Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/244/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: Finance4you, a.s., IČO: 43 906 915, so sídlom Sekurisova č. 16, Bratislava, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanej: D., v konaní o zaplatenie 10.972,00 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd k o n a n i e v č a s t i rozdielu, pokiaľ sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia 10.972 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.972 Eur od 03.10.2014 do zaplatenia a výsledne uplatneného predmetu konania 4.687 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.687 Eur od 03.10.2014 do zaplatenia, ako aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 620 Eur, z a s t a v u j e .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.687 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,687 Eur od 03.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej sa v súvislosti s čiastočným zastavením konania náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 12.2.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia 10.972,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,005 % ročne zo sumy 10.972,- Eur od 3.10.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 620,- Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.1.2012, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 5.000,- Eur. Zároveň bolo povinnosťou dlžníka úver zaplatiť s úrokom 21,59 % a za dohodnutú celkovú vo výške 887,50,- Eur, celkovú dlžnú čiastku vo výške 11.285,- Eur sa dlžník zaviazal splatiť v splátkach. Dlžník zaplatil 313,- Eur, žalobca sa domáha 10.972,- Eur ako rozdielu 11.285,- a zaplatených 313,- Eur, podľa čl. IV zmluvy má veriteľ právo na zákonný úrok z omeškania a na zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z pôvodnej výšky istiny denne, keďže dlžník sa dostal do omeškania 2.10.2014, tak k 10.12.2014 zmluvná pokuta vo výške 620,- Eur nepresahuje maximálnu výšku určenú nariadením vlády SR č. 87/2005 Z.z..

Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 8.2.2016 (k prednesu návrhu súdneho zmieru v rozsahu zníženého plnenia, ktoré má byť predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žalobcom - pozn. súdu) nespolupracovala pri uzatváraní zmieru s tvrdením, že organizácia Brániť sa oplatí jej odporučila

advokátku (na pojednávanie bola predvolaná priamo žalovaná na pojednávaní 18.1.2016 odročenom bez jeho otvorenia, pre avizovanú vzájomnú komunikáciu účastníkov konania - pozn. súdu). Za situácie žiadneho konkrétneho avíza o právnom zastúpení na strane žalovanej, tobôž doloženého včas vzhľadom na konanie súdu s predstihom so samotnou žalovanou, súd konal vo veci samej.

Vyhlásením na pojednávaní konanom dňa 8.2.2016 žalobca v časti rozdielu plnenia uplatneného v pôvodnej žalobe a výsledne uplatneného predmetu konania, ako aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 620 Eur, vzal žalobu späť, pričom vo veci sa domáha zaplatenia 4.687 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.687 Eur od 03.10.2014 do zaplatenia.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“): 1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. 3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd pri aplikácii § 96 O.s.p. rozhodol o zastavení konania v požadovanej časti tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Išlo o čiastočné späťvzatie pred otvorením prvého pojednávania, preto skúmanie prípadného nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím by bolo nadbytočné. Súd k pokračovaniu konania zohľadňoval štádium konania, keď obidve strany boli dovtedajšími procesnými úkonmi súdu pripravení na rozhodnutie o celom dovtedajšom predmete sporu, nariadenie nového pojednávania k zvyšku predmetu sporu by bolo nehospodárne, preto súd rozhodol popri čiastočnom späťvzatí aj vo veci samej.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 8.2.2016 sa k veci vyjadrila, ako aj osobne vypovedala tak, že požadovať od nej peňažné plnenie pri jej postavení slobodnej matky a onkologického pacienta je nereálne. Predmetnú zmluvu o úvere podpísala, úver si zobrala, lebo prerábala byt. Pôvodných 5.000,- Eur od veriteľa dostala, ona na tento úver zaplatila 313,- Eur. Nerozumela v zmluve všetkému, ale tento úver si brala. Úver ďalej nesplácala, lebo stratila prácu. Potom sa dozvedela, že jej byt ide do dražby.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil :

Žalobca pod svojím predchádzajúcim obchodným názvom SMART Capital, a.s., ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 1212000001 zo dňa 25.1.2012, podľa obsahu ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 5.000,- €, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť „s dohodnutým úrokom“ 21,59 % „a dohodnutou celkovou odplatou“ vo výške 887,50 Eur, „celkom čiastku“ vo výške 11.285,- Eur v 4 mesačných splátkach vo výške 1,- Eur ďalej v pravidelných 55 mesačných splátkach vo výške 201,- Eur a 60. splátku vo výške 226,- Eur, prvá splátka splatná dňa 27.1.2012, potom vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, osobitne podľa priloženého splátkového kalendára od 27.1.2012 do 15.12.2016. V zmluve bola uvedená informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 43,- % a priemernej RPMN 25,42 %. V zmluve v čl. IV pre prípad omeškania so splatením dlhu bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý deň omeškania. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky veriteľa vyhotovené v ďalšom elektronickom textovom súbore.

