Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-110-2013.pdf
PDF · 188.74 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa C. N. nar. XX.X.XXXX, bytom C., I. XXX/X, zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 4 proti odporcovi C. N., bytom Y. 4, C., zast. JUDr. Mario Buksa, advokát so sídlom Červenej armády 1, Martin o nevyplatenie mzdy takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.896,80 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 41,79 eur od 1.5.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 195,69 eur od 1.6.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 298,94 eur od 1.7.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 311,68 eur od 1.8.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 409,74 eur od 1.9.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 409,74 eur od 1.10.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 409,74 eur od 1.11.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 409,74 eur od 1.12.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 409,74 eur od 1.1.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Súd o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, zastúpený splnomocnenou právnou zástupkyňou o zaplatenie nevyplatenie mzdy v sume 912,68 eur spolu s úrokom z omeškania 3 % ročne zo sumy 456,34 eur od 1.5.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 2 % ročne zo sumy 456,34 eur od 1.6.2009 do zaplatenia a žiadal priznať i trovy konania. Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.2008 ako zamestnanec výroby. Navrhovateľ odpracoval u odporcu mesiac marec a apríl a odporca mu mzdu za tieto mesiace nevyplatil. Mzda za mesiac marec bola splatná najneskôr do 30.4.2009 a za mesiac apríl najneskôr splatná do 30.5.2009.
Súd na návrh navrhovateľa vydal dňa 28.februára 2009 platobný rozkaz sp. zn. 12Ro 97/2009, voči ktorému podal odporca zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že navrhovateľ mal vyhotovenú pásku za mesiac marec 2009 na mzdu 397,72 eur a nie na sumu 456,34 eur a zo sumy
397,72 eur mu bola zaplatená dňa 17.7.2009 čiastka 207,72 eur. Výplatná páska za mesiac apríl 2009 bola vystavená na sumu 389,67 eur a nie na sumu 456,34 eur.
Navrhovateľ rozšíril návrh o sumu 2.494,68 eur s úrokom z omeškania písomným podaním zo dňa 15.1.2010 a súd uznesením zo dňa 12.feburára 2010 pripustil zmenu návrhu - rozšírenie o sumu 2.494,68 eur s úrokom z meškania vo výške 9 % ročne zo sumy 456,34 eur od 1.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 456,34 eur od 1.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 438,31 eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 248,62 eur od 1.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 474,19 eur od 1.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 438,51 eur od 1.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 456,34 eur od 1.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 456,34 eur od 1.12.2009 do zaplatenia.
Súd procesným uznesením na pojednávaní dňa 24.augusta 2010 pripustil rozšírenie návrhu s opravou právnej zástupkyne navrhovateľa na sumu 3.425,19 eur.
Súd rozsudkom zo dňa 24.augusta 2010 rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.425,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 456,34 eur od 1.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 456,34 eur od 1.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 438,51 eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 248,62 eur od 1.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 474,19 eur od 1.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 438,51 eur od 1.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 456,34 eur od 1.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 456,34 eur od 1.12.2009 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 556,92 eur na účet JUDr. Jany Bezákovej, advokátky so sídlom Bakalárska 6 Prievidza a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.júna 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.apríla 2011 sp. zn. 19Co 371/2010.
Odporca podal voči rozsudku okresného súdu a krajského súdu dovolanie a požiadal aj o odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Dovolanie odôvodnil tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 9.augusta 2012 sp. zn. 7Cdo 132/2012 do právoplatného skončenia konania o dovolaní odporcu odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.augusta 2010 č. k. 11C 197/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.apríla 2011 sp. zn. 19Co 371/2010.
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 12.júna 2013 sp. zn. 7Cdo 132/2012 zrušil rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28.apríla 2011 sp. zn. 19Co 371/2010 a rozsudok Okresného súdu Prievidza z 24.augusta 2010 č. k. 11C 197/2009 a vec vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR vyplýva, že odporca nebol riadne predvolaný, pretože náhradné doručenie do P.O.BOXU je neprípustné, pretože P.O.BOX nie je miesto, kde sa niekto zdržuje, preto odporca nebol na pojednávanie riadne predvolaný. Naviac odporca okresnému súdu neoznámil ďalšiu adresu na doručovanie Pošta 4, P. O. BOX 9, Prievidza, keď uvedené malo byť oznámené len OO PZ Prievidza, aj to zrejme v inom konaní. Ďalej uviedol, že ak prvostupňový súd nepoučil odporcu pri doručovaní predvolania 23.augusta 2010 na pojednávanie 24.augusta 2010 o následkoch bezdôvodného odopretia písomnosť prijať, nenastala fikcia doručenia podľa § 50 O.s.p. a ani podľa § 47 ods.2 O.s.p., keďže P. O. BOX nie je miesto, kde sa niekto zdržuje, preto odporca nebol riadne na pojednávanie predvolaný. V dôsledku uvedeného nemohol prvostupňový súd vec prejednať na pojednávaní dňa 24.augusta 2010 v neprítomnosti odporcu a ani pripustiť na tomto pojednávaní v jeho neprítomnosti rozšírenie návrhu na sumu 3.425,19 eur. Odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, zaťažil konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý musel súd rozhodnutie odvolacieho a prvostupňového súdu zrušiť, lebo rozhodnutia vydané v konaní postihnutou vadami nemôžu byť vecne správne. Dovolací súd mal za to, ak pripustil súd rozšírenie návrhu na sumu 3.425,19 eur a rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých miezd tvoriacich žalovanú sumu, zaťažil tak konanie aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd po vrátení veci NS SR na ďalšie konanie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, právnych zástupcov, svedkov - S. N., Q. S., U. G., I.. M. W., oboznámil listinné dôkazy - výpis zo živnostenského
registra č.l.2, výplata mzdy za marec 2009 č.l. 3, mzdové listy č. l. 4 - 5, pracovná zmluva č.l. 6-10, dodatok č.l. 11, platobný rozkaz č.l. 16, odpor č.l. 20 - 21, oznámenie navrhovateľa č.l. 27, listina Inšpektorát práce Trenčín č.l. 28-29, mzdové listy č.l. 30, marec 2009 č.l. 31, oznámenie navrhovateľa č.l. 34, inšpektorát práce č.l. 35-37, list navrhovateľa č.l. 38, podanie zo strany navrhovateľa č.l. 43
- rozšírenie návrhu, oznámenie navrhovateľa, že trvá na ďalšom zamestnaní č.l. 47, podací lístok č.l. 48, poštová poukážka zo 17.7.2009 č.l. 49, potvrdenie OO PZ SR Prievidza č.l. 50, výpočet mzdy č.l. 51-52, uznesenie - rozšírenie návrhu č.l. 63, oznámenie navrhovateľa č.l. 75, 79 - 81, oznámenie sociálnej poisťovne č.l. 84, rozsudok OS Prievidza č.l. 100, rozhodnutie KS Trenčín č.l. 121, oznámenie navrhovateľa č.l. 140-141, uznesenie NS SR č.l. 196, okamžité skončenie pracovného pomeru č.l. 198, uznesenie NS SR č.l. 199, rozhodnutie centra č.l. 213, oznámenie navrhovateľa č.l.219, 228, rozhodnutie sociálnej poisťovne č.l. 251-254, 255, vyjadrenie navrhovateľa č.l. 258, 261, uznesenie ORPZ SR Prievidza č.l. 262, oznámenie inšpektorátu bezpečnosti č.l. 263-265, evidencia dochádzky č.l. 283, mzdové listy - fotokópie č.l. 284 - 286, pracovná zmluva č.l. 287-289, dohoda o skončení PP s pánom XXX, čl. 290, pracovná zmluva s ĽXXX,T. č.l. 291 - 293, dohoda o skončení pracovného pomeru s menovanou č.l. 294 pracovná zmluva s W. č.l. 295-296, dohoda o skončení pracovného pomeru č.l. 297, čestné prehlásenie pani G. č.l. 313, pána S. č.l. 314, oznámenie OÚ - OVS č.l. 315, spisový obal OÚ č.l. 323, rozsudok OS Prievidza č. k. 4C 102/2010 č.l. 325, mzdové listy rok 2008 č.l. 332 - 343, výplatné pásky č.l. 344 - 345, listiny založené čl. 353 , oznámenie navrhovateľa č.l. 356, trestný spis ORPZ SR Prievidza č.l. 358, výpis zo živnostenského registra č.l. 374 a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.2008. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Navrhovateľ vykonával práce vo výrobe podľa pracovnej náplne. Miestom výkonu práce bolo Hurbanovo námestie č. 19/45 Bojnice. Mzda sa vyplácala podľa čl. IV. za odpracovanú dobu, počas ktorej vznikol na túto mzdu nárok. Mzda je podľa čl. IV. splatná pozadu za mesačné obdobie, vždy bez zálohy, termín od 15. - najneskôr do konca kalendárneho mesiaca v hotovosti. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 9.3.2009 sa zmenilo miesto výkonu práce navrhovateľa na C. s účinnosťou podpísania dodatku.
