Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5T-60-2013.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. februára 2016 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd obžalovaného
W. W., nar. XX. júla XXXX v S.M. I. W., W., trvale bytom D.- Y., prechodne bytom X., ul. D. č. 1, konateľa spoločnosti
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mal spáchať tak, ž e
- ako konateľ spoločnosti C. s.r.o. so sídlom D., S. č. XX, U.: XXXXXXXX podal na Daňovom úrade Košice II daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 06/2006, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 17 104,56 Eur, za zdaňovacie obdobie 02/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 5 748,66 Eur, za zdaňovacie obdobie 03/08, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 16 288,02 Eur, za zdaňovacie obdobie 04/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 15 344,35 Eur, za zdaňovacie obdobie 05/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.948,38 Eur, za zdaňovacie obdobie 07/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 8 212,87 Eur, za zdaňovacie obdobie 08/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 12 648,24 Eur, za zdaňovacie obdobie 09/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 20 139,25 Eur, za zdaňovacie obdobie 10/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 30 648,31 Eur, za obdobie 11/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 15 354,57 Eur, za obdobie 01/2009, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 12 707,32 Eur, za zdaňovacie obdobie 11/2009, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 8 090,93 Eur, za zdaňovacie obdobie 12/2009, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 12 179,44 Eur, za zdaňovacie obdobie 02/2010 vo výške 2 516,35 Eur, ktorú nezaplatil v dňoch splatnosti a to aj napriek tomu, že spoločnosť C. s.r.o. D. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatnej dane z pridanej hodnoty v dňoch jej splatnosti, čím takto svojim konaním spôsobil štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňového úradu Košice II škodu v celkovej výške 188.931,25 Eur,
v ktorom prokurátor vidí zločin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v celom rozsahu
o s l o b o d z u j e,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom znalca, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaný W. W. vo svojej výpovedi uviedol, že ním vykonávaná podnikateľská činnosť spoločnosti C. si vyžadovala rozsiahle investície, ktoré musel zabezpečiť okrem vlastných zdrojov aj cudzími zdrojmi a to najmä formou pôžičiek. Robil všetko preto, aby jeho firma fungovala a zároveň mal záujem udržať zamestnanosť v predajni. S príchodom krízy v roku 2008 bolo jeho podnikanie už neudržateľné a preto prevádzku definitívne zavrel. S príslušným daňovým úradom spolupracoval veľmi korektne, komunikovali navzájom, nemali záujem zablokovať mu ani účet, ale záujmom daňového úradu bolo získať finančné prostriedky. Jeho dlh na dani z pridanej hodnoty bol podstatne väčší, avšak dokázal jeho väčšiu časť vo výške 343 259,12 eur splatiť. Na zostatok celkovej dlžnej sumy mal spísanú aj zápisnicu s daňovým úradom, kde sa dohodli na splátkovom kalendári, pričom každý mesiac nosil 1000 eur na daňový úrad ako splátku. Tento spôsob platenia dlhu však ukončilo anonymné oznámenie, výsledkom ktorého bolo trestné stíhanie. Mal a stále má záujem zaplatiť dlh na dani a to dokonca prípadným predajom rodinného majetku v W.. Je to však časovo veľmi náročné z dôvodu odlišného právneho systému.
Splnomocnená zástupkyňa poškodenej strany O.. U. X. sa vo svojej výpovedi vyjadrila k jednotlivým obdobiam, počas ktorých obžalovaný nezaplatil vlastnú daňovú povinnos, ť ako aj k celkovej výške neuhradenej dane a to vo výške 188 931,25 eur. Z tejto sumy však daňový nedoplatok predstavuje len 111,89 eur a zvyšnú časť tvoria sankcie súvisiace s nezaplatením dane.
Svedkyňa U.. A. I. sa vo svojej výpovedi vyjadrila k daňovej kontrole, ktorú vykonala.
Svedkyňa A. P. vo svojej výpovedi uviedla, že je novou správkyňou dane a uviedla len všeobecné skutočnosti.
Svedok P. D. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho matka, X. D., robila účtovníctvo pre spoločnosť C. Košice. Bližšie skutočnosti uviesť nevedel. Takisto nemá ani vedomosť ako naložila s účtovnými dokladmi o tejto skutočnosti.
Zo súdnoznaleckého posudku z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika , ktorý vypracovala znalkyňa U.. W. I., Z.. na čl. 366-382 vyplýva, že spoločnosť C. s.r.o. D. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu neuhradenej DPH v deň jej splatnosti za sledované obdobie 06/2006, 02-06/2008, 07/2008, z dodatočného daňového priznania, 08-11/2008, 01/2009 a 11-12/2009, v celkovej výške 203.093,28 eur. Na hlavnom pojednávaní (čl. 478) uviedla, že ani prípadné cudzie zdroje spoločnosti by neovplyvnili daňový základ, pretože tieto predstavujú záväzky spoločnosti ako budúce výdavky a finančnú situáciu skúmala, ktorá bola momentálne v pokladnici spoločnosti a z toho dôvodu nemá vplyv prípadný cudzí zdroj na momentálnu výšku finančných prostriedkov spoločnosti a tým ani na dopad v oblasti platby DPH. Rovnako ani skutočnosť, ak by spoločnosť práve z titulu cudzích zdrojov uhrádzala záväzky, by nemala nijaký vplyv na daňový základ a daňovú povinnosť.