Listom z 2.9.2014 vyzval dlžníka na uhradenie dlhu, listom z 29.9.2014 veriteľ oznámil dlžníkovi stratu výhody splátok dlhu, odoslanie listov veriteľ preukazoval poštovými podacími hárkami.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 506 Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“) 1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ... g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ... i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej v znení účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 451

1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania vo výške 313,- Eur. Spor bol tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu dlžníka zo zmluvy spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorá bola predložená zo strany podnikateľa nepodnikateľovi ako spotrebiteľovi, a osobitne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka.

Obsah prejavenej vôle sporových strán podľa názoru súdu fakticky spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka zaplatiť plnenia v dojednanej výške splátok v lehotách ich splatnosti. Napriek vyjadreniu úroku v zmluve v nižšej sadzbe, ktorý mal byť podľa skutkovej koncepcii zmluvy iba jedným z nákladov úveru, sú povinnosti dlžníka dojednané jasne, ak súd vychádza zo samotného dojednania o povinnosti dlžníka uhradiť konkrétne splátky.

Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie týchto údajov považuje nie za konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitné informačné povinnosti veriteľa, ktorá majú význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Tieto informácie musia materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, z toho RPMN podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ súd považuje za obsolétne, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o celkových nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu. V tomto prípade si je súd vedomý, že informácia o RPMN daného úveru 43% bola daná a táto podľa názoru súdu aj reálne vyjadruje nákladovosť daného úveru v čase.

Súd uznáva, že v prípade omeškania dlžníka, má veriteľ právo podľa cit. ust. § 506 na zaplatenie istiny, podľa skutkovej koncepcie veriteľa zosplatnenej istiny, aj na zaplatenie úroku, doslova aj v stave, v ktorom zákon priznáva právo veriteľovi odstúpiť od zmluvy. Dojednanie o predčasnej splatnosti súd za týchto okolností považuje za vykonané v súlade so zákonom, s tým, že úrok sa účtuje iba do predčasnej splatnosti a tieto plnenia sú základom pre zákonný úrok z omeškania, ktorý ako jediný narastá v čase ďalej po splatnosti úveru. Lenže súd v celkovej bilancii už aj týchto základných plnení zohľadnil aj dobré mravy vzhľadom na materiálny obsah predmetnej zmluvy.

Aj keď cit. ust. § 53 ods. 6 v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014 nezakotvuje exaktne horný strop nákladov úveru (ust. § 1 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.: Odplata, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov - nadobudlo účinnosť až od 1.6.2014), ale akoby umožňovalo poskytovateľom obdobných úverov dotvárať normy právne upraveného správania, súd považuje predmetný úver, fakticky reprezentovaný RPMN 43 %, tu dojednaný so splatnosťou až do 60 kalendárnych mesiacov (5 rokov - pozn. súdu), za poskytnutý v rozpore s dobrými mravmi podľa cit. ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vo výkone práva veriteľa vstupovať do takýchto zmluvných vzťahov. Podporne s prihliadnutím na údaje, ktoré súd argumentačne uviedol sporovým stranám v prípise z 16.12.2015 k predvolaniu na prvé pojednávanie, podľa údajov uverejňovaných na webovej stránke Ministerstva financií SR: www.finance.gov.sk / financie / bankovníctvo / spotrebiteľské úvery / Maximálna výška odplaty ... pre platné zmluvy o spotrebiteľskom úvere, naposledy zverejňované za obdobie III. štvrťroka 2010, bola u splatnosti od 1 do 5 rokov 41,44%, resp. u splatnosti od 5 do 10 rokov 37,18%. Zároveň podľa údajov uverejňovaných na webovej stránke Národnej banky Slovenska: www.nbs.sk /údajové kategórie SDDS / úrokové sadzby / priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk, priemernou úrokovou mierou z úverov obchodných bánk stav spotrebiteľských a ostatných úverov poskytnutých bankami domácnostiam vykazoval v 1. štvrťroku u splatnosti od 1 do 5 rokov 13,11%, resp. u splatnosti nad 5 rokov 9,69%. K tomu súd najmä dodáva, že relatívne vyššie náklady úveru v čase by súd toleroval u nižších a kratších úverov, vzhľadom na nižšie absolútne náklady spotrebiteľského úveru, príznačne keď spotreba negeneruje peniaze, ktoré by odôvodňovali očakávania, že dlžník môže splatiť vysoké, dlhodobé, alebo opakujúce sa úvery. Aj inak povedané, v tunajšom prípade „absolútny náklad dlžníka“ v tomto zmysle predstavuje (v splátkach spolu 11.284 - istina 5.000 =) 6.284,- Eur, resp. „absolútny úrok“ (5.284 : 5.000 x 100) predstavuje 126 %, takto dojednanú zmluvu aj bez ohľadu na splnenie jej formálnych náležitostí súd považuje za dojednanú v rozpore s dobrými mravmi. Pre čiastočné späťvzatie žalobcu však plnenie z čo i len hlavných zmluvných náležitostí v rozsahu „ceny úveru“ neprichádzalo do úvahy.