Odporca dal navrhovateľovi listom zo dňa 15.5.2009 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol závažné porušenie pracovnej disciplíny, lebo navrhovateľ sa mu vyhrážal fyzickou likvidáciou, gestom, že mu podreže krk, slovne ho urážal, vykrikoval, že odporcu zničí a to všetko za prítomnosti ostatných zamestnancov počas pracovnej doby v priestoroch na ulici T. C.. Okamžité skončenie pracovného pomeru je podpísané odporcom. Podľa obsahu tejto listiny, navrhovateľ okamžité skončenie pracovného pomeru neprevzal, čo vyplýva z textu v spodnej časti, kde je uvedené „zamestnanec odmietol prevziať“ s dátumom 15.5.2009 a podpisom X.X.XXXXOkamžité skončenie pracovného pomeru bolo adresované na adresu pobytu navrhovateľa, čo vyplýva z obsahu tejto listiny.
Toto okamžité skončenie pracovného pomeru založil odporca prvýkrát do súdneho spisu ako dôkaz na doplnenie do spisu Najvyššiemu súdu SR dňa 20.5.2013 sp. zn. 7Cdo 132/2012.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 9.6.2009 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnaní, lebo má za to, že jeho pracovný pomer trvá i naďalej a trvá na ďalšom prideľovaní práce za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Ďalej v tomto oznámení uviedol, že mu odporca ústne oznámil v júni 2009, že jeho prevádzka končí. Nebola mu doručená žiadna výpoveď z pracovného pomeru. Uvedené oznámenie odporcovi poslal doporučene na adresu jeho bydliska, o čom svedčí podací lístok (č.l.48).
Súd z výpovede navrhovateľa zistil, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy na prevádzke ako hlavný pracovník výroby, kde sa vyrábali čistiace prostriedky a pasty. Prevádzka bola určitú dobu v Bojniciach a neskôr v Prievidzi. Odporca vyplácal mzdu každý mesiac. Dňa 21.5.2009 vyhlásil pred štyrmi zamestnancami, že výrobu končí. Odporca mu nedoručil skončenie pracovného pomeru z dôvodu zrušenia prevádzky a prestal s ním komunikovať. Takto sa správal aj k ostatným štyrom zamestnancom. Navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom prideľovaní práce, lebo s ním neskončil pracovný pomer. Odporca nereagoval na jeho telefonické výzvy. Odmeňoval ho úkolovou mzdou. Navrhovateľ pracoval od rána od 7.00 hod. a pracoval podľa potreby, ale nadčasovú prácu mu odporca nezaplatil, rovnako postupoval aj u ostatných zamestnancov. Zamestnanci sa zapisovali do knihy príchodov a odchodov, kde sa zapisovali všetci zamestnanci.
Odporca vyplácal mzdu osobne aj s odovzdaním výplatného lístku, ktorý podpísal. Nevyplatil mu mzdu, hoci riadne pracoval a žiadnu škodu odporcovi nespôsobil. Nemá doklad o skončení pracovného pomeru a ani zápočtový list. Odporca mu neodovzdal dňa 15.5.2009 na Ul.F.a X C. okamžité skončenie pracovného pomeru a nedostal ho ani poštou. Uvedeného dňa bol v práci a po ukončení práce okolo 1X.00 hod. bol na prevádzke na Ulici W. 4 a dožadoval sa od odporcu vyplatenia mzdy za mesiac marec, apríl a máj, ktorú mu odporca nevyplatil. Navrhovateľ disponoval s výplatnými lístkami za mesiac január a február 2009. Je invalidný dôchodca s výškou dôchodku 235 eur. Žije so svojím otcom vo veku 91 rokov, ktorému zabezpečuje starostlivosť. Iný príjem nemá.
Právna zástupkyňa navrhovateľa trvala počas konania na vyplatení mzdy za mesiace marec až november 2009 v sume 3.425,19 eur. Pri výpočte za mesiace máj, jún, júl, august, september, október, november 2009 vychádzala z pravdepodobného zárobku navrhovateľa, ktorý by dosiahol, ak by pracoval. Odporca vyplatil navrhovateľovi len časť mzdy v júli 2009 v čiastke 207,72 eur, ktorú započítala za mesiac júl 2009. Navrhovateľ nemohol byť vedený na úrade práce, lebo nebol s ním riadne ukončený pracovný pomer. Konanie o náhradu mzdy trvá 5 rokov a odporca za túto dobu nepredložil súdu okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal navrhovateľovi. Uviedla, ak by táto listina existovala, odporca ju mal súdu predložiť. Považovala listinu s textom „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ za listinu účelovo predloženú do súdneho spisu. Naviac v mzdovom liste navrhovateľa sa nepremietla dovolenka, ktorú navrhovateľ čerpal a nepremietlo sa to ani v evidencii dochádzky. Právna zástupkyňa navrhovateľa sa počas konania pridržiavala svojich vyjadrení. Uviedla, že v konaní bol preukázaný vznik pracovného pomeru navrhovateľa (pracovná zmluva z 7.1.2008 na dobu neurčitú výpovede svedkov). V konaní ďalej bolo preukázané, že odporca pracovný pomer s navrhovateľom v máji 2009 neskončil. Na preukázanie svojich tvrdení sme doložili do spisu oznámenie sociálnej poisťovne, z ktorého je zrejmé, že odporca oznámil Sociálnej poisťovni ukončenie pracovného pomeru navrhovateľa až dňa 29.3.2010 a o tejto skutočnosti sa navrhovateľ dozvedel až od sociálnej poisťovne. Navrhovateľ doposiaľ neprevzal žiadnu výpoveď ani inú listinu, ktorou by s ním odporca platne ukončil pracovný pomer. Doložili sme aj listiny o vykonaní kontroly Inšpektorátu práce Trenčín. Odporca v priebehu konania po niekoľkých rokoch doložil listinu označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru. Takáto listina navrhovateľovi nikdy nebola predložená a ani doručená. Navyše dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené v listine nie sú dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru. Nejedná sa o konanie zamestnanca, ktoré súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny. Uvedená listina nie je v súlade so Zákonníkom práce, preto s ňou nemôžu byť spojené žiadne právne účinky. Rovnako informácia napísaná v texte listiny o tom, že zamestnanec odmietol listinu prevziať s dátumom a podpisom nezodpovedá logickým súvislostiam uvedených vo výpovedi odporcu a svedkov pani S. N. a pána W. a to ani samotný text listiny a ani spôsob odovzdania - neprevzatia tejto listiny navrhovateľom. Navyše tieto listiny sú v rozpore s výpoveďami navrhovateľa a svedkov uvedených v priestupkovom konaní. Do spisu bol doložený spis z priestupkového konania vedeného proti navrhovateľovi na podnet odporcu. Ani v návrhu podnetu ( na č. listu 1 spisu) a ani vo výpovedi odporcu vypočutého ako poškodeného v konaní sa pri popise udalostí z 15.5.2009 v prevádzke odporcu, odporca nespomína žiadne doručovanie listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru. Naopak vo svojej výpovedi odporca vypočutý ako poškodený v konaní (č. listu 9 spisu) uvádza: V uvedený deň som mu v práci v prevádzke v Prievidzi naXX,XXv čase okolo 13,30 hod. oznámil, že z dôvodu, že našej firme sa nedarí a nie sú finančné prostriedky na výrobu, s výrobou končíme. Navrhovateľovi, ako aj ostatným zamestnancom odporca oznámil, že je ochotný sa dohodnúť, akým spôsobom ukončí so zamestnancami pracovné pomery. Tu bol prítomný pán N., kedy ako som toto povedal podišiel ku mne a začal na mňa kričať, že toto si on vyprosí, že on chce svoje peniaze... Po tomto incidente on odišiel z priestorov firmy... Z výpovede pána U. vypočutého ako svedka v priestupkovom konaní (č. listu 16 spisu) vyplynulo: ... „No v deň, keď pán N. ohlásil koniec firmy, sme tam bolo všetci zamestnanci, ja , N., pán S., pani G.. On (teda navrhovateľ ) sa vtedy nahneval, kedy N. sa mu snažil navrhnúť nejaké riešenie, možnosť vyplatenia nejakej podlžnosti, no N. mu začal nadávať a na konci tejto hádky mu povedal doslova, že ťa vygumujem a zničím, tým to celé skončilo a ako pán N. odchádzal z firmy ešte niekomu telefonoval...“ Teda v čase tohto priestupkového konania (2010) ani odporca a ani jeden zo svedkov nespomenul žiadnu výpoveď, resp. okamžité skončenie pracovného pomeru. Výpovede svedkov v priestupkovom konaní boli spisované v júni 2010. Teda v období 1 roka a 1 mesiaca od inkriminovanej udalosti, kedy mohli mať udalosť ešte v pamäti. Napriek výpovediam uvedeným v priestupkovom konaní, svedkovia
