Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6P/42/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v právnej veci navrhovateľky A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, t.č. bytom P. XXX/X, D. E. A. proti odporcovi A. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, okres Čadca, za účasti maloletých detí A. E., nar. XX.X.XXXX, A. E., nar. XX.X.XXXX a A. E., nar. X.X.XXXX, všetky maloleté deti bytom P. XXX/X, D. E. A., v konané zastúpené súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky A. E., rod. Q., nar. XX.X.XXXX a odporcu A. E., nar. X.X.XXXX, uzavreté XX.X.XXXX v B. G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. B. G., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e na čas po rozvode manželstva maloletú A. E., nar. XX.X.XXXX, maloletú A. E., nar. XX.X.XXXX a maloletého A. E., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec maloletých detí j e p o v i n n ý prispievať na výživu A. A. E., nar. XX.X.XXXX sumou 50,- Eur mesačne, maloletej A. E., nar. XX.X.XXXX sumou 50,- Eur mesačne a maloletého A. E., nar. X.X.XXXX sumou 50,- Eur mesačne vždy so splatnosťou do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletých detí.

Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 2.10.2015 navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo uzatvorené dňa 5.4.1998 s odporcom rozviedol, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu ako otca zaviazal platením výživného v sume po 30,- € mesačne na každé z maloletých detí. V podanom návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo bolo harmonické do roku 2000, k vážnemu narušeniu došlo rok po narodení prvej dcéry, odporca začal viac piť, napádal ju, po narodení druhej dcéry a syna to bolo ešte horšie. V roku 2009 odišla s deťmi do azylového domu, pričom po prehováraní odporcu sa k nemu naspäť vrátila. Opäť toto začalo všetko odznova, začal piť, hrával automaty, deťom sa nevenoval, všetko bolo na nej, na vedenie domácnosti jej prispieval 100,- € mesačne, niekedy ani to nie, všetko prepil alebo prehral v automatoch. Z tohto dôvodu sa preto chce s odporcom rozviesť a maloleté deti chce vychovávať v pokojnom prostredí Odporca k podanému návrhu na výzvu súdu nedoručil žiadne vyjadrenie. Návrh bol odporcovi doručený dňa 18.12.2015. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 14.1.2016 na ktoré sa odporca nedostavil, pričom

svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Nakoľko ide v danej veci o rozhodnutie o osobnom stave, súd preto okrem iného i z tohto dôvodu osobného vypočutia odporcu pojednávanie odročil na 9.2.2016, na ktoré pojednávanie sa odporca opäť nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, pričom doručenie predvolania mal súd riadne u odporcu vykázané 19.1.2016 a preto súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by bránili tomu, aby mohol súd konať a následne a j rozhodnúť v neprítomnosti odporcu a preto súd v vykonal pojednávanie a dokazovanie v jeho neprítomnosti a z výpovede navrhovateľky, kolízneho opatrovníka maloletých detí mal preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka vo výpovedi zotrvala na podanom návrhu, s odporcom nemienila obnoviť manželské spolužitie. Uviedla, že je tehotná so svojím terajším priateľom. K spolužitiu manželov navrhovateľka uviedla, že už pred svadbou som mala vedomosť o tom, že manžel pil. Otehotnela a preto sa vzali. Po narodení A. prestal v značnej miere požívať alkoholické nápoje, avšak neskôr sa opätovne táto situácia zmenila, vo zvýšenej miere začal piť, navštevoval iba krčmy a svojich kamarátov. Už počas druhého tehotenstva, následne aj tretieho ju manžel bil. Túto situáciu sa snažila riešiť aj prostredníctvom polície, títo ho však zobrali a za štyri hodiny bol naspäť. V roku 2010 podala na manžela trestné oznámenie, nakoľko ju napadol nožom. V tejto veci bol aj odsúdený, bol trestne stíhaný, bol jeden mesiac vo väzbe. V tom čase jej ho prišlo ľúto. Manželovi v trestnom konaní bol uložený podmienečný trest a bolo mu uložené aj liečenie, ktoré absolvoval v S.. Po návrate z liečenia nepil rok, potom sa táto situácia však zmenila a bola ešte horšia. V tomto čase vyhľadala pomoc aj v Krízovom centre E. v Č., neskôr bola v X., išlo o neziskovú organizáciu pre život. Na tomto mieste ju aj manžel našiel, následne aj prehovoril, aby sa k nemu vrátila a teda aj v tomto čase obnovili spolu manželské spolužitie. Táto dobrá doba však dlho netrvala a opätovne sa vzťah zhoršil. Následne manžel pil opätovne každý deň, pil od rána do večera. Situácia sa vyhrotila mesiac pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti, kedy ju manžel napadol. Chytil ju pod krk, čoho bol svedkom aj maloletý syn, ktorý ho bil metlou. Toto oznámila taktiež na polícii, avšak manžel bol na druhý deň opäť doma. Od odchodu zo spoločnej domácnosti sa s odporcom ani nesnažila o obnovenie manželského spolužitia, osobne som mu telefonovala, ale v nadväznosti na výchovné problémy s dcérou A., pričom jej povedal, že s ňou nechce komunikovať a nechce s ňou už nič spoločné mať. Výchovné problémy s maloletou A. má dlhšie, mesiaci október ju škola informovala, že do školy nechodí vôbec. Teda tieto výchovné problémy s ňou sú dlhodobejšieho charakteru. Výchovné problémy s ďalšími, teda s dvoma maloletými deťmi A. a A. nemám. Síce maloletá A. sa vyjadrila, že keď nechodí do školy A., nebude chodiť ani ona, avšak na jej dohovor a dohovor jej priateľa zatiaľ toto rešpektuje a teda do školy pravidelne chodí. Uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti S. Z., s.r.o., a jej priemerný čistý mesačný plat alebo mesačná mzda predstavuje sumu 315,- Eur. Na maloleté deti poberá i prídavky na deti na každé z detí 23,- Eur, teda za tri maloleté deti sumu 69,- Eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije so svojim priateľom Y. Š.. Je zamestnaný v spoločnosti U. D., jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu približne 890,- Eur. Výdavky špecifikovala z titulu nájmu v sume 380,- Eur, ktorá suma je vrátane elektriky. Ďalej mesačne jej výdavky predstavujú náklady na stravu sumu 200,- až 250,- Eur. Ide o sumu, ktorú mesačne minie za všetkých členov domácnosti, t. j. za moje tri maloleté deti, ju ako aj priateľa. Iné také bližšie výdavky nemá. Vo vzťahu k výdavkom na maloleté deti uviedla, že na maloletú A. má výdavky len z titulu stravy a oblečenia. Do školy keďže chodiť nechcela, výdavky v súvislosti s týmto doposiaľ nemala žiadne. Maloletá A. navštevuje základnú školu 6. ročník, do školy cestuje autobusom, mesačne jej platí kredit na autobus v sume 14,- Eur, teda na kartu, z ktorej si hradí toto cestovné. Nestravuje sa v školskej jedálni, ale stravuje sa doma, nakoľko v jedálni sa stravovať nechce. Od začiatku školského roka mala na ňu náklady v súvislosti s tým, že školský rok začal a doposiaľ uhradila 60,- Eur za exkurzie. Na oblečenie v priemere mesačne na maloletú minie asi 40,- Eur. Čo sa týka maloletého A., tento je žiakom 3. ročníka na základnej škole, doposiaľ mala výdavky s maloletým na začiatku školského roka v sume 100,- Eur, za autobus taktiež minie, keďže dochádza denne do školy 14,- Eur a za výlety aj plavecký krúžok doposiaľ minula 80,- Eur. Maloletý sa taktiež nestravuje v školskej jedálni a na jeho oblečenie, na obuv minie v priemere 30,- Eur mesačne. So všetkými nákladmi jej pomáha jej priateľ. Otec im dá nejaké peniaze, keď sú u neho maloleté deti, jej osobne poslal na účet peniaze a to v januári sumu 50,- Eur. Žiadne iné finančné prostriedky viac nedal. Keď sú maloleté deti u neho, dá im niekedy 10,- až 20,- Eur. Naposledy dal A. sumu 50,- Eur. Tieto peniaze jej však zároveň aj vzal, nakoľko nemal za čo piť, teda tieto peniaze si zobral naspäť. Maloleté deti k nemu chodia preto, že u neho majú voľnosť. Chodia tam iba prespávať, pretože otec je vždy pod vplyvom alkoholu. Naposledy spali aj u susedov, pretože s im vyhrážal, že ich podreže. O tom, že sa mal otec vyhrážať svojim deťom, má vedomosť od svojej staršej dcéry, ktorá jej to spočiatku nechcela povedať.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo výpovedi doporučil, aby boli maloleté deti všetky tri zverené do starostlivosti matke, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí minimálne v sume po 50,- Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nenavrhol upravovať.

Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a oboznámil a spis Okresného súdu Čadca sp. zn. , najmä rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 9.12.2010 č. konania -24, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.1.2011, a spis Okresného súdu Čadca sp. zn. , najmä rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 18.7.2012 č. konania -18, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.8.2012, zo spisu oboznámil návrh na začatie konania č.l. 1, 2, sobášny list č.l. 3, rodný list maloletého dieťaťa A. E., nar. XX.X.XXXX, č.l. 4 rodný list maloletej A. E., nar. XX.X.XXXX, č.l. 5 rodný list maloletého A. E., nar. X.X.XXXX, č.l. 8 odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni na navrhovateľku, č.l. 13 potvrdenie o bydlisku navrhovateľky, č.l. 25 správu z Obce F., č.l. 26 správu z Mestského úradu D. E. A., č.l. 28 ospravedlnenie kolízneho opatrovníka, č.l. 29, 30 zápisnica o pojednávaní, č.l. 37 odpoveď Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 22.1.2016, č.l. 38 podanie správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca vo vzťahu k nezamestnanosti otca, a správu o prešetrení pomerov zo dňa 8.2.2016 z ktorých mal preukázané nasledovné skutočnosti:

Súd mal v konaní preukázané, že z manželstva pochádzajú tri maloleté deti a to A., A. a A.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Olešnej, okres Čadca. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. -24 zo dňa 9.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2011 boli maloleté deti A. E., nar. XX. X. XXXX, A. E.Á., nar. XX. X. XXXX, a A. E., nar. X. X. XXXX, sa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec maloletých bol povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 40,- € mesačne, na výživu maloletej A. sumou 40,- € mesačne a na výživu maloletého A. sumou 30,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí počnúc dňom 1. 10. 2010. Zameškané výživné za obdobie od 1. 10. 2010 do 30. 11. 2010 vo výške 70,- € na maloletú A. súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10,- € mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. V tom čase mal otec príjem dôchodok vo výške 290,- €, matka mala čistý príjem 330,- € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. zo dňa 18.7.2012 súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom s účinnosťou od 1.1.2012 z dôvodu, že manželia obnovili manželské spolužitie a otec dobrovoľne prispieval na výživu detí.

Zo správne Obce F. mal súd preukázané, že odporca je vlastníkom rodinného domu. Poberá mesačne dôchodok z Českej republiky, vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Na základe sťažností susedov bol riešený za hlučné púšťanie hudby v nočných hodinách v jeho rodinnom dome.

Zo správy Mestského úradu D. E. A. mal súd preukázané, že navrhovateľka spoločne s jej priateľom a troma maloletými deťmi žije v prenajatom byte. Navrhovateľka aj jej priateľ sú zamestnaní, navrhovateľka vyvíja všetku snahu, aby žila usporiadaným životom s vyhovujúcimi podmienkami pre výchovu jej detí.

Zo správy Úradu práce ma súd preukázané, že odporca nepoberá žiadne sociálne dávky.

Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že vykonali šetrenie tak v mieste bydliska navrhovateľky ako i v mieste bydliska odporcu ako rodičov maloletých detí. V čase šetrenia v dome otca nebol nikto doma, dvere otvorené, hrala nahlas hudba, v dome bol neporiadok, odpadky, zápach. Otec sa vracal pod vplyvom alkoholu, bol agresívny a vulgárny, komunikácia bola ťažká preto nebolo možné vykonať šetrenie v domácnosti. Pokiaľ sa odporca dostavil na úrad 25.1.2016 uviedol, že maloletý A. a A. ho pravidelne cez víkend navštevujú. Keď odišla A. od matky zdržiavala sa u neho, on sa o jej prospech ani školskú dochádzku nezaujímal, pretože jeho tiež nikto nevodil za ruku, keď nechce do školy chodiť, tak nemusí. Rodinné zázemie u otca je nevhodné na výchovu maloletých detí. Zo šetrenia kolízneho opatrovníka - pracovisko Kysucké Nové Mesto mal súd preukázané, maloletá A. bola u otca, kde bývala asi mesiac, hygiena v domácnosti bola dobrá, zariadenie staršie, udržiavané, v jednej izbe bývali v byte deti v druhej matka s priateľom. Matka je zamestnaná, jej priateľ pracuje taktiež. Oddelenie sociálnej kurately riešilo východné problémy s maloletou A. vo vzťahu k neplneniu si povinnej školskej dochádzky, nakoľko dcéra odmietla chodiť do školy, i keď ráno do školy išla, napokon išla k otcovi na F.. Študijný prospech mala veľmi slabý. Matka so školou pravidelne spolupracuje. K priateľovi majú maloleté deti pozitívny vzťah. Maloletá mala byť umiestnená v B. T. od 10.2.2016. Kolízny opatrovník doporučil maloleté deti zveriť do starostlivosti matke a otca zaviazať platením výživného. Styk otca s maloletými

deťmi ponechal kolízny opatrovník v podanej správe na zvážení súdu, nakoľko rodinné a výchovné prostredie u otca nie je vhodné na výchovu maloletých detí. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V nadväznosti na § 22, 23, 24 Zákona o rodine súd mal za to, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a preto ho rozviedol. Primárnou príčinou rozvratu, podľa názoru súdu, bolo požívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu, čo bolo preukázanie nielen výpoveďou navrhovateľky, ale i zo správy obce F. kde je zrejmé, že odporca nadmieru požíva alkohol a taktiež i na stretnutie s kolíznym opatrovníkom prišiel pod vplyvom alkoholu. Súd mal nepochybne preukázané, že odporca nadmerne požíva alkohol v dôsledku čoho je agresívnym, pričom navrhovateľka od odporcu odišla práve pre jeho správanie sa a spôsob života. Pokiaľ s ním na čas obnovila i manželské spolužitie (v dôsledku čoho bola odporcovi i zrušená vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom uložená rozsudkom súdu) toto lepšie obdobie však nemalo dlhého trvania a správanie sa odporcu sa vrátilo do „starých koľají“. Táto príčina rozvratu manželstva (alkoholizmus odporcu) bola primárnou príčinou, sekundárnou príčinou vyplývajúcou z primárnej príčiny bola následná nevera navrhovateľky, teda porušenie povinnosti podľa § 18, 19 Zákona o rodine „byť si verní“, nakoľko táto v konaní jednoznačne uviedla, že očakáva narodenie dieťaťa s priateľom, teda nie s manželom. V dôsledku toho došlo aj k zániku ostatných funkcií manželstva podľa § 18, 19 Zákona o rodine. Ku dňu rozhodovania podľa § 154 ods. 1 OSP je manželstvo nefunkčné, formálne a súd má preto zato, že nie je v záujme ani maloletého dieťaťa a preto manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol. Rozhodujúc o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 113 ods.1 OSP), vrátane podmienok styku otca s maloletými deťmi súd predmet tejto časti konania posudzoval podľa ust. § 24 ods.1,3, § 25 ods.1 až 4 Zákona o rodine v spojení s ust. § 62 ods.1 až 5 a §§ 75 a nasledujúcich Zákona o rodine. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. V konaní mal súd preukázané zo správy kolízneho opatrovníka výchovné problémy u najstaršej dcéry - mal. A.. V čase rozhodovania súdu však všetky tri maloleté deti žili v spoločnej domácnosti u matky - navrhovateľky. Súd vzhľadom na vykonané šetrenie kolízneho opatrovníka a z výpovede navrhovateľky dospel k záveru, že je na mieste, aby maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do výchovy a starostlivosti matke, ktorá sa o deti riadne stará, pri riešení výchovným problémov s maloletou dcérou spolupracuje s príslušným úradom, pričom podmienky pre výchovu a starostlivosť u otca boli zistené nevhodné a súd má zato, že prístup otca k výchove je ľahkovážny, nie je pre deti vhodný, pričom konštatovanie, že pokiaľ dieťa nechce do školy chodiť, nech nechodí nie je v záujem maloletej A., pričom otec má byť pre deti vzorom a nie tým, ktorý ich podnecuje k záhaľčivému spôsobu života a bez akejkoľvek budúcnosti. Súd preto nemal zistené žiadne prekážky brániace zvereniu maloletých detí do starostlivosti matke navrhovateľke a preto jej maloleté deti zveril do výchovy a starostlivosti na čas po rozvode manželstva.

