Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-277-2015.pdf
PDF · 69.62 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/277/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: I., so sídlom D. XX, 817 62 Bratislava, IČO 35763469, proti povinnému: E. J. - J., s miestom podnikania C. XX, 911 XX T., IČO 33911151, o vymoženie 168,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. mája 2015, č. k. 7Er/1033/2008-55, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku III. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a výrokom II. exekúciu zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 235 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Zároveň vo výroku III. povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi st., so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín trovy exekúcie vo výške 70,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tamojší súd poveril súdneho exekútora poverením č. 5304 006288 * zo dňa 15.10.2001 vykonaním exekúcie. Na základe podnetu súdneho exekútora súd prvého stupňa zistil, že pobyt povinného nie je známy, nevlastní na území SR žiaden majetok a ani motorové vozidlá, exekúciu nemožno vykonať, pretože povinný nemá žiadny exekvovateľný majetok, a preto ju vyhlásil za neprípustnú. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 95,50 Eur. O náhrade trov exekúcie rozhodol prvostupňový súd podľa § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. XXX/ XXXX Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov s poukazom na § 27a vyhlášky náhradu trov exekúcie v celkovej výške 70,88 Eur, ktoré pozostávajú: a) z trov exekúcie určených podľa počtu hodín v danom prípade za 2 účelne vynaložené hodiny podľa ustanovenia § 14 ods. 1, 2 vyhlášky á 6,64 Eur spolu vo výške 13,28 Eur; b) z paušálnej odmeny za 5 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a/, c/, i/, j/, čiže 1 krát podľa písm. a/, 1 krát podľa písm. c/, 2 krát podľa písm. i/, 1 krát podľa písm. j/ vyhlášky po 3,32 Eur spolu vo výške 16,60 Eur; c) z náhrady hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 vyhlášky spolu 33,04 Eur; d) z náhrady za stratu času podľa ustanovenia § 23 ods. 1,2 vyhlášky za 3 začaté polhodiny po 0,66 Eur za stratu času na trase T. - Kočovce a späť, teda celkovo vo výške 1,98 Eur. V predmetnom konaní súd prvého stupňa nezistil procesné zavinenie oprávneného, pretože oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie a to dňa 28.03.2000 a oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenie exekúcie, preto neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie.
Proti výroku III. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne. S poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku mal na úradu trov exekúcie zaviazať oprávneného a nie povinného, u ktorého bola zistená nemajetnosť nepostačujúca ani na úhradu trov exekúcie. Dôvodil, že súd prvého stupňa ho o priznané trovy pripravil, nakoľko možno predpokladať, že v dôsledku nemajetnosti povinného uhradené nebudú. Preto súdny exekútor žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a prikázať náhradu trov exekúcie oprávnenému.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora podané nebolo.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal výrok III. o trovách exekúcie v intenciách § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne.
Výroky I. a II. súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení podľa § 57 odsek 1 písm. g) v spojení s § 235 ods. 1, 2 Exekučného poriadku odvolaním neboli napadnuté, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, týmito časťami napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča st., so sídlom exekútorského úradu K. námestie 1, 911 01 Trenčín poverením č. 5304 006288 zo dňa 15.10.2001 vykonaním exekúcie.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinný do 31.08.2005) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou aj ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Aj ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Predmetná exekúcia sa začala pred 1. februárom 2002, a preto sa posudzuje a dokončí podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci súd prvého stupňa mohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento ako subjekt práv a povinností nezanikol. Odvolací súd tiež v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - neprípustnosť exekúcie. Z týchto dôvodov nebol daný dôvod na to, aby súd prvého stupňa na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení, keď na aplikáciu tohto ustanovenia neboli splnené zákonné predpoklady.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 28.03.2000. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.01.2002, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o trovách exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.