pani N. a pán W. v tomto konaní na pojednávaní 8.9.2015 tvrdili, že v inkriminovaný deň mala byť navrhovateľovi predložená listina o okamžitom skončení pracovného pomeru. Avšak zároveň tvrdili, že navrhovateľ listinu neprevzal, odstrčil, neprečítal. S obsahom listiny nebol oboznámený. Tvrdenia svedkov sú rozporné oproti ich výpovediam, ktoré uviedli v trestnom konaní, kedy takúto skutočnosť ani nespomenuli. V prípade, ak by navrhovateľ o takejto listine vedel, nemal by dôvod dňa 9.6.2009 oznamovať odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Svedok W. sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril, že navrhovateľ po 15.5.2009 do práce neprišiel. Ale zároveň sa vyjadril, že sa objavil niekedy v priebehu dňa, pýtal sa aká je situácia, či budú nejaké peniaze. Z uvedenej výpovede je zrejmé, že navrhovateľ mal záujem pracovať. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne pani G.. Ak by skutočne listina o okamžitom skončení pracovného pomeru existovala, prečo sa ňou odporca nepreukázal v čase kontroly vykonanej inšpektorátom práce a neodhlásil navrhovateľa na sociálnej poisťovni z pracovného pomeru. Ak by skutočne listina o okamžitom skončení pracovného pomeru existovala v inkriminovanom čase, svedkovia pani N. a pán W. na pojednávaní 8.9.2015 tvrdili, že navrhovateľ s obsahom listiny nebol oboznámený, listinu neprevzal, odstrčil, neprečítal. Preto by sa listina ani nemohla považovať za doručenú, a to ani náhradným spôsobom. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené v listine nie sú dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru. Nejedná sa o konanie zamestnanca, ktoré súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny. Uvedená listina nie je v súlade so Zákonníkom práce, preto s ňou nemohli byť spojené žiadne právne účinky. Pracovný pomer žalobcu preto stále trval, aj keď navrhovateľovi nikto prácu neprideľoval, a to i napriek tomu, že navrhovateľ sa práv a povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru domáhal. Navrhovateľ bol stále nahlásený ako zamestnanec odporcu a preto sa ani nikde nemohol zamestnať. Vzhľadom k tomu, že pracovný pomer navrhovateľa stále trval, mal navrhovateľ nárok na dohodnutú mzdu. Ak zamestnanec nemôže pracovať z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, zamestnávateľ má povinnosť poskytovať zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa výplatných pások vyhotovených odporcom bola priemerná hodinová mzda navrhovateľa 3,18 eur. Vzhľadom k uvedenému mzda navrhovateľa za mesiace máj - november predstavuje spolu sumu 2.684,57 eur. Odporca navrhovateľovi dohodnutú mzdu nevyplatil. Len v mesiaci júl 2009 zaslal odporca navrhovateľovi sumu 207,72 eur. Na preukázanie svojich tvrdení doložili do spisu: prepočet nevyplatenej mzdy a list navrhovateľa z 9.6.2009. Vzhľadom k uvedenému mám za to, že ku skončeniu pracovného pomeru medzi odporcom a navrhovateľom nedošlo. Samotný odporca uviedol, že oznámil, že prevádzku zatvára. Prácu navrhovateľovi neprideľoval. Trvala na podanom návrhu a žiadala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi: sumu 3.425,19 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 456,34 eur od 1.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 456,34 eur od 1.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 438,51 eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 248,62 eur od 1.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 474,19 eur od 1.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 438,51 eur od 1.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 456,34 eur od 1.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 456,34 eur od 1.12.2009 do zaplatenia a trovy konania, ako aj trovy právneho zastúpenia splnomocnenej právnej zástupkyne.
Z výsluchu odporcu z pojednávania dňa 22.5.2014 súd zistil, že neuznáva nárok navrhovateľa, lebo dňa 15.5.2009 porušil pracovnú disciplínu. Navrhovateľ v marci, v apríli a v máji 2009 odpracoval určitý fond pracovnej doby. V júni až v októbri nepracoval. Odporca viedol dochádzkovú knihu, kde zamestnanci zapisovali svoj príchod a odchod do práce. Zamestnanci dostávali mzdové listy. Prevzatie mzdy potvrdzovali svojím podpisom. Mzda im bola vyplácaná fyzickým odovzdaním peňazí. Či mzda bola vyplácaná načas, nevedel uviesť. Odporca vyhotovoval dve výplatné pásky, jedna zostala u zamestnanca a druhá u odporcu. Navrhovateľ podpísal prevzatie mzdy svojím podpisom. Mzdu vypočítala pre zamestnancov vtedy družka odporcu S. N.. Odporca mal v roku 2009 štyroch zamestnancov, s ktorými v tomto roku skončil pracovný pomer. Na otázku sudkyne, z akého dôvodu s týmito zamestnancami skončil pracovný pomer, odporca nevedel uviesť súdu dôvod. Ďalej si nespomenul, či mu bol doručený list, v ktorom navrhovateľ trval na ďalšom prideľovaní práce, lebo dostal od neho viac listov výhražného charakteru. Odporca prevádzku zrušil v júni 2009 a živnosť zrušil 28.2.2010. Uviedol, že záväzky voči zamestnancom nemá, tieto postupne splnil a súdi sa len s Q. S.. Na otázku sudkyne, prečo odporca neposlal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru poštou, keď ho navrhovateľ odmietol prevziať, odporca uviedol, že takto konal na základe doporučenia inšpektorátu práce, lebo navrhovateľ odmietol prevziať toto okamžité zrušenie pracovného pomeru. Preto nemal dôvod mu ho poslať poštou.
Čo sa týka evidencie zamestnancov, túto vypisovala S. N. (predtým N.). Do knihy dochádzky sa zapisovali zamestnanci osobne. Na pojednávaní dňa 18.6.2015 odporca uviedol, že so zamestnancami U. G., I.. M. W., Q. S. skončil pracovný pomer z dôvodu ukončenia prevádzky. Títo zamestnanci súhlasili so skončením pracovného pomeru. Mzdové záväzky si voči nim splnil. S navrhovateľom skončil pracovný pomer okamžite a listinu o skončení pracovného pomeru mu osobne odovzdal na prevádzke na Ul. W. X v C.. Pri odovzdaní okamžitého skončenia pracovného pomeru boli prítomní zamestnanci S. N., I.. M. W., Q. S., ktorý bol pred dverami. Okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi odovzdal v dvoch vyhotoveniach. Navrhovateľ pri odovzdaní reagoval tak, „že sa len pozrel a odišiel“. V júni 2009 mu poslal okamžité skončenie pracovného pomeru poštou, ale obyčajnou zásielkou, lebo vedel, že doporučenú zásielku by neprevzal. Zásielku mu poslal na adresu trvalého pobytu. V zásielke bol aj navrhovateľov zápočtový list. V marci 2010 mu poslal potvrdenie o jeho príjmoch. Uviedol, že navrhovateľ sa mu opakovane vyhrážal fyzickou ujmou, aby stiahol okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ bol naposledy v práci 15.5.2009. Vo svojej účastníckej výpovedi dňa 18.6.2015 uviedol, že má dlh na nevyplatenej mzde voči navrhovateľovi za mesiac marec, apríl a máj 2009, ale nevedel uviesť výšku nevyplatenej mzdy. Na pojednávaní dňa 21.1.2016 odporca uviedol, že mzda navrhovateľovi bola vyplatená za mesiac marec 2009 a za mesiac apríl a máj mu vyplatená nebola. Uviedol, že listinu, že navrhovateľ trvá na ďalšom prideľovaní práce nedostal. Odporca je invalidný dôchodca s výškou dôchodku 233,88 eur. Má dve maloleté deti vo veku 3 a pol roka a 5 a pol roka. Je ženatý, úvery a pôžičky nemá, ale má iné záväzky, ktoré nevedel vyčísliť. Je vlastníkom 1/6-iny rodinného domu, ktorý užíva. Má exekúcie.
