom centre, kde sa boli spolu najesť. Odporca pôvodne navrhol navrhovateľovi, že mu peniaze vráti do konca septembra 2014, ale navrhovateľ navrhol, že termín posunú na koniec novembra 2014, aby sa vyhli prípadnému omeškaniu. Nik iný prítomný nebol. Navrhovateľ poukázal na účet pána J., sumu vo výške 1.500,- eur dňa 14.08.2014 v obchodnom centre s dátumom splatnosti 15.08.2014, do poznámky uviedol do 11/2014. Na konci novembra navrhovateľ kontaktoval odporcu telefonicky, ale opakovane sa mu nedovolal tak ho navštívil som aj osobne na mieste kde sa zdržiava, nikto neotváral. Navrhovateľ sa pokúsil o kontakt ešte v 2015 ale taktiež nikto neotváral. Písomne ho nekontaktoval a ani sa už viac nekontaktovali ani nestretli. Navrhovateľ ďalej uviedol, že medzi ním a odporcom nebol pracovný vzťah, hoci odporca bol zamestnancom spoločnosti VERON Group s.r.o., ktorá sa zaoberá sa vykonávaním taxi služieb a v tejto spoločnosti si navrhovateľ bezodplatne prenajímal vozidlo, na ktorom odporca vykonával pozíciu vodiča taxislužby. Navrhovateľ vypovedal, že ako súkromná osoba požičiaval odporcovi bezodplatne auto na jeho súkromné účely. Bola to Škoda Fabia a odporca mal v tom čase problémy so svojim súkromným vozidlom. Vozidlo mu požičal na základe ústnej dohody, nakoľko boli v tom čase boli dobrí známi a vychádzali si v ústrety. Odporca sám navrhol, že niektoré opravy vykoná sám na vlastné náklady, pričom išlo o bežné opravy vyplývajúce z prevádzky vozidla. Materiál i vždy dodal sám navrhovateľ.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľom sa poznal cez jeho neter, ktorá ich zoznámila asi pred 3 rokmi. Vzájomne sa snažili si vždy vyhovieť. Navrhovateľ odporcovi viackrát poskytol jeho auto, keď sa mu pokazilo auto a odporca mu vždy pomohol s opravou. Odporca potvrdil, že sa stretol s navrhovateľom v nákupnom centre na obede a následne mu navrhovateľ poslal na účet sumu 1.500,- eur, ale nie titulom pôžičky ale na základe toho, že navrhovateľ mal splatiť dlho voči odporcovi, pretože dal urobiť rozvody navrhovateľovi u pána Š., stálo to cca 320,-eur (materiál plus práca). Okrem výmeny rozvodov robili navrhovateľovi aj výmenu zadných bŕzd, túto opravu vykonával pán Š. a financoval to odporca. Rozporoval tvrdenie navrhovateľa, že sa spolu nestretli, nakoľko navrhovateľ bol u nich doma koncom novembra a o pôžičke sa vôbec nerozprávali.
Na pojednávanie konané dňa 09.02.2016 sa dostavil navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa, odporca a jeho právny zástupca sa nedostavili a ani neprítomnosť riadne a včas neospravedlnili. Súd pojednával v neprítomnosti odporcu v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Právny zástupca navrhovateľa požiadal, aby súd rozhodol o ich návrhu, nakoľko odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že suma 1.500,- eur bola poskytnutá navrhovateľom odporcovi titulom nevyplatených opráv.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20.01.2015, doručený súdu 21.01.2015, splnomocnenia navrhovateľa na zastupovanie v konaní v prospech JUDr. Milan Ficek, advokát , zo dňa 19.01.2015, fotokópia platobného príkazu zo dňa 14.08.2014 z Tatra banky, a.s. na sumu 1.500,- eur, fotokópia účtu odporcu, platobný rozkaz sp. zn. 10C/29/2015 -15 to dňa 06.06.2015, odpor voči platobnému rozkazu zo dňa 05.08.2015, vyjadrenie navrhovateľa k odporu zo dňa 26.06.2015, dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.11.2014, vklad navrhovateľa vo výške 255,- eur na účet odporcu zo dňa 20.07.2014, zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.11.2015 a zo dňa 09.02.2016, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 11.01.2016, výsluchom navrhovateľa ako i odporcu. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo
a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom uzatvorili ústnu Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.500,- eur odporcovi navrhovateľom, a to dňa 14.08.2014. Suma vo výške 1.500,- eur bola odporcovi poskytnutá prevodom na jeho bankový účet s poznámkou do 11/2014, ktorá vyjadrovala dohodnutú splatnosť dlhu. Do podania návrhu však odporca navrhovateľovi svoj dlh neuhradil.
Podľa ust. § 498 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 491 ods. 1 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa ust. § 40 ods. 1,2 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 OZ, ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej čiastky má navrhovateľ ako veriteľ bremeno tvrdenia, že s odporcom - dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal odporcovi finančné prostriedky. Povinnosťou dlžníka je zase uniesť dôkazné bremeno tvrdenia, že požičané peniaze veriteľovi podľa dohody vrátil. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkluentným prejavom. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi totiž dňa 14.08.2014 došlo k uzatvoreniu ústnej Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.500,- eur odporcovi navrhovateľom. Navrhovateľ dňa 14.08.2014 previedol sumu 1.500,- eur na bankový účet odporcu s poznámkou do 11/2014, ktorá vyjadrovala dohodnutú splatnosť dlhu. Odporca uvedenú skutočnosť sám potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.11.2015, kde výslovne potvrdil, že dňa 14.08.2014 navrhovateľ previedol na jeho účet sumu vo výške 1.500,- eur. Odporca počas konania opakovane tvrdil, že navrhovateľ mu mal dlhovať predmetnú sumu za opravy na jeho autách ktoré mu odporca vykonával. Toto tvrdenie však nejakým relevantným spôsobom nepreukázal (nepredložil súdu faktúry ktoré vystavil navrhovateľovi, nedoložil žiadne písomne výzvy na uhradenie dlhu vyplývajúceho z vykonaných prác odporcu navrhovateľovi). Jediné potvrdenie ktoré súdu odporca predložil, bol vklad výške 255,- eur zo dňa 20.07.2014, ktorý uskutočnil navrhovateľ na jeho účet kde v popise je jasne uvedené „servis auto.“
Za daného skutkového stavu veci by teda odporovalo pravidlám logického myslenia predpokladať, že navrhovateľ napísal do poznámky pri prevode sumy vo výške 1.500,- eur na účet odporcu dňa 14.08.2014 „do 14/2014“ , ak by mu poskytoval finančné plnenie za servis auta. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnej odporkyni. Trovy navrhovateľa v konaní pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 90 euro a odmeny právneho zástupcu za nasledujúce úkony právnej služby: 1.prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.01.2015 vo výške 71,37 eura, 2. návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške 71,37 eura, 3. Vyjadrenie k odporu vo výške 71,37 eura, 4. Účasť na pojednávaní dňa 10.11.2015 vo výške 71,37 eura, 5. Vyjadrenie vo veci dňa 11.01.2016 vo výške 71,37 eura, 6. Účasť na pojednávaní dňa 09.02.2016 vo výške 71,37 eura. Náhrada výdavkov predstavuje sumu (4 x 8,39 = 33,56,- eura, 2 x 8,58 = 17,16,- eura). Náhrada trov právneho zastúpenia bola vyčíslená a priznaná v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 15, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.