Pri posudzovaní výšky výživného na maloleté deti súd vychádzal z rozhodných pomerov zistených v čase rozhodnutia (§ 154 ods.1 OSP), posudzujúc výsledky vykonaného dokazovania, vyjadrenia navrhovateľky a súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka opäť predovšetkým v prospech a so zreteľom na záujem maloletých detí (ako je vyššie uvedené). Súd pri určovaní výživného prihliadal jednak na odôvodnené potreby detí účastníkov a zároveň i na schopnosti a možnosti odporcu ako povinného rodiča tak, aby výživné zodpovedalo potrebám detí a súčasne bolo i v schopnostiach a možnostiach odporcu ako ich otca.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá Monika navštevuje strednú školu, Miroslava a Miroslav sú žiakmi základnej školy. Súd mal preukázané, že matka maloletých detí je zamestnaná, jej mesačný príjem predstavuje 315,- €, príjem otca sa súdu reálne nepodarilo zistiť, nakoľko poberá invalidný dôchodok z Českej republiky a na výzvu súdu odporca súdu svoj príjem nepreukázal, nezdokladoval. Kolízny opatrovník uviedol vo výpovedi príjem otca v sume 300,- €, v konaní sp. zn., odporca deklaroval príjem vo výške 290,- € z titulu invalidného dôchodku. Navrhovateľka žiadala, aby súd určil výživné na maloleté deti v sume po 30,- € mesačne na každé z detí, ktorá suma predstavuje niečo o viac ako 2,- € ako tzv. minimálne zákonné výživné (30% zo sumy životného minima je 27,13 €). Nakoľko ide o výživné na maloleté deti, súd nie je viazaný návrhom matky (konanie môže začať aj ex offo) a preto s prihliadnutím k veku maloletých detí ako i k rozhodnutiu z roku 2010 v konaní (kedy bolo určované výživné na deti odporcovi) je súd toho názoru, že povinnosť otca prispievať na výživu na maloleté deti musí byť minimálne vo výške 50,- € na každé k maloletých detí, nakoľko ide o dospievajúce deti, naposledy bolo určované výživné v sume po 40,- € na A. a A. na A. v sume 30,- €, pričom od roku 2010 náklady jednoznačne na deti stúpli, deti majú zvýšené náklady nielen

s nákupom školských pomôcok, ale i s bežnými výdavkami na stravu, cestovné do školy, oblečenie, obuv a podobne. Naviac výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami otca (alkohol), ide o výživné na deti, nie na navrhovateľku a teda otec by mal zohľadniť tú skutočnosť, že maloleté deti nemajú možnosť vlastného príjmu a v celom rozsahu sú odkázaní na svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, pričom navrhovateľka sa o deti riadne osobne stará a teda povinnosť otca platiť výživné je na mieste. Súd nepochybuje o tom, že výživné v sume po 50,- € mesačne nepokryje všetky náklady maloletých detí, ale vyššie výživné vzhľadom k pomerom otca, ktorý je invalidným dôchodcom a výške jeho príjmu súd neurčil.

Styk odporcu ako otca s maloletými deťmi súd neupravil, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že neexistujú žiadne prekážky zo strany matky brániace stretávaniu sa odporcu ako otca s deťmi.

Vo výroku o trovách konania súd rozhodol v súlade s § 144 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.