Právny zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. Na tejto listine je podpísaná S. N., v tom čase družka odporcu a teraz jeho manželka s obsahom, že navrhovateľ odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. Boli tam prítomní zamestnanci odporcu aj I.. M. W.. Namietal čestné prehlásenia U. G. a Q. S., tieto boli spísané v deň posledného pojednávania 22.5.2015 a ďalšie dva po tomto pojednávaní. Z obsahu čestných prehlásení je zrejmé, že ich písal navrhovateľ, lebo sú napísané rovnakým písmom. Poukázal na priestupkové konanie vedené na Obvodnom úrade Prievidza vo veci obvineného navrhovateľa, ktorý bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ z. č. 372/1990 Zb. - o priestupkoch, ktorého priestupku sa mal dopustiť dňa 15.5.2009 v čase okolo o 15.00 hod. na pracovisku odporcu na Ul. W. č.4, C. potom, ako mu bolo oznámené, že firma končí a žiadal od odporcu vyplatenie mzdy a vyhrážal sa mu, že ho zničí. Dňa 17.5.2009 sa opakovane dožadoval vyplatenia mzdy pred domom odporcu na Ul. Y. v C.. Toto konanie navrhovateľa sa opakovalo 2 x v auguste 2009. Právny zástupca odporcu počas konania uviedol, že v tomto konaní bola dostatočným spôsobom preukázaná skutočnosť, že došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany navrhovateľa a to zákonným riadnym spôsobom. Vo vypätej situáciu, keď oznámil odporca, že z ekonomických dôvodov nie je možné pokračovať v ďalšej činnosti, bude nevyhnutné, aby boli pracovné pomery so zamestnancami skončené, na to hrubo a vulgárne reagoval navrhovateľ, čo bolo preukázané aj v oboznámenom priestupkovom konaní. Bolo len prirodzenou reakciou odporcu, ktorý mienil činnosť prevádzky postupne ukončiť, že viac navrhovateľa nemôže strpieť ako svojho zamestnanca, pretože jednou zo základných povinností zamestnanca je aj to, aby bol k svojmu zamestnávateľovi lojálny a samozrejme, aby sa mu nevyhrážal ublížením na zdraví a živote. Pokiaľ navrhovateľ spochybňuje listinu okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že táto mala byť vopred pripravená, keďže sa tam nachádza i text - „odmietol prevziať“, k tomu musím uviesť, že síce v tej dobe som svojho klienta vôbec nepoznal a teda ani nezastupoval, avšak pokiaľ sa mňa moji klienti spýtajú, ako majú takúto listinu vyhotoviť, a to najmä v situácií, keď mi opíšu nejaký konflikt na pracovisku, tak vždy im odporúčam, aby tú listinu pripravili so zákonnými náležitosťami a aby vzhľadom ku tejto konfliktnej situácií boli zároveň pripravení na to, že sa môže stať, že zamestnanec takúto listinu prevziať odmietne, čo je jeden z možných postupov, ktoré predpokladá aj ZP v § 38 ods. 4 posledná veta. Preto sa nemožno čudovať tomu, že ak v danej situácií odporca telefonicky kontaktoval jeho známeho právnika a pýtal sa ako má reagovať, tak takto tú listinu aj pripravil. Keby ju navrhovateľ prevzal, tak zostane bez podpisov v časti, ktorá sa týka možného odmietnutia prevzatia tejto listiny. Preto argumentácia tým, že mala byť vopred pripravená neobstojí a hlavne musím poukázať na to, že odporca predsa nemohol vopred vedieť, že navrhovateľ bude na oznámenie o utlmení prevádzky reagovať vyhrážkami, vulgárne a vyvolá konflikt. Toto odporca nemal odkiaľ vedieť. Ak sa samotný odporca alebo svedkovia
v priestupkovom konaní nevyjadrovali k okamžitému skončeniu pracovného pomeru alebo doručeniu listín, musím poznamenať, že toto nebolo vôbec predmetom tohto priestupkového konania a ťažko mi je komentovať postup výsluchu a spisovania zápisníc a výsluch svedkov, keď z vlastnej praxe viem, že policajt alebo úradník sa pri prejednávaní veci sústreďuje na meritum prípadu a v priestupkovom konaní sa neriešilo platné, či neplatné skončenie pracovného pomeru. To isté sa týka aj inšpektorátu práce. K argumentu, že navrhovateľ sa dozvedel o tom, že nie je odhlásený ani v sociálnej poisťovni, musím uviesť to, že je to pravda, ale odporca opomenul odhlásiť aj zamestnancov ostatných, s ktorými pracovný pomer ukončil dohodou. Bola to jeho chyba, následne bol dlhodobo PN. Za toto opomenutie bolo vedené správne konanie, pokiaľ mám vedomosť. Mám teda za to, že z týchto dôvodov nie je možné tvrdiť, že nedošlo k skončeniu pracovného pomeru. Svedkovia boli na nešťastie k tomuto vypočúvaní až po niekoľkých rokov a je len prirodzené, že si každý z nich nemusí dopodrobna pamätať priebeh tejto udalosti, skôr by bolo veľmi zaujímavé, keby si na to veľmi dobre pamätali a keby sa nebodaj ešte na všetkých detailoch zhodli po viac ako 5 rokov udalosti. Navyše svedok S., ktorý tvrdí, že bol prítomný podľa knihy o dochádzke prítomný nebol, aj z jeho výpovede, aj z výpovede svedkov vyplýva, že v rámci svojej pracovnej náplne plnil predovšetkým pracovné úlohy mimo sídla odporcu a teda skutočne je pochybné, či je dôvod uveriť jeho výpovedi. Ak by sa môj klient v celom rozsahu bránil k splneniu si svojich záväzkov, ktoré bol ochotný plniť, tak by určite ani na dnešnom pojednávaní neuznal svoj záväzok doplatiť mzdu za mesiac marec, apríl, máj 2009. V tejto časti uviedol, že svoj záväzok uznáva a tak možno považovať v tejto časti návrh za dôvodný. Vo zvyšku však nie a to z dôvodu jeho zmätočnosti, pretože je z môjho pohľadu nepreskúmateľný spôsob výpočtu náhradu mzdy, ktorú si navrhovateľ nárokuje vo zvyšnej časti, ako aj z toho dôvodu, že podľa nášho názoru došlo k platnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru a navrhovateľ napriek tomu, že tvrdil, že sa chcel ďalej dostavovať do práce, chcel, aby mu bola prideľovaná práca, nenapadol neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v zákonnej lehote, kde by súd samozrejme skúmal dôvodnosť a zákonnosť tohto právneho úkonu. Preto navrhol, aby súd v nespornej časti návrhu vyhovel, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania, ktoré zdôvodni súdu a vyčísli v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku.
Súd vypočul na skutkové tvrdenia svedkov, zamestnancov odporcu S. N., Q. S., I.. M. W. a U. G..
Z výpovede svedkyneB. (predtým N.) súd zistil, že u odporcu pracovala v roku 2009 na základe živnosti. Pre zamestnancov odporcu robila mzdy, pripravovala výplatné pásky a mzdy im fyzicky odovzdávala. Každý zamestnanec podpísal prevzatie mzdy. Dňa 15.5.2009 odporca oznámil na prevádzke na Ul. W. X v C., že firma končí činnosť. Na tomto stretnutí boli prítomní zamestnanci odporcu - I.. M. W., U. G., Q. S. a odporca. Odporca im oznámil, že s nimi končí pracovný pomer dohodou. Odporca odovzdal navrhovateľovi na tomto stretnutí okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré si navrhovateľ prečítal a reagoval búrlivo. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu odporca dal preto, lebo sa mu navrhovateľ vyhrážal. Navrhovateľ si zobral okamžité skončenie pracovného pomeru so sebou. V tom čase boli zamestnanci neprezlečení.
Na otázku sudkyne, aby svedkyňa vysvetlila rozpor, keď uviedla vo svojej výpovedi, že navrhovateľ si zobral okamžité skončenie pracovného pomeru po prečítaní so sebou, pričom v tejto listine v spodnej časti je uvedené, že zamestnanec odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru a je tam jej podpis, svedkyňa uviedla, že si to presne nepamätá, lebo tam bola trma-vrma. Ona neodovzdávala navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Nepamätala si, prečo túto listinu podpísala vedľa textu, že navrhovateľ odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. Uviedla, že bola v šoku. Podľa nej je možné po texte okamžitého skončenia pracovného pomeru dopísať ďalšiu časť textu, ktorá je uvedená v spodnej časti. S ostatnými zamestnancami odporca skončil pracovný pomer dohodou, ktoré odporca vypracoval. K dochádzke zamestnancov uviedla, že každý zamestnanec sa zapisoval do knihy príchodov a odchodov a dochádzka sa pravidelne kontrolovala. Nepamätala sa, či bola navrhovateľovi vyplatená mzda za mesiac marec, apríl a máj 2009. Nepamätala si, či navrhovateľ prišiel na pracovisko po okamžitom skončení pracovného pomeru. Navrhovateľovi bola vyplatená časť mzdy 17.7.2009 v čiastke 207,72 eur poštovou poukážkou, pravdepodobne za mesiac marec, lebo je to poznačené na výplatnej páske za mesiac marec 2009.