Zo znaleckého posudku z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a kontroling, ktorý predložil obžalovaný v konaní pred súdom vyplýva záver, že účtovníctvo spoločnosti C. spol. s r.o. za roky 2008-2009 nebolo vedené v súlade so zákonom a prevzatý záväzok od spoločnosti W. spol. s r.o. nie je v súvahe ako ani v hlavnej knihe vykázaný. Účtovníctvo teda za uvedené obdobie nepodáva verný a pravdivý obraz na majetkovú a finančnú stránku účtovnej jednotky C. spol. s r.o. Vzhľadom na nezaúčtované pohyby peňažných prostriedkov spoločnosť C. nemala dostatok peňažných prostriedkov na úhradu DPH za celé skúmané obdobie.
K oslobodzujúcemu výroku:
Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému.
Podľa názoru súdu v predmetnom trestnom konaní nebola preukázaná subjektívna stránka, ktorá s poukazom na ust. § 17 Tr. zák. vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia a to prinajmenšom vo forme nepriameho úmyslu. Toto dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní v plnom rozsahu neuniesli. Zmienka o údajne preukázanej subjektívnej stránke trestného činu je v obžalobe len konštatovaná. Pre zavinenie sú dôležité nielen jeho formy, ale aj ich obsah, z ktorého vyplýva na aké okolnosti sa zavinenie musí vzťahovať, aby mohlo dôjsť k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Zavinenie sa teda musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty. Pokiaľ obsahuje skutková podstata určitý právny pojem, tzv. normatívny znak skutkovej podstaty (napr. daň) je nutné, aby sa zavinenie vzťahovalo aj na tento znak. Zločinu zanedbania dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona sa dopustí ten páchateľ, ktorý vo veľkom rozsahu nezaplatí o.i. splatnú daň. Zavinenie páchateľa sa teda musí vzťahovať aj na tento znak, pričom postačí len laická predstava, t.j. nevyžaduje sa presná právnická znalosť týchto pojmov. Z výpovedí obžalovaného ako jedinej okolnosti subjektívnej povahy určujúcej existenciu subjektívnej stránky trestného činu, nepochybne vyplynulo, že tento mal prinajmenšom laickú predstavu o daňovej povinnosti a túto skutočnosť potvrdzujú aj daňové priznania za žalované obdobie (okolnosť objektívnej povahy, ktorá určuje subjektívnu stránku trestného činu), ktoré podával obžalovaný a ktoré sú súčasťou trestného spisu. Pokiaľ však ide o tzv. vôľovú zložku, ktorá je integrálnou súčasťou subjektívnej stránky trestného činu, súd dospel k záveru, že táto nebola preukázaná vo forme umožňujúcej trestnoprávny postih obžalovaného. Z výpovede obžalovaného jednoznačne vyplynulo (okolnosť subjektívnej povahy), že riadne spolupracoval s daňovým úradom pokiaľ ide o zaplatenie nedoplatku príslušnej dane, s týmto nielen komunikoval, ale aj uzavrel dohodu o splátkach a napokon väčšiu časť dlžnej dane aj uhradil. Výpoveď obžalovaného v tomto smere jednoznačne potvrdila aj splnomocnenkyňa poškodenej strany O.. U. X., ktorá uviedla, že výšku nedoplatku na dani, okrem sumy tvorí len 111,89 eur a zvyšná časť sú sankcie za včasné nezaplatenie dane. Obžalovaný ďalej uvádzal, že mal záujem udržať jednak chod firmy ako aj zamestnanosť v nej, pričom rozbehnutie podnikania v tejto spoločnosti si vyžadovalo značné investície, ktoré spôsobili aj jeho veľké zadlženie. Z uvedených skutočností súd mohol jednoznačne uzavrieť, pokiaľ ide o posúdenie vôľovej zložky u obžalovaného, že tento nedodržal určitú mieru opatrnosti pri predvídaní spôsobenej poruchy, resp. ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom. Obžalovaný si teda škodlivý následok svojho konania spočívajúcom vo včasnom nezaplatení dane zjavne vedel predstaviť ako možný, ale táto predstava ho nezastavila v nepochybne legálnej činnosti podnikať ďalej, pretože sa domnieval, že bude môcť svoj dlh na dani dodatočne uhradiť, čo aj prakticky zrealizoval. Obžalovaný teda vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Takýto vnútorný vzťah páchateľa k svojmu konania je však typický pre formu zavinenia nazývanú vedomou nedbanlivosťou v zmysle § 16 písm. a) Tr. zákona, ktorá ale na trestnú zodpovednosť pri trestnom čine nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Tr. zákona nepostačuje s poukazom na ustanovenie § 17 Tr. zákona, pretože pre trestnosť tohto činu sa vyžaduje zavinenie úmyselné.
Pokiaľ ide o objektívnu stránku žalovaného trestného činu súd mal za preukázané, vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, že spoločnosť C. spol. s.r.o. mala v predmetnom období dostatok finančných prostriedkov na úhradu dane z pridanej hodnoty. Súd v tomto smere poukazuje predovšetkým na znalecké dokazovanie a to na znalecký posudok znalca z odboru ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, ktorý vypracovala U.. W. I. Z.., z ktorého jednoznačne tento záver vyplynul a na tento záver nemajú žiadny vplyv ani existujúce záväzky uvedenej spoločnosti. Pokiaľ ide o znalecký posudok predložený obžalovaným, tento sa vo svojej podstate týka iných skutočností a to vedenia účtovníctva, čo nemá vplyv na závery posudku vypracovaného znalcom U.. I. Z.. Na druhej strane tento posudok potvrdzuje výpoveď obžalovaného o tom, že tento mal prevzaté záväzky a že účtovníctvo v jeho spoločnosti nebolo externým účtovníkom vedené v súlade so zákonom.
Vzhľadom na uvedené, pri konštatovaní dôkaznej núdze v súvislosti so subjektívnou stránkou, súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.