Vzhľadom na právny názor súdu na hlavný obsah uzatvorenej zmluvy, resp. vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcom, pre rozhodnutie súdu už nebolo podstatné ani osobitné posudzovanie sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov podľa § 3a Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ale súd k tomu poznamenáva, že relatívne ohraničenie týchto vedľajších zmluvných náležitostí takýmto formálnym právnym predpisom podľa názoru súdu nevylučuje aj ich ďalšie obmedzenie myšlienkovou činnosťou súdu, a to vzhľadom na ich materiálny charakter podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 . Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola

absolútne neplatná. Už aj vzhľadom na uplatnenú pohľadávku napokon iba do výšky istiny úveru, súd žiadne plnenie uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok nezaznamenal.

Súd tiež priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, t.j. vo výške 5,5% ročne podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to od splatnosti úveru 3.10.2014, keď sa už žalovaná dostala do omeškania a vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo v podrobnostiach podľa dokladaných listín veriteľa vierohodné.

Súd zvažoval povolenie žalovanej splácať dlh v splátkach podľa § 160 ods. 1 OSP v záujme predchádzania sporu v štádiu vykonávacieho konania, keď žalobca poskytuje svoje služby hromadne, by nemal byť týmto rozhodnutím príliš ťaživo postihnutý, zároveň keď žalovaná tvrdila svoje sťažené sociálne postavenie. Lenže žalovaná tieto svoje tvrdenia nijako bližšie nepreukázala a systematicky prednostne už ani len netvrdila ochotu akéhokoľvek svojho plnenia. V tomto zmysle, keď už predmetom konania bol záväzok vrátenia iba skutočne požičaných a čiastočne vrátených peňazí, bez akejkoľvek ďalšej odplaty za úver, keď žalovaná spotrebovala kauzálne cudzie peniaze, súd nemohol takéto kategorické očakávania žalovanej splniť. Podľa názoru tunajšieho súdu by ani neplnilo účel tohto mimoriadneho procesného ustanovenia o odklade splatnosti už splatného dlhu, keby povolil iba symbolické splátky dlhu s neúmerne dlhou dobou splácania. Ani tvrdenie žalovanej, že jej byt ide do dražby, podľa dostupných údajov nesúvisí s priebehom tohto sporu (stále v sporovom, nie vo vykonávacom konaní - pozn. súdu). Preto súd žalovanej splátky dlhu nepovolil, s vedomím, že jej práva sú ďalej upravené predpismi exekučného konania.

O náhrade trov konania v zastavenej časti rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého za zastavenie konania procesne zodpovedá žalobca, ktorý čiastočne vzal žalobu späť iba na základe zmeny vlastného procesného postoja. Lenže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, ani pri danom priebehu konania o osobitne vzniknutých trovách konania iba v zastavenej časti nemá zmysel hovoriť, preto jej túto náhradu súd nepriznal. O náhrade trov konania v meritórne rozhodnutej časti rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobca mal vo veci úplný úspech. Pri danom priebehu konania, keď v čase prípravy meritórneho rozhodovania súdu bolo predmetom konania a ďalšie peňažné plnenie, v časti ktorého žalobca vzal žalobu späť, súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., aj s prihliadnutím na materiálny obsah žaloby v podrobnostiach oboznámený vyššie, ani žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).