Z výsluchu svedka B. súd zistil, že u odporcu pracoval na pozícií stavbyvedúceho. Pracovný pomer skončil dohodou. Odporca mu nevyplatil mzdu za mesiac marec, apríl a máj 2009. Tento nárok si uplatnil prostredníctvom súdu a vec je t. č. na Krajskom súde Trenčín. K ukončeniu prevádzky uviedol, že v máji 2009 odporca zavolal zamestnancov a oznámil im, že prevádzka končí a odporca nemá dostatok finančných prostriedkov. Až koncom mája 2009 im oznámil skončenie pracovného pomeru dohodou. S dohodou súhlasil, lebo nič iné mu nezostávalo. Na tomto stretnutí bol prítomný Mgr. M. W., navrhovateľ odporca, manželka odporcu a pani z výroby, ktorej nevedel uviesť meno. Po oznámení o zrušení prevádzky sa zamestnanci rozišli a boli naštvaní. Po oznámení odporcom o skončení prevádzky navrhovateľ nereagoval nevhodne. Odporca na tomto stretnutí neodovzdal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru.
Z výsluchu svedka B. W. vyplynulo, že pracoval u odporcu na pozícii obchodného zástupcu. Pracovný pomer skončil dňa 3.8.2015 dohodou. Všetky mzdové nároky mu odporca vyplatil. Dňa 15.5.2009 na stretnutí za účasti navrhovateľa, odporcu, svedkov Q. S., U. G. a S. N. (vtedy N.) odporca rozpustil firmu a došlo ku konfliktu medzi navrhovateľom a odporcom, lebo navrhovateľ nechcel prevziať výpoveď. Uviedol, že ju prevezme vtedy, keď bude mať vyplatenú mzdu. Navrhovateľ listinu odstrčil. Pri odovzdaní tejto listiny odporca uviedol, že ide o výpoveď. Svedok nevidel obsah listiny. Po 15.5.2009 navrhovateľ na pracovisko neprišiel, ale objavil sa v priebehu dňa, či sú nejaké peniaze. Zamestnanci na túto situáciu nijako nereagovali. Nič podstatné sa na stretnutí firmy neudialo. Navrhovateľ sa nedožadoval ďalšej práce u odporcu, dožadoval sa vyplatenia mzdy za marec, apríl a máj 2009. Odporca mal knihu dochádzky, kde zapisovali zamestnanci svoj príchod a odchod. Dochádzku kontroloval odporca aleboG.XXXX ktorá pripravovala mzdy a vyplácal ich odporca alebo H.. Prevzatie mzdy sa potvrdzovalo podpisom.
Z výsluchu svedkyne G.údu vyplynulo, že v máji 2009 zavolal odporca všetkých zamestnancov, kde im oznámil, že prevádzka končí, teda krachuje. Bolo to ku koncu pracovnej doby okolo 14.00 hod.. Na to navrhovateľ vyskočil, lebo odporca nevyplatil všetky mzdy. Prítomní na stretnutí boli navrhovateľ, odporca, I.. M. W., S. N.. Nepamätala sa, či bol prítomný aj Q. S.. Svedkyňa pracovala u odporcu na robotníckej pozícii. Odporca jej mzdu za mesiac apríl 2009 vyplatil v priebehu 1 - 2 mesiacov. Pracovný pomer skončila dohodou v máji 2009. Svedkyňa nebola prítomná počas celého stretnutia zamestnancov, lebo sa išla osprchovať. Vrátila sa o 15 - 20 minút. Po jej príchode navrhovateľ nebol prítomný na prevádzke. Prítomný bol odporca, F. a T. RI.. Odporca ju potom odviezol domov. Počas jej prítomnosti na prevádzke odporca neodovzdal navrhovateľovi listinu o skončení pracovného pomeru. Na základe požiadania navrhovateľa po udalosti z 15.5.2009 podpísala čestné prehlásenie pripravené navrhovateľom, že navrhovateľovi nebola odovzdaná listina o skončení pracovného pomeru a vyplatená mzda. Svedkyňa nezisťovala, či odporca s navrhovateľom skončil pracovný pomer. Mzdu zamestnancom vyplácal odporca fyzicky do ruky a zamestnanci potvrdzovali prevzatie mzdy svojím podpisom. Zamestnanci sa zapisovali do dochádzkovej knihy, ktorá bola položená na stole. XXX)S. pracoval na pozícií stavbyvedúceho, pracoval na stavbe. Nezdržiaval sa na prevádzke, ale chodil konzultovať veci s odporcom na prevádzku. Navrhovateľ bol po 15.5.2009 jedenkrát na prevádzke a svedkyni povedal, že prišiel za odporcom. Chcel jej pomôcť v práci, ale nepotrebovala pomoc. Odporca s ňou skončil pracovný pomer, ale nie 15.5.2009 a ani nasledujúci deň, keď bola v práci, skončenie jej doniesol osobne domov.
Z predložených listinných dôkazov súd ďalej zistil, že
odporca bol živnostník zapísaný v živnostenskom registri Obvodného úradu Prievidza pod obchodným menom C. N. - N., IČO: XX XXX XXX, miesto podnikania : Y. X Prievidza. Predmet podnikania okrem iných činností bola výroba saponátových čistiacich a leštiacich výrobkov. Túto činnosť vykonával od 1.8.1995. Odporca zrušil živnosť dňa 28.2.2010.
Súd procesným uznesením za prítomnosti účastníkov konania upresnil označenie odporcu Pavol N., bytom Y. X C..
Z knihy príchodov a odchodov (č.l. 346) vyplýva, že do tejto knihy zapisovali zamestnanci svoj príchod a odchod.
Navrhovateľ mal v knihe v mesiaci máji 2009 zapísaný príchod a odchod v dňoch 5.5.2009, 6.5.2009, 7.5.2009, 11.5.2009, 12.5.2009, 13.5.2009, 14.5.2009 a 15.5.2009.
XXX,XX dňa 15.5.2009 v knihe príchodov a odchodov zapísaný nebol.
Z originálnych výplatných listín miezd, ktoré predložil odporca vyplýva, že za mesiac január 2009 mal navrhovateľ hrubú mzdu 559,61 eur, čistú mzdu 456,25 eur a k výplate 445,37 eur. Navrhovateľ prevzal mzdu 27.2.2009 v sume 445,37 eur. Prevzatie mzdy potvrdil svojím podpisom. Táto listina korešponduje s fotokópiou mzdovej listiny. Navrhovateľ mal za mesiac február 2009 hrubú mzdu 509,96 eur, čistú mzdu 420,65 eur a k výplate 425,42 eur. Mzdu prevzal dňa 31.3.2009 a prevzatie mzdy v sume 426,42 eur potvrdil svojím podpisom. Aj táto listina korešponduje s fotokópiou mzdovej listiny.
Podľa originálnych výplatných listín miezd za rok 2008, navrhovateľ každý mesiac potvrdil prevzatie mzdy svojím podpisom, čo vyplýva z výplatných pások (výplatných lístkov).
Odporca predložil súdu fotokópie mzdových listov za mesiace marec, apríl a máj 2009, lebo originálne vyhotovenia nenašiel z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ v marci 2009 mal hrubú mzdu vo výške 281,78 eur, čistú mzdu 249,51 eur a k výplate 249,51 eur. V apríli 2009 mal hrubú mzdu 225,01 eur, čistú mzdu 198,58 eur a k výplate 195,69 eur. V máji 2009 mal navrhovateľ hrubú mzdu 338,98 eur, čistú mzdu 300,61 eur a k výplate 298,94 eur. Za mesiace marec, apríl a máj 2009 navrhovateľ nepotvrdil prevzatie svojím podpisom. Tieto podpisy o prevzatí mzdy nie sú na fotokópiách výplatných lístkov.
Odporca vyplatil navrhovateľovi dňa 17.7.2009 časť mzdy v čiastke 207,72 eur poštovou poukážkou za mesiac marec 2009 (č.l.49).
Navrhovateľ žiadal mzdu za obdobie marec - november 2009, z toho za mesiace jún, júl, august, september, október a november 2009, kedy odporca navrhovateľovi prácu neprideľoval a navrhovateľ u neho nevykonával prácu, pričom právna zástupkyňa navrhovateľa predložila fiktívny výpočet mzdy, pri odmene 3,18 eur/hodina.
Z ďalšej listiny súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 15.12.2009 na odporcu trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy za obdobie marec, apríl, máj 2009, kedy podľa navrhovateľa u odporcu pracoval a keďže s ním odporca neskončil pracovný pomer, žiadal mzdu aj za obdobie 6 - 12/2009 vo výške 60 % hrubej mzdy. Podľa navrhovateľa mu mal odporca vyplatiť 3.500 eur.
Navrhovateľ predložil súdu mzdové listy za obdobie máj až november 2009 s jeho fiktívnym výpočtom mzdy. Za mesiac máj 2009 netto mzda vypočítaná vo výške 438,51 eur, za mesiac jún 2009 mzda netto 438,51 eur, júl 2009 mzda netto 474,19 eur, august 2009 mzda netto 438,51 eur, september 2009 mzda netto 456,34 eur, október 2009 mzda netto 456,34 eur, november 2009 mzda netto 438,51 eur.
Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza oznámila na dotaz navrhovateľa, že jeho zamestnávateľ (odporca) postupoval podľa z. č. 461/2003 Z. z. - o sociálnom poistení a zánik jeho pracovného pomeru deklaroval dňa 29.3.2010 predložením registračného listu. FO - odhláška - zamestnanec mal pracovný pomer s dátumom zániku poistenia 26.5.2009.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 17.októbra 2011 vyplynulo, že C. N. nezaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 28.mája 2009. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že XX.februára N. sa pred sociálnou poisťovňou vyjadril, že sociálnej poisťovni nepredloží žiadne doklady zamestnanca XXXX., lebo doklady zaslal menovanému prostredníctvom pošty. C.N. uviedol, že N. N. mu nedoručil žiadne doklady o ukončení pracovného pomeru.
V rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.februára 2012 vo veci odvolania T. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza vo veci sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, ústredie potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza. V odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, žeXX.X.XXXX N. v priestore jeho firmy C. N. - N. hrubo porušil
pracovnú disciplínu, keď zaútočil na jeho osobu ako zamestnávateľa, preto mu bolo predložené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré odmietol prevziať. Následne mu bola daná výpoveď - okamžité skončenie pracovného pomeru doručená osobne na adresu jeho bydliska, kde menovaný odmietol prevziať uvedenú výpoveď s ďalšími vyhrážkami protiU. Potom mu bola výpoveď odoslaná poštou spoločne s ostatnými dokumentmi. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že sociálna poisťovňa 13.10.2011 opätovne požiadala zamestnávateľa C. N. o predloženie dokladov, aj dokladu o skončení pracovného pomeru zamestnanca C. N., lebo koná vo veci poistenia F. N.. C. N. sa dostavil do Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza za účelom prevzatia listu zo dňa 13.10.2011. Zo zápisnice zo 17.10.2011 je zrejmé, že C. N. si list z 13.10.2011 prevzal a ústne sa vyjadril, že sociálnej poisťovni nepredloží žiadne doklady, lebo boli zaslané C. N., vrátane skončenia pracovného pomeru poštou.
Inšpektorát práce Trenčín zo dňa 10.7.2009 oznámil navrhovateľovi na jeho žiadosť o prešetrenie pracovnoprávnych predpisov, že zamestnávateľ XX.X.XXXX N. - N. porušil ustanovenie § 118 ods.1 Zákonníka práce v tom, že neposkytol zamestnancom za vykonanú prácu mzdu vo výplatnom termíne.
U odporcu pracovali na základe pracovnej zmluvyXX.X.XXXX.S., ktorého pracovný pomer bol dohodnutý od 1.9.2008 na dobu neurčitú. Pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 7.6.2009. Ďalším zamestnancom bolaI.ktorá pracovala tiež na základe pracovnej zmluvy od 1.10.2008 a jej pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 27.5.2009. Ďalším zamestnancom bol XX.X.XXXX., ktorý pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy od 2.11.2006. Jeho pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 28.2.2010.
Z čestných prehlásení U.G. zo dňa 22.5.2014 a Q. S. zo dňa 22.5.2014 vyplynulo, že dňa 15.5.2009 nedostal Peter N. vyplatenú mzdu a nebolo mu predložené okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom.
Z trestného spisu OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prievidza ČTS: PZ-ORP-660/OV2- PD-2010 vo veci zločinu vydierania podľa § 189/1 TZ proti C. N. súd zistil, že C. N. podal podnet na ORPZ Prievidza, v ktorom uviedol, že dňa 15.5.2009 v prevádzke jeho firmy C.- JN. sa mu zamestnanec C. N. vyhrážal, že ak nedostane peniaze, tak C. N. vygumuje a zničí a pravou rukou urobil gesto popod krk, že ho podreže. Tiež sa mu vyhrážal o dva dni v mieste jeho bydliska.
Z výpovede V.na ORPZ Prievidza, Úradu justičnej a kriminálnej polície - odboru všeobecnej kriminality vyplynulo, že dňa 15.5.2009 na prevádzke v C., Ul. W. menovaný oznámil, že firme sa nedarí, nie sú finančné prostriedky na výrobu a firma končí. F. oznámil, že s nimi skončí pracovný pomer. V prevádzke bol prítomný aj C. N., ktorý si nárokoval vyplatenie peňazí za posledné dva mesiace. Medzi ním a C. N. došlo k incidentu, pri ktorom sa mu C. N. vyhrážal. Po incidente C. N. odišiel z priestorov firmy. Incident sa opakoval o dva dni a koncom augusta 2009 XXXXnavštívil odporcu doma.A.uviedol, že peniaze A. nevyplatí, lebo na ne nemá nárok. Uviedol, že svedkom incidentu bol O.y,U. S.s (manželka C.) aQ.
Z výsluchu FI., zamestnanca C. N. - N. pred vyšetrovateľom vyplynulo, že v máji 2009 C. N. zavolal zamestnancov a oznámil im, že firma skončila, lebo nie je odbyt. On a C. N. nemali vyplatené mzdy od marca 2009. Nespomínal si, že by v jeho prítomnosti došlo ku konfliktu medzi C. N. a C. N.. Zamestnanci nadávali medzi sebou, že nie sú peniaze a bola medzi nimi nervozita. Pre nevyplatenie mzdy podal Q. S. na C. N. trestné oznámenie.
F. zamestnanec C. N. - N. pred vyšetrovateľom uviedol, že dňa 15.5.2009, keď končil C. N. s firmou si zavolal zamestnancov firmy na spoločné stretnutie, kde došlo k hádke medzi C. N. a C. N., lebo C. N. nemal vyplatenú mzdu. Za prítomnosti všetkých zamestnancov, vrátane Q. S., U. G. začal C. N. nadávať C. N., že ho vygumuje, zničí, pričom C. N. sa snažil hľadať riešenia na vyplatenie mzdy. Po incidente C. N. odišiel z priestorov prevádzky. Aj jemu bol C. N. dlžný peniaze, ale postupne mu ich vyplatil.
Zamestnankyňa C.- C.la SS. pred vyšetrovateľom uviedla, že niekedy v máji 2009 N.zamestnancom oznámil, že firma končí a nemá peniaze na prevádzku. Následne došlo k hádke medzi C. a N. ktorý
bol veľmi nahnevaný a povedal N.že zničí jeho firmu. Počas stretnutia sa išla osprchovať a prezliecť a nebola prítomná pri celom incidente.
C.(manželka PN. N., predtým C.) vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 15.5.2009 bola na prevádzke firmy na W. ulici v C., kde boli prítomní zamestnanci XXXX, - N., Q. S., I.. M. W., U. G. a C. N.. Na tomto stretnutí jej manžel oznámil zamestnancom, že firma končí. Vtedy vznikol konflikt medzi jej manželom a C. N. a C. N. mu povedal, že ho vygumuje a ukázal prstom gesto, že ho podreže. Dôvodom konfliktu bolo nevyplatenie miezd, čo jej manžel povedal zamestnancom už predtým.
Z výpovede B.pred vyšetrovateľom vyplynulo, že problémy nastali v mesiaci marec 2009, kedy mu C. N. nevyplatil mzdu. Do práce chodil do mája 2009. Tento mesiac C.zavolal všetkých zamestnancov, Q. S., U. G., I.. M. W. a svoju manželku, kde im oznámil, že výroba končí, mzdu im pošle alebo odstupné a keď niečo budú chcieť vybaviť, majú prísť k nemu na Y. ulicu, kde býva. C. N. povedal, že mu peniaze pošle a že peniaze budú. Takéto konanie C. N. nahnevalo, lebo išlo o zavádzanie a klamstvá, preto mu povedal, že ho zničí, vygumuje, ale povedal to v hneve. Zničenie myslel právne. Tiež mu povedal, že podá na neho trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy.
ORPZ v Prievidzi, odbor justičnej a kriminálnej polície Prievidza uznesením zo dňa 31.12.2010 postúpil vec Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Prievidzi na prejednanie priestupku podľa § 49 ods.1 písm. d/ z. č. 372/1990 Zb. - o priestupkoch v platnom znení, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods.2 Trestného poriadku.
Okresný úrad na dotaz súdu o zapožičanie spisu č. OÚ-PD-OVVS-2015/004703 zaslal súdu informáciu o rozhodnutí adresovanú C. N. zo dňa 17.2.2015, z ktorej vyplynulo, že vo veci obvineného C. N. bolo rozhodnuté rozkazom č. B/2011/01530 zo dňa 18.4.2011, ktorým bol C. uznaný vinným z priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ z. č. 372/1990 Zb.. Rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011.
Podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.
Podľa § 38 ods.2 cit. zákona, písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
Podľa § 38 ods.4 cit. zákona, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Podľa § 70 cit. zákona, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 78 ods.1 cit. zákona, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.
Podľa § 79 ods. 1 cit. zákona, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods.2 cit. zákona, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Podľa § 118 ods. 1 cit. zákona, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods.2 cit. zákona, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 129 ods.1 cit. zákona, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods.3 cit. zákona, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 130 ods.2 cit. zákona, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
Podľa § 134 ods.1 cit. zákona, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa § 134 ods.2 cit. zákona, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods.3 cit. zákona, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Podľa §134 ods.4 cit. zákona, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Podľa § 134 ods.9 cit. zákona, ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.
Podľa § 134 ods. 10 cit. zákona, ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal o náhradu nevyplatenej mzdy za mesiac marec, apríl a máj 2009, kedy pracoval u odporcu a za obdobie jún až november 2009, kedy mu odporca neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Navrhovateľ žiadal náhradu mzdy za vyššie uvedené obdobie v sume 3.425,19 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých zročných súm.
Súd si najskôr vyriešil otázku nevyplatenia mzdy za mesiac marec, apríl, máj 2009, kedy navrhovateľ u odporcu pracoval a mzdu mu nevyplatil.
V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.2008. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 9.3.2009 sa zmenilo miesto výkonu práce z Bojníc do XXXXa. Z evidencie dochádzky - príchody a odchody a z výplatných lístkov za mesiac marec, apríl a máj 2009 mal súd za preukázané, že navrhovateľ si plnil svoje povinnosti u odporcu, za čo mu prináleží za vykonanú prácu mzda. Navrhovateľ v tomto období vykonával prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Ak si teda odporca svoju povinnosť voči navrhovateľovi nesplnil a mzdu mu nevyplatil, súd ho zaviazal zaplatiť mzdu za mesiac marec 2009 vo výške XX,XX eur, apríl 2009 v sume 195,69 eur a máj 2009 v sume 298,94 eur. Na výplatnom lístku za mesiac marec 2009 mal navrhovateľ čistú mzdu vo výške 249,51 eur, ale odporca mu vyplatil dňa 17.7.2009 sumu 207,72 eur, preto zvyšná časť tejto mzdy predstavuje sumu 41,79 eur. Vo výplatnom lístku za mesiac apríl 2009 mal navrhovateľ čistú mzdu vo výške 198,58 eur a k výplate vo výške 195,69 eur a za mesiac máj 2009 čistú mzdu vo výške 300,61 eur a k výplate vo výške 298,94 eur. Spolu je potom odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi za obdobie marec, apríl a máj 2009 sumu 536,42 eur (§ 118 ods.1 Zákonníka práce). Odporca v priebehu konania nenamietal nevyplatenie mzdy za toto obdobie.
Súd ďalej riešil otázku, či došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru dňa 15.5.2009, kedy mal odporca navrhovateľovi doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru na spoločnom stretnutí zamestnancov na Ul. W. 4 v C., kde im oznámil, že prevádzka končí a navrhovateľ podľa odporcu okamžité skončenie pracovného pomeru odmietol prevziať.
Súd mal zistené z výpovedí účastníkov konania a svedkov, že dňa 15.5.2009 na stretnutí zamestnancov odporcu konanom na prevádzke v Prievidzi na G.došlo k oznámeniu odporcom, že prevádzka končí, lebo nie sú finančné prostriedky, čo sa prejavilo aj na nevyplatení miezd niektorým zamestnancom. Medzi nimi bol aj navrhovateľ. Súd mal preukázané, že na stretnutí boli všetci zamestnanci, navrhovateľ, Q. S., I.. M. W., U. G. a S. N., ktorá pre zamestnancov vypočítavala mzdy. Hoci dňa 15.5.2009 nebol C. S. zapísaný v knihe príchodov a odchodov, na tomto stretnutí sa zúčastnil. Potvrdili to vo svojej účastníckej výpovedi navrhovateľ a odporca a aj svedkovia. Súd túto skutočnosť uvádza z dôvodu, že právny zástupca odporcu tvrdil, že Q. S. sa stretnutia nezúčastnil, lebo nebol zapísaný v knihe príchodov a odchodov. Na tomto stretnutí mal odporca odovzdať navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru s dátumom 15.5.2009 v dvoch vyhotoveniach, lebo navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu tým, že sa mu vyhrážal fyzickou likvidáciou a slovne ho urážal za prítomnosti zamestnancov počas pracovnej doby na adrese prevádzky. Podľa odporcu si navrhovateľ okamžité skončenie pracovného pomeru pozrel a
odišiel. Navrhovateľ si ho neprevzal. Uviedol, že v júni 2009 mu poslal okamžité skončenie pracovného pomeru obyčajnou poštou, lebo vedel, že by si ho navrhovateľ doporučene neprevzal. G. S. N. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ si okamžité skončenie pracovného pomeru prečítal a zobral so sebou. Nevedela súdu vysvetliť, prečo sa nachádza jej podpis v spodnej časti tejto listiny, ktorým potvrdila, že navrhovateľ si okamžité skončenie pracovného pomeru odmietol prevziať. Tvrdila, že bola v šoku. Svedok I.. M. W. vo svojej výpovedi uviedol, že odporca dal navrhovateľovi na stretnutí výpoveď, ale listinu nevidel, resp. nevidel jej obsah. Svedok XX.X.XXXX. vo svojej výpovedi uviedol, že k odovzdaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi zo strany odporcu na spoločnom stretnutí nedošlo. Svedkyňa U. G. nebola na stretnutí zamestnancov po celú dobu, ale za jej prítomnosti takúto listinu odporca navrhovateľovi nedal. Z výpovede svedkov nebolo jednoznačne preukázané, že odporca dal navrhovateľovi dňa 15.5.2009 okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom súd hodnotil výpoveď svedkyne S. N. ako zmätočnú, lebo rozpor medzi jej výpoveďou a jej podpisom na listine súdu nevysvetlila, preto súd hodnotil jej výpoveď ako nevierohodnú. Svedok I.. M. W. uviedol, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď a nie okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom obsah tejto listiny nepoznal. Ostatní svedkovia nepotvrdili doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi odporcom dňa 15.5.2009.
Súd považuje za podstatné uviesť, že je neobvyklé, aby zamestnávateľ vopred do listiny skončenia pracovného pomeru vopred napísal, že ju zamestnanec odmietol prevziať. Ak by takto navrhovateľ konal a okamžité skončenie pracovného pomeru by odmietol prevziať, odporca mohol po odmietnutí rukou napísať na listinu, že ju navrhovateľ odmietol prevziať a odmietnutie potvrdiť svojím podpisom, pretože on ako zamestnávateľ dal navrhovateľovi listinu o skončení a nie S. N..
Odporca ďalej tvrdil, že v júni 2009 poslal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru do miesta jeho bydliska, ale obyčajnou poštovou zásielkou, lebo vedel, že by ju navrhovateľ doporučene neprevzal. Je nelogické, ak by navrhovateľ odmietol podľa odporcu prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, aby mu posielal obyčajnou poštovou zásielkou v júni 2009 opäť okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože mal potvrdené odmietnutie prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru, podpísané I.. Zákon pritom upravuje takúto písomnosť doručiť zamestnancovi do vlastných rúk, nie obyčajnou poštovou zásielkou. Takýmto doručovaním odporca nepreukázal doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi. Ak teda podľa odporcu navrhovateľ prevzal na prevádzke okamžité skončenie pracovného pomeru, bolo úplne nadbytočné doručovanie obyčajnou poštovou zásielkou. Ďalej súd považuje za podstatné uviesť, že ak považoval odporca okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi doručené odmietnutím, mohol to oznámiť sociálnej poisťovni, resp. takúto listinu o skončení pracovného pomeru jej zaslať, pretože sociálna poisťovňa ho o predloženie takejto listiny žiadala. Odporca jej však oznámil, že žiadnu listinu o skončení pracovného pomeru navrhovateľa sociálnej poisťovni nepošle.
Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza oznámila navrhovateľovi, že odporca ako jeho zamestnávateľ zánik jeho pracovného pomeru deklaroval dňa 29.3.2010 predložením registračného listu FO - odhláška
- zamestnanec na pracovný pomer, s dátumom zániku poistenia 26.5.2009.
Čo sa týka svedkov, ktorí vypovedali pred vyšetrovateľom, títo vypovedali k vyhrážkam navrhovateľa voči odporcovi a vo výpovediach ani jeden svedok neuviedol, že odporca pre vyhrážky a urážky zo strany navrhovateľa s ním okamžite skončil pracovný pomer v deň spoločného stretnutia dňa 15.5.2009, kedy zamestnancom oznámil ukončenie prevádzky. Z výpovede odporcu a svedka I.. M. W. vyplynulo, že po incidente navrhovateľ odišiel z priestorov prevádzky, pričom odporca, ktorý mal dať navrhovateľovi na tomto stretnutí okamžité skončenie pracovného pomeru práve pre vyhrážanie a urážky navrhovateľa, túto listinu nespomenul, rovnako ako svedok Mgr. M. W.. Zhodne uviedli, že po incidente navrhovateľ odišiel z prevádzky. Ak by túto listinu odporca navrhovateľovi skutočne odovzdal a navrhovateľ by ju odmietol prevziať, odporca nemal dôvod, aby túto skutočnosť pred vyšetrovateľom neuviedol.
Súd záverom uvádza, že ak by odporca disponoval s okamžitým skončením pracovného pomeru, mohol ho doručiť ako listinný dôkaz do súdneho spisu skôr, nie 20.5.2013, mohol ho predložiť sociálnej poisťovni, ktorá ho o to žiadala a tiež polícií, lebo za správanie navrhovateľa dal odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru.
Súd však neposudzoval dôvody skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu, ale posudzoval, či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, preto sa s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru nezaoberal.
Súd hodnotiac dôkazy individuálne a vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo dospel k záveru, že navrhovateľovi nebolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru kvalifikovaným spôsobom, v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a nebolo preukázané, že ho navrhovateľ odmietol na spoločnom stretnutí dňa 15.5.2009 prevziať.
Navrhovateľ žiadal odporcu listom zo dňa 9.6.2009 o prideľovanie práce, nakoľko mu nebolo doručené skončenie pracovného pomeru a mal za to, že jeho pracovný pomer trvá aj naďalej. Trval na ďalšom zamestnaní a prideľovaní práce podľa dohodnutých pracovných podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovateľ list adresoval odporcovi na adresu jeho pobytu Y. X C. doporučenou poštovou zásielkou, o čom svedčí podací lístok zo dňa 12.6.2009. Odporca na toto oznámenie navrhovateľa nereagoval. V priebehu konania tvrdil, že takéto oznámenie od navrhovateľa nedostal.
Navrhovateľ žiadal náhradu mzdy za mesiac jún 2009 až november 2009, pričom predložila výpočet mzdy za vyššie uvedené obdobie nasledovne : jún 2009 netto mzda 438,51 eur; júl 2009 netto mzda 474,19 eur; august 2009 netto mzda 438,51 eur; september 2009 netto mzda 456,34 eur; október 2009 netto mzda 456,34 eur a november 2009 netto mzda 438,51 eur.
Písomným podaním zo dňa 15.1.2010 žiadala o rozšírenie návrhu na sumu 3.407,36 eur, pričom súd uznesením zo dňa 12.2.2010 pripustil rozšírenie návrhu o sumu 2.494,68 eur s príslušenstvom a súd procesným uznesením na pojednávaní dňa 24.8.2010 upravil celkovú sumu na sumu 3.425,19 eur, ktorú upravila právna zástupkyňa navrhovateľa.
Navrhovateľovi patrí náhrada mzdy odo dňa, keď trval na ďalšom zamestnaní a prideľovaní práce, t. j. od 9.6.2009, lebo týmto dňom žiadal o prideľovanie práce odporcu, čo mu oznámil doporučenou písomnou zásielkou.
Za obdobie od 9.6.2009 do novembra 2009 patrí navrhovateľovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku vypočítaného podľa § 134 Zákonníka práce. V zmysle tohto zákonného ustanovenia priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. V súdenej veci sa jedná o predchádzajúci štvrťrok, t. j. január, február, marec 2009.
Do spisu odporca založil výplatné lístky navrhovateľa za obdobie január, február a marec 2009. V mesiaci január 2009 bola navrhovateľovi zúčtovaná mzda 402,38 eur za odpracované hodiny v počte 128; v mesiaci február 2009 bola navrhovateľovi zúčtovaná mzda 457,55 eur za odpracované hodiny v počte 144 a v mesiaci marec 2009 bola navrhovateľovi zúčtovaná mzda 281,78 eur za odpracované hodiny v počte 120. V rozhodnom období (mesiace január, február a marec 2009) bola navrhovateľovi zúčtovaná mzda spolu v sume 1.141,61 eur za 392 odpracovaných hodín, čo predstavuje priemerný hodinový zárobok 2,9125 eur. Uvedený priemerný hodinový zárobok vyplýva aj z výplatného lístku za mesiac apríl 2009 doloženého odporcom, kde v kolónke „priemer - dovolenka“ je vyčíslená rovnako suma 2,9125 eur.
Podľa § 134 ods. 4 ZP sa pre výpočet priemerného mesačného zárobku požije násobok priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac (pri štyridsať hodinovom týždennom pracovnom čase), čo predstavuje 173,92 hodiny a priemerného hodinového zárobku zamestnanca, ktorý je v prípade odporcu vo výške 2,9125 Eur, čo predstavuje spolu sumu 506,55 Eur mesačne.
V zmysle § 134 ods. 9 ZP od priemerného mesačný zárobku navrhovateľa vyčísleného v sume 506.55 Eur, sa odpočíta poistné na zdravotné poistenie vo výške 4% (t.j.20,26 Eur), nemocenského poistenia vo výške 1,4% (t.j. 7,09 Eur), starobné poistenie vo výške 4% (t.j. 20,26 Eur), invalidné poistenie vo výške 3% ( t.j. 15,19 Eur) a poistenie v nezamestnanosti 1% z vymeriavacieho základu (t.j. 5,06 Eur),
čo predstavuje spolu sumu 438,69 Eur. Preddavok na daň z príjmov fyzických osôb vo výške 19%, vyčíslenej zo sumy 438,69 Eur po zohľadnení nezdaniteľného minima vo výške 286,27 Eur, je suma preddavku na daň vo výške 28,95 Eur, a teda priemerný mesačný čistý zárobok odporcu za obdobie 1.júl 2009 do 30. november 2009 je v sume 409,74 eur.
Navrhovateľ dňa 6.9.2009 oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu. S poukazom na ustanovenie §78 ods. 1 a 2 Zákonníka práce má navrhovateľ preto nárok na pomernú časť mzdy za mesiac jún 2009, ktorá predstavuje spolu sumu 366,74 eur, a to priemerný počet pracovných hodín v mesiaci ponížený o počet neodpracovaných dní (v počte 48 hodín) t.j. spolu 125,92 hodín, násobené priemerný hodinový zárobok 2,9125 Eur t.j. spolu 366,74 Eur. Po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie vo výške 4% (t.j.14,66 Eur), nemocenského poistenia vo výške 1,4% (t.j. 5,13 Eur), starobného poistenia vo výške 4% (t.j. 14,66 Eur), invalidného poistenia vo výške 3% ( t.j. 11,00 Eur) a poistenie v nezamestnanosti 1% z vymeriavacieho základu (t.j. 3,66 Eur, je spolu suma 317,63 Eur. Preddavok na daň z príjmov fyzických osôb vo výške 19%, vyčíslenej zo sumy 317,63 Eur po zohľadnení nezdaniteľného minima vo výške 286,27 Eur, je suma preddavku na daň vo výške 5,95 eur, a teda pomerná časť priemerného mesačného čistého zárobku odporcu za mesiac jún 2009 je v sume 311,68 Eur. Teda odhad čistej mzdy, ktorú by navrhovateľ dosiahol, ak by bol pracoval u odporcu v období od 9.júna 2009 do 30.novembra 2009 je spolu vo výške 2.360,38 eur.
Súd na základe vyššie uvedeného zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi za obdobie marec, apríl a máj 2009 sumu 536,42 eur a za obdobie od 9.júna 2009 do 30.novembra 2009 sumu 2.360,38 eur, teda spolu sumu 2.896,80 eur.
Navrhovateľ žiadal priznať sumu 3.425,19 eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých zročných súm. Pokiaľ žiadal viac, súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Odporca sa dostal do omeškania s jednotlivými zročnými splátkami mzdy, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákona. Úrok z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska. Mzda podľa pracovnej zmluvy je splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, preto je odporca v omeškaní prvým dňom v mesiaci po splatnosti mzdy.
Súd o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods.1 O.s.p. do 30-